Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/27/2016

Potvrdené rozhodnutím 17Co/334/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovaným: 1/ Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. E. XXX/XX, XXX XX Q. a 2/ O. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. E. XXX/XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 1 176,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 20Csp/27/2016 - 109 zo dňa 28. júna 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovaným: 1/ Y. Y., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. E. XXX/XX, 2/ O. Y., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. E. XXX/ XX, v konaní o zaplatenie 1.176,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2016 žiadal žalobca uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 1.176,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 27.10.2011 do zaplatenia ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.05.2011 poskytol ako veriteľ žalovanému 1/ ako dlžníkovi úver 600,- Eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 576,- Eur, t.j. spolu 1.176,- Eur v dvanástich mesačných splátkach po 98,- Eur, počnúc dňom 12.06.2011. Žalovanému 1/ potom zaslal viaceré upozornenia ohľadne omeškania s úhradou splátok, na tieto však nereagoval. Vzhľadom na neplnenie splátok žalovaný 1/ stratil výhodu splátok a dňa 27.10.2011 sa dlh stal splatným. Žalobca tiež podal trestné oznámenie majúc za to, že žalovaný 1/ v čase uzavretia zmluvy vedel, že nebude úver splácať, tým uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu škodu. V nadväznosti na to tunajší súd trestným rozkazom sp. zn. 2T/174/2012 zo dňa 14.08.2012 uznal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Žiaden zo žalovaných neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.02.2017 č.k. 20Csp/27/2016-40 tak, že žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal majúc za to, že žalobca sa na základe skutkového vymedzenia žalovaného nároku domáhal zmluvného plnenia z úverovej zmluvy zo dňa 26.05.2011 a nakoľko išlo o zmluvu spotrebiteľského charakteru, súd z úradnej moci podľa v tom čase účinného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie a vzhľadom na uplynutie premlčacej doby žalovaný nárok nemohol žalobcovi priznať.

5. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16.04.2018 č.k. 17Co/284/2017-63 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie vytýkajúc tunajšiemu súdu, že žalobca uplatnil žalobou nárok na náhradu škody a nie nárok zo samotnej úverovej zmluvy a preto súd nemohol bez vznesenej námietky prihliadnuť na premlčanie. Odvolací súd súčasne uložil vyzvať žalobcu

na doplnenie skutkových okolností ohľadne žalovaného úroku z omeškania v tom smere, či vyzval žalovaných na náhradu škody a určil lehotu na plnenie.

6. Tunajší súd teda po vrátení veci postupoval ako to uložil odvolací súd a vyzval žalobcu na doplnenie skutkových okolností, tento však v podaní doručenom dňa 31.05.2018 (č.l. 84 a nasl. spisu) v podstate zopakoval (ako to urobil aj v odvolaní proti prvému rozsudku), že si uplatňuje nárok na náhradu škody. K podstate výzvy sa však nevyjadril, namiesto toho doložil dodatok k úverovej zmluve, žiadosť o poskytnutie úveru a splátkový kalendár.

7. Súd potom nariadil pojednávanie na deň 28.06.2018, ktorého sa však žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil žiadajúc konať v jeho neprítomnosti. Obaja žalovaní na pojednávaní vzniesli námietku premlčania tvrdiac tiež, že peniaze z úveru si nevzali.

8. Tunajší súd bol potom podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (keďže k žiadnej zmene skutkového stavu po rozhodnutí odvolacieho súdu nedošlo), že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu následne dospel k rovnakému výsledku ako v prvom rozsudku, a to, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a teda treba žalobu zamietnuť.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom určuje, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na náhradu škody nepochybne majetkovým právom je a teda premlčaniu podlieha, čo potvrdzuje aj samotná existencia osobitnej úpravy premlčania práva na náhradu škody obsiahnutá v ust. § 106 Občianskeho zákonníka.

