Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/100/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Židovská Náboženská Obec, Hollého 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 932 525, zast. JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom: Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, o zaplatenie 377,32 Eur s prísl.,

rozhodol:

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.03.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.04.2017, domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 377,32 Eur s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta dňa 06.08.2015 bol zistený odber bez uzavretej zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu.

2. V zmysle žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom zo dňa 21.08.2017 v celom rozsahu vyhovel žalobe. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti bývala nájomníčka Q. A., ktorá mala zo žalobcom uzavretú zmluvu. Nájomný vzťah skončil dňa 14.07.2015, kedy bol stav na plynomere 07279 m3 a dňa 05.08.2015 žalovaný uzavrel novú nájomnú zmluvu s X..B., kedy bol stav plynomeru ku dňu 05.08.2015 - 07279 m3. Namietal neoprávnený odber s tým, že žalovaný nikdy nebol odberateľom plynu na predmetnom odbernom mieste okrem obdobia od 31.07.2015 do 05.09.2015.

3. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie. Súd v zmysle § 188 a nasl. vykonal dokazovanie, a to vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál. Pokiaľ žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol so zástupcom riadne a včas predvolaný, súd konal v ich neprítomnosti v zmysle CSP, pričom žiadosti o oznámenie zo strany súdu, pokiaľ by nemienil vyhovieť čo i len v časti, súd takej žiadosti nevyhovel a považoval ju za alibistickú, nakoľko boli riadne predvolaní a dobrovoľne si zvolili, že sa pojednávania nezúčastnia a súd predsa v zmysle čl. 4 a 5 nebude odročovať pojednávanie len preto, že žalobca so svojim právnym zástupcom sa na pojednávanie bez dôležitého dôvodu nedostavili, teda dobrovoľne sa rozhodli nezúčastniť sa, pričom spor bol predsa vyvolaný na základe ich žaloby. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

4. Súd mal preukázané vyúčtovanie škody za odber zemného plynu vo výške 377,32 Eur žalovanému so splatnosťou 10.09.2015 za obdobie 28.02.2015 - 06.08.2015 na odbernom mieste Q. XXXX/X, Ž., pričom dané vyúčtovanie obsahuje aj výpočet s uvedením - výpočet škody neoprávneným odberom zemného plynu s tým, že stav na meradle k 28.02.2015, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke, bol 6147 m3 a stav ku dňu 06.08.2015, kedy došlo k ukončeniu neoprávneného odberu, bol 7279 m2.

5. Medzi stranami bolo nesporné, že vlastníkom nehnuteľností na adrese Q. XXXX/X, Ž., je žalovaný, pričom ide o dom situovaný na židovskom cintoríne, ktorý slúži pre správcu cintorína na základe nájomnej zmluvy. Vlastníctvo žalovaného vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX.

6. Súd mal preukázané, že v danej nehnuteľnosti v období od 17.04.2012 do 14.07.2015 bývala na základe nájomnej zmluvy Q. A., ktorá mala uzavretú zmluvu o odbere plynu s SPP, a.s. Zo zmluvy o združenej dodávke plynu vyplýva adresa trvalého pobytu Q. A. - Q. XX/XXXX, Ž. a odberné miesto - Q. X/XXXX, Ž.. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú do 27.07.2016 a následné predĺženie zmluvy na dobu neurčitú, pokiaľ odberateľ neoznámi, že trvá na ukončení zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú aj Obchodné podmienky. (l.č. 107 obsahu spisu) Z protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 14.07.2015 vyplýva stav plynomeru 07279 m3. (l.č. 39) Z faktúry vystavenej Q..A. vyplýva aj adresa trvalého pobytu, ako aj adresa odberného miesta.

7. Súd mal zistené, že dňa 04.09.2015 bola uzavretá Zmluva o združenej dodávke plynu medzi SPP, a.s. a B. X. na predmetné odberné miesto, pričom menovaná sa stala novou nájomníčkou predmetnej nehnuteľnosti na uvedenej adrese, a to od 01.08.2015. (l.č. 38)

8. SPP, a.s. oznámil súdu listom zo dňa 26.02.2018, že v období od 28.02.2015 do 01.08.2015 na predmetom odbernom mieste nebola uzavretá žiadna zmluva o združenej dodávke plynu. V období od 11.04.2012 do 27.02.2015 bola uzavretá zmluva s Q. A.. Zmluva však bola ukončená jednostranným odstúpením od zmluvy zo strany SPP, a.s. z dôvodu neplnenia zmluvných platobných podmienok zo strany p.A., ktorú informovali o tom písomne listom zo dňa 10.02.2015, avšak list si adresátka neprevzala v odbernej lehote. Stav meradla ku dňu ukončenia zmluvy, t.j. 27.02.2015, bol 6147 m3, čo vyplýva z faktúry za obdobie od 31.07.2014 do 27.02.2015. Po ukončení predmetnej zmluvy pre predmetné odberné miesto bola uzavretá zmluva so žalovaným dňa 31.07.2015.

9. Súd mal preukázané Odstúpenie od zmluvy s Q..A. zo dňa 10.02.2015 s výzvou na umožnenie demontáže meradla. Dané odstúpenie si Q..A. nevyzdvihla v odbernej lehote a späť odosielateľovi sa zásielka vrátila dňa 26.02.2015. (l.č. 90) Taktiež aj výpočet nedoplatku bol adresovaný Q..A. iba na adresu odberného miesta. (l.č. 115)

- súd poznamenáva, že odstúpenie od zmluvy bolo doručované Q. A. iba na adresu odberného miesta, hoci SPP, a.s. mal vedomosť aj o adrese trvalého bydliska.

10. Z obchodných podmienok vyplýva definícia „odberateľ plynu“ - fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, nie však pre podnikateľské účely.

11. Súd mal preukázané, že hoci vlastníkom nehnuteľnosti s odberným miestom, je žalovaný, plyn odoberala do 14.07.2015 nájomníčka Q. A., ktorá mala uzavretú zmluvu o dodávke plynu, pri uzavretí ktorej bol aj štatutár žalovaného a tak nadobudol vedomosť o tom, že zmluvu na odber plynu uzavrela nájomníčka. Následne došlo k odstúpeniu od zmluvy pre neplatenie za odber plynu nájomníčkou, avšak dodávateľ odstúpenie neoznámil vlastníkovi nehnuteľnosti, ale iba nájomníčke - odberateľke, a to iba na adresu odberného miesta. Nedotazoval ju na adresu trvalého bydliska, hoci mal o tom vedomosť a neinformoval o danej skutočnosti aj vlastníka - žalovaného. Zistil konečný stav plynomeru ku dňu odstúpenia od zmluvy, avšak nedemontoval zariadenie, nevykonal žiadne opatrenie na ukončeniu dodávania plynu. Teda odstúpil od zmluvy, neinformoval o tom vlastníka a naďalej dodával plyn cca 6 mesiacov. Takéto konanie je možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, či v rozpore s poctivým obchodným stykom. Je absurdné, aby odstúpil od zmluvy a naďalej dodával plyn. Stav plynomeru vedel zabezpečiť ku dňu odstúpenia od zmluvy, ale neodpojil zariadenie, aby nedochádzalo k odberu plynu bez zmluvy. Z toho možno vyvodiť účelovosť a špekulatívnosť konania, keďže zákonné ustanovenia upravujú aj odber bez zmluvy. Nič nebránilo dodávateľovi odpojiť zariadenie, resp. informovať vlastníka. Toho však informoval až cca o 6 mesiacov za účelom úhrady nedoplatku. Takéto

konanie je zjavne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s § 415 a s § 417 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých dodávateľ bol povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode a teda bol povinný zakročiť na odvrátenie škody a nie ľahostajným spôsobom pristupovať tak, že dodávku neprerušil, keďže v zmysle platných právnych predpisov je odberateľ povinný zaplatiť aj za taký odber.

