Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-114-2016.pdf
PDF · 131.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: H. D., D. XXXX/ XX, W., zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-6/2016-PK zo 06.04.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou o priznanie a vyplatenie nepriznaných platových náležitostí za nerovnomernosť času služby uplatnenou v zmysle § 234 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len zák. č. 73/1998 Z.z.) zo dňa 16.12.2015, doručenou Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave V dňa 21.12.2015 (ďalej len OR PZ v BA V) žiadal priznať: 1. príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne brutto, 2. náhradu mzdy za nadčas za vykonávanie služby v nerovnomerne vykonávanom čase služby nad zákonom určený čas a to 38 h v týždni.
2. Požadované platové náležitosti žiadal priznať spätne za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015 (okrem mesiaca apríl 2015 kedy mu bol príplatok priznaný). V žiadosti uviedol, že v danom období slúžil výjazdové služby podľa mesačného plánu výjazdových služieb vydaného riaditeľom OR PZ v BA V v rámci riadneho a plánovaného výkonu služby. Výjazdová služba bola vykonávaná nepretržite od 7:00 hod. do 19:00 hod. a od 19:00 hod. do 07:00 hod. operatívnym pracovníkom niekoľkokrát v mesiaci. V uvedenom období náhodou a výnimočne odslúžil 40 hodín v týždni. Spravidla odslúžil v každom týždni iný počet hodín tak, aby v každom mesiaci odslúžil rovnaký celkový počet hodín. Vzhľadom k výjazdovým službám mu plánované služby začínali a nekončili v rovnakom čase (výjazdová služba bola vykonávaná vo vyššie uvedených časoch a riadna služba od 7:30 hod. do 15:30 hod.) a ani dni nepretržitého odpočinku v týždni nepripadali na rovnaké dni (výjazdová služba bola vykonávaná počas dní pracovného pokoja). Keďže v jednotlivých týždňoch plánovaných služieb neodslúžil rovnaký počet hodín, dni nepretržitého odpočinku nepripadali na rovnaké dni a služby neslúžil v pravidelných časoch, konštatoval, že štátnu službu vykonával v nerovnomernom rozvrhnutí základného času.
3. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom období mu nebol priznaný ani príplatok za nerovnomernosť podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ani mu nebola služba plánovaná v rozsahu 38 hod. podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., preto žiadal, aby mu bol príplatok a náhrada mzdy za hodiny odpracované v tomto období navyše vyplatené spätne. Súčasne poukázal na obdobné rozhodnutie v obdobnej veci riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015, ORPZ-BAIII-VO-582/2015.
4. Po posúdení žalobcovej žiadosti riaditeľ OR PZ v BA V rozhodnutím č. ORPZ-BAV-VO-22-003/2016 zo dňa 14.01.2016 podľa § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. nepriznal žalobcovi príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na ust. § 256 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., nárok na priznanie nepriznaných platových náležitostí začína dňom 21.12.2012 vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu. O tom, ako má policajt určený základný čas služby v týždni rozhoduje nadriadený a s týmto rozhodnutím je policajt oboznámený pri ustanovení do funkcie. Vychádzajúc z prehľadu existujúcich plánov služieb a výkazov na vyúčtovanie premenlivých príplatkov za požadované obdobie bolo zistené, že základný čas služby v týždni v jednotlivých mesiacoch bol rozvrhnutý rovnomerne. Výnimku z rovnomerne rozvrhnutého času tvoria len výjazdové služby a výkon služby v bezpečnostných opatreniach. Taktiež bolo zistené, že za bezpečnostné opatrenia boli žiadateľovi vykázané všetky premenlivé príplatky vrátane nadčasových hodín. Nebolo zistené, že by žiadateľ mal naplánované výjazdové služby v nepretržitých zmenách, pričom v niektorých mesiacoch v určenom období odslúžil vo výjazdovej skupine maximálne tri služby, ktoré pripadali na nočnú dobu, sobotu a nedeľu resp. deň služobného pokoja. Naopak v niektorých mesiacoch to bola iba jedna služba resp. služba žiadna. Žalobcovi bol podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby a neprináležal mu príplatok podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ani ustanovenie dĺžky základného času služby v týždni v trvaní 38 hodín. Keďže nebol preukázaný relevantný dôvod na priznanie príplatku za nerovnomernosť času služby v uvedenom období, nevznikol žiadateľovi ani nárok vyplývajúci z rozdielu v počte odslúžených hodín medzi rovnomerným a nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby podľa § 64 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nakoľko žiadny rozdiel v počte odpracovaných hodín nevznikol, nie je možné žiadateľovi priznať náhradu mzdy za nadčas, ktorý podľa žiadosti mal vzniknúť za vykonávanie služby v nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase služby v týždni počas celého kalendárneho mesiaca podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.
