Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/21/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o maloletú Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v H. H., deti rodičov - matky S. H., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H. H., t. č. bytom T. X. XX, XXX XX H. H., právne zastúpenej JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Nám. Š. Moyzesa 4, 974 01 Banská Bystrica a otca U. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. T. V. XX, XXX XX H. T. V., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o trovách konania, na základe odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku, ktorým priznal štátu právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a vo výroku, ktorým uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré jej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Okresného súdu Banská Bystrica, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 11. 08. 2017 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré jej okresný súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Okresného súdu Banská Bystrica, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (tretí výrok) a taktiež uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré mu prvoinštančný súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet Okresného súdu Banská Bystrica, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (štvrtý výrok). 1. 2. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že na okresnom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 32P/344/2014 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to na základe návrhu matky, v ktorom súd prvej inštancie uznesením č.k. 32P/334/2014-162 zo dňa 21. 07. 2015 nariadil znalecké dokazovanie. Obaja rodičia so znaleckým dokazovaním súhlasili a nenamietali ani znášanie trov, ktoré sú s ním spojené. Uznesením č. k. 32P/344/2014-247 zo dňa 03. 12. 2015 súd prvej inštancie priznal znalcovi znalečné v sume 439,76 Eur, ktoré mu bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov. Ustanovený znalec sa na základe predvolania zúčastnil dňa 26. 04. 2016 pojednávania, za ktoré si uplatnil znalečné vo výške 48,88 Eur, ktoré mu bolo priznané uznesením č. k. 32P/344/2014-399 zo dňa 15. 06. 2016 z rozpočtových prostriedkov štátu. Následne súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32P/344/2014-372 zo dňa 26. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská

Bystrica číslo konania 12CoP/5/2017-457 zo dňa 29. 06. 2017 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70,- Eur mesačne, upravil styk otca s maloletou, matke uložil povinnosť poskytovať otcovi pravidelne informácie vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku, obom rodičom ukladal povinnosť absolvovať poradensko- psychologický proces a zároveň nad maloletou nariadil dohľad. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v tom čase platnej úpravy § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2017. 1. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia sa v konaní nevedeli dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, udávali tak závažné skutočnosti spochybňujúce schopnosť druhého rodiča zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, že v prejednávanej veci bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, s ktorým obaja rodičia súhlasili a z ich strany nebolo namietané znášanie trov spojených so znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nehradí trovy konania štát, ale každý účastník si hradí trovy sám, a preto s prihliadnutím na vyjadrenie rodičov maloletej, ktorí súhlasili s úhradou trov znaleckého dokazovania a s poukazom na znenie § 49 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“) uložil každému z rodičov maloletej povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 244,32 Eur. Záverom okresný súd poznamenal, že v predmetnom prípade ani u jedného z rodičov nezistil splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne do výrokov o trovách konania štátu (druhý, tretí výrok), podala matka prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvoinštančného súdu tak, že prizná štátu náhradu trov konania vo výške 50% (druhý výrok) a ju ,,oslobodí od povinnosti úhrady trov štátu“ v sume 244,32 Eur (tretí výrok). Uviedla, že od posledného pojednávania vo veci do času rozhodovania súdu o náhrade trov konania štátu došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od úhrady trov štátu. Podotkla, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica sp. zn. 13069/2016- KaBB zo dňa 16. 11. 2016 jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že sa nachádza v stave materiálnej núdze pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok. Aj v súčasnosti je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a aktivačného príspevku, spolu v sume 127,50 Eur. Má vyživovaciu povinnosť voči synovi Y. H., nar. XX. XX. XXXX vo výške 70,- Eur mesačne a na maloletú Z. Q., nar. XX. XX. XXXX otec platí výživné sumu 70,- Eur mesačne a splátky zameškaného výživného vo výške 10,- Eur mesačne. Zároveň poberá rodinné prídavky v sume 23,52 Eur. Žiadny iný prijem nemá. Zdôraznila, že z dávky v hmotnej núdzi si dokáže pokryť len tie najzákladnejšie potreby pre seba a maloletú dcéru. Záverom uviedla, že z dôvodu nepreverenia jej majetkových možností bola zaviazaná na úhradu trov štátu vo výške 244,32 Eur s možnosťou splátok po 50,- Eur mesačne, čo nie je v jej možnostiach.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že konanie bolo vedené na základe návrhu matky. On nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania. Odvolanie matky považoval za účelové. Podľa jeho názoru má matka okrem príjmov, ktoré zmienila v odvolaní aj iné, a to finančné poradenstvo a poisťovníctvo ako aj poskytovanie bývania za odplatu. Zdôraznil, že prostriedky, ktoré vynakladá na domácnosť nekorešpondujú s jej preukazovanými príjmami.

4. K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Konštatoval, že odporúča odvolaciemu súdu, aby zmenil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a oslobodil matku od povinnosť úhrady trov štátu, vzhľadom ku skutočnosti, že sa matka nachádza od októbra roku 2016 v stave hmotnej núdze.

