Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-30-2018.pdf
PDF · 96.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne V. C., nar. X.X.XXXX, N. S. Z. D. S., Ľ. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Martinou Molnárovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Sadová 17, proti žalovanému H. C., D.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., H. XXX/XX, o zaplatenie 1.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C/512/2015-116 zo dňa 27.9.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 1.000 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 8.9.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že si objednávkou zo dňa 14.7.2014 u žalovaného objednala zhotovenie diela - postavenie plota a brány, objednávka bola žalovaným riadne potvrdená, a preto došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa 15.7.2014 poskytla žalovanému na vykonanie diela zálohu 1.000 €, lehota na dodanie diela bola v zmysle objednávky 30 dní. Žalovaný však v stanovenej lehote dielo nevykonal a to ani v dodatočnej, ktorá bola stanovená do dňa 30.6.2015, preto žalobkyňa listom zo dňa 26.8.2015 odstúpila od zmluvy o dielo a zároveň ho vyzvala na vrátenie poskytnutej zálohy 1.000 € do 7.9.2015, pretože dielo nebolo vykonané žalovaným ani sčasti. Odstúpenie od zmluvy žalovaný osobne prevzal, čo potvrdil svojim podpisom, avšak poskytnutú zálohu do stanovenej lehoty nevrátil. Zálohu nevrátil ani na opakovanú výzvu, preto sa žalobkyňa obrátila na súd a okrem žalovanej sumy si uplatnila aj úroky z omeškania od 8.9.2015, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,05%.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby žalobkyne, proti ktorému včas podal odpor žalovaný. Tvrdil, že príjmový pokladničný doklad znejúci na sumu 1.000 eur zo dňa 15.7.2014, ktorý žalobkyňa k žalobe pripojila nemá nič spoločné s objednávkou zo dňa 14.7.2014, pretože pre žalobkyňu už skôr vykonal práce, za čo mala uhradiť 630 eur, k čomu však nedošlo. Odstúpenie od dohody považoval žalovaný za nezmysel a uviedol, že osobne oznámil žalobkyni zrušenie objednávky, ale aj živnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a vec správne posúdil podľa § 631, § 633 ods. 1 veta prvá, § 639, § 48, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
5. Vzal za plne preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 14.7.2014 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zhotoviť žalobkyni plot a bránu a túto skutočnosť v objednávke žalovaný aj potvrdil. Taktiež svedok M. C. (otec žalovaného) potvrdil existenciu tohto zmluvného vzťahu vo svojej výpovedi, ktorý zároveň uviedol, že z tejto zmluvy žalovaný doposiaľ neurobil nič. Existenciu zmluvy o dielo mal súd preukázanú aj z výpovede svedkyne N. A., ktorá bola prítomná pri spisovaní objednávky dňa 14.7.2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dielo nezhotovil riadne a včas, žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy podľa ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že žalovaný z titulu preddavku prevzal od žalobkyne v súvislosti s predmetnou objednávkou zálohu 1.000 eur a tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede žalovaného a jeho otca pred vyšetrovateľom podľa spisu OO PZ SNV ČVS: ORP-995-SN- SN-2015, kedy potvrdil prevzatie peňazí od žalobkyne a uviedol, že na tieto úkony mal od žalovaného plnú moc. Uznesením ORPZ odboru poriadkovej polície OO PZ SNV ČVS: ORP-995-SN-SN-2015 zo dňa 25.8.2015 bolo podanie žalobkyne v dôsledku trestného oznámenia na žalovaného a jeho otca M. C. odmietnuté. Samotný žalovaný v rámci výsluchu v tomto konaní v zápisnici zo dňa 10.8.2015 uviedol, že žalobkyňa si u neho objednala stavebné práce, konkrétne stavbu kamenného plota a že potom, čo vypočítali s otcom, koľko stavebného materiálu bude potrebné, žalobkyňa prišla k nim domov, podpísali dohodu a zaplatila im zálohu na materiál 1.000 €, o čom jej jeho otec vystavil potvrdenie. Žalovaný výslovne uviedol, že ak chce žalobkyňa peniaze späť, nech písomne odstúpi od zmluvy a peniaze jej v lehote 14 dní vráti.
6. Súd zistil aj výpisom zo Živnostenského registra SR, že žalovaný s obchodným menom H. C. s miestom podnikania Z., H. XX ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 6.1.2015, teda súd konštatoval, že v čase uzavretia objednávky živnostenské oprávnenie žalovaného bolo účinné a jeho živnostenská činnosť trvala.
