Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-133-2015.pdf
PDF · 145.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: KAMIOR s.r.o., Boženy Nemcovej 1157, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 857 209, zastúpeného: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Viena Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 6.378,00 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.378,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 28.2.2015 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.378,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 28.2.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.11.2014 došlo u žalobcu k poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení u žalovaného poisteného nákladného návesu - typ Schwarzmuller (K. XXX N.) pri cúvaní súpravy (ťahač K. XXX I. + náves K. XXX N.) v mieste areálu skládky komunálneho odpadu v katastri obce Petrovce. Pri cúvaní na mieste vykládky ešte pred vykladaním obsahu návesu, sa vodič súpravy dostal pravou zadnou stranou súpravy (pravé zadné koleso) na nespevnený povrch cesty, čím došlo k preváženiu plne naloženého návesu a jeho následnému prevráteniu a poškodeniu. Predmetnú poistnú udalosť žalobca telefonicky nahlásil žalovanému nasledujúci deň, t.j. dňa 25.11.2015. Predmetná poistná udalosť bola u žalovaného následne zaevidovaná pod č. 956 069 2915. Na podnet žalovaného bola dňa 28.11.2014 spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. v zastúpení U.. O. I., vykonaná obhliadka poškodeného návesu, o ktorej bol spísaný Zápis o obhliadke motorového vozidla č. 46/14, č. poistnej udalosti: 956 069 2915. V ten istý deň navrhovateľ písomne oznámil vznik predmetnej škodovej udalosti žalovanému. Dňa 16.12.2014 bola zo strany spoločnosti Slovexperta, s.r.o., v zastúpení U.. O. I., opätovne vykonaná obhliadka poškodeného návesu, o ktorej bol spísaný Zápis o obhliadke motorového vozidla, č. 46/14, č. poistnej udalosti: 956 069 2915. V súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou zaslal žalobca na žiadosť žalovaného dňa 27.01.2015 fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti. Listom zo dňa 12.02.2015 žalovaný oznámil žalobcovi že dňa 12.02.2015 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti a vychádzajúc zo všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel čl. IV. Výluky z poistenia, ods. 1 bod f) - Právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku činnosti vozidla ako pracovného stroja, dospel k záveru, že škodovú udalosť na vozidle K. XXX N. zo dna 24.11.2014, u žalovaného evidovanú pod číslom 9560692915 uzatvára bez náhrady poistného plnenia. Voči predmetnému rozhodnutiu o likvidácii poistnej udalosti č. 9560692915 bez poistného plnenia sa žalobca podaním zo dňa 17.02.2015 odvolal. Listom zo dňa 5.5.2015 žalovaný
oznámil žalobcovi, že predmetnú poistnú udalosť bude likvidovať bez náhrady škody s poukazom na všeobecné poistné podmienky, čl. IV. Výluky z poistenia, ods. l bod f) - Právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku činnosti vozidla ako pracovného stroja. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 23.6.2015 vyzval žalovaného k úhrade poistného plnenia v sume 6.378,- eur, kde výška škody bola doložená znaleckým posudkom č. 7/2015 zo dňa 17.6.2015 znalca U.. Š. D.. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu riadne odôvodnil uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu havarijného poistenia, žalovaný listom zo dňa 13.8.2015 túto požiadavku zamietol s odôvodnením, že neboli doložené žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia poškodeného a teda, že trvá na svojom stanovisku, ktoré zaslal žalobcovi v liste zo dňa 5.5.2015. Ďalej uviedol, že žalovaný disponuje fotodokumentáciou z miesta nehody, z ktorej je zjavné, že k prevráteniu jazdnej súpravy došlo pri vysýpaní prepravovaného materiálu z korby návesu. Túto skutočnosť uviedol žalobca už pri uplatnení nároku na náhradu škody, no zároveň uviedol, že príčinou bolo prevrátenie návesu v dôsledku preváženia a odtrhnutia podstatne väčšieho návesom prepravovaného substrátu z priestoru pravej bočnice návesu počas cúvania súpravy v okamihu, kedy sa vodič dostal pravou zadnou stranou návesu na nespevnený povrch vozovky. Túto príčinu žalovaný napriek jej podrobnému odôvodneniu, či už zo strany žalobcu alebo jeho právneho zástupcu vôbec neskúmal. S týmito závermi žalovaný nemôže súhlasiť, nakoľko poistná udalosť popísaná vyššie, spadá pod poistné plnenie z havarijného poistenia z poistnej zmluvy č. 6578358268/5516044106 zo dňa 30.12.2013. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom žalovaného dáva do pozornosti tú skutočnosť, že predmetný náves nie je možné v žiadnom prípade považovať za pracovný stroj, nakoľko nie je vybavený vlastnou pohonnou jednotkou a je skonštruovaný len na prevoz nákladu z miesta nakládky do miesta vykládky a na následné vyklopenie prevážaného nákladu v mieste určenia. Z uvedeného vyplýva, že predmetný náves nie je možné označiť za pracovný stroj ani v dobe vykládky nákladu, nakoľko vyloženie prepravovaného nákladu z návesu je integrálnou súčasťou činnosti pre takéto činnosti vytvoreného návesu a už vôbec nie v dobe jazdy nákladnej súpravy s takýmto návesom. V danom prípade došlo k prevráteniu predmetného návesu počas cúvania, t.j. počas jazdy predmetnej nákladnej súpravy s návesom Zo stanoviska žalovaného k predmetnej poistnej udalosti uvedeného v liste zo dňa 12.2.2015 a následne aj v liste zo dňa 5.5.2015 vyplýva záver, že motorové vozidlo resp. nákladnú súpravu s návesom v čase cúvania, t.j. v čase jazdy považuje za pracovný stroj, čo je z technického hľadiska neprípustné. Takýto názor neobstojí pri hodnotení príčin vzniku škody. Z predloženej dokumentácie k predmetnej poistnej udalosti jednoznačne vyplýva, že príčinou škodovej udalosti je z technického hľadiska prevrátenie návesu v dôsledku preváženia a odtrhnutia podstatne väčšieho objemu návesom prepravovaného substrátu z priestoru pravej bočnice návesu počas cúvania súpravy, kedy sa vodič súpravy dostal pravou zadnou stranou návesu na nespevnený povrch vozovky. Mechanizmus preváženia alebo presunutia prepravovaného substrátu pri cúvaní na nespevnenej časti vozovky je z technického hľadiska proces náhodný. Uvedené samovoľné správanie sa nákladu, jeho presýpanie sa na pravú stranu spôsobilo vznik takého silového pôsobenia na náves, že za vzniknutých okolností muselo fyzikálne dôjsť k prevráteniu návesu. Vodič nemohol predvídať, že hneď vedľa riadne spevnenej vozovky bude tak nekvalitná nespevnená vozovka, ktorá spôsobí prevrátenie návesu. Žalovaný v súlade s ust. § 788 ods. 1 OZ Poistnej zmluvy č. 6578358268, č. návrhu: PZ 5516044106 zaviazal ako poistiteľ žalobcovi poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane poistná udalosť v zmluve bližšie označená a žalobca, ktorý so žalovaným ako poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, sa zaviazal platiť žalovanému poistné. V danom prípade nenastali žiadne z okolností bližšie špecifikované vo Všeobecných poistných podmienkach pre havarijné poistenie motorových vozidiel čl. IV. Výluky z poistenia, ktorá by bola dôvodom na likvidáciu predmetnej poistnej udalosti bez poistného plnenia. Podľa článku II. VPP pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 sa poistenie uzatvára pre prípad poškodenia, zničenia motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených v týchto VPP alebo príslušných zmluvných dojednaniach. Podľa článku III. vymedzenie poistnej udalosti, poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti špecifikovanej v predchádzajúcom článku, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia a je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich. Podľa článku IV. odstavec l písm. f) VPP pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 sa poistenie nevzťahuje na škodové udalosti, ktoré nastali na vozidle, činnosťou vozidla ako pracovného stroja. V danom prípade nešlo o činnosť návesu ako pracovného stroja, nakoľko tento nemá vlastný pohonný agregát a nemôže ako motorové vozidlo vykonávať činnosť pracovného stroja. Podľa článku X. VPP sú v prípade poškodenia vozidla poistným plnením primerané náklady účelne vynaložené na odstránenie škody vzniknutej na vozidle. Žalobca riadne odôvodnil a doložil znaleckým posudkom primerané náklady, ktoré je potrebné účelne vynaložiť na odstránenie škody vzniknutej na poškodenom
návese. Z doložených dôkazov je preukázateľné, že k prevráteniu vozidla došlo na základe náhodného procesu „odtrhnutia sa substrátu počas jeho vykládky, ktorý nemohol byt vopred ustálený. Škodová udalosť preto nebola spôsobená nesprávnym riadením motorového vozidla, nesprávnou obsluhou súpravy alebo nesprávnym uložením prepravovaného substrátu. Žalobca preukázal, že náves sa počas vykladania nestal pracovným strojom, nakoľko nemá vlastný pohon, ale je závislý na činnosti ťažného motorového vozidla, t.j. ako jazdná súprava, kde bez motorového vozidla a jeho pohonu by nemohlo byť vykonané ani vyklápanie návesu. Obhliadkou návesu, ktorú vykonala spoločnosť Slovexperta, s.r.o. nebola preukázaná možnosť vady návesu alebo vady jazdnej súpravy. Žalobca si týmto uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 28.02.2015. Vychádzajúc z listu odporcu zo dňa 12.2.2015, vyšetrovanie predmetnej poistnej udalosti bolo ukončené dňa 12.2.2015.
K žalobe žalobca doložil tieto listinné dôkazy: návrh poistnej zmluvy č. 5516044106 - havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO-SÚBOR uzavreté medzi poisťovateľom a to žalovaným a poisteným žalobcom platný od 1.1.2009, ktorým bolo dojednané havarijné poistenie a to súboru motorových vozidiel. Tento návrh poistnej zmluvy sa nachádza na čl. 4-10 spisu, ktorý je podpísaný dňa 30.12.2013, kde okrem iného v tomto obsiahlom návrhu na uzavretie poistnej zmluvy v článku III. boli uvedené výluky poistenia, okrem ďalších výluk, ktoré sú uvedené vo Všeobecných poistných podmienkach; podľa prílohy č. I. k poistnej zmluve č. 5516044106 poisteným bolo aj motorové vozidlo K. XXX N. náves šedá farba, značka vozidla Schwarzmuller; dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. 657835826 (číslo návrhu 5516044106 zo dňa 29.12.2014) s účinnosťou od 1.1.2015 bolo dojednané, že predmetná poistná zmluva sa predĺžuje v dobe poisteného obdobia a to od 1.1.2015 do 1.1.2016; podľa zoznamu vozidiel zaradených do poistnej zmluvy č. 5516044106 zo dňa 5.6.2014 bolo aj vozidlo značky Schwarzmuller - náves nákladný, ŠPZ K. XXX N. a to so začiatkom poistenia 6.6.2014 a koncom poistenia 31.12.2014.
Podľa oznámenia o vzniku škodovej udalosti zo dňa 28.11.2014, ktoré podal žalobca, vyplýva, že bolo podané oznámenie škodovej udalosti týkajúce sa nákladného návesu Schwarzmuller ev.č. K. XXX N., kde v čase nehody motorové vozidlo viedol O. B.. Ku škode došlo dňa 24.11.2014 a to podľa podrobného opisu vzniku škody na tomto oznámení o vzniku škodovej udalosti tak, že: pri cúvaní so súpravou na skládke - vykládke sa vodič súpravy K. XXX I. a K. XXX N. dostal pravou zadnou stranou návesu na nespevnený povrch cesty - skládky, čím došlo k jeho preváženiu a následnému prevráteniu návesu (K. XXX N.) a následnému poškodeniu návesu.
Zo zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla spoločnosti Slovexperta zo dňa 28.11.2014 vyplýva, že ide o zápis z nehody zo dňa 24.11.2014, kde ako poškodenie je zaznamenané: stĺpik pravý zadný zlomený, záves zadného čela ľavý ulomený, bočnica pravá predná dolná a bočnica pravá zadná dolná - def, s tým, že tieto časti je potrebné vymeniť. Zo zápisu o obhliadke tej istej spoločnosti zo dňa 16.12.2014 vyplýva, že na náprave je zadné čelo deformované, rám podvozku deformovaný, s tým, že je potrebné vymeniť, s tým, že v poznámke je uvedené - odhadované vysoké náklady na opravy, nutné dohodnúť postup likvidácie škody, klient poveril vykonaním obhliadky poverenú osobu.
Žalovaný listom zo dňa 12.2.2015 oznámil žalobcovi, že došlo k ukončeniu škodovej udalosti bez náhrady škody z dôvodu výluky poistenia podľa čl. IV. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, bod 1 f) a následne listom zo dňa 5.5.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že po podaní odvolania bol prešetrený postup likvidácie škodovej udalosti s tým, že toto opätovné prešetrenie bolo ukončené bez náhrady poistného plnenia vzhľadom na výluku.
V odvolaní proti prvotnému oznámeniu o likvidácii škodovej udalosti bez náhrady žalobca uviedol, že k poistnej udalosti došlo v čase, kedy vodič so súpravou cúval na miesto vykládky, teda kedy sa pripravoval na akt vysypania tovaru, ale k samotnému vysypaniu tovaru nedošlo, nakoľko došlo k prevráteniu návesu a jeho následnému poškodeniu. Podľa jeho konzultácie s advokátom ako aj so znalcom z odboru cestnej dopravy predmetný náves ani pred ani počas ani po vykladaní tovaru sa nestáva pracovným strojom z dôvodu, že nie je vybavený vlastnou pohonnou jednotkou a je konštruovaný na prevoz sypkých materiálov a na vyklopenie prevážaného nákladu. Preto podľa neho výluka je bezpredmetná.
K žalobe žalobca doložil aj znalecký posudok č. 7/2015 znalca U.. Š. D. z odboru doprava cestná, ktorý bol podaný ako súkromný znalecký posudok a to vo veci výpočtu škody na vozidle Schwarzmuller trojstranný sklápací náves, ev.č. K. XXX N., kde v tomto znaleckom posudku je poškodené vozidlo opísané takto: Vozidlo pri prevrátení na pravú stranu. Pri prevrátení došlo k ohnutiu nosného rámu
(nutná výmena) a poškodeniu bočníc a ložnej plochy návesu. Je predpoklad, že výpočet nákladov na opravu nemusí byť konečný, nemusí byť vylúčené, že došlo aj k poškodeniu hydrauliky. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že sa určovalo pri stanovení nákladov z podkladov a fotodokumentácie z obhliadky ako aj z osvedčenia o evidencii vozidla, osvedčenia o TK vozidla, zápisu z obhliadky vozidla poisťovňou Kooperatíva a.s. a rozpočtov nákladov na opravu poškodení, ktoré tvoria taktiež prílohu tohto znaleckého posudku. Podľa záveru tohto znaleckého posudku výška škody na vozidla Schwarzmuller, ev.č. K. XXX N., ktorá vznikla pri nehode na skládke odpadu pri obci Petrovce, predstavuje sumu 6.378,- eur bez DPH. Tento znalecký posudok spolu s prílohami, z ktorých sa vychádzalo pri výpočte škody, sa nachádza na čl. 21 až 33 spisu.
Podľa Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900 poisťovne Kooperatíva ( ďalej len VPP) a to z čl. II, bod I. základné poistenie motorových vozidiel sa vzťahuje na: a) poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou, s výnimkou výluk výslovne uvedených v týchto poistných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Právo na plnenie vzniká, ak dôjde ku škode na veci z nasledujúcich udalostí: - zrážka vozidla, pád, náraz, - požiar, výbuch, blesk, - povodeň, záplava, krupobitie, víchrica, - zásah cudzej osoby, b) krádež, lúpež motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy.
Podľa článku II. VPP Vymedzenie poistnej udalosti: 1. Poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti špecifikovanej v predchádzajúcom článku, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. 2. Poistnou udalosťou však nie je, ak bola takáto udalosť spôsobená úmyselným konaním poisteného, poistníka alebo z podnetu niektorého z nich.
Výluka z poistenia je upravená v článku IV. VPP a to okrem iného aj nasledovne: Právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku podľa písmena d) nesprávnej obsluhy s následným poškodeným časti vozidla, nadmerným funkčným namáhaním, podľa písmena f) činnosťou vozidla ako prevádzkového stroja.
V danej právnej veci prvoinštančný súd vydal platobný rozkaz v súlade s návrhom žalobcu dňa 28.5.2015, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaný nárok neuznáva z dôvodu výluky z poistného krytia v zmysle článku IV. ods. I. písm. f) všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900. Na pojednávaní žalovaný doplnil dôvody nesúhlasu so žalobou aj s výlukou podľa písmena d) všeobecných poistných podmienok.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je popísaná v žalobe. Odpor zo strany žalovaného nie je dôvodný.
Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že v čase vzniku poistnej udalosti na mieste nehody nebol prítomný. Škodová udalosť mu bola oznámená jeho zamestnancom - vodičom, O. B., ktorý mu popísal škodovú udalosť tak, že pri vysypávaní tovaru a pri cúvaní na nakládku došlo k prevráteniu návesu. Na miesto škodovej udalosti bola zavolaná policajná hliadka, ktorá škodovú udalosť neriešila, pretože sa stala mimo komunikácie a nedošlo k zraneniu žiadnych osôb. Po privolaní odťahovej služby vozidlo bolo z miesta odtiahnuté. Zamestnankyňa žalobcu D. F. zaprotokolovala škodovú udalosť, ktorej opísal presne škodovú udalosť. Škodová udalosť bola následne oznámená žalovanému, ktorý mu odmietol plnenie z dôvodu, že ide o výluku. Nesúhlasí s tým, že predmetné vozidlo malo byť pracovným strojom a poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 19C/31/2010, kde v tomto konaní bol podaný znalecký posudok súdnym ústavom, kde je uvedené, že náves je primárne určený na vyklápanie, nemá vlastný zdroj, ako keby ani motor, povahou je vždy pevne spojený so súpravou vozidla a teda sa nikdy nestáva pracovným strojom.
Žalovaný na pojednávaní súdu uviedol, že má zato, že ku škodovej udalosti došlo pri vysypávaní materiálu, nie pri cúvaní na plochu, kde sa mal vysypať. Podľa neho výluka v zmysle všeobecných poistných podmienok ods. 1 písm. f) znamená, že činnosti vozidla ako pracovného stroja, myslí sa, že pri práci, keď sa využíva tento pracovný stroj výslovne na takéto, napríklad stavebné práce. Podľa neho zo samotného názvu a to „havarijné poistenie“ vyplýva, že poistka má kryť haváriu, ktorá sa stane napríklad na ceste, ale nie pri pracovnej činnosti. Inak žalobca mal si špeciálne pripoistiť špeciálnym produktom svoj predmet podnikania, ktorý poisťuje takéto situácie, keď pri stavebnej činnosti, pracovnej činnosti sa takáto škoda stane, čo v danom prípade nebol tento prípad. Podľa neho škodová udalosť
nastala v situácii, kedy šofér vysypával svojím neodborným prístupom náklad, čím spôsobil škodu pri samotnej pracovnej činnosti. Predložená fotodokumentácia nepreukazuje, že by náves sa pohyboval po nespevnenej časti vozovky. Má k dispozícii fotodokumentáciu, ktorá preukazuje, že vozovka bola spevnená a súdu na preukázanie tejto skutočnosti predložil aj tieto fotografie.
Fotografie ohľadom škodovej udalosti sa nachádzajú na čl. 63 až 69 spisu. Konkrétne žalovaný uvádzal, že fotografia ako sa nachádza na čl. 65 spisu má preukazovať, že povrch vozovky bol pevný makadamovitý, ako aj ďalšie fotografie. Ďalej uviedol, že táto skutočnosť bola oznámená žalobcovi aj v liste zo dňa 5.5.2015, ktorý súdu predložil, na čo žalobca uviedol, že tento dôkaz im bol doručený, avšak pravdepodobne to prehliadli.
Svedok O. B., zamestnanec žalobcu, vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že k poistnej udalosti došlo pri preprave štrku z obce Vechec, kde ho naložil, išlo o asi 25 ton. Pri príchode na skládku mu istá osoba ukázala miesto, kde má štrk vysypať, preto s autom nacúval na dané miesto. Následne zatiahol ručnú brzdu, vyšiel von, aby sa pozrel. Keď videl, že je všetko v poriadku, opätovne nastúpil do auta, kde naďalej ručná brzda bola zatiahnutá s tým, že predtým ešte odistil zadné čelo a začal vyklápať daný štrk. Keď začal vyklápať štrk, videl, že keď došlo k prvému piestu, všetko bolo v poriadku, postupne, ako asi prišiel k druhému piestu, v zadnom spätnom zrkadle videl, že sa začala váha vozidla prekláňať na pravú stranu. V tej chvíli sa vozidlo prevrátilo na pravú stranu a on z vozidla zoskočil dole. Pri tejto poistnej udalosti sa skrivil nosný rám návesu. Následne škodovú udalosť oznámil svojmu zamestnávateľovi. V čase poistnej udalosti tam nebol nikto prítomný, až následne po poistnej udalosti sa prišli všetci pozrieť, čo sa stalo. Funkciu šoféra vykonával od roku 1993, u žalobcu 2 a pol roka. Ďalej uviedol, že na uvedenom mieste sa vyklápali aj náklady z ďalších návesov, aj keď neišlo o návesy žalobcu. Ohľadne vyklápania návesov sú školení raz do roka, k čomu majú ak knihy s farebnými obrázkami.
Po tomto výsluchu žalovaný uviedol, že priebeh škodovej udalosti, ako ho opísal svedok, nesedí s opisom škodovej udalosti, ako bola opísaná v rámci komunikácie žalovaného so zamestnankyňou žalobcu U.. D. F., na čo žalobca uviedol, že opis škodovej udalosti zamestnankyňou žalobcu U.. F. pre žalovaného bol podaný potom, čo žalovaný viackrát vyzval žalobcu. Táto zamestnankyňa telefonovala vodičovi a následne tieto informácie žalovanému podala len sprostredkovane. Je možné, že ich nesprávne pochopila a poukázal aj na to, že ako to vyplynulo aj z výpovede svedka, je možné, že sa svedok nevyjadril zrozumiteľne, ideálne. S takouto obranou však žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že komunikácia bola urobená bezprostredne po nehode.
Z dôkazu a to z emailu adresovaného D. F. pre X. M. zo dňa 16.1.2015 vyplýva, že v tomto emaily bol uvedený podrobnejší popis vzniku škody nasledovne: Pri cúvaní so súpravou (súprava: ťahač K. XXX I. + náves K. XXX N.) na miesto vykládky, ešte pred vykladaním obsahu návesu, sa vodič dostal pravou zadnou stranou (pravým zadným kolesom) na nespevnený povrch cesty (dostatočným spôsobom sa nevymeral), čím došlo k jeho preváženiu (plne naloženého návesu) a následnému prevráteniu návesu (K. XXX N.) a jeho následnému poškodeniu.
Farebná fotodokumentácia zo škodovej udalosti sa nachádza na čl. 89 až 128 spisu.
V danej právnej veci bol podaný znalecký posudok na návrh žalovaného č. 19/2017 znalcom U.. A. K. z odboru doprava cestná a strojárstvo, odvetvie nehody v cestnej doprave, ktorý po obhliadke na mieste samom a po oboznámení sa s priloženými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise, podal znalecký posudok. V znaleckom posudku uviedol aj všeobecné podmienky návodu na obsluhu trojstranného sklápacieho návesu ako aj skrátené inštrukcie pre vodiča a zásady bezpečného sklápania. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že z technického hľadiska najpravdepodobnejšou príčinou kolízie danej škodovej udalosti bolo zablokovanie pravej klapky zadného čela, pričom nahromadenie a samovoľné správanie sa nákladu spôsobilo zlomenie pravého zadného stĺpika a spôsobilo také silové pnutie na náves, cez vzpriahacie zariadenie aj na ťahač, že za vzniknutých okolností muselo fyzikálne zákonite dôjsť k prevráteniu celej súpravy. Podľa neho pravá zadná časť návesu pri vyklápaní nákladu stála na nespevnenom okraji povrchu čerstvo navozeného materiálu HDK 16/32 mm. Vyhodnotenie fotodokumentácie obhliadkou miesta vykládky na skládke (vzhľadom na spevnený povrch betónové panely a nulovú svahovitosť pod navážaným materiálom HDK 16/32 mm na samotnú skládku ) je možné konštatovať, že v čase vyklápania nákladu predmetný náves stál zadnou časťou na nespevnenom povrchu čerstvo navezeného materiálu HDK 16/32 mm. Pri vykládke materiálu na rovnom povrchu a pri
dodržaní všeobecných podmienok návodu na obsluhu je vylúčené, že by došlo k preklopeniu, resp. k prevráteniu návesu. V prípade, že by bol nesprávne zaťažený náves, toto nesprávne zaťaženie by už malo vplyv pri prevoze materiálu z miesta nakládky do miesta vykládky a to nestabilitou jazdnej súpravy na uvedenej trase. Ďalej uviedol, že k trvalej deformácii rámu došlo pri preborení zadných kolies na pravej strane návesu, pričom rám sa začal trvale deformovať pri poklese kolesa cca 150 mm. K preboreniu kolies pri zdvíhaní došlo následkom tlaku kolies na nespevnený povrch až o 65 % z dôvodu zablokovania pravej klapky zadného čela.
Žalobca k znaleckému posudku uviedol, že to, že vozidlo stálo na rovnej, hoci sčasti nespevnenej ploche, nesúviselo s prevrátením ťahača a návesu, vodič vykonal úkon nacúvania a vyklápania nákladu z technického hľadiska správne. V znaleckom posudku znalec nepreukázal chyby zo strany vodiča. Mechanizmus samovoľného správania sa nákladu po zablokovaní pravej klapky zadného čela počas vykládky z návesu je z technického hľadiska náhodný proces. Neexistuje žiadny technický postup ani diagnostika, ktorým by bolo možné ustáliť, aké bude správanie sa obdobného nákladu, ako to bolo v danom prípade počas jeho vysypania pri náhodnom zablokovaní klapky zadného čela. Hlavne, ak náves a vozidlo boli po STK a z technického hľadiska je možné hodnotiť ich technický stav ako veľmi dobrý. V danom prípade preto išlo o náhodný proces prevrátenia vozidla, ktorý nemohol predpokladať prevádzkovateľ motorového vozidla a ani vodič. Škodová udalosť nebola spôsobená nesprávnou obsluhou ani nesprávnym uložením prepravovaného tovaru, čo konštatoval znalec.
Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že znalec potvrdil vyjadrenie žalovaného o nesprávnej obsluhe návesu, keď znalec odpovedal, že pri rovnakom povrchu a pri dodržaní všeobecných podmienok návodu na obsluhu v čase vyklápania nákladu je z technického hľadiska vylúčené, aby došlo k preklopeniu resp. prevráteniu návesu. Znalec uviedol, že pravá zadná časť návesu pri vyklápaní nákladu stála na nespevnenom okraji povrchu čerstvo navozeného materiálu HDK 16/32 mm. Ďalej uviedol, že znalec určil jasne príčinu kolízie, keď uviedol, že nehoda bola spôsobená nesprávnym zaťažením návesu materiálom HDK 16/32, nakoľko toto by sa prejavilo už pri prevoze z miesta nakládky do miesta vykládky nestabilnou jazdou súpravy alebo príčinou boli dve skutočnosti a to l. zablokovanie pravej klapky zadného čela a 2. preborenie zadných kolies na pravej strane návesu - tlak kolies na nespevnený povrch. Podľa neho vodič pri sklápaní návesu porušil pokyny bezpečného sklápania, keď neubezpečil sa, že vozidlo v priebehu sklápania sa môže prevrátiť, riadne sa neubezpečil, že sa vozidlo nachádza na pevnom podklade. Naopak, nachádzalo sa na nespevnenom podklade na mieste nákladu, o čom mal vedomosť, nakoľko to vyplýva aj z emailovej komunikácie zo dňa 16.1.2015 a neubezpečil sa, že zadné čelo je otvorené (zablokovaná pravá klapka). Podľa neho ku škodovej udalosti došlo tým, že zo strany zamestnanca žalobcu došlo k nesprávnej obsluhe vozidla a s následným poškodením časti vozidla nadmerným funkčným namáhaním, pričom na takéto konanie v zmysle čl. IV. bod 1 písm. d) VPP sa vzťahuje výluka z poistenia. Zo všeobecných podmienok návodu na obsluhu trojstranného sklápacieho návesu, ako sú uvedené v znaleckom posudku okrem iného vyplýva, že pri sklápaní musí byť podklad, na ktorom stojí vozidlo, stabilný, a vozidlo musí byť pevne na zemi zo všetkých smerov.
Žalobca k vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku uviedol, že z technického hľadiska je neprijateľný záver žalovaného, že vodič mal pred vyklápaním nákladu prekontrolovať uvoľnenie klapiek zadného čela a až tak mal zabezpečiť vyklápanie. Vodič ovláda vyklápanie vozidla z kabíny vodiča, kde klapky sa otvárajú až po začatí sklápania príslušným mechanizmom, a teda vodič nemôže opustiť kabínu aby uvoľnil klapku zadného čela. Je to neprípustné z technického a bezpečnostného hľadiska nakoľko povinnosťou vodiča je zabezpečiť vyklápanie nákladu z kabíny vodiča. Vodič tento technický a bezpečnostný predpis dodržal a nemohol predpokladať zablokovanie pravej klapky zadného čela pri vyklápaní nákladu. Čo sa týka druhej námietky žalovaného, že vyklápal na nespevnenej ploche, aj túto námietku považujeme za nepreukázateľnú, nakoľko skládky sú budované postupne a nie je tam spevnená cesta, z ktorej by sa mohol náklad vyklápať. Z technického hľadiska však nebolo preukázané, že vozidlo sa prevrátilo z dôvodu, že stálo na nespevnenej ploche. Všetky vyklápania nákladov na skládke v Petrovciach sa vykonávajú na nespevnených plochách a k žiadnej havárii z titulu vyklápania nákladu na tejto nespevnenej ploche nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že príčinou prevrátenia návesu a vozidla pri vyklápaní nákladu nebola nespevnená plocha, ale príčinou bola zablokovaná pravá klapka zadného čela. Z týchto dôvodov neboli splnené podmienky výluky z poistnej udalosti tak ako to prezentuje žalovaný. K výhrade, že vodič žalobcu sa neubezpečil, že sa vozidlo v priebehu sklápania nemôže prevrátiť, riadne sa neubezpečil, že sa vozidlo nachádza na pevnom podklade a neubezpečil sa, že čelo je otvorené uviedol, že vodič vo svojej výpovedi uviedol, že pred vyklápaním nákladu z
vozidla vystúpil a skontroloval, či sa vozidlo nachádzalo na rovnom podklade a či sa nemôže prevrátiť. Následne odistil zadné čelo. Ak jedna z klapiek zadného čela ostala zaseknutá, vodič to pri odisťovaní zadného čela nemohol zistiť, nakoľko zadná klapka sa začína odisťovať až po začatí procesu vyklápania. Z uvedeného vyplýva, že na strane vodiča nebolo preukázané žiadne pochybenie pri obsluhe vozidla a návesu pri vyklápaní, ale že išlo o náhodnú udalosť, ktorú vodič nemohol predvídať. Za náhodnú udalosť považuje udalosť, ktorá vznikne neočakávane v krátkom časovom okamihu pred vznikom škody, kde žalobca ako poškodený nemohol jej vzniku predísť. Žalovaný v konaní nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnej obsluhe vozidla pri vyklápaní nákladu, a teda, že sú tu splnené zákonné podmienky pre výluku z poistnej udalosti. Primárnou povinnosťou žalovaného v zmysle poistnej zmluvy na havarijné poistenie č. 6578358268/č. návrhu: PZ5516044106 zo dňa 30.12.2013 je poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená tak ako to bolo v danom prípade, kde zablokovanie pravej klapky zadného čela spôsobilo nahromadenie a samovoľné správanie sa nákladu, následné zlomenie sa pravého zadného stĺpika, čo spôsobilo vznik takého silového pnutia na náves cez spriahacie zariadenie aj na ťahač, že za vzniknutých okolností muselo fyzikálne zákonite dôjsť k prevráteniu celej súpravy. Ide o náhodný proces, ktorý nie je možné hodnotiť ako zavinenie na strane žalobcu, a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na použitie článku IV. bod 1 písmeno d) osobitných podmienok, ktoré by žalovaného oprávňovalo na nevyplatenie poistného plnenia. Ak žalovaný mal v čase likvidovania škodovej udalosti za to, že sú splnené podmienky na výluku z poistenia, na ktorú sa odvoláva, mal si pri likvidácii obstarať dostatočné preskúmateľné dôkazy preukazujúce skutočnosti, že vozidlo pri vykládke nákladu bolo obsluhované nesprávne v dôsledku čoho došlo k prevráteniu celej súpravy s nákladom. Takéto dôkazy v čase likvidácie žalobcovi preukázané neboli, a teda má za to, že znalecký posudok i výpovede vodiča a ostatné dôkazy preukazujú, že v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla žalobcovi škoda na návese a vozidle vo výške 6.378 eur, v súvislosti so vznikom ktorej vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie voči žalovanému v požadovanej výške s príslušenstvom v súlade s § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku uviedol, že znalec potvrdil vyjadrenia žalovaného o nesprávnej obsluhe návesu, ktoré uvádza v III. časti znaleckého posudku a ako príčina škodovej udalosti znalcom bola uvedená zablokovanie pravej klapky zadného čela a preborenie zadných kolies na pravej strane návesu - tlak kolies na nespevnený povrch.
Po podaní znaleckého posudku žalobca na pojednávaní uviedol, že z priloženej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že auto stálo na spevnenom povrchu, vzhľadom nato, že pod makadamom bol panel, na ktorý bol makadam navozený. V žiadnom prípade nemohla to byť nejaké mäkká zložka, ktorá by spôsobila príčinu nehody a to, že sa vozidlo prevrátilo. Preto žiadal, aby súd predvolal znalca a vysvetlil bližšie tieto skutočnosti, o aké zloženie podkladu išlo.
Žalovaný uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že došlo k deformovaniu rámu už pri poklese kolesa o 15 cm, čo znamená, že bola zodpovednosť vodiča, aby si tento preveril, kde robí vykládku, ako robí vykládku.
Zástupca žalobcu uviedol, že znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že došlo k náhodnej udalosti, nakoľko sa zablokovala zadná klapka. Žalobca k spevnenému povrchu uviedol, že na danej skládke sa vytvárala skládka kameňa, ktorý bol v priebehu celého týždňa navážaný, pričom vytvorenie tejto skládky bežalo tak, že najprv sa vyklápal kameň na cestu, následne prišiel bager, ktorý tento kameň na určené miesto prevážal a z dôvodu, aby tento kameň sa nebral z povrchu, kde bola aj hlina, zámerne sa vyklápal na miesto, kde sa nachádzajú panely.
Znalec U.. A. K. vo svojom výsluchu k svojmu znaleckému posudku, ktorý podal v danej právnej veci uviedol, že moment odkedy sa zapne olejové čerpadlo a začne sa proces vyklápania materiálu, sú rádové sekundy a proces vyklápania začne zhruba do 30 sekúnd. Pokiaľ proces vyklápania prebieha v poriadku, vodič samotné vyklápanie ovplyvniť nemôže. Čerpadlo pracuje, vypnutím čerpadla by vodič mohol vyklápanie zastaviť, ale z technického hľadiska to nie je možné, aby sa proces vyklápania zastavil. Pokiaľ nevyjde všetok materiál, proces by sa nemal zastaviť. Proces vyklápania je daný výrobcom, pričom v danom prípade to bolo robené ručne. Samotný ťahač v čase vyklápania sa nachádzal na pevnej betónovej podložke s tým, že náves, jeho zadná náprava bola sčasti na pravej strane na návoze navozenom z predchádzajúceho materiálu. V prípade, že by klapka sa nebola zasekla, náves by sa neprevrátil. Vodič nedopatrením, keď otváral zarážky, nedostatočne otvoril pravú stranu. Pravá klapka
musela ostať zaseknutá. Aby k tomu nedošlo, vodič sa musí presvedčiť, že zadné čelo je otvorené ako má byť, aby mohol začať proces vyklápania. To, že zadná časť nápravy sa nachádzala na návoze, spôsobilo posunutie zadnej nápravy o 15 cm a vznik sklopného momentu, čo spôsobilo prevrátenie návesu. U predmetného návesu sa zadné klapky odisťovali jednou pákou. Keďže v danom prípade došlo jednou pákou k odisteniu dvoch klapiek, pričom jedna sa otvorila a druhá sa zasekla, bolo to spôsobené podľa neho nedostatočným otvorením. Ďalej uviedol, že podľa neho vodič urobil všetko preto, aby čelo bolo otvorené a zaseknutie jednej klapky možno považovať za technickú závadu na vozidle. Išlo o náhlu jedinečnú a neopakovateľnú udalosť. Skutočnosť, že náves sa nachádzal na návoze, voľným okom nebolo možné ani posúdiť. Podľa § 206 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Podľa § 208 ods. 3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä, a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu). Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa § 809 OZ, poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne
prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti. Podľa údajov Národnej banky Slovenska, ku dňu omeškania tj. ku dňu 28.2.2015 bol výška úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Sp. zn. 19C/31/2010 zo dňa 3.5.2010, predmetom ktorého bolo plnenie týkajúce sa vozidla - návesu Schwarzmüller - sklápač, ktorý je taktiež predmetom tohto konania, bolo podané odborné stanovisko k havárii návesovej súpravy Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 15.06.2009, kde z tohto odborného stanoviska bolo zistené, že predmetný náves sa počas vykladania tovaru nestáva pracovným strojom. Predmetný náves nie je vybavený vlastnou pohonovou jednotkou a je skonštruovaný na a) prevoz sypkých substrátov z miesta nakládky do miesta vykládky a tiež na b) vyklopenie prevážaného nákladu v mieste určenia, v mieste vykládky. Z uvedeného vyplýva, že vyloženie prepravného tovaru z návesu je integrálnou súčasťou činnosti pre takéto účely vyhotoveného návesu, pri ktorej sa technický charakter tohto prípojného vozidla nemení. Aj počas vyklápania tovaru z návesu je náves štandardne spojený z ťahačom, s ktorým tvorí jeden celok- jazdnú súpravu. Hydraulický valec, ktorý umožňuje vyklopenie návesu, je napájaný tlakovým olejom, ktorý energeticky zabezpečuje motor ťahača jazdnej súpravy. To technicky znamená, že počas vykladania tovaru na skládke sa vyklápací náves nemení na pracovný stroj, ale plní druhú z funkcií, na ktoré je