Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J., zastúpená splnomocneným zástupcom: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, K. V., proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpená: JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3, Malinovo, o zaplatenie sumy 612,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 612,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 612,- eur od 27.01.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

III. U r č u j e s a , že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobkyni žalovanou na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX., sú bezúročné a bez poplatkov.

IV. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.01.2018, doručenou súdu dňa 03.01.2018, domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 612,- eur.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXXXX.. V zmluve č. XXXXXXXXX sa uvádza výška pôžičky 450,- eur, celková platná suma 750,- eur, žalobkyňa zaplatila 750,- eur, výška bezdôvodného obohatenia 300,- eur. V zmluve č. XXXXXXXXX sa uvádza výška pôžičky 1.000,- eur, celková platná suma 1.986,- eur, žalobkyňa zaplatila 1.312,- eur, výška bezdôvodného obohatenia 312,- eur. Žalobkyňa žiada od žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 612,- eur, nakoľko sú tieto zmluvy v rozpore zo zákonom, a preto sú bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa uviedla, že aj keď boli zmluvy uzavreté na IČO, je jednoznačne spotrebiteľ a podľa § 52 Občianskeho zákonníka je každá zmluva spotrebiteľská. Na viaceré jej otázky sprostredkovateľ povedal, že je to úplne jedno, či je to na IČO alebo rodné číslo uzatvorené, že sa netreba báť. Zabudol jej však ako profesionál spomenúť, že tým, že zmluva bola vystavená na IČO, ju postavili do veľmi znevýhodnenej pozície aj napriek danému faktu, že nikdy nevyužila peniaze na podnikanie, nikdy ich neuvádzala v účtovníctve a boli výlučne použité na súkromné účely a boli vyplatené v hotovosti. Živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní: okrem iných samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa uviedla, že síce mala IČO pridelené, ale aj v čase brania úveru, ako aj toho času vykonáva