10. Z ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, čo neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

11. V prípade premlčania práva na náhradu škody je teda potrebné rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Kým dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný, pri objektívnej premlčacej dobe plynie trojročná (v prípade úmyselne spôsobenej škody desaťročná) premlčacia doba práva na náhradu škody odo dňa škodovej udalosti. Súčasne treba zdôrazniť, že vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, aj keď poškodenému (prípadne) ešte plynie druhá premlčacia doba.

12. V súdenej veci nepochybne vyplynulo už z prv vykonaného dokazovania (a nebolo to ani sporné, pričom to nepriamo vyplýva aj z trestného rozkazu), že žalobca svoj nárok na úhradu dlhu vo výške 1.176,- Eur z úverovej zmluvy uzavretej dňa 26.05.2011 uplatnil voči žalovaným v trestnom konaní ako nárok na náhradu škody. Bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ boli trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 14.08.2012 sp. zn. 2T/174/2012 uznanými za vinných z prečinu úverového podvodu s tým, že žalobca ako poškodený bol odkázaný so svojim nárokom na občianske (civilné) súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému 1/ dňa 05.09.2012 a voči žalovanej 2/ dňa 20.09.2012, pričom najneskoršie týmto dňom teda žalobca nadobudol definitívnu a jednoznačnú vedomosť o tom, že mu konaním žalovaných vznikla v súvislosti s úverovou zmluvou zo dňa 26.05.2011 škoda vo výške 1.176,- Eur (o výške škody pritom vedel už vtedy, keď podával trestné oznámenie) a že za túto zodpovedajú žalovaní. V tejto súvislosti možno poukázať aj na použiteľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.05.2010 sp. zn. 1Cdo/82/2009 (publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 16/2014) hovoriace, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti.

13. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že nepochybne začala dvojročná subjektívna premlčacia doba práva žalobcu na náhradu škody plynúť najneskôr právoplatnosťou a vykonateľnosťou trestného rozkazu voči žalovanej 2/ (kedy žalobca nespochybniteľne poznal výšku škody a to, že mu ju spôsobili žalovaní) a teda odo dňa 21.09.2012 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Táto uplynula uplynutím dňa 21.09.2014, teda dávno pred podaním tejto žaloby na súd dňa 24.08.2016. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania a právo žalobcu na náhradu škody sa premlčalo dňa 22.09.2014, súd nemohol žalované právo priznať podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zbytočným by potom bolo zaoberať sa plynutím objektívnej premlčacej doby, lebo ako už bolo uvedené (a ako uviedol aj odvolací súd v 15. odseku odôvodnenia zrušujúceho uznesenia zo dňa 16.04.2018), právo na náhradu škody sa premlčí nezávisle od toho, či po uplynutí jednej z lehôt (subjektívnej alebo objektívnej) prípadne plynie ešte druhá. Ešte súd dodáva, že bol nesprávnym odkaz žalobcu na ust. § 110 Občianskeho zákonníka (čo už takisto uviedol odvolací súd v 15. odseku odôvodnenia zrušujúceho uznesenia), pretože ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka o desaťročnej premlčacej dobe sa aplikuje iba na práva právoplatne priznané príslušným rozhodnutím súdu či iného orgánu a v prejednávanej veci tomu tak nebolo (žalobca bol trestným súdom odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie bez toho, aby mu bolo konkrétne právo na náhradu škody voči žalovaným priznané) s tým, že ust. § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka iba nadväzuje na ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka hovoriac, že desaťročná premlčacia doba platí ohľadne splátok, na ktoré bolo konkrétne plnenie rozložené v určitom rozhodnutí (či uznaní práva) a plynie pri jednotlivých splátkach odo dňa ich splatnosti. Nebol preto žiaden dôvod neaplikovať ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

14. Súd preto žalobu zamietol kvôli premlčaniu žalovaného práva na náhradu škody vrátane žalovaného nároku na úrok z omeškania, keďže tento je príslušenstvom podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vzťahuje sa naň osud hlavnej pohľadávky. Inými slovami, z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní plne úspešní nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko náhradu trov nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.