5. Proti rozhodnutiu riaditeľa podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že je starší referent 3. OO OKP Bratislava V. Ide o pracovisko, kde je potrebné mať zabezpečený neprerušený výkon služby operatívnymi pracovníkmi a správny orgán pochybil, keď žalobcovi od 21.12.2012 do 31.07.2015 nárok nepriznal. Ďalej uviedol, že rozhodnutie riaditeľa trpí rovnako vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením a poukazom žalobcu na iné rozhodnutie v obdobnej veci, kde správny orgán (OR PZ BA III) nárok priznal. Rozhodnutie riaditeľa sa neodôvodnene odchyľuje aj od usmernení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“). Oprávnenosť nároku žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že od 01.08.2015 mu už je vyplácaný 100,- € príplatok (august 2015 - november 2015), aj keď v tom období nedošlo k žiadnym zmenám vo výkone služby. K zmenám prišlo až od decembra 2015, keď žalobca požiadal o priznanie príplatku. Pri vyhodnocovaní jednotlivých odslúžených služieb riaditeľ neskúmal podmienku dodržania alebo nedodržania 40 hod. pracovného týždňa, prípadne dôvodov nepreplatenia služby nadčas. Rozdiel medzi rovnomernosťou a nerovnomernosťou tak, ako to definuje zákon a vykladá MV SR je ten, že príslušník polície nemá pravidelne plánovanú službu 12 hodín na konkrétny deň, daná služba sa mu mení, pripadá na rôzne dni, niekedy ako denná služba niekedy nočná. Pre rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni je teda nutné, aby policajt vykonával plánovanú službu pravidelne (t.j. každý týždeň v rovnakej dĺžke a v rovnakých dňoch, s dňami nepretržitého odpočinku pripadajúcimi v každom týždni na rovnaké dni, podľa možnosti na sobotu a nedeľu - § 65 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/11998 Z.z.).
6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-6/2016-PK zo dňa 06.04.2016, podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/11998 Z.z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie riaditeľa potvrdil. V zmysle odôvodnenia žalovaný prijal nasledovné závery: 1. Žalobca bol zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, pričom nadriadený súčasne určil, že charakter jeho služobnej činnosti si vyžadoval v posudzovanom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja.
2. Žalobcovi boli v posudzovanom období vyplatené všetky súvisiace platové náležitosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi (príplatok za nerovnomernosť času služby podľa ustanovenia čl. 9 ods. 5 a 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, ako aj príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa § 98 ods. 1 a 2 zákona). 3. Z uvedených ustanovení zákona a interných predpisov jednoznačne vyplýva, že je upravený aj režim v osobitných prípadoch (nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008). 4. V prílohe č. 2 metodického usmernenia v časti „Všeobecné zásady“ je uvedené, že skutočnosť či policajt vykonáva službu v zmenách, prípadne nepretržitom režime je pre posúdenie nerovnomernosti nevýznamná. 5. Preskúmaním jednotlivých konkrétnych úloh, ktoré žalobca plnil v týždňoch a mesiacoch v rámci celého posudzovaného obdobia bolo zistené, že ich charakter plne zodpovedá služobnému zaradeniu policajta.
II.
Žaloba
7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-6/2016-PK zo 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č. ORPZ-BAV-VO-22-003/2016 zo dňa 14.01.2016. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V podľa § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. nepriznal žalobcovi príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015.
8. V žalobe uviedol, že dĺžka základného času služby v týždni je stanovená na 40 hodín v zmysle ust. § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom sa jedná o striktné vymedzenie času služby policajta za týždeň. Z dovetku „ak ďalej nie je ustanovené inak“ jednoznačne vyplýva, že sa tým myslí nerovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni, ktorý je rozvrhnutý na 38 hodín. Ust. § 65 ods. 1 určuje, že základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na 5 dní, pričom dni nepretržitého odpočinku by mali pripadnúť na sobotu a nedeľu. V zmysle ust. § 65 ods. 2, o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister. Zároveň sa umožňuje meniť začiatok a koniec jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí času služby v týždni nadriadeným, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je však v zákone ani v žiadnom internom predpise ustanovený. Nariadením MV SR č. 24/1998 o úprave času služby príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov bol začiatok a koniec času služby príslušníkov PZ určený od pondelka do piatka od 7:30 do 15:30 (čl. 1 ods. 1). Zároveň nadriadenému v ods. 2 a 3 umožňuje určiť čas služby inak. Podľa čl. 3 začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovujúcou pôsobnosťou. Pritom o osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov, ako je uvedené v ods. 1, je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. Z ust. § 65 ods. 3 vyplýva, že o rovnomerné rozvrhnutie času služby v týždni ide len v prípade, ak policajt každý týždeň odslúži presne 40 hodín. Ak žalobca odslúžil v týždni iný počet hodín ako 40, nejedná sa o rovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Je nepodstatné, že v priebehu mesiaca odslúžil presne stanovený počet hodín ako keby bol zaradený v rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ale tým že čas služby v týždni bol rozdielny, jedná sa o nerovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni.
9. Nie je podstatné či minister svojim interným predpisom umožnil nadriadeným plánovať čas služby v týždni inak ako u rovnomerného výkonu času služby. Pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený rovnomerný čas výkonu služby v týždni (ako je aj v prípade žalobcu) je povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale aj z iných interných predpisov.
10. V žalobe tiež uviedol, že žalobcovi bol personálnym rozkazom riaditeľa OR PZ BA V zo dňa 28.07.2015, č. 356 priznaný podľa § 97 ods. 2 zákona č. 73/11998 Z.z. v znení neskorších predpisov a čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 príplatok za nerovnomernosť času služby dňom 01.08.2015 s odôvodnením, že menovaní majú základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby stanovenou na 38 hodín.
11. S poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenou v ustanovení § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. má za to, že vyššie uvedená vec žalobcu je obdobnou vecou k ORPZ-BAIII-VO-582/2015, aj k ORPZ- BAIII-VO-157-001/2015, a preto považuje napadnuté rozhodnutie (a rovnako aj rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA V) za diskriminačné a nezákonné. Rozhodnutím riaditeľa OR PZ BA III, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015 zo dňa 11.09.2015 bolo rozhodnuté podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a bol ním priznaný za obdobie september 2011 do apríla 2014 a za jún 2014 príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- €, nakoľko v tam uvedenom období mal menovaný základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžadoval jej výkon v nepretržitých zmenách. Uvedený príplatok za nerovnomernosť času služby bude znížený o už vyplatenú sumu za počet skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja podľa § 97 ods. 3 zákona s poukazom na vtedajšiu právnu úpravu čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008.
12. Napadnuté rozhodnutie a aj rozhodnutie riaditeľa považuje za nespreskúmateľné, nakoľko sa dostatočným spôsobom nevysporiadali s predloženým rozhodnutím ORPZ-BAIII- VO-582/2015 v obdobnej veci.
13. Na základe uvedeného navrhol súdu, aby napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 06.04.2016, KRPZ-BA-VO-6/2016-PK a rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V zo dňa 14.01.2016, ORPZ-BAV-VO-22-003/2016 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.07.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a internými predpismi. Zaradenie žalobcu do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, ako aj zmena rozvrhnutia času služby z rovnomerného režimu na nerovnomerný režim boli vykonané jednoznačným spôsobom v súvislostiach so zabezpečením plnenia úloh Policajného zboru. Žalobcovi boli vyplatené príslušné finančné náležitosti. S vydaným plánom služieb na nasledujúci mesiac bol žalobca preukázateľne pravidelne oboznámený. Žalovaný v súvislosti s posudzovaným obdobím nezistil porušenie práv a oprávnených záujmov policajta.
15. K žalobcovým námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že tieto sú takmer identické s dôvodmi, ktoré žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného. S týmito sa podrobne vysporiadal v rámci odvolacieho konania a preto sa žalovaný vyjadril iba námietkam, ktoré žalobca uviedol nad rámec uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
16. Uviedol, že zákon jednoznačne určuje rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, pričom z povahy služby v Policajnom zbore na obidva režimy bezprostredne nadväzuje služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni. Ide o inštitút bežne využívaný v praktickom výkone služby. Určením základného času služby v týždni na 40 hodín a nerovnomerne rozvrhnutého času služby v týždni na 38 hodín boli v nadväznosti ďalej vymedzené kompetencie nadriadených ustanovením § 65 ods. 2 zákona takto: „O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. “
17. K námietke, že „pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je v zákone ani v žiadnom internom predpise ustanovený“ žalovaný uviedol, že z ustanovení § 68 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona vyplýva imanentná vzájomná súvislosť s ustanovením § 64 ods. 1 a § 65 ods. 2 zákona a pojem štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je tu pre potreby Policajného zboru dostatočne vymedzená.
18. K rozhodnutiu riaditeľa OR PZ BA III zo dna 11.09.2015, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, ako aj č. ORPZ-BAII1-VO-157-001/2015 zo dňa 20.07.2015 žalovaný uviedol, že jednotlivé okresné riaditeľstvá ako útvary Policajného zboru plnia úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie, preto nie je možné medzi nimi prenášať výsledky akýchkoľvek rozhodnutí. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby v týždni, nie je možné poukazovanie na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenú v ustanovení § 2a zákona. Z povahy veci vyplýva, že plnenie úloh Policajného zboru a jednotlivých útvarov Policajného zboru si vyžadujú značne diferencované rozvrhnutie času služby jednotlivých policajtov, ktoré je potrebné plniť stanovenými spôsobmi. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení tak podľa právneho názoru žalovaného ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch.
19. Žalovaný preskúmal podrobne zákonné dôvody, ako aj konkrétne podmienky a možnosti služobného zaradenia žalobcu do rovnomerného alebo nerovnomerného režimu rozvrhnutia času služby a zistil, že z ust. § 65 ods. 2 zákona jednoznačne vyplýva nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby a aj začiatok a koniec času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, o ktorom rozhoduje nadriadený.
20. Jedným z najdôležitejších kritérií pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a následné špecifické určenie času služby je vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh útvarmi Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom jednotlivom stupni príslušný nadriadený.
21. Žalobca bol zaradený v priebehu posudzovaného obdobia do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, riaditeľ okresného riaditeľstva pritom postupoval v súlade s ust. § 97 ods. 3 zákona a ust. čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008. Žalobca bol tak zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, pričom nadriadený súčasne určil, že charakter jeho služobnej činnosti si vyžadoval v posudzovanom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Predmetné ustanovenie zákona priamo určuje, že v Policajnom zbore sú zaradení policajti, ktorí plnia úlohy uvedeným spôsobom. Ich zaradenie je rozpracované nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008, v ktorom bol do článku 1 doplnený nový odsek 3, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha štátnej služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich postačujúca ani doterajšia úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru.
22. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobcovi boli v posudzovanom období vyplatené všetky súvisiace platové náležitosti v súlade s príslušnými platnými zákonnými ustanoveniami a internými predpismi, predovšetkým príplatok za nerovnomernosť času služby podľa ustanovenia čl. 9 ods. 5 a 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, ako aj príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa § 98 ods. 1 a 2 zákona.
23. Nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008 je upravený aj režim v osobitných prípadoch, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha štátnej služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich postačujúca ani doterajšia úprava rovnomerného režimu. Názov tohto režimu nebol v zákone ani v interných predpisoch jednoznačne stanovený. Jediná relevantná zákonná podmienka pre služobné zaradenie policajta v uvedenom režime osobitných prípadov je určená v čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008: „O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru.“ Preskúmaním úloh, ktoré žalobca plnil v týždňoch a mesiacoch v rámci celého posudzovaného obdobia bolo zistené, že ich charakter plne zodpovedá služobnému zaradeniu policajta. Súčasne boli zistené relevantné súvislosti medzi jednotlivými zmenami režimu rozvrhnutia času služby (teda z rovnomerného na nerovnomerný a naopak v mesiaci apríl 2015, ako aj uvedeného zaradenia do nerovnomerného režimu od 01.08.2015), a to vo väzbe na zabezpečenie plnenia úloh
Policajného zboru v širšom celoštátnom meradle, ako aj vo väzbe na plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Na vydané konkrétne úlohy reagoval riaditeľ okresného riaditeľstva v rámci svojej pôsobnosti ich zabezpečením a prenesením v rámci stanoveného služobného postupu až na jednotlivých policajtov, medzi ktorých patrí aj žalobca. Žalovaný poukázal aj na konkrétne opatrenia, ktoré boli prijímané príslušnými orgánmi Slovenskej republiky po teroristických útokoch v Paríži dňa 07.01.2015 a 13.-14.11.2015, v Bruseli 22.03.2016, keď minister vnútra Slovenskej republiky vyhlásil zvýšené stupne teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky, čo znamenalo aj zvýšený počet prijatých policajných opatrení a kontrol.
VI.
Právne posúdenie veci
24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP).
25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
29. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA- VO-6/2016-PK zo 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č. ORPZ-BAV-VO-22-003/2016 zo dňa 14.1.2016. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V podľa § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. nepriznal žalobcovi príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015.
30. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak ďalej nie je ustanovené inak.
31. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.
32. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja (ďalej len „sviatok").
33. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12
hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom.
34. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v týždni je splnený.
35. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke základného času služby v týždni.
36. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.
37. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
38. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne.
39. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so základným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí príplatok do výšky 100,- € mesačne.
40. Podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne.
41. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, policajtovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., patrí príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne.
42. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne patrí okrem policajta uvedeného v čl. 9 ods. 1 citovaného nariadenia aj policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca.
43. Podľa čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac však do výšky 100,- € mesačne.
44. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní dňa 28.06.2018 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP.
45. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalobca mal základný čas služby v týždni v jednotlivých mesiacoch rozvrhnutý rovnomerne, resp. nerovnomerne. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či žalovaný dostatočne zistil skutočný stav veci a z podkladov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu vyvodil správny právny záver a teda či postupoval správne keď zamietol žalobcovu žiadosť o priznanie a vyplatenie nepriznaných platových náležitostí za nerovnomernosť času služby, ktorou žiadal priznať
príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne brutto a náhradu mzdy za nadčas za vykonávanie služby v nerovnomerne vykonávanom čase služby nad zákonom určený čas a to 38 hod. v týždni, pričom žalovaný vychádzal z plánu služieb a výkazov na vyúčtovanie premenlivých príplatkov za obdobie požadované žalobcom od 01.09.2011 do 31.07.2015.
46. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zák. č. 73/1998 Z.z.). Nadriadený s personálnou kompetenciou plne zodpovedá za plnenie špecifických úloh, stanovených Policajnému zboru a to na určenom území a v rozsahu svojej pôsobnosti. Na zmeny v bezpečnostnej situácii preto Policajný zbor musí reagovať flexibilne a operatívne prispôsobiť svoje vnútorné štruktúry k aktuálnej situácii, aj vzhľadom na konkrétne miesto výkonu služby.
47. Správny súd uvádza, že o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister, ktorý zároveň určuje začiatok, ako aj koniec času služby v jednotlivých dňoch (§ 65 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z.). Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 je pre rovnomerný režim začiatok a koniec času služby policajtov určený na pondelok až piatok od 7:30 hod. do 15:30 hod. Základný čas služby v týždni v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 citovaného zákona môže byť rozvrhnutý aj nerovnomerne, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, pričom o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ako aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie policajta predstavuje prvok služobnej disciplíny v komplexnej štruktúre plnenia zákonom stanovených úloh Policajného zboru. Základnou povinnosťou policajta je plnenie si svojich služobných povinností, ktoré boli uložené nadriadenými. Nadriadený s príslušnou kompetenciou zodpovedá za plnenie stanovených úloh, ktoré plní Policajný zbor v zmysle ust. § 2 zák. č. 171/1993 Z.z.
48. Pre zaradenie príslušníka Policajného zboru na konkrétnu funkciu a následné určenie času služby je kritérium vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh. Z podkladov (Plány služieb a Výkazy o vyúčtovaní služby nad základný čas služby v týždni, služobnej pohotovosti, príplatku za nerovnomernosť času služby a príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí), z ktorých žalovaný vychádzal pri zistení skutkového stavu a z ktorého vyvodil aj svoj právny záver vyplýva, že žalobca bol v priebehu relevantného obdobia zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia služby a riaditeľ OR PZ postupoval v súlade s ust. § 97 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. a ust. čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia č. 22/2008. Nadriadený súčasne určil, že charakter služobnej činnosti žalobcu vyžadoval v relevantnom období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Toto zaradenie upravuje čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 22/2008, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených na takých útvaroch, kedy povaha ich služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosti by nebola postačujúca ani úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. To znamená, že neobstojí námietka žalobcu, že pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom a v určený rovnomerných čas výkonu služby v týždni (ako aj bolo v prípade žalobcu) bolo povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale z iných interných predpisov.
49. Pre právne posúdenie veci správnym súdom bolo rozhodujúce, že služobné zaradenie žalobcu ako policajta bolo vykonané v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj cit. internými predpismi. Z týchto predpisov zároveň vyplýva, že čas služby policajtov môže byť upravený aj tzv. osobitným režimom, t. j. upraveným časom služby policajtov zaradených do takých útvaroch PZ, u ktorých povaha služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosť by nebol pre nich dostačujúci ani tzv. nerovnomerný režim. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. Podľa § 97 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z. je v takomto prípade policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného
pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100,- € mesačne. Na takto vymedzený rámec nadväzuje ust. čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, v zmysle ktorého príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo ods. 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac do výšky 100,- € mesačne.
50. Takýto režim predstavuje službu vykonávanú nad základný čas, aj keď formálne môže vykazovať identické znaky nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby podľa § 65 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z.. Vo výjazdovej službe, ktorá je operatívnou, plní policajt úlohy samostatne a charakter jednotlivých úloh si môže vyžadovať odlišné spôsoby ich realizácie. Rozhodujúcim faktorom je pritom rozdelenie a plnenie zákonom vymedzených úloh konkrétnym útvarom Policajného zboru a konkrétnym policajtom, ktoré s vlastnou zodpovednosť vykonáva a zabezpečuje nadriadený policajta.
51. V preskúmavanej veci bol žalobcovi za jednotlivé mesiace v odôvodnených prípadoch priznaný i príplatok za nerovnomernosť času služby podľa skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja podľa ust. § 97 ods. 3 citovaného zákona, čo vyplýva i z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ktorý mu mohol byť poskytnutý až do výšky 100,- € mesačne. V takomto prípade je nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý podľa § 97 alebo z dôvodu podľa § 65 zák. č. 73/1998 Z.z., a teda de facto dostal príspevok v rovnakej výške. S poukazom na uvedené správny súd nemohol konštatovať, že by týmto postupom bolo nejako dotknuté právo alebo právom chránený záujem žalobcu i zmysle ust. § 2a zák. č. 73/1998 Z.z., t.j. nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle
52. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s rozhodnutím ORPZ-BAIII-VO-582/2015 v obdobnej veci správny súd uvádza, že žalobca síce v podanej žiadosti i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, avšak Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V plní úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie prostredníctvom príslušného nadriadeného, ktorý riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov (§ 4 ods. 2 zákona). Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a následné špecifické určenie času služby je vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh útvarmi Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom jednotlivom stupni príslušný nadriadený. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby v týždni, nie je možné poukazovať na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenú v ustanovení § 2a zákona. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch. Žalobca naviac nepreukázal, že by podal žalobu v zmysle zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Správny súd však musí poznamenať, že i keď žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k namietanému rozhodnutiu riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, tento nedostatok v postupe žalovaného nemohol spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
53. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy skutkový stav posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
54. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne ani nevznikli.
55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.