Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s, Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovaným: l. E. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. F. M. XXXX/X, t. č. bytom O. K. K. 3, 2. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., F. M. XXXX/X, o zaplatenie 3.787,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. októbra 2017 č. k. 5C/142/2015-118 vo výroku o zročnosti priznanej pohľadávky takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej súd povolil splácať priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi túto sumu do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.787,23 eura, úrok vo výške 148,04 eura, úrok z omeškania vo výške 5,39 eura, úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy 3787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 148,04 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok na účet žalobcu, vedený v spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s, číslo účtu: XX XXX XXXXX/XXXX s tým, že prvú splátku zaplatia žalovaní žalobcovi do 30. 11. 2017. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 232 ods. 3, 4, § 282 a § 285 CSP. Uviedol, že žalovaní na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 uznali dlh voči žalobcovi v plnom rozsahu a požiadali súd o povolenie splatiť dlh v splátkach. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je zamestnaný v autoservise Autobolt centrum a zarába mesačne okolo 600 eur. Má vyživovaciu povinnosť voči Y. X., nar. XX. XX. XXXX a W. X., nar. XX. XX. XXXX, pričom výživné platí vo výške 300 eur, ktoré bolo určené súdnym rozhodnutím. Okrem uvedeného má výdavky na bývanie vo výške 150 eur. Býva sám v rodičovskom dome. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je zamestnaná ako zapisovateľka na Notárskom úrade a mesačne zarobí do 450 eur. Má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a výdavky spojené s bývaním vo výške 250 eur mesačne.

3. Súd bol toho názoru, že explicitný výklad ust. § 232 ods. 3 (veta druhá) umožňuje súdu, aby rozhodol o splnení finančnej povinnosti uloženej súdom aj v splátkach. Dlhšia lehota, o ktorej zákon hovorí, nemusí byť nutne ohraničená konkrétnym dátumom, ku ktorému je nevyhnutné finančnú povinnosť plniť. Je toho názoru, že finančná situácia žalovaných neumožňuje, aby zaplatili žalobcovi dlh naraz. Vzhľadom na ich príjem, vyživovacie povinnosti a náklady spojené s bývaním by bolo jednorazové plnenie dlhu žalobcovi zo strany žalovaných likvidačné. Splátky, ktoré žalovaným povolil súd (100 eur mesačne pre každého žalovaného, teda výška celej splátky je mesačne 200 eur) sú pre žalovaných, vzhľadom na ich príjmové a majetkové pomery, prijateľné a nebudú im spôsobovať problémy. S poukazom na zverejnené základné imanie žalobcu, na jeho výnosy, ako aj aktíva mal za to, že ak žalovaní zaplatia svoj dlh v splátkach, tak ako určil súd, hospodárenie žalobcu tým neutrpí. Zároveň uviedol, že aj výška mesačnej splátky, ktorú majú žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi, teda 200 eur mesačne, je vyššia ako pôvodne dohodnutá splátka, ktorá bola vo výške 159 eur mesačne. Navyše, ak žalovaní nezaplatia čo len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh a žalobca ho bude môcť exekučne vymáhať. Súd dal teda žalovaným poslednú šancu na zaplatenie dlhu v splátkach - takéto splnenie dlhu žalovaným pomôže pri ich riadnom plnení vyhnúť sa exekučnému konaniu a žalobcu neprimerane nezaťaží.

4. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, v ktorej súd povolil zaplatiť priznanú sumu žalovaným v 1. a 2. rade v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal v zmysle § 388 zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazania žalovaných zaplatiť mu dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku považuje za nesprávny a odvolanie odôvodňuje tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za náležite neodôvodnený a dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí - uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 201/2010 zo dňa 09. 11. 2010. Namietal, že súd výrokom umožnil žalovaným splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne spoločne a nerozdielne, hoci v odôvodnení rozsudku uviedol, že výšku mesačnej splátky určuje na 200 eur. Žalovaní nepredložili žiadne dôkazy o svojej majetkovej a sociálnej situácii a súd nevykonal na preverenie ich tvrdení žiadne dokazovanie. Súd svojvoľne, bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaných nedostatočne zistil skutkový stav, a tak nebola naplnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie.

Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 100 eur postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Žalovaní, ktorí si neplnili svoje povinnosti zo zmluvy, priznaním splátok po 100 eur mesačne opätovne získali možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy, pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 100 eur budú žalovaní splácať iba istinu viac ako 3 roky. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenej mu Civilným sporovým poriadkom. Poukázal aj na platobnú disciplínu žalovaných od podania žaloby, pričom počas celého súdneho konania trvajúceho 33 mesiacov neuskutočnili ani jednu úhradu. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu judikatúru, a to rozsudky viacerých krajských súdov.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zročnosti prisúdenej sumy je potrebné podľa § 388 zmeniť.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle ust. § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 10. 03. 2015 voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 3.787,23 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odvodzoval od uzatvorenej úverovej zmluvy č. 51/304/03, na základe ktorej poskytol žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky vo výške 6.790 eur na účet žalovaných. Žalovaní prestali splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a preto listom zo dňa 16. 10. 2012 boli vyzvaní na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 29. 10. 2012. Keďže žalovaní si svoju povinnosť nesplnili, domáhal sa svojho nároku na súde. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu vo výške 3.787,23 eura, úrok vo výške 148,04 eura, úrok z omeškania vo výške 5,39 eura, úrok vo výške 14,52% ročne zo sumy 3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.787,23 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 148,04 eura od 30. 10. 2012 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnanía pod hrozbou straty výhody splátok na účet žalobcu, pričom prvú splátku žalovaní zaplatia žalobcovi do 30. 11. 2017. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní na pojednávaní dňa 16. 06. 2017 uznali dlh voči žalobcovi v plnom rozsahu a požiadali súd o povolenie splatiť dlh v splátkach.

9. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal rozsudok vo výroku, v ktorom súd povolil žalovaným splácať dlh v mesačných splátkach po 100 eur až do vyrovnania, keď žalobca v tejto časti namietal nesprávne právne posúdenie.

10. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľným márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, je stanovená zákonná 3-dňová lehota na plnenie; v odôvodnených prípadoch však súd môže určiť aj dlhšiu lehotu; napokon ods. 4 citovaného ustanovenia hovorí o dávkach a splátkach, ak je uložená povinnosť.

11. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolností zistenia žalovaným nespornej výhody (odkladu) až prakticky donútením žalobcu uplatniť právo na súde.

12. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe je pri úvahách o určení lehoty na plnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na samotný uplatnený nárok, výšku priznaného plnenia, doterajšiu platobnú (ne)schopnosť žalovaných v konaní, ako aj na snahu o plnenie záväzku žalovanými. Ďalej je potrebné zohľadniť osobné a majetkové pomery oboch sporových strán, ako aj dobu, po ktorej by umožnením a povolením splátok došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníkov na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd musí teda v prípade rozhodovania lehoty na plnenie túto určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

Záver súdu o tom, že je namieste priznať lehotu na plnenie dlhšiu ako 3 dni, teda povoliť plnenie priznanej sumy v splátkach, musí byť vždy náležite odôvodnené (R 126/1966, R 67/1966).

13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie povolil žalovaným zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v 100-eurových mesačných splátkach s prihliadnutím na ich príjmové a majetkové pomery s tým, že

prvú splátku žalovaní zaplatia do 30. 11. 2017. Zohľadnil tvrdenia žalovaných, že žalovaný v 1. rade dosahuje mesačný príjem okolo 600 eur a má dve vyživovacie povinnosti v celkovej výške 300 eur mesačne a výdavky spojené s bývaním 150 eur mesačne. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom do 450 eur a má vyživovaciu povinnosť k 2 deťom. Výdavky na bývanie má vo výške 250 eur za mesiac. Súd prvej inštancie, napriek zisťovaniu stanoviska žalobcu k návrhu žalovaných o umožnenie splácať dlžnú sumu v splátkach, k tomuto neprihliadol. Žalobca s povolením splátok splácať dlh v splátkach nesúhlasil, pričom poukazoval aj na platobnú disciplínu (resp. nedisciplínu) žalovaných, pričom v podanom odvolaní poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaní od podania žaloby (2/2015) mohli prejaviť snahu a uhrádzať dlh, pričom počas celého súdneho konania trvajúceho 33 mesiacov neuskutočnili ani jednu úhradu. Súd prvej inštancie pri skúmaní majetkových pomerov sa uspokojil iba s tvrdeniami žalovaných, pričom tieto tvrdenia neboli komplexne preskúmané; majetkové, ako aj zárobkové a osobné pomery na strane žalovaných neboli preukázané listinnými dôkazmi.

14. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 232 ods. 2 CSP, ako aj odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd vychádzal zo situácie, že žalobca s povolením splátok uhradiť dlžnú sumu nesúhlasil, o čom zaslal súdu aj písomne stanovisko a dôvody a žalovaní napriek tomu, okrem svojich tvrdení o majetkovej a finančnej situácii, neprodukovali pred súdom prvej inštancie (ani v odvolacom konaní) žiadne dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali ich (hlavne) finančné pomery. Odvolací súd však zohľadnil aj ďalšie významné skutočnosti. Žalobca v dôsledku porušenia povinností žalovaných pristúpil dňa 29. 10. 2012 k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovaní od tohto obdobia (okrem úhrady v zanedbateľnej sume

- 59,83 eura) absolútne neprejavili snahu zaplatiť dlh, nerealizovali ani splátky v takej výške, ktorá by zodpovedala ich finančným možnostiam. Ani počas súdneho konania trvajúceho viac ako tri roky nepristúpili k splácaniu zostatku úveru, napriek tomu, že im súd prvej inštancie určil nižšie mesačné splátky ako sa zaviazali v zmluve. Žalobca má tiež nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a samotné rozhodovanie súdu by malo viesť a motivovať dlžníkov k plneniu si zmeškaných povinností. Opak by bol v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany porušených práv. Odvolací súd pre vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj dlhodobý ľahostajný prístup žalovaných k plneniu si svojich zmluvných povinností. Pri zohľadnení výšky dlhu však odvolací súd určil dlhšiu lehotu na zaplatenie dlhu - 90 dní, počas ktorej si žalovaní budú mať možnosť zabezpečiť finančné prostriedky.

15. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalobcu voči samotnému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd povolil priznanú sumu splácať žalovaným v splátkach po 100 eur až do úplného vyrovnania, pričom ich záväzok je spoločný a nerozdielny. V dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetľuje, že v podstate každý zo žalovaných bude povinný zaplatiť po 100 eur mesačne, takže splátka bude mesačne predstavovať 200 eur. Vychádzajúc z formulovania samotného výroku rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné konštatovať nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť, v akej výške žalovaní v 1. a 2. rade majú povolenú splátku.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd povolil zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach, podľa § 388 zmenil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .