Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o zaplatenie 3 012,24 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 032,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 032,53 eur od 21.12.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 438,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 438,88 eur od 21.12.2017 do zaplatenia zastavuje.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodná žalobkyňa Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej aj len VÚB, a.s.), sa žalobou podanou dňa 23.01.2018 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3 012,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 21.12.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 24.09.2013 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 21,24 %. Ku dňu vystavenia výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 500,- eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a VÚB, a.s. vystavila ku dňu 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3 012,24 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.12.2017, a preto veriteľovi vznikol nárok na úrok z omeškania od 21.12.2017. Na preukázanie svojho nároku VÚB, a.s. označila a predložila listinné dôkazy, a to žiadosť o vydanie Dovolenkovej karty, obchodné podmienky a výpisy z Dovolenkovej karty.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Dňa 03.04.2018 VÚB, a.s., a spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že VÚB, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanému spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., čo preukazovali oznámením o postúpení pohľadávky VÚB, a.s., zo dňa 23.02.2018, žiadosťou o postúpenie a prevod a prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Súd uznesením č. k. 5Csp/4/2018 - 42 zo dňa 04.04.2018 pripustil zmenu na strane žalobcu.

4. Podaním zo dňa 26.06.2018, doručeným súdu dňa 27.06.2018, doplnil žalobca právnu argumentáciu a skutkové zdôvodnenie svojho nároku a uviedol, že žalovaný uhradil celkovo sumu 777,47 eur. Žalobca zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 438,88 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 2 573,36 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 21.12.2017 do zaplatenia. Spolu s podaním žalobca predložil obchodné podmienky, upomienku, doručenku, oznámenie o vyhlásené okamžitej splatnosti úveru a cenník VÚB, a.s.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením vyššie uvedených písomným podaní a listinných dôkazov predložených VÚB, a.s. a žalobcom.

6. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. VÚB, a.s. predložila súdu listinu označenú ako „Žiadosť o vydanie Dovolenkovej karty“, podpísanú za VÚB, a.s. dňa 24.09.2013 a žalovaného dňa 18.09.2013 (ďalej aj len „žiadosť“). V žiadosti je v podmienkach úveru označený úverový rámec 5 100,- eur a ako úrok je uvedené „štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka“ a pod tým je uvedené „1,77 % p.m./21,24 p.a.“. Podľa predložených výpisov z karty bola výška úverového rámca 1 500,- eur, výška štandardnej splátky 50,- eur a výška sankčnej úrokovej sadzby 5%. Vo výpisoch sú uvádzané kreditné transakcie a debetné transakcie od 09.10.2013 do 30.11.2017. Debetné transakcie pozostávajú z čerpaní, úrokov, sankčných úrokov, rôznych poplatkov a nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a nákladov na vymáhanie po vyhlásení okamžitej splatnosti. Žalovaný platbami a výbermi vyčerpal z karty celkovo sumu 1 810,- eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 777,47 eur. Pod hlavičkou „Slovenské kreditné karty“ vydala dňa 11.02.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., list označený ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“, adresovaný žalovanému, v ktorom uvádza, že nakoľko žalovaný neuhradil dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke, stáva sa dlh žalovaného splatným naraz v celom rozsahu. Listom zo dňa 23.02.2018 VÚB, a.s., oznámila žalovanému, že k 21.02.2018 postúpila pohľadávku voči žalovanému spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení ku dňu 24.09.2013; ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a), písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 144 Civilný sporový poriadok (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

16. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi veriteľom a žalovaným na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže veriteľ je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o vydaní Dovolenkovej karty je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na to, že jej predmetom je poskytnutie úveru a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