5. K vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka podala matka vyjadrenie. Zdôraznila, že je vedená na UPSVAR ako uchádzač o zamestnanie, je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a aktivačného príspevku, nie je zamestnaná. Otcom uvedené tvrdenia sú nepravdivé a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by mala ešte iný príjem. Podotkla, že UPSVAR pri vydaní rozhodnutia o priznaní dávky v hmotnej núdzi dostatočne skúmal jej majetkové pomery a takisto svoju nemajetnosť preukazovala pri rozhodovaní Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zák. č. CMP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 (a contrario) a uznesenie prvoinštančného súdu

odvolaním napadnutých výrokoch o trovách konania štátu (druhý, tretí výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 12. 2014 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletá“). Pretože v konaní rodičia nevedeli dospieť k dohode týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zároveň tvrdili závažné skutočnosti, spochybňujúce schopnosť druhého rodiča zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, súd prvej inštancie uznesením č.k. 32P/334/2014-162 zo dňa 21. 07. 2015 ustanovil do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých I.. Q. T., s miestom výkonu činnosti F., Y. T. XX, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pod ev. č. XXXXXX (ďalej aj ,,znalec“) a uložil mu vypracovať písomne znalecký posudok. Okresný súd uznesením č. k. 32P/344/2014-247 zo dňa 03. 12. 2015 priznal znalcovi znalečné v sume 439,76 Eur a upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi vyplatila priznané znalečné z rozpočtových prostriedkov, v lehote siedmich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Následne okresný súd uznesením č. k. 32P/344/2014-399 zo dňa 15. 06. 2016 priznal znalcovi znalečné vo výške 48,88 Eur a upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi vyplatila priznané znalečné. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 32P/344/2014-372 zo dňa 26. 04. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 12CoP/5/2017-457 zo dňa 29. 06. 2017 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v sume 70,- Eur mesačne, upravil styk otca s maloletou, matke uložil povinnosť poskytovať otcovi pravidelne informácie vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku, obom rodičom ukladal povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces a zároveň nad maloletou nariadil dohľad. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v tom čase platnej úpravy § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Následne súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením č.k. 32P/344/2014-467 zo dňa 11. 08. 2017 rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a uložil matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré jej súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet okresného súdu, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (tretí výrok) a taktiež uložil otcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu v sume 244,32 Eur, ktoré mu súd povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci na účet okresného súdu, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok (štvrtý výrok).

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd vynaložil trovy znaleckého dokazovania z rozpočtových prostriedkov, t. j. z prostriedkov štátu, za situácie, kedy bolo konanie začaté v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a kedy teda bolo účinné i ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, a ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Povinnosti nahradiť trovy konania bol teda úplne alebo sčasti zbavený len ten účastník, u ktorého boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom mohlo ísť o účastníka u ktorého boli splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p, alebo účastníka oslobodeného od súdnych poplatkov vecne alebo osobne podľa § 4 Zákona o súdnych poplatkoch. Takisto mohlo ísť o účastníka, ktorý síce nebol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok, ale súd dospel k záveru, že sú u neho splnené podmienky na takéto oslobodenie. Z uvedeného je zrejmé, že skôr ako súd uložil účastníkom konania povinnosť náhrady trov štátu, musel sa zaoberať otázkou možnosti splnenia podmienky na oslobodenie tohto účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok.

9. 1 Podľa čl. 3 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 9. 2 Podľa čl. 3 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10. Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. nemá ekvivalent v nových procesných predpisoch, účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. v Civilnom mimosporovom poriadku ani Civilnom sporovom poriadku (§ 2 ods. 1 . V zmysle uvedeného považoval odvolací za dôvodné v predmetnom prípade aplikovať vyššie citované ustanovenie článku 3 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP. V danej veci v priebehu konania vznikli štátu trovy, ktoré neboli kryté z preddavkov zložených účastníkmi konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním a v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nehradí trovy konania štát, ale každý z účastníkov ich uhrádza sám v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 CMP. Odvolací súd na základe uvedeného v súlade s citovaným ustanovením čl. 3 ods. 1 a 2 a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s otázkou, či nie sú v danom prípade splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov na strane účastníkov konania, nakoľko v predmetnom prípade došlo od rozhodnutia vo veci samej do času rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania štátu k zásadnej zmene pomerov na strane matky (je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi), a to i so zreteľom na skutočnosť, že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica sp. zn. 13069/2016-KaBB zo dňa 16. 11. 2016 bol matke priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, nakoľko mal za preukázané, že žiadateľka (matka) spĺňa zákonom stanovenú podmienku, teda stav materiálnej núdze bez finančnej účasti žiadateľky (č.l. 508-509 spisu).

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu odvolaním napadnutom výrokoch o trovách konania štátu (druhý, tretí výrok) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu podľa ust. § 391 ods. 1 na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude posúdiť opätovne rozsah náhrady trov štátu voči matke vrátane splnenia podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov na strane matky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

13. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý a štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .