Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-16-2017.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Y. XX, XXX XX V., zastúpeného JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: JUDr. Dana Husťáková, Žriedlová 3, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu Stará sladovňa Košice, s.r.o., Štúrova 33, 040 01 Košice, IČO: 36 782 467, právne zastúpenému: AK Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, zast. konateľkou JUDr. Martinou Hopferovou, v konaní o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/21/2014-90 zo dňa 16.12.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou pohľadávky zo dňa 22.9.2014 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/19/2014 voči úpadcovi Stará Sladovňa Košice, s.r.o., Štúrova 33, Košice, IČO: 36 782 467, ktorá bola popretá v časti 32.461,39 eur sa považuje za zistenú. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a úpadcom vznikol dvojstranný právny vzťah, bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 49/2008, ktorou žalobca prenechal priestory vo vlastníctve žalobcu na ul. Štúrova 33H v Košiciach na dobu neurčitú , s účinnosťou od 1.1.2008. Podľa čl. IV, bod 1. zmluvy dohodnutá výška nájomného bola 839.180,00 Sk/ ročne. Zároveň žalobca doložil do súdneho spisu uznanie dlhu zo dňa 17.7.2013 medzi veriteľom
- žalobcom a dlžníkom - úpadcom v ktorom dlžník uznáva v celom rozsahu aj s úrokmi vo výške 125.300,53 eur pohľadávku veriteľa z titulu neuhradenia nájmu k 30.6.2013.
3. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, nakoľko dôvod popretia časti pohľadávky veriteľa, že ide o premlčanú pohľadávku je nedôvodný, pretože táto pohľadávka bola dlžníkom písomne uznaná dňa 17.7.2013 z čoho vyplýva, že premlčacia doba uplynie až v roku 2023. Z tohto dôvodu nemohla uplynúť premlčacia doba v rámci, resp. pred začatím konkurzného konania, ako to vyplynulo z oznámenia správcu zo dňa 27.10.2014. Skutočnosť, že táto pohľadávka nebola vedená v účtovníctve úpadcu neznamená, že neexistuje. Taktiež je súd názoru, že žiadny vplyv na platnosť uznania dlhu zo dňa 17.7.2013 nemala skutočnosť, že toto uznanie podpísal za dlžníka - Mgr. Y. - žalobca, pretože v tej dobe bol vedený ako konateľ dlžníka - štatutárny orgán, ktorý koná za spoločnosť a jeho konateľské oprávnenie nie je možné obmedziť.
4. Súd zároveň vychádzal aj z údajov zo Spoločenskej zmluvy Stará sladovňa Košice s.r.o., ktorú si pripojil ku konaniu rešpektujúc názor odvolacieho súdu, z ktorej zistil, že konatelia nemali žiadnym spôsobom obmedzené konateľské oprávnenia, a teda mohol žalobca uznať dlh tak ako je to vyššie uvedené. Tieto skutočnosti boli aj potvrdené v konaní doložením zápisnice z pojednávania zo dňa 29.9.2016 v konaní pod sp.zn. 31Cbi/21/2014 v ktorej svedok K.. U. U. - konateľ úpadcu uviedol, že každý konateľ konal za spoločnosť samostatne a nebol v spoločenskej zmluve upravený inak spôsob konania konateľov.
5. Na námietku žalovanej že k 30.4.2013 sa žalobca vzdal konateľstva súd prvej inštancie uviedol, že z Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel Sro, Vložka číslo 19871/V terajšieho úpadcu nepochybne vyplýva, že Mgr. Y. bol štatutárnym orgánom terajšieho úpadcu do 31.7.2013, síce funkcie konateľa sa písomne vzdal, avšak s poukazom na účinky vzdania sa funkcie konateľa v zmysle ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka, jeho funkcia zanikla až 31.7.2013, tak ako to nakoniec vyplýva i z výpisu z obchodného registra úpadcu. Konanie menom spoločnosti je upravené spôsobom , že každý konateľ koná samostatne, toto konanie nebolo žiadnym spôsobom obmedzené ani v spoločenskej zmluve, a teda aj toto uznanie dlhu je platným právnym úkonom.
6. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalobca je na základe ním prihlásenej pohľadávky vedenej v konečnom zozname pohľadávok, aj napriek jej popretiu zo strany žalovaného, veriteľom úpadcu v celej ním prihlásenej sume, teda vo výške 104.421,79 eur.
7. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
8. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 28 ods. 1, 2, 3 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 32 ods. 1 ZKR, § 32 ods. 2, 3 ZKR, § 100 ods. 1, 2 písm. a/ ZKR, § 720 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 zák č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 3 ods. 3 zák.č. 116/1990 Zb., § 3 ods. 4 cit.zák., § 5 ods. 1, 2, 3 zák.č. 116/1990 Z.z., § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 55 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 16.12.2016 sp.zn. 30Cbi/21/2014-90 tak, že žalobu podanú dňa 11.12.2014 zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
10. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice I, považuje za nesprávny z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v neposlednom rade rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a h/ CSP.
11. Poukázal na ust. § 32 ods. 2 ZKR, v zmysle ktorého prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V zmysle ods. 1 uvedeného ustanovenia ZKR každú prihlásenú pohľadávku správa porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie.
12. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že správca je povinný porovnať prihlásenú pohľadávku aj s účtovnou evidenciou úpadcu. Je povinný porovnať, či pohľadávka prihlásená veriteľom zodpovedá záväzku, ktorý úpadca eviduje v účtovníctve, najmä či je evidovaná ako záväzok v príslušných účtovných knihách, prípadne či v účtovníctve evidovaný záväzok je podložený potrebnou dokumentáciou. V tomto konkrétnom prípade po porovnaní prihlásenej pohľadávky s účtovnou evidenciou úpadcu bolo zistené, že predmetná pohľadávka nefiguruje v účtovníctve úpadcu, čo vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o existencii predmetnej popretej pohľadávky. V prípade, ak by došlo k zákonnému uznaniu popretej
pohľadávky, tá by musela byť evidovaná v účtovníctve, čo nebola. Nie je dostačujúce jednoduché konštatovanie súdu, že neznamená, že pohľadávka neexistuje ak nebola vedená v účtovníctve úpadcu.
13. Odvolateľ - žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2016, sp.zn. 3CoKR/27/2015-58 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 30Cbi/21/2014-31 zo dňa 26.6.2015 a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie mal v tejto veci opätovne konať a rozhodnúť, tak ako keby ešte rozhodnuté nebolo. Aj samotné rozhodnutie vo veci samej, by malo byť podľa názoru odvolateľa odôvodnené tak, ako keby v danej veci ešte rozhodované nebolo. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal otázkou rozporu uznania dlhu žalobcom zo dňa 17.7.2013 a dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku. Má za to, že danou otázkou je nevyhnutné sa zaoberať predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že bola namietaná v priebehu konania, aj v rámci podaného odvolania a tiež s prihliadnutím na vzdanie sa funkcie konateľa - žalobcu k 30.4.2013.
14. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je zásahom do práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
15. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia je postup, ktorý odníma účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Následkom nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia je aj jeho nepreskúmateľnosť.
16. Ďalej poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na okolnosti prípadu, keď žalobca ako jeden z konateľov úpadcu uskutočnil uznanie svojho vlastného dlhu, potom ako sa vzdal funkcie konateľa, tesne predtým ako vzdanie sa nadobudlo účinky, bez toho, aby o tom akýmkoľvek spôsobom informoval ďalších konateľov, je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, navyše ak uznal dlh, ktorý v účtovníctve úpadcu neexistoval. Zo strany žalobcu týmto konaním došlo k zneužitiu práva, keď uznal vlastnú pohľadávku.
17. Napriek skutočnosti, že vzdanie sa funkcie konateľa nadobúda účinky v zmysle ust. § 66 Obchodného zákonníka, je potrebné k tomuto úkonu žalobcu, ktorým sa vzdal svojej funkcie napriek tomu prihliadať, práve z dôvodu posúdenia platnosti resp. neplatnosti uznania dlhu zo dňa 17.7.2013 pre rozpor s dobrými mravmi, príp. zásadami poctivého obchodného styku.
18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu trov konania.
19. Vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že nie je zrejmé ako sa mal súd prvej inštancie vysporiadať s námietkami o absolútnej neplatnosti uznávacieho prejavu s poukazom na dobré mravy a poctivý obchodný styk, keď sa tieto prvýkrát objavili v odvolaní. Ani odvolací súd v zrušujúcom uznesení nenariadil uvedené skutočnosti skúmať.
20. Dôvody absolútnej neplatnosti súd skúma ex offo a nie je povinný v odôvodnení rozsudku podávať výpočet a výsledky skúmania jednotlivých dôvodov absolútnej neplatnosti každého právneho úkonu posudzovaného pri prejednaní sporu. Pohľadávka žalobcu bola uznaná bez zrejmej nadväznosti na neopodstatnený konkurz. Išlo o pohľadávku žalobcu ako spoluvlastníka hodnotných nehnuteľností, ktoré úpadca prenajímal za účelom majetkového prospechu, pričom dlhoval na nájomnom všetkým spoločníkom (zároveň podielovým spoluvlastníkom), ktoré práve pre uvedené vzťahy dlžné nájomné nevymáhali.
21. Proklamovaná dobromyseľnosť ostatných spoluvlastníkov/spoločníkov či konateľov úpadcu má vážne trhliny, nakoľko títo jednak prihlásili svoje pohľadávky titulom dlžného nájomného, nehovoriac o tom, že pred vyhlásením konkurzu previedli rozhodujúci majetok úpadcu (nehnuteľnosti v k.ú. L. L., súdne konania o odporovateľnosť právnych úkonov sú vedené pred Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 31Cbi/15/2015 resp. 26Cbi/13/2015) bezodplatne na svoje osoby.
22. Otázne preto zostáva, prečo práve pohľadávka žalobcu nebola evidovaná v účtovníctve, keď rovnaké (čo do právneho základu, nie výšky nakoľko žalobca je majoritným spoluvlastníkom prenajatých nehnuteľností) pohľadávky terajších spoločníkov a konateľov správcom popreté neboli.
23. Záver o neevidovaní pohľadávky žalobcu nevyplýva ani z popretia pohľadávky a rozširovanie dôvodov popretia je po uplynutí zákonnej lehoty neprípustné, pričom o uvedené sa žalovaná rovnako pokúsila aj v spomínanom incidenčnom konaní.
24. Konanie žalovaného ako konateľa úpadcu nenesie žiadne znaky absolútnej neplatnosti či porušenia zákazu zneužitia práva, preto všetky právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade so zákonom, sú presvedčivé a vo vzťahu k meritu veci aj riadne zdôvodnené.
25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný stavom sporu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi žalovaného podľa § 380 ods. 1 CSP vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
26. Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie pravosti pohľadávky, ktorú si prihlásil žalobca do konkurzného konania vo výške 104.421,44 eur titulom dlžného nájomného, na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. 49/2008 zo dňa 1.1.2008 a z ktorej sumy bola popretá pohľadávka vo výške 32.461,39 eur.
27. Žalovaný v podanom odvolaní napáda vyvodené skutkové zistenia a závery súdu prvej inštancie, napáda hodnotenie vykonaného dokazovania, jeho nepreskúmateľnosť a v nadväznosti na to aj porušenie práva na spravodlivý proces.
28. Za správne a presvedčivé považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie vychádzajúc z doplneného dokazovania po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, keď dospel k záveru, že žalobca sa vzdal funkcie konateľa dňa 30.4.2013 (čo vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č.: 19871/V) s poukazom na ust. § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka.
29. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol žalobca oprávnený podpísať dňa 17.7.2013 uznanie dlhu a preto takéto uznanie dlhu je platným právnym úkonom.
30. Okresný súd Košice I nariadil vo veci pojednávanie na deň 16.12.2016 s tým, že spolu s predvolaním zo dňa 29.9.2016 boli účastníci konania poučení podľa § 154 CSP o možnosti a povinnosti predložiť prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
31. Aj keď Civilný sporový poriadok § 365 a § 366 CSP pripúšťa odvolacie dôvody doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a vo výnimočných prípadoch, iba v obmedzenom rozsahu, účastník v odvolacom konaní zásadne nemôže uplatniť tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v konaní pred okresným súdom.
32. Odvolací súd mal zato, že na žalovaným navrhované dôkazy uvedené až v odvolaní a to preukazovanie dobromyseľnosti, dobrých mravov a poctivého obchodného styku nie je možné prihliadať, keďže neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 366 CSP.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).