povolanie finančného sprostredkovateľa, takže jej zdrojom príjmu je sprostredkovateľská činnosť, na ktorú je potrebné iba DIČ, čiže je jasne fyzická osoba, a teda jej úver je spotrebiteľský. Niektoré nebankové spoločnosti, najmä Profi Credit Slovakia s.r.o., Pohotovosť, využívali skutočnosť, že dlžník je SZČO na to, aby mu poskytli oficiálne podnikateľský úver, hoci dlžník chcel úver na svoju spotrebu. Žalovaná má za to, že uvedené rodné číslo potvrdzuje jej tvrdenie o spotrebiteľskej zmluve, ako aj spotrebiteľskom úvere, pretože ak by mala byť podnikateľom, tak tento údaj jednoznačne neidentifikuje podnikateľa, ale súkromnú osobu. V predmetnej zmluve chýbajú zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti deň, mesiac a rok, RPMN. Žalobkyňa v čase podpisu predmetnej zmluvy nevedela, aké údaje musí zmluva obsahovať. Žalobkyňu žalovaná v čase podpisu zmluvy neoboznámila s tým, aký je rozdiel mať úver na rodné číslo a na IČO, čím ju vopred chcel znevýhodniť a postaviť do pozície, kde by sa mohlo jednať o absolútny obchod, aj keď vedela, že peniaze ide žalobkyňa použiť na vlastnú spotrebu. Žalobkyňa má za to, že na základe hore uvedených skutočností je zmluva spotrebiteľská. Žalobkyňa zmluvu podpísala v dobrej viere a zaplatila úroky bez právneho dôvodu a žalovaná sa bezdôvodne obohatila. Žalobkyňa dáva do pozornosti aj rozsudky, ktoré poukazujú na ustálenú súdnu prax a na to, že žalovaná vedome porušuje zákony, klame a zavádza spotrebiteľov a bezdôvodne sa na nich obohacuje. Podľa žalobkyne neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti a neuvedenie RPMN priamo v zmluve nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v tom zmysle, že je toho názoru, že žalobkyňa nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere spotrebiteľom. Z predloženej zmluvy o úvere podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa si predmetný úver brala za účelom výkonu podnikania, a že vstupovala do úverového vzťahu ako podnikateľ. Žalovaná je presvedčená, že nie je daný žiadny predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 19 a nasl. CSP. Z toho dôvodu podáva žalovaná námietku miestnej nepríslušnosti Okresného sudu Trnava, pričom na prejednanie veci je miestne príslušný súd Okresný súd Bratislava I. Žalovaná ďalej uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila ako veriteľ s dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 450,- eur, zvýšený o príslušný poplatok v sume 300,- eur, teda celkovo zaplatiť čiastku v sume 750,- eur, a dňa XX.XX.XXXX uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, zvýšený o príslušný poplatok v sume 968,- eur, teda celkovo zaplatiť čiastku v sume 1.968,- eur. Žalovaná ako veriteľ uzavrela s dlžníkom pod obchodným menom Stanislava Vančová ako fyzickou osobou - podnikateľom označeným identifikačným číslom 46 XXX XXX, zmluvy o úvere. Z vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Zmluvy sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka, nakoľko boli uzatvorené medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že žalobkyňa bola v čase podpisu zmluvy podnikateľom, ako to vyplýva z výpisu živnostenského registra. Pričom z výpisu živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa mala v predmete podnikania sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala dostatočnú vedomosť na aký účel uzatvára zmluvu, aké to bude mať pre ňu následky a pod., a contrario teda sú jej tvrdenia o nevedomosti ako aj súkromnom účele použitia úveru účelové a nedôvodné. Žalovaná poukazuje, že žalobkyňa prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, vlastnoručne podpísala, pričom tento prejav vôle je na prednej strane zmluvy o úvere a prehlásenie dlžníka je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaná považuje tvrdenia žalobkyne o tom, že pred uzavretím zmluvy nebola dostatočne informovaná o význame jednotlivých ustanovení a o tom, aký budú mať pre ňu jednotlivé časti zmluvy, za bezpredmetné. Obzvlášť ak to bola práve žalobkyňa, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, tým že dobrovoľne uvádzala údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne došla k záveru, že je pre ňu zmluva subjektívne nevýhodná, nemôže byť na ujmu žalovanej, ktorá konala v dobrej viere, že žalobkyňa má úmysel konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sama svojim konaním žalobkyňa (dlžník) vyvolala a iniciovala. Žalovaná uzaviera zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t.j. nekonajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Konanie žalobkyne v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu žalovanej. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila. Podľa žalovanej je

nesporné, že žalobkyňa finančné prostriedky použila na výkon podnikania, preto nemožno predmetný úver posudzovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade postavenia žalovanej treba akcentovať aj jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala. Záverom žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol.

.Žalobkyňa v replike uviedla, že je presvedčená, že je to predovšetkým žalovaná, ktorá by mala postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade s dobrými mravmi. Žalovaná zneužila, že žalobkyňa dokladovala príjem zo živnosti. Žalobkyňa napriek tomu, že v čase uzatvárania zmluvy pracovala ako viazaný finančný agent, nevedela, aký je rozdiel medzi spotrebiteľským a podnikateľským úverom, nakoľko žalobkyňa pracovala pre spoločnosť Z. a tam bez ohľadu na to, či klient preukazoval príjem zo zamestnaneckého pomeru alebo zo živnostenskej činnosti, sa každá zmluva vystavovala a vypisovala ako spotrebiteľská zmluva. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná vedela, že si žalobkyňa úver berie na zariadenie domácnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami, de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná podľa § 53 ods. 1 OZ, keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil. Žalobkyňa ako spotrebiteľ podpísala spotrebiteľské zmluvy obsahujúce predmetnú zmluvnú podmienku, avšak nemala ani priestor na oboznámenie sa s nimi (§ 53 ods. 4 písm. a) .

5. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k replike žalobkyne nevyužila.

6. Uznesením č.k. 11Csp/1/2018-80 zo dňa 10.05.2018 súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu petitu žaloby, pričom rozhodoval o petite v nasledovnom znení: „Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavreté medzi žalobkyňou a žalovanou, sú bezúročné a bez poplatkov. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni z úverovej zmluvy XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 300,- eur a z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 312,- eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 612,- eur od podania žaloby až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa domáha z dôvodu, že zmluvy obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď výška splátky nie je rozdelená na úrok a istinu, v obidvoch zmluvách chýba konečný termín splatnosti, odplata sa rovná úžere, pričom odplata je možná len formou úroku, iná možnosť podľa zákona nie je možná. Žalobkyňa žiada úrok z omeškania od podania žaloby v zákonnej výške.

7. Žalovaná sa k zmenenej žalobe nevyjadrila.

8. Žalobkyňa ako dôkazy predložila rozsudok OS Bratislava II č.k. 50C/45/2016-80 zo dňa 03.03.2017, rozsudok OS Topoľčany č.k. 4C/282/2016-113 zo dňa 29.09.2017, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Splátkový kalendár zo dňa 03.03.2015, Oznámenie o splatení úveru zo dňa 22.09.2015, Podacie lístky č.l. 22, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Dohodu o riešení sporu mediáciou zo dňa 21.01.2016, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.01.2016, Splátkový kalendár zo dňa 21.01.2016, podacie lístky č.l. 30, rozsudok OS Nitra sp.zn. 14C/116/2011 zo dňa 23.02.2015, pokladničné doklady č.l. 69-71.

9. Žalovaná ako dôkazy predložila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis zo Živnostenského registra.

10. Podľa § 41 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.

11. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. K námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu súd (v súlade s § 42 uvádza, že ju nepovažoval za dôvodnú a neprihliadal na ňu, nakoľko miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná ustanovením § 19 písm. d) CSP, keďže ide v zmysle § 290 o spotrebiteľský spor, pretože ide o spor medzi dodávateľom (žalovanou) a spotrebiteľom (žalobkyňou) súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou a žalobkyňa je spotrebiteľom, ktorý má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.

15. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, ako aj výsluchom žalobkyne (§ 295 , keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovanej a žalovanej, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

16. Žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Y. o úvere č. XXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe Y. o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 450,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 300,- eur, a to v 6-ich mesačných splátkach po 125,- eur, pričom žalobkyňa na úver zaplatila celkom sumu 750,- eur. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť spolu s poplatkom vo výške 968,- eur, a to v 12-ich mesačných splátkach po 164,- eur, pričom žalobkyňa na úver zaplatila celkom sumu 1.312,- eur. Žalovaná je v zmluvách označená obchodným menom, IČO- m, miestom podnikania, číslom živnostenského registra, keď zároveň sa v zmluvách uvádza aj jej trvalý pobyt, rodné číslo, číslo OP. Zo zmlúv predložených žalovanou vyplýva, že žalobkyňa zmluvy podpísala pri prehlásení dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Z oboch zmlúv vyplýva, že úvery boli žalobkyni poskytnuté v hotovosti. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ona iniciovala uzavretie zmlúv o úvere, peniaze potrebovala za účelom prerábky bytu. Nechcela uzatvoriť zmluvy na IČO, uviedla ho, aby bol zrejmý jej príjem, nakoľko bola v tom čase živnostníčka. Nevie o tom, že podpísala v zmluve, že finančné prostriedky chce použiť na výkon podnikania. Jej práca ani nevyžaduje, aby používala prostriedky za účelom podnikania, prostriedky použila na prerábku bytu.

17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)

23. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

25. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a e) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a e) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b).