7. Súd nepovažoval za relevantnú obranu žalovaného, že sumu 1.000 € prevzal ako doplatok v súvislosti s predchádzajúcim zmluvným vzťahom z roku 2007, pretože na príjmovom doklade je jednoznačne uvedené vo vzťahu k prevzatej sume, že ide o zálohu na materiál. To korešponduje aj s údajmi na objednávke č. 1.7.2014 zo dňa 14.7.2014, kde je uvedené, že dohodnutá cena za dielo je 2.000 € a 50 % bola záloha na materiál. Súd uviedol, že ak by bola obrana žalovaného pravdivá, že prijal 1.000 € od žalobkyne v súvislosti s predošlým zmluvným vzťahom na príjmovom doklade, by bolo v kolónke „účel“ uvedené, že sa jedná o doplatok. V súvislosti s obranou žalovaného ohľadne ukončenia jeho živnostenskej podnikateľskej činnosti súd vyjadril, že je zarážajúce, že jednak na objednávke zo dňa 14.7.2014 a tiež na príjmovom doklade zo dňa 15.7.2014 použil svoju pečiatku živnostníka. Tak súd reagoval na tvrdenia žalovaného, že jeho firma už v júli 2014 neexistovala.
8. S konštatovaním, že žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy, má nárok na vrátenie uhradenej zálohy 1.000 €, pretože na strane žalovaného v dôsledku zrušenia zmluvy od začiatku došlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo žalovaný získal bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ho súd na zaplatenie žalovanej sumy aj zaviazal.
9. V súlade s § 517 ods.2 OZ a § 3 vl. nar. SR priznal súd žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania zo žalovanej sumy od 8.9.2015 v zmysle odstúpenia od zmluvy, keďže žalobkyňa žiadala vrátenie zaplatenej zálohy do 7.9.2015. Žalovaný pritom odstúpenie od zmluvy osobne prevzal 26.8.2015.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
11. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný a dôvodil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil predložené dôkazy správne. Tvrdil, že súd sa nevysporiadal s tým, že žalobkyňou predložená objednávka nespĺňa náležitosti podľa § 631 až § 633 Občianskeho zákonníka. Nezahŕňa totiž v sebe dôležité údaje potrebné pre zhotovenie diela, napr. plán alebo aspoň náčrt atď. Taktiež žalobkyňa neposkytla ani súčinnosť podľa § 639 Občianskeho zákonníka, naopak prevádzala terénne úpravy. Objednávka teda nenadobudla relevantnosť, pretože nebola doplnená podľa potrieb pre jej realizáciu. Taktiež sa súd nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa si číslo objednávky dopísala sama,
pretože nie je totožné s číslom príjmového dokladu, zvlášť z iného dňa. Ďalej žalovaný uviedol, že nikdy nehovoril o doplatku a súd takto v odôvodnení svojho rozhodnutia len zavádza. Naopak on tvrdí, že 1.000 € je záloha na materiál z predchádzajúceho zmluvného vzťahu a dodaného materiálu na parapety a čiapky a doplatok žalobkyňa nikdy nevyrovnala, preto žalovaný v práci na predošlom diele nepokračoval a nikdy ho nedokončil. Je neobvyklé, aby žalobkyňa dala ukončiť predošlý zmluvný vzťah inej firme a zároveň poskytla zálohu na novú zákazku. Tiež súd zavádzal, keď tvrdil, že M. C. potvrdil existenciu zmluvného vzťahu, čo nie je pravdou, pretože vždy ho posudzoval ako neplatný. Žalovaný nevylučuje vrátenie 1.000 € žalobkyni za predpokladu, že ona vráti približne 40 bežných metrov parapetu o šírke 50 cm. Súd teda vyhodnotil vec v prospech žalobkyne, a preto žiadal o zrušenie rozsudku v plnom rozsahu.
12. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní sú nepravdivé, mnohokrát vytrhnuté z kontextu a účelové. Súdom prvej inštancie bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, v ktorom žalobkyňa preukázala pravdivosť svojich tvrdení a zároveň i nepravdivosť a rozpor vo výpovediach žalovaného ako aj svedka M. C.. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že objednávka nespĺňa náležitosti zákonom vyžadované, považuje za nepravdivé, pretože objednávka obsahuje riadnu špecifikáciu diela i jeho rozsahu aj dohodnutú cenu diela vrátane dojednania zálohy a lehotu na vykonanie diela. Pokiaľ žalovaný bol toho názoru, že špecifikácia nie je dostatočná a je potrebné ju doplniť, či predložiť akékoľvek ďalšie podklady, mal žalobkyňu na takéto doplnenie vyzvať, k čomu však nikdy nedošlo. Zároveň žalobkyňa poprela, že by žalovanému odmietla poskytnúť potrebnú súčinnosť. Práve naopak vykonala všetky úkony potrebné na realizáciu diela a žalovaného opakovane urgovala na zhotovenie diela, dokonca aj v dodatočnej lehote, ktorú mu poskytla. V súvislosti s namietanou pravosťou objednávky a jej spojitosť s príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 15.7.2014 uviedla, že svedok M. C. predložil súdu na pojednávaní ako listinný dôkaz údajnú kópiu objednávky z roku 2014, ktorá však nezodpovedá originálu objednávky, ktorú predložila súdu žalobkyňa. V kópii sú totiž uvedené úplne iné údaje, než v origináli, podpis žalobkyne nie je zreteľný a o poznanie svetlejší, než ostatné časti objednávky. Žalobkyňa nedisponovala pečiatkou žalovaného a teda originál objednávky, ktorý žalobkyňa predložila súdu ani nemohla opatriť jeho pečiatkou, zatiaľ čo pre žalovaného alebo svedka nebol problém vyhotoviť si takú verziu objednávky, ktorá by vyhovovala ich potrebám. K tvrdeniu žalovaného ohľadne čísla objednávky, ktoré údajne nie je totožné s číslom príjmového pokladničného dokladu preukazujúceho zaplatenie zálohy, poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.7.2014 je označený číslom 17-14, ktorá zodpovedá číslu objednávky zo dňa 14.7.2014. Aj ostatné údaje v objednávke korešpondujú s príjmovým pokladničným dokladom. Aj vyjadrenia svedka M. C. na pojednávaní dňa 20.6.2016 jednoznačne potvrdili objednávku zo dňa 14.7.2014 a teda aj existenciu tohto zmluvného vzťahu.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 ods.1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.6.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.
14. Žalovaný použil odvolací dôvod (ako vyplýva z odvolania) podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
16. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie s prihliadnutím na odvolacie námietky odvolací súd dodáva:
18. Vymedzenie predmetu diela je nesporne podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. V objednávke zo dňa 14.7.2014 podľa názoru súdu je predmet diela jednoznačne vymedzený a je len logická argumentácia žalobkyne, že žalovaný ako odborník, ak nepovažoval rozsah predmetu diela za upresnený, mal túto záležitosť pri spisovaní objednávky napraviť. Okrem toho zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy, tak, ako tomu bolo v tomto prípade, preto možno predmet zmluvy vymedziť aj ústne. Príjmový pokladničný doklad, nachádzajúci sa na č.l. 6 spisu, potvrdzujúci prevzatú zálohu korešponduje s obsahom objednávky, aj tieto dôkazy súd prvej inštancie správne vyhodnotil. Odvolací súd nemá vzhľadom na výsledky dokazovania žiadne pochybnosti o tom, že bola predmetná zmluva o dielo medzi sporovými stranami uzavretá a námietky žalovaného v kontexte celého sporu podkladá za účelovú obranu, v snahe dosiahnuť priaznivý výsledok sporu.
19. Z odstúpenia od zmluvy (č.l. 7 spisu) vyplýva, že žalobkyňa od zmluvy odstúpila pre nevykonanie diela ani v dodatočne poskytnutej lehote. Ide o platné odstúpenie od zmluvy pre tento dôvod, judikatúra tieto situácie riešila aj v súvislosti s bezdôvodným obohatením. (31Cdo 1157/2010, 33Cdo 1043/2009 NS ČR). Objednávateľ je totiž podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové a ak zhotoviteľ ani v dodatočnej primeranej lehote neurobil nápravu. Dokonca judikatúra pripustila možnosť objednávateľa odstúpiť od zmluvy aj v čase plynutia poskytnutej dodatočnej primeranej lehoty, ak je zrejmé, že dielo nebude vykonané včas. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy, preukázala zloženie zálohy, žalovaný dielo nevykonal, nastali preto následky odstúpenia v podobe oprávneného požadovania bezdôvodného obohatenia od žalovaného (NS ČR Cdo 4820/2008).
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania, naopak, úspešná žalobkyňa má proti nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).