12. V zmysle čl. IV, bod 31. Obchodných podmienok omeškanie odberateľa s úhradou platby za opakovanú dodávku plynu alebo nedoplatku z vyúčtovacej faktúry sa považuje za nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok a teda za neoprávnený odber. Ak odberateľ neuhradí sumu za opakovanú dodávku plynu v stanovenej výške a lehote splatnosti, dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu.

13. Podľa čl. VII, bod 4 Obchodných podmienok dodávateľ je oprávnený prostredníctvom PDS prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu po zistení neoprávneného odberu na odbernom mieste.

14. Teda je nepochybné, že dodávateľ je oprávnený prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu. V danom prípade napriek svojmu oprávneniu tak neurobil, naďalej dodával plyn cca 6 mesiacov a až následne sa domáhal nedoplatku, a to voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Pre informovanie o odstúpení od zmluvy dodávateľ nezisťoval vlastníka nehnuteľnosti, ale zisťoval ho až vtedy, keď požadoval zaplatenie, hoci na odbernom mieste bývala Q..A., ktorá mala uzavretú zmluvu a ktorú následne ukončil, pričom mal vedomosť aj o jej adrese trvalého bydliska, napriek tomu ju kontaktoval iba na odbernom mieste.

15. Žalobca tvrdil, že chcel prerušiť dodávku, ale vraj nebolo mu to umožnené, nakoľko cintorín, kde sa nachádza plynomer, je v určitom čase uzavretý, a práve keď zamestnanec došiel, bolo zavreté, preto vraj nechal odkaz nájomníčke na umožnenie vstupu k plynomeru. Súd sa však s týmto nestotožňuje, nakoľko židovský cintorín, na ktorom sa nachádza plynomer, má na viditeľnom mieste uvedené otváracie hodiny, čo vyplýva aj z fotodokumentácie, a preto plynomer je v určitom čase verejne prístupný. Podľa zistenia pracovník, ktorý vraj chcel prerušiť dodávku odpojením, bol na mieste cca 1 hod., resp. 30 minút pred otvorením cintorína, avšak z ničoho nevyplynula žiadna prekážka, pre ktorú sa daný pracovník nemohol na miesto vrátiť, či počkať. Teda súd skonštatoval, že nikto nikdy nebránil k umožneniu prerušiť dodávku plynu a vzhľadom na otváracie hodiny to bolo aj umožnené. Súd mal zistené, že otváracie - návštevné hodiny cintorína, kde sa nachádza plynomer, sú od apríla do septembra pondelok - piatok od 13,00 do 18,00 hod., v nedeľu od 09,00 do 16,00 hod., cez sviatky zatvorené. Teda dodávateľ/ prevádzkovateľ distribučnej siete mal možnosť kedykoľvek minimálne v tom čase počas otváracích hodín prerušiť dodávku.

16. Žalovaný správne poukázal na to, že z ničoho nevyplýva, že pracovník SPP bol demontovať meradlo, ani že mu v tom bolo bránené, keďže dané miesto je verejne prístupné, pričom oznámenie o sprístupnení daného miesta vraj bolo dané iba Q..A., nie aj vlastníkovi. Avšak vzhľadom na otváracie hodiny a na verejný prístup, bolo im to umožnené a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by sa pokúsili demontovať zariadenie. Dá sa predpokladať, že poskytovali naďalej dodávku so spoliehaním sa na zákonné ustanovenie o neoprávnenom odbere, kedy musí každý taký odberateľ zaplatiť škodu. Avšak takýto postup nie je možné vždy aplikovať a treba prihliadať na všetky okolnosti, a to v súlade s dobrými mravmi. Taktiež je nutné poukázať na to, že hoci v zmysle Obchodných podmienok, Prevádzkového poriadku, či zákona č. 251/2012 Z.z., dodávateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete má právo obmedziť alebo prerušiť dodávku plynu, teda je na jeho rozhodnutí tak vykonať, dodávateľ má zároveň povinnosť zakročiť na odvrátenie škody a je povinný počínať si tak, aby ku škode nedošlo. teda ak odstúpil od zmluvy, bol povinný obmedziť alebo prerušiť dodávku plynu, aby nedochádzalo k škode. (§ 415 a § 417 Občianskeho zákonníka) napriek tomu nedošlo k prerušeniu dodávky, v dôsledku čoho vznikla škoda, avšak aj pričinením dodávateľa plynu, či prevádzkovateľa distribučnej siete.