28. Podľa 52 ods. 1 až 4 (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (1) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (2)

31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna

obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

33. Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

34. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

35. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

37. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

40. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

41. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, pričom na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 450,- eur, na ktorý žalobkyňa zaplatila celkom sumu 750,- eur a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.000,- eur, na ktorý žalobkyňa zaplatila celkom sumu 1.312,- eur. Sporným zostalo, či žalobkyňa uzatvárala zmluvy v postavení podnikateľa alebo spotrebiteľa, resp. za akým účelom zmluvy uzatvorila.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom boli uzavreté úverové zmluvy, ktorými žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni ako dlžníkovi dva úvery, ktoré je potrebné považovať za spotrebiteľské.

44. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že žalobkyňa je v zmluvách označená obchodným menom a IČO-m. Súd však poukazuje na skutočnosť, že v zmluvách sa uvádza aj rodné číslo žalobkyne, jej trvalý pobyt a číslo OP, ktoré údaje sú identifikačnými údajmi fyzickej osoby, a pri podnikateľovi ich uvádzať je nedôvodné. Žalovanej ako dodávateľovi, ktorý koncipoval text zmluvy a predkladal ho na podpis žalobkyni, nič nebránilo, aby v záujme určitosti vypracoval dva typy zmluvy, a to jednu pre spotrebiteľa a jednu pre podnikateľa. Ak tak neurobil, pričom zo zmlúv z hľadiska označenia dlžníka nie je jednoznačne zrejmé, či ide o dlžníka-podnikateľa alebo dlžníka-spotrebiteľa, platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 , t.j. označenie spotrebiteľa.

45. Zo spôsobu vypĺňania úverových zmlúv (nakoľko nie sú vyplnené ručne) je zrejmé, že tieto vypĺňal veriteľ, resp. poverený mandatár. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že nechcela uzatvoriť zmluvy na IČO, uviedla ho, aby bol zrejmý jej príjem, nakoľko bola v tom čase živnostníčka. Žalobkyňa v rámci žaloby uviedla, že na viaceré jej otázky sprostredkovateľ povedal, že je to úplne jedno, či je to na IČO alebo rodné číslo uzatvorené, že sa netreba báť, pričom jej však zabudol spomenúť, že tým, že zmluva bola vystavená na IČO, ju postavili do veľmi znevýhodnenej pozície. Ďalej tvrdila, že nevyužila peniaze na podnikanie, neuvádzala ich v účtovníctve a boli výlučne použité na súkromné účely. Tieto skutkové tvrdenia žalovaná účinne nepoprela a nespochybnila ani výpoveď žalobkyne ako dôkazný prostriedok. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa neprejavila vôľu uzavrieť úverové zmluvy v postavení podnikateľa, ale IČO do zmluvy uviedla z dôvodu preukázania príjmu a z dôvodu, že mandatár ju ubezpečil, že to, či je v zmluve uvedené IČO alebo rodné číslo, nie je podstatné. Žalovaná pritom nepreukázala, že by žalobkyňu ako spotrebiteľa poučila o rozdielnych právnych následkoch v prípade uzavretia zmluvy ako fyzická osoba a v prípade uzavretia zmluvy ako podnikateľ.

46. Zároveň súd dodáva, že skutočnosť, že vo formulárovej úverovej zmluve boli vyplnené údaje o tom, že dlžník je aj živnostníkom, nepreukazuje, že poskytnuté peňažné prostriedky boli použité za účelom výkonu podnikania, a že pri podpise zmluvy konal dlžník v rámci svojho podnikania. Uvedené bez ďalšieho nepreukazuje ani prehlásenie žalobkyne ako dlžníka v zmluvách, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon podnikania. Žalobkyňa poprela, že by finančné prostriedky použila na výkon podnikania a zároveň pokladničnými dokladmi z predmetného obdobia uzatvorenia zmlúv preukázala použitie finančných prostriedkov pre potreby domácnosti. Z celkového koncipovania textu zmluvy v spojení s tvrdením žalobkyne (ktoré žalovaná nepoprela), že na viaceré jej otázky sprostredkovateľ povedal, že nezáleží na tom, či je to na IČO alebo rodné číslo uzatvorené, je možné dospieť k záveru, že účelom „prehlásenia dlžníka“ bolo, aby bol právny vzťah strán sporu formálne vyňatý spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Zároveň súd poukazuje na to, že zo zmluvy vôbec nevyplýva, v akej oblasti žalobkyňa podniká a ako súvisí poskytnutie úveru s podnikateľskou činnosťou žalobkyne. Zmluvy prejednávané v tomto konaní boli dodávateľom vopred pripravené, ide o formulárové zmluvy, pričom žalobkyňa ako dlžník nemala možnosť ovplyvniť ich obsah, čo je pre uzatváranie zmluvného vzťahu medzi podnikateľmi netypické a nasvedčuje skôr vzťahu nadriadenosti (dodávateľa) a podriadenosti (spotrebiteľa).

47. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje súd napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoSr/1/2016 zo dňa 25.01.2017, v ktorom odvolací súd v prípade totožnej žalovanej uviedol, že „jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter, nemožno vyvodiť ani z toho, že žalobca ako dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, keďže s poukazom na absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. Preukázaním nespotrebiteľského charakteru zmluvy nie je v žiadnom prípade len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je podnikanie dlžníka a aký konkrétny súvis podnikateľská činnosť dlžníka vôbec s uzavretím príslušnej zmluvy o úvere má. Obsah zmluvy o úvere rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.“

48. Súd má za to, že pri uzatváraní zmlúv o úvere došlo k nekalej obchodnej praktike (§ 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.), ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti žalovanej, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostala. Žalovaná nekonala pri uzatváraní zmlúv s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázala, že žalobkyni ako priemernému spotrebiteľovi boli v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti vysvetlené následky uzavretia zmlúv s uvedením údajov týkajúcich sa podnikania žalobkyne. Žalovaná takýmto konaním porušila odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonala na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi.

49. V konaní bolo sporným, či predmetné zmluvy o úvere sú zmluvami spotrebiteľskými. Súd poukazuje na to, že v prípade pochybností nesie dôkazné bremeno, že zmluva má nespotrebiteľský charakter, dodávateľ. Zo všetkého vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že žalobkyňa uzatvorila úverové zmluvy v postavení podnikateľa, a že finančné prostriedky použila na výkon podnikania, pre to bolo potrebné posudzovať zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľské.

50. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa mala v predmete podnikania sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek, uvedené automaticky neznamená, že mala dostatok skúseností na posúdenie kontraktačného procesu so žalovanou, a že žalovaná nemala dodržať prístup k žalobkyni ako ku každému inému spotrebiteľovi s potrebnou odbornou starostlivosťou. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla, že hoci v čase uzatvárania zmlúv pracovala ako viazaný finančný agent, nevedela, aký je rozdiel medzi spotrebiteľským a podnikateľským úverom, nakoľko pracovala pre spoločnosť Z. a tam bez ohľadu na to, či klient preukazoval príjem zo zamestnaneckého pomeru alebo zo živnostenskej činnosti, sa každá zmluva vystavovala a vypisovala ako spotrebiteľská zmluva. Žalovaná v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že to bola žalobkyňa, kto inicioval uzavretie zmluvy v danej podobe, keď žalobkyňa uvedené poprela, a vysvetlila za akým účelom údaje týkajúce sa jej podnikateľskej činnosti uviedla. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že konala v dobrej viere, že žalobkyňa má úmysel konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže žalovaná preukázateľne žalobkyni nevysvetlila prostredníctvom mandatára právne následky v prípade uzavretia zmluvy ako fyzická osoba a v prípade uzavretia zmluvy ako podnikateľ.

51. Nakoľko súd vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami ako právny vzťah založený spotrebiteľskými zmluvami, je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zák.č. 129/2010 Z.z. a zák.č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaná pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmlúv posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa.

