Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-18-2017.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Subarea
9Co/18/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. L.. I. W., M.. X.X.XXXX a 2. Q. W., M.. XX.X.XXXX, oboch bytom P. XXX/XX, XXX XX Y., Š. G. P. D., zastúpených advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.359,93 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/180/2015-53 zo dňa 4.10.2016
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 2.359,93 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 141,50 eura na účet Okresného súdu Svidník do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou z 18.9.2015 domáhali toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie 2.359,93 eura a aby mu taktiež uložil zaplatiť im náhradu trov s konaním im vzniknutých. V žalobe uviedli, že im ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 14.7.2006. Žalovaný im poskytol úver v prepočte na menu euro vo výške 2.124,67 eura. Za 36 mesiacov mali vrátiť takmer dvojnásobok tejto sumy, t.j. 4.249,35 eura. Reálne im žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 2.074,88 eura. Poplatok za uzatvorenie zmluvy bol 49,79 eura. Vzhľadom na to, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, zmluva mala obsahovať náležitosti vyplývajúce zo Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tieto náležitosti však neobsahovala. Neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a.), preto veriteľ nemohol od spotrebiteľov požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi explicitne ukladá uviesť výšku úroku v spotrebiteľských zmluvách, ak tomu tak nie je, od spotrebiteľa nemožno takýto úrok požadovať. Žalovanému uhradili sumu 4.434,81 eura, bezdôvodné obohatenie je vo výške rozdielu medzi ich platbami, t.j. sumou 4.434,81 eura a výškou úveru 2.073,88 eura. To, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, dozvedeli sa od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v priebehu roka 2014, ktoré ich informovalo o náležitostiach zmlúv o úvere spoločnosti PROFI CREDIT a rozhodnutiach súdov. Súd konštatoval, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Nevyplýva z nej žiadne odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby ohľadne žalovanej sumy. Žaloba neobsahuje žiadne odôvodnenie a preukázanie skutočností, ktoré by zdôvodnili hmotnoprávne postavenie oboch žalobcov vo vzťahu k žalovanému nároku. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, poukazovanie na údajný nedostatok náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. je nielen bez právneho významu, ale súčasne ide aj o nedôvodné tvrdenie odporujúce
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Jednotlivými splátkami sa uhrádzala len istina úveru. V zmluve sa nachádza údaj o poskytnutej čiastke úveru, zmluvnej odmene, ako aj nominálna hodnota úveru. Zmluvná odmena v podobe úroku nie je obsiahnutá v zmluve v percentuálnom vyjadrení ročnou úrokovou sadzbou, nakoľko tá ani nebola zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany si dohodli úrok vo forme odplaty vyjadrenej pevnou sumou. Žiadny zákon, ani iný predpis v čase uzatvorenia zmluvy neurčil, že odplata za poskytnutie úveru musí byť vyjadrená ročnou úrokovou sadzbou. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, tá je viazaná na to, že subjekt, ktorý sa domáha plnenia z bezdôvodného obohatenia, má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonnej úpravy, § 107 Občianskeho zákonníka nie je to, aby sa lehoty týkajúce sa premlčania počítali svojvoľne. Argumentácia žalobcov vo vzťahu k premlčacej lehote, jej začiatku, ktorý má plynúť od nekonkrétneho, nepreukázaného a svojvoľne stanoveného dátumu, iba na základe tvrdenia o dozvedení sa o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia by neuplynula nikdy. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na plynutie objektívnej premlčacej doby ako doby desaťročnej, vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného súdu, mal za to, že úmysel na strane žalovaného objektívne byť nemohol. Žalovaný nekonal pri uzatváraní zmluvy s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Zo Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2006 súd zistil, že žalobkyňa 1. ako dlžníčka spolu so žalobcom 2. ako spoludlžníkom v zmysle bodu 5. Žiadosti/Zmluvy požadovali výšku úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) 128.016 Sk (4.249,35 eura) so splatnosťou úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutou čiastkou 64 008 Sk, mesačnou splátkou vrátane úroku 3.556 Sk, RPMN 70,32 % a poplatkom za uzatvorenie zmluvy 1.500 Sk. V bode 6. Žiadosti/Zmluvy sú údaje o schválenom revolvingovom úvere v znení: schválená výška úveru 128 016 Sk (4.249,35 eura) so splatnosťou úveru (počet/splatnosť) 36/14, poskytnutou čiastkou 64 008 Sk (2.124,67 eura), mesačnou splátkou vrátane úroku 3 556 Sk (118,04 eura), RPMN 70,10 % a poplatkom za uzatvorenie zmluvy 1 500 Sk (49,79 eura). Súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia, spol. s.r.o. (písané drobnejším písmom ako znenie zmluvy, sú predtlačené, nie je možné do nich vpisovať žiadne údaje). Súd mal za preukázané, že žalovaný so žalobcami neuzavrel písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, ročnej percentuálnej miery nákladov a poplatku žalobcovia nepodpísali. Súd mal tiež za preukázané, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov. Z údajov o schválenom revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcom úver, kde RPMN predstavovala 70,10 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy 49,79 eura, žalobcovia teda mali žalovanému vrátiť viac ako dvojnásobok reálne poskytnutej sumy. Podľa súdu žalobcovia preplatili poskytnutý úver o 2.359,93 eura, čím na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v tejto výške, v ktorej je povinný žalobcom vydať ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k námietke premlčania, súd prevej inštancie uviedol, že mal ju za nedôvodnú. Žalobcovia sa o skutočnosti, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v priebehu roka 2014. Vo vzťahu k objektívnej lehote považoval za príznačné, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú zo strany veriteľa predkladané dlžníkom vedome, v čom videl úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že svoje zmluvy nedáva do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Podľa súdu námietka premlčania dôvodnou nebola. Pri právnom posúdení vychádzal súd z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, poukázal na ust. § 497 Obchodného zákonníka a ust. § 2 a § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1a § 262 ods. 2 CSP. Výrok o súdnom poplatku ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. za.) zákona č. 71/1992 Zb.