náves skonštruovaný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.378,- eur spolu s príslušenstvom a to z dôvodu, že nastala náhodná poistná udalosť, ktorá pre daný prípad bola poistená poistnou zmluvou. Konkrétne v danom prípade pri vyklápaní návozu došlo k prevráteniu návesu a kamióna. V konaní žalobca pri podaní žaloby predložil znalecký posudok na vyčíslenie škody, resp. nákladov, ktoré sú potrebné na vykonanie opravy návesu z poistnej udalosti. Voči uvedenému nároku sa bránil žalovaný a to prvotnou obranou, že daný prípad spadá pod výluku, nakoľko táto škoda bola spôsobená škodou návesu ako pracovného stroja a neskôr pridal aj ďalšiu námietku a to, že došlo tu k nesprávnej obsluhe návesu a malo to byť spôsobené aj tým, že náves sa nachádzal na nespevnenom povrchu. Na preukázanie dôvodnosti žaloby, resp. obrany žalovaného súd vykonal navrhnuté dokazovanie. Vo veci spôsobenej poistnej udalosti a to prevrátenia návesu bol podaný znalecký posudok, kde znalec v konkrétnej škodovej udalosti mal popísať príčinu vzniku prevrátenia návesu. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že k prevráteniu návesu došlo z dôvodu zablokovania pravej klapky na návese, čo spôsobilo prevrátenie návesu a kamióna. V danom prípade podľa výpovede znalca, k odblokovaniu klapiek, pričom v danom návese išlo o pravú a ľavú klapku, došlo manuálne, pričom jednou pákou sa odisťovali obe zadné klapky. To, že jedna klapka sa otvorila a druhá nie, podľa neho, bolo spôsobené technickou závadou na vozidle. Podľa neho vodič urobil všetko preto, aby čelo bolo otvorené a zaseknutie jednej klapky možno považovať za technickú závadu na vozidle. Išlo o náhlu jedinečnú a neopakovateľnú udalosť. Skutočnosť, že náves sa nachádzal na návoze, voľným okom nebolo možné ani posúdiť. Súd preto, vzhľadom na závery znaleckého posudku ako aj výpoveď znalca na pojednávaní, mal zato, že k nesprávnej obsluhe zo strany vodiča nedošlo, k otvoreniu oboch klapiek došlo jednou pákou a podľa vyjadrenia znalca, to, že jedna klapka sa otvorila a druhá nie, je technickou závadou vozidla a teda náhodnou udalosťou. Taktiež znalec sa vyjadril aj k namietanej obrane žalovaného, že náves sa nenachádzal na rovnom povrchu. Znalec výslovne uviedol, že nákladné vozidlo sa nachádzalo na pevnom betónovom povrchu, iba pravá zadná časť návesu sa nachádzala na návoze, čo však voľným okom nebolo viditeľné a preto nie je možné ani túto skutočnosť pričítať ako zavinenie vodiča. Preto, keďže zo znaleckého posudku vyplýva, že k neotvoreniu zadnej klapky, čo bolo príčinou prevrátenia návesu, došlo technickou zavadou vozidla, súd má zato, že na daný prípad sa vzťahuje poistná zmluva a preto mal zato, že žalobca má nárok na uplatnenie poistného plnenia a to vo výške nákladov potrebných na opravu predmetného vozidla. K prevráteniu vozidla došlo na základe náhodného procesu pre zablokovanie pravej klapky počas jeho vykládky, ktorý nemohol byť vopred ustálený. Škodová udalosť preto nemohla byť spôsobená ani nesprávnou obsluhou alebo nesprávnym uložením prepravovaného nákladu. Taktiež bolo preukázané, že predmetný náves sa počas vykladania nestáva pracovným strojom. Na základe Všeobecných poistných podmienok povinnosť poisťovateľa poskytovať poistné plnenie vzniká akoukoľvek náhodnou udalosťou, ktorá nie je vylúčená. Náhodná udalosť je neočakávaná udalosť, ktorá vznikne v krátkom časovom okamihu a poistený, alebo poškodený nemohol jej vzniku predísť. V danej právnej veci bol podaný znalecký posudok, ktorý vyčíslil škodu na danom vozidle a to vo výške 6.378,- eur. Táto výška zo strany žalovaného nijakým spôsobom namietaná nebola. Z predloženého
znaleckého posudku ohľadne vyčíslenia škody vyplýva, že táto bola vyčíslená na 6.378,- eur bez DPH, teda k čomu by bolo potrebné ešte pričítať DPH, tj. spolu výška škody 7.653,60 eur. Podľa predmetnej poistnej zmluvy spoluúčasť pri návesoch bola 10 %, minimálne 332,- eur, čo v danom prípade neprekročilo sumu nepriznaných 20 % DPH 1.275,60 eur. Preto súd zaviazal žalovaného na poistné plnenie vo výške 6378 eur. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania a to v súlade so zákonom a to vo výške 5,05 % ročne od 28.2.2015 a to v lehote 15 dní odo dňa ukončenia likvidácie, kedy súd mal zo zistených dôkazov preukázané, že likvidácia bola ukončená listom žalobcu zo dňa 12.2.2015, ktorým bolo oznámené, že poistná udalosť je vybavená bez náhrady. V konaní bol navrhnutý aj dôkaz a to výsluch svedka k tomu, či išlo rovný alebo nerovný povrch, keďže však znalec túto otázku zodpovedal pri svojom výsluchu, súd tento dôkaz nevykonal ako nadbytočný a nehospodárny. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej právnej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, patrí mu náhrada trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.