52. Nakoľko zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musia obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmlúv, súd zistil, že zmluvy neobsahujú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) a y) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015), resp. v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) a z) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016) údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Uvedené údaje pritom spotrebiteľ pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy potrebuje pre svoje rozhodnutie, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Rovnako v zmluvách chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 03.03.2015), resp. podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 21.01.2016), a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách sa uvádza len výška mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie,

t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluvy obsahovali výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) resp. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Ďalej zmluvy neobsahujú v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluvách tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedená náležitosť zmluvy musí byť uvedená zreteľne a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojim podpisom, pričom v rámci textu zmlúv sa tento údaj nenachádza.

53. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná ako veriteľ má v zmysle zmlúv namiesto úroku nárok na „príslušný“ poplatok. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 OBZ. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru je preto potrebné považovať za obchádzanie zákona za účelom, aby žalovaná ako veriteľ nebola povinná uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by mohla odradiť žalobkyňu ako spotrebiteľa od uzavretia zmlúv. Dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ. Okrem toho je výška odplaty neprimerane vysoká, a preto odporujúca dobrým mravom.

54. Zároveň zo zmlúv vyplýva, že finančné prostriedky pri oboch úveroch boli v rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku ňu uzavretia zmlúv) žalobkyni poskytnuté v hotovosti.

55. S poukazom na všetko vyššie uvedené sa spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovanou žalobkyni považujú v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a e) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv) za bezúročné a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala nárok na zaplatenie žiadneho úroku ani poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutých súm úverov. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni boli na základe úverových zmlúv poskytnuté spotrebiteľské úvery v celkovej výške 1.450,- eur (450,- eur + 1.000,- eur), pričom žalobkyňa zaplatila žalovanej celkom sumu 2.062,- eur (750,- eur + 1.312,- eur). Keďže žalobkyňa čerpala úvery v celkovej výške 1.450,- eur a na tieto uhradila celkom sumu 2.062,- eur, zaplatila žalobkyňa o 612,- eur viac ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom žalovaná bezdôvodne obohatila, nakoľko jej žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemala žalovaná nárok na plnenie poplatkov, a teda žalobkyňa nebola povinná plniť žalovanej viac ako sumy vyčerpaných úverov.

56. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nej žalobkyňa nárok aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené, súd uzavrel, že žalovaná bola na plnenie preukázateľne vyzvaná doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa 25.01.2018 (doručenka na č.l. 45). Žalovaná bola potom povinná plniť v zmysle § 563 nasledujúci deň po doručení, pričom do omeškania sa dostala nasledujúci deň po tom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa s vydaním bezdôvodného obohatenia vo výške 612,- eur dostala do omeškania

dňa 27.01.2018 (25.01.2018 doručená výzva na plnenie, 26.01.2018 deň splatnosti, 27.01.2018 prvý deň omeškania), a preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy 612,- eur od uvedeného dátumu vzniku omeškania, a vo zvyšku žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výroku II. rozsudku zamietol, keď žalobkyňa žiadala úrok z omeškania už odo dňa podania žaloby. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 27.01.2018, keď výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobkyňa tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 612,- eur od 27.01.2018 do zaplatenia.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku, t.j. zaplatenia istiny 612,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 612,- eur od 27.01.2018 do zaplatenia, pričom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni istinu s príslušenstvom v primeranej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Vo zvyšnej časti (v prevyšujúcej časti úroku z omeškania) súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výroku II. rozsudku zamietol.

58. Nakoľko z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch úveroch, vyhovel súd žalobe vo výroku III. rozsudku aj v časti určenia, že spotrebiteľské úvery poskytnuté žalobkyni žalovanou na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX., sú bezúročné a bez poplatkov. V prípade požiadavky na určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) T.), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere. V prípade tohto určovacieho výroku pritom nebolo v zmysle § 137 písm. c) potrebné, aby žalobkyňa preukazovala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, a síce z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ.

59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

62. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

63. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená jej nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu. Súd však žalobkyni vo výroku IV. rozsudku nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň si výslovne nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalobkyne uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).