Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-33-2018.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Subarea
8CoP/33/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým G. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na návrh oprávneného Ing. D. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na B. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti povinnej M.. Erike U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. XXX o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 14.11.2017 č.k. 2Em 2/2017-55 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo 14.11.2017 č.k. 2Em 2/2017-55 zastavil konanie o výkon rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený (otec maloletého) podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, a to uznesenia Okresného súdu Michalovce z 27.2.2017 č.k. 23P 214/2016-63, ktorým bol neodkladným opatrením upravený jeho styk s maloletým G. každý párny kalendárny víkend od 17:00 hod. v piatok do nedele do 19:00 hod. ktoré sa stalo vykonateľným 30.3.2017. Konštatoval, že povinná vo vyjadrení k návrhu oprávneného uviedla, že sa podrobuje rozhodnutiu súdu a maloletého syna pripravuje na styk s oprávneným (otcom), ktorý sa realizuje aj nad rámec rozsahu styku nariadeného neodkladným opatrením. S otcom dieťaťa spoločne riešia zdravotný stav maloletého G., z príležitosti Dňa matiek bol otec pozvaný na vystúpenie do materskej školy 22.5.2017 a v čase, keď bola hospitalizovaná, dieťa mal vo svojej starostlivosti v dňoch 7.6. - 8.6. 2017, 10.6 - 11.6.2017 a 16.6.2017, kedy ich otec vyzdvihol v mieste bydliska a spolu s dieťaťom trávili niekoľko dní v Prešove. Rovnako konštatoval, že kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce sa vyjadril, že matka pripravuje maloletého G. na styk s otcom a nie je mu známa skutočnosť, že by matka zámerne a bezdôvodne ho nepripravovala alebo dieťa mu neodovzdala. Styk otca s maloletým sa realizuje nad rámec rozsahu nariadeného neodkladným opatrením, keď rodičia boli