17. Žalovaný zistil až pri ukončení nájomného vzťahu, t.j. v júli 2015, že Q..A. nemá už uzavretú zmluvu na odber plynu. Žalovaný mal vedomosť, že zmluva bola uzavretá, ale následne o jej ukončení nemal vedomosť. Kým prišiel nový nájomca do danej nehnuteľnosti, žalovaný uzavrel zmluvu na odber plynu, pričom k žiadnemu odberu počas tej doby nedošlo, nakoľko jednak tam nikto v tom čase nebýval a jednak nebola už vykurovacia sezóna, kedy by bol odber potrebný a uvedené vyplýva aj zo záznamu stavu plynomera pri odovzdaní bytu Q..A. a pri prevzatí bytu novým nájomcom X..B., čo žalobca nerozporoval a dokonca stav plynomeru je zaznamenaný aj v zmluve s X..B..

18. Pokiaľ žalobca predkladal rozhodnutia iných súdov ohľadom neoprávneného odberu, ktorými chcel preukázať a zdôvodniť pasívnu legitimáciu žalovaného a teda že vlastník je povinný zaplatiť škodu za neoprávnený odber, súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutia nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko ide o iné skutkové vymedzenie, o iný skutkový základ, ako napríklad o situácie, keď vlastník s nájomcom nemal dojednanú povinnosť nájomcu uzavrieť zmluvy s SPP, a.s.,... V danom prípade vlastník - žalovaný preukázal, že nájomca mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Zmluva na odberné miesto bola uzavretá, dodávateľ mal vedomosť, kto je odberateľom plynu.

19. Právny zástupca žalovaného správne poukázal na to, že zmluva o dodávke plynu bola uzavretá so skutočným odberateľom. Pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, SPP, a.s. porušil svoju povinnosť, resp. nevyužil svoje oprávnenie, prerušiť dodávku a zároveň poukázal na to, že nie je preukázaný stav meradla ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu medzi Q..A. a dodávateľom plynu, nakoľko z predloženej faktúry stav meradla 6147 m3 je k 31.01.2015, ale nie k 27.02.2015, teda nie je zrejmé, k akému odberu došlo v období od 27.02.2015 do 14.07.2015.

20. Podľa bodu 10.1.1 písm. e) Prevádzkového poriadku, neoprávnený odber plynu je odber, ak odberateľ plynu neumožnil prerušenie dodávky plynu, takýto odber plynu sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ plynu neumožnil prerušenie dodávky plynu.

- v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že by odberateľ plynu neumožnil prerušenie. Vzhľadom na umiestnenie plynomeru a vzhľadom na otváracie hodiny cintorína, kde bol plynomer umiestnený, pričom ide o miesto verejne prístupné, súd posúdil, že neexistovala žiadna prekážka vykonať prerušenie dodávky, a preto nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu o neumožnení prerušenia dodávky zo strany odberateľa. Hoci existovalo určité časové obmedzenie v prístupe k plynomeru vzhľadom na otváracie/návštevné hodiny, obmedzenie nebolo v takom rozsahu, ktorý by bránil v primeranom čase v prístupe k plynomeru. Zároveň súd poukazuje na to, že na umožnenie prístupu bola vyzvaná nájomníčka ako odberateľka, avšak za neoprávnený odber sa žalobca domáha úhrady voči žalovanému, ktorý však nebol odberateľom.

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

23. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca vedel, že údajne dochádza k neoprávnenému odberu, keďže došlo k ukončeniu zmluvy a nová zmluva počas toho obdobia nebola uzavretá, tak vedel, že mu hrozí škoda v dôsledku neoprávneného odberu, čomu mohol zabrániť uzavretím/prerušením dodávky, avšak k tomu nedošlo a cca 6 mesiacov bol dodávaný plyn na dané odberné miesto a následne žalobca vyčíslil škodu, ktorej mohol zabrániť, keby nepristupoval ľahostajne a s vedomím, že predsa odberateľ je povinný zaplatiť vždy za dodávku plynu, z čoho by vyplynulo, že nie je dôvod prerušovať dodávku plynu. Avšak každý je povinný počínať si tak, aby nedošlo ku škode s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie a postup žalobcu, či dodávateľa plynu je tak v rozpore nielen s § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka, ale aj v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom a ide o konanie využívajúce situáciu a postavenie silnejšej strany, keďže ktorej zákon umožňuje domáhať sa náhrady škody za neoprávnený odber, k čomu však sa pričinil aj dodávateľ, žalobca.

24. Žalovaný uzavrel zmluvu o dodávke plynu dňa 31.07.2015, avšak už 04.09.2015 bola uzavretá zmluva s novým nájomcom, pričom žalovaný trvá na tom, že počas tohto obdobia nedošlo k odberu plynu a žalobca nepreukázal, že by došlo k odberu plynu aj počas tohto obdobia. Žalobca požadoval náhradu za neoprávnený odber od ukončenia zmluvy s Q..A.N. do uzavretia zmluvy so žalovaným, avšak nie celé to obdobie bolo obdobím vykurovacím a je logické, že odber počas toho obdobia za jednotlivé mesiace musel byť rôzny. Avšak žalobca nepreukázal odber za jednotlivé mesiace. Žalovaný preukázal, že pri ukončení nájomnej zmluvy s A. bol stav plynomeru 7.279 m3 a tento stav bol totožný aj pri uzavretí zmluvy s X..B., čo znamená, že počas toho obdobia nedošlo k žiadnemu odberu a teda ani žalovaným počas zmluvného vzťahu s SPP, a.s. Žalovaný prehlásil, že Q..A. užívala byt aj po ukončení zmluvy s SPP, a.s.

25. Pokiaľ žalobca predložil rozhodnutia iných súdov, ktorými argumentoval opodstatnenosť svojho nároku voči žalovanému, súd opakovane uvádza, že dané rozhodnutia sa týkajú iných prípadov na inom skutkovom základe a nemožno ich „použiť“ pre daný prípad. V tomto prípade bola uzavretá zmluva s odberateľom, následne došlo k odstúpeniu od zmluvy, napriek tomu to nebolo oznámené aj vlastníkovi nehnuteľnosti a pracovník dodávateľa sa nedostavil na odpojenie meradla v čase otváracích hodín. Žalobca na jednej strane poukazuje na predložené rozhodnutia, podľa ktorých vlastník nehnuteľností má oznamovať dodávateľovi plynu o nájomcovi, avšak pokiaľ ide o opačnú situáciu, žalobca to nepovažuje za povinnosť, aby oznámil vlastníkovi ukončenie zmluvy a pokračovanie v dodávaní plynu. Žalobca nič neoznámil, hoci zo strany dodávateľa bola ukončená zmluva a vlastník o tom nevedel.

26. Podľa § 3 písm.c) bod 5, 6, 10 a 12 zák.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

27. Podľa § 82 zák.č. 251/2012 Z.z. (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). (4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3. (5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

28. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovuje vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z.

29. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že neoprávnený odber vykonávala iba Q..A.. Žalovaný mal uzavretú zmluvu a pokiaľ od ukončenia nájomnej zmluvy s Q..A. do uzavretia zmluvy o odbere plynu žalovaným, nebola uzavretá taká zmluva, z predložených listín vyplýva, že v tom čase nedošlo k žiadnemu odberu. Následne bola uzavretá ďalšia nájomná zmluva a nový nájomca uzavrel zmluvu o odbere plynu, takže taktiež nedošlo k neoprávnenému odberu. U žalovaného nemožno konštatovať neoprávnený odber. Ten možno konštatovať len u Q..A., avšak tá nebola stranou tohto konania. Je nepochybné, že Q..A. bola odberateľkou plynu do 14.07.2015 a teda výlučne ona spôsobila škodu, aj keď nebola vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade však ona ako nájomca mala uzavretú zmluvu s SPP, a.s. a pre neplatenie došlo k odstúpeniu od zmluvy, avšak naďalej odoberala plyn na danom odbernom mieste do 14.07.2015, dodávka plynu jej nebola prerušená, ani vlastník nehnuteľnosti nebol o tom upovedomený, teda konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keďže nie je odberateľom, nakoľko on neodoberal plyn a zároveň ani neoprávnene neodoberal plyn. Medzi stranami nebolo sporné vlastníctvo žalovaného, avšak bolo nesporné, že žalovaný danú nehnuteľnosť neužíva a v spornom období ju užívala Q..A., o čom aj žalobca, aj SPP, a.s. mal vedomosť. V zmysle platných právnych predpisov neoprávneného odberu sa môže dopustiť nielen vlastník, ale aj iná osoba. Zo zistených skutočností teda popisovaného neoprávneného odberu sa mohol dopustiť nielen vlastník - žalovaný, kde sa faktická možnosť odberu plynu nachádzala, ale aj užívateľ tej nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na vedomosť žalovaného o prípadnej neexistencii oprávnenia odoberať plyn. Podstata veci spočíva v tom, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko všetky dôkazy v konaní preukazovali, že žalobca vedel, resp. mal/mohol vedieť, že nehnuteľnosť, na ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, neužíva žalovaný ako vlastník, ale Q..A. na základe nájomnej zmluvy, a to do 14.07.2015 a následne podľa zistených skutočností nedošlo k odberu plynu, keďže nehnuteľnosť nebola užívaná až do uzavretia ďalšej zmluvy. (rozsudok KS v Bratislave 3Cob/132/2012,...) Nemožno automaticky požadovať náhradu škody od žalovaného len preto, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti, ktorú však v spornom období užívala Q..A. na základe nájomnej zmluvy, o čom mal vedomosť aj SPP, a.s., keďže s ňou mal uzavretú zmluvu o dodávke, teda nájomníčka si splnila povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke a z ničoho nevyplýva dôvodnosť a možnosť sankcionovať žalovaného ako vlastníka len preto, že nájomníčka prestala platiť riadne a včas za dodávku plynu, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke, o čom však žalovaný nebol informovaný. Súd skonštatoval s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný.

30. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania v časti, keďže žalobca si uplatňuje náhradu škody za neoprávnený odber od 27.02.2015 do 06.08.2015 a má za to, že minimálne do 06.04.2015 je nárok premlčaný z dôvodu podania žaloby dňa 06.04.2017.

31. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 06.04.2017 a žalobca si uplatnil nárok za obdobie od 27.02.2015, súd posúdil, že vznesená námietka premlčania je za obdobie od 27.02.2015 do 05.04.2017 opodstatnená a nárok v tej časti je premlčaný. Žalobca však napriek tomu nevyčíslil výšku za obdobie, ktoré nie je premlčané a súd v zmysle nemôže nahrádzať úkony strán konania a teda bolo vecou žalobcu vyčísliť svoj nárok za obdobie nepremlčané, čo nevykonal aj napriek vedomosti o vznesenej námietke premlčania. Avšak v danom prípade súd posúdil, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, preto k otázke námietky premlčania súd vyššie uvedené uviedol nad rámec. Súd k tomu nad rámec dodáva, že aj keby žalovaný bol pasívne legitimovaný, čo však nie je, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom výšky škody za obdobie, ktoré vzhľadom na námietku premlčania, nebolo premlčané, t.j. od 06.04.2017.

33. V zmysle § 215 ods.1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

34. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd nevykonal ďalšie dôkazy s poukazom na zásadu

hospodárnosti, efektívnosti, pričom súd posúdil, že všetky relevantné dôkazy boli vykonané a boli postačujúce pre rozhodnutie vo veci.

35. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363

Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).