Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-194-2016.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/194/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. advokátska kancelária, Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice proti žalovanej X. G., S.. XX.XX.XXXX, M. X. H., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 10 939,78 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10 939,78 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2018 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2016 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 10 939,78 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 2.12.2005 uzatvorená Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. 09967007. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 5 550 Eur a bola povinná platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 185Eur. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iného aj údaje aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca a výšku povinnej splátky, účet v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje informácie o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomná reklamáciu. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokom vypočítaný štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 16.11.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 10 939,78 Eur. Z dôvodu, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti včas, vznikol im aj nárok na úrok z omeškania od 16.11.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti do zaplatenia.
2. Dňa 05.04.2017 vydal Okresný súd č. k. 17Csp/194/2016 - 56 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky spolu s príslušenstvom. Z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo
možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho zrušil uznesením č. k. 17Csp/194/2016-90 zo dňa 11.04.2018.
3. Uznesením č.k. 17Csp/194/2016-96 zo dňa 11.04.2018. ktoré sa stalo právoplatným dňa 21.05.2018 a vykonateľným dňa 29.05.2018 súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe.
4. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP, ktoré sa na pojednávanie nedostavili.
5. Dokazovanie vo veci bolo vykonané oboznámením sa s obsahom Žiadosti o aktiváciu karty T-mobile, návratky, Žiadosti o zvýšenie úverového rámca, výpisu z karty T-mobile, lustrácie v registri obyvateľov, sociálnej poisťovne, ZVJS.
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 02.12.2005 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB na základe Žiadosti o aktiváciu karty T-mobile zo dňa 02.12.2005, v ktorej žalovaná požadovala o poskytnutie úverového rámca 36 000SK s mesačnom splátkou 1 200SK. Na základe žiadosti žalovanej došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o zvýšenie výšky úverového rámca dňa 03.01.2007 na sumu 51 000SK pri minimálnej splátke 1 700SK, dňa 14.08.2007 na sumu 69 000 Sk pri minimálnej splátke 2 300SK, dňa 03.03.2009 na sumu 3150 Eur pri minimálnej splátke 105 Eur, dňa 12.11.2010 na sumu 4 200 Eur pri minimálne splátke 1 400 Eur a dňa 12.12.2011 na sumu 5550 Eur pri minimálnej splátke 185 Eur. Z výpisov karty T-mobile mal súd preukázané, že boli realizované transakcie na úverovom účte žalovanej, kedy ku dňu 31.10.2016 veriteľ evidoval na účte žalovanej debet vo výške 10 939,78 Eur.
7. Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu účinné v priebehu konania nepopierala.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
10. Podľa § 52 ods. 1, Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
11. Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
13. Podľa § 54 ods. 1, Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 3 ods. 1, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
17. Podľa ods. 2, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania a skutkových tvrdení žalobcu nepopretých žalovanou mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 02.12.2005 Zmluvu č. 9967007, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške úverového rámca. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v súlade z uzavretou zmluvou a obchodnými podmienkami. Žalobca a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí Zmluvu o úveru v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka, zároveň má však uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan, alebo spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu s výnimkou zmlúv vymedzených v citovanom zákone. Musí isť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné Zmluvu o úvere považovať aj za spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko účastníci spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravení veriteľom. Hoci Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako aj príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaného zákona ohľadom zákonných náležitostí zmluvy a zistil, že preskúmaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti a ide o platný právny úkon.
21. V tomto spore ide o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný, poskytovaný klientovi k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje klientovi po odsúhlasení zo strany poskytovateľa úveru, čerpať finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru. Pri tomto type úveru sa preto dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Žalobca v spore udržal dôkazné bremeno, čo do zaplatenia sumy 10 939,78 Eur a to listinnými
dôkazmi, ktoré v spore preukázal. Súd žalovanú zaviazal zaplatiť dlžnú sumu od 16.11.2016 a to od nasledujúceho dňa po dni splatnosti. Keďže sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8%, určený z neuhradenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej pohľadávky. Predmetný vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 02.12.2005, preto v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády sa pre prípad omeškania s peňažným plnením pri určení úroku z omeškania z dlžnej istiny od 16.11.2018 vzťahuje diskontná sadza 0,50%, ktorá je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Teda takto určená zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 8% ročne.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.