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že ako základnú skutočnosť namieta ten fakt, že na strane žalobcov chýba spoločná aktívna vecná legitimácia. V konaní nebolo dokázané spoločné oprávnenie žalobcov ohľadne žalovaného nároku. Žalobca 2. je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov dlžníka (žalobcu 1.), povaha jeho právneho
pomeru a vzťahu k žalobcovi 1. je determinovaná § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom. Z daného ustanovenia, a ani zo žiadneho iného nevyplýva spoločná či delená aktívna solidarita. Ak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nedošlo k vzniku platnej zmluvy, znamená to, že by mal určiť koľko si strany navzájom plnili, teda koľko plnil žalobca 1. (žalobca 2.) žalovanému a naopak. Až na základe toho by potom mohol určiť, kto sa na úkor koho obohatil. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie, porušil tým povinnosť danú § 220 CSP. Žalovaný napadol taktiež postup súdu a závery, ktorými vyhodnotil uplatnenú námietku premlčania. Uviedol, že napadá závery o existencii bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti zmluvy, tiež závery o úmyselne získanom obohatení. Nie je možné hovoriť o úmysle získať bezdôvodné obohatenie na základe „uzatvorenia“ neplatnej zmluvy. Existenciu úmyslu nie je možné založiť na teoretickej úvahe o poznaní zákonov, musí byť dokázaná, aj nepriamy úmysel musí byť dokázaný skutočnosťami, z ktorých existenciu úmyslu možno usudzovať. Dôkaz o úmysle získať bezdôvodné obohatenie zaťažuje žalobcu. Z rozsudku nie je zrejmé aký dôkaz súd za tým účelom vykonal. Žalovaný poukázal tiež na rozpory v záveroch súdu prvej inštancie v tom, že ak bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť plnením z neplatného právneho úkonu a zároveň malo byť úmyselné, potom úmysel získať bezdôvodné obohatenie by logicky musel existovať v dobe, kedy malo dôjsť k vzniku zmluvy. Ak je zmluva neplatnou, potom je neplatnou od začiatku. Uviedol taktiež, že napáda záver o vzniku bezdôvodného obohatenia, ak podľa súdu žalovaný nemal nárok na žiadne úroky a poplatky, lebo neboli platne dojednané v písomnej forme, je tento záver potom v rozpore s § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a žalobu zamietol, eventuálne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že súd prvej inštancie vec náležite skutkovo a právne posúdil. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok ich aktívnej vecnej legitimácie, je jeho námietka nesprávna. Úverovú zmluvu so žalovaným uzavreli ako spoludlžníci a boli z nej zaviazaní solidárne. Žalovaný ako veriteľ mohol plnenie zo zmluvy požadovať od ktoréhokoľvek z nich, preto sa môže ktorýkoľvek z nich domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, pričom nie je právne relevantné kto z nich a koľko žalovanému zaplatil. V danom prípade sa nejedná o delený záväzok. Nárok, ktorý voči žalovanému uplatnili, nie je premlčaný. O tom, že sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v priebehu roka 2014. Nesprávny je aj názor žalovaného o uplynutí objektívnej lehoty, a o tom, že nie je možné na daný prípad aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu vzhľadom na závery súdu prvej inštancie o neplatnosti úverovej zmluvy. Súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný ako profesionálny poskytovateľ nebankových úverov dlhodobo, systematicky, masovo, a na území celej Slovenskej republiky, porušuje spotrebiteľské právo, a ak ho porušuje, nie je možné takto konať inak ako vedome a cielene, teda úmyselne. Pokiaľ žalovaný napáda samotný vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedli, že súd dospel k záveru, že žalovaný nemá nárok na žiadne úroky a poplatky, pretože tieto v čase podpísania zmluvy neboli dojednané v súlade so zákonom, teda považoval za neplatnú len túto časť zmluvy. Naviac zmluvu by súd považoval za bezúročnú a bez poplatkov aj z dôvodu absencie podstatných náležitostí požadovaných zákonom. Žalobcovia teda žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jeho odvolaniu uviedol, že trvá na tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Zopakoval argumentáciu vo vzťahu k námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Žalobca 2. je len spoludlžníkom ohľadne záväzkov dlžníka. Povaha jeho právneho pomeru a vzťahu k žalobcovi je determinovaná § 533 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že spoločne a nerozdielne je iba zaviazaným spolu s dlžníkom. Plnenie spoludlžníka nie je plnením za seba samého, ale za dlžníka z toho záväzku, ku ktorému spoludlžník pristúpil. Žalobca 2. nebol ani aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Zotrval na vznesenej námietke premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej aj objektívnej doby. Tvrdenie žalobcov o jeho úmyselnom bezdôvodnom obohatení nebolo preukázané. K svojej písomnosti predložil inšpekčný záznam Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 7.8.2009, z ktorého vyplýva kontrolovanie zmlúv, ktoré ako veriteľ uzavrel v rokoch 2005 a 2007, pričom všetky kontrolované zmluvy boli v zmysle šetrenia inšpekcie uzatvorené
v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z; žalobcovia k predmetnému vyjadreniu žalovaného žiadne ďalšie stanovisko nezaujali.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1, ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, na prejednanie veci nariadil pojednávanie a po prejednaní sporu dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre potvrdenie ani zmenu odvolaním napadnutého rozsudku.
6. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu (sp. zn. II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04), pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné argumenty, na základe ktorých je založené, a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
7. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnosti skutkového zistenia z dôkazov, ktoré boli vykonané, na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci, na tvrdení o porušení práva na spravodlivý proces.
8. Žalovaný vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania, vychádzajúc z procesnej ekonómie konania pred súdom, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie s takto vznesenou námietkou premlčania vysporiadať sa dôsledne, s prihliadnutím na tvrdenia a dôkazy k nim. Spor, ktorý súd prvej inštancie prejednával sčasti už za účinnosti Civilného sporového poriadku, bol sporom s ochranou slabšej strany, keďže žalobcovia svoj nárok voči žalovanému uplatnili ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatvorení ktorej mali status spotrebiteľov. Pre konanie o sporoch so slabšou stranou platí, že súd v zmysle § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. V súvislosti s predmetným ustanovením, v individuálnych spotrebiteľských sporoch je potrebné aplikovať aj ust. § 132 ods. 3 CSP. Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou (z komentára k Civilnému sporovému poriadku, Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 1030). Žalobcovia v žalobe tvrdili, že o skutočnosti, že sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedeli od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v priebehu roka 2014. K tomuto tvrdeniu nepredložili žiadny dôkazný prostriedok. Súd prvej inštancie ich o absencii dôkazu k tomuto tvrdeniu neupovedomil a zo spisu ani nevyplýva, aby realizoval akýkoľvek procesný úkon smerujúci k náprave. Napraviť predmetný nedostatok nepodarilo sa ani v priebehu odvolacieho konania, čo bolo dôvodom zrušenia rozsudku. Nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v nerealizovaní úkonov, v ktorých by bolo umožnené žalobcom odstrániť nedostatok v preukázaní svojho tvrdenia došlo k tomu, že bolo porušené právo na spravodlivý proces.
9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v svojom odôvodnení naviac protirečivé. Na jednej strane súd argumentoval tým, že zmluva platne nevznikla, na druhej strane sa zaoberal údajnou absenciou jej zákonných náležitostí. Je potrebné uviesť, že ak je zmluva neplatnou a na základe neplatnej zmluvy bolo stranou zmluvy poskytnuté plnenie, má táto okolnosť podstatný význam pre začatie plynutia premlčacej doby. Začiatok plynutia nemôže byť totožný so začiatkom plnenia na taký nárok, resp. jeho časť zo zmluvy, ktorá je zmluvou platnou, avšak ten, kto z platnej zmluvy plnil, plnil viac ako v skutočnosti mal.
10. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal aktívnu legitimáciu žalobcov. Súd prvej inštancie, ako z odôvodnenia rozsudku vyplýva, na túto námietku vôbec nereagoval, nevysporiadal sa s ňou, čím svoje rozhodnutie taktiež zaťažil vadou, ktorú v odvolacom konaní nebolo možné odstrániť v záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci, nakoľko boli dané dôvody pre zrušenie rozsudku.
11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie odstráni nedostatok svojho procesného postupu vo vzťahu k zisteniu existencie dôkazov k tvrdeniu žalobcov o tom, kedy mali zistiť skutočnosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. V závislosti od toho, či bude, alebo nie disponovať relevantným dôkazným prostriedkom, ustáli začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu. Jednoznačne sa vysporiada s tým, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba vo vzťahu k tvrdenému bezdôvodnému obohateniu a vysporiada sa taktiež s tvrdením žalovaného o absencii vecnej legitimácie žalobcov, osobitne žalobcu 2., k uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a preskúmateľne odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.