21. V zmysle § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Žalobca (resp. ešte VÚB, a.s.) predložil ako dôkaz o uzatvorenej zmluve výpisy z dovolenkovej karty a žiadosť o vydanie Dovolenkovej karty podpísanú za veriteľa VÚB, a.s. a za dlžníka žalovaným. Žalobca tvrdil a aj z výpisov vyplýva, že úverový rámec bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý na 1 500,- eur a splátky boli dohodnuté vo výške 50,- eur mesačne. Z predloženej žiadosti však dohoda o takomto úverovom rámci nevyplýva, keď je v ňom uvádzaný úverový rámec 5 100,- eur, pričom ide o žiadosť podpísanú najskôr dlžníkom a následne veriteľom bez toho, aby úverový rámec bol upravený v súlade s tvrdením žalobcu na 1 500,- eur a až následne podpísaný oboma zmluvnými stranami. Z uvedeného vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB, a.s. a žalovaným nebola písomne uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Preukázateľne však VÚB, a.s. a žalovaný zmluvu uzatvorili konkludentne, keď VÚB, a.s. poskytla žalovanému úver formou kreditnej karty a žalovaný úver čerpal, no nesplácal ho. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru. Žalovaný vyčerpal z úveru celkovo sumu 1 810,- eur a na splatenie úveru uhradil celkovo sumu 777,47 eur. Naposledy z úveru čerpal dňa 24.09.2014 výberom sumy 20,- eur z bankomatu. Pri splátkach 50,- eur mesačne by musel sumu 1 810,- eur uhradiť najneskôr do 37 mesiacov, ak by ju vyčerpal celú naraz a nič v priebehu čerpania nesplácal. Ak by teda suma 1 810,- eur bola vyčerpaná naraz do 24.09.2014 a dovtedy by nebolo z nej nič splatené, musela by byť splátkami 50,- eur mesačne splatená najneskôr do októbra 2017. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný z úveru vrátil 777,47 eur, žalobca má nárok iba na vrátenie doposiaľ nesplatenej istiny 1 032,53 eur, čo je rozdiel medzi istinou úveru a platbami žalovaného. V zmysle vyššie uvedeného je žalovaný s úhradou tejto istiny v omeškaní

najneskôr od novembra 2017, a preto ho na jej zaplatenie zaviazal súd, keďže ide o jeho nesplnený záväzok po lehote splatnosti. Pokiaľ nárok žalobcu presahoval sumu istiny, ktorá žalobcovi patrí, tak v tej časti bola žaloba nedôvodná, pretože sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V nedôvodnej časti, v ktorej žalobca na žalobe zotrval, súd žalobu zamietol. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie zastavil. Pokiaľ ide o žalobcovi priznaný nárok, tak tento patrí práve označenému žalobcovi z titulu nesplatenej istiny úveru preto, že pohľadávka na nesplatenom úvere mu bola platne postúpená veriteľom, ktorý žalovanému úver poskytol, a to bankou VÚB, a.s., pričom pri postúpení boli dodržané všetky zákonné podmienky. Pokiaľ ide o oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.02.2015, tak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že bolo doručené, alebo aspoň len zaslané žalovanému, a preto je neúčinné. Okrem toho to nemá žiaden vplyv na priznaný úrok z omeškania, keďže tento bol žalobcovi priznaný odo dňa, od ktorého si ho uplatňoval, a to odo dňa 21.12.2017, kedy už žalovaný bol v omeškaní s úhradou celej istiny tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného zdôvodnenia. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a nie 8 % ako si uplatňoval žalobca. Napokon aj z výpisov z Dovolenkovej karty vyplýva sankčná úroková sadzba 5 % ročne.

22. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie zastavil a v časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny a z nej žalobcovi patriaceho úroku z omeškania, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok na úrok z omeškania iba v zákonnej výške z priznanej istiny.

23. Žalovaný je povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku, t. j. povinnosť zaplatiť uvedenú sumu s príslušenstvom, povinný vykonať v zmysle § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Súd vyhovel žalobe iba v časti 34,28 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, pričom vyšší bol úspech žalovaného, a to v rozsahu čistého úspechu 31,44 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalovaného 65,72 % a úspechom žalobcu 34,28 %. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania, tak v tejto časti pre účely trov konania ide o zavinenie zastavenia konania zo strany žalobcu, a preto v tejto časti by patrili trovy žalovanému. Vo vzťahu k celému nároku však túto časť považoval súd za neúspech žalobcu a z uvedených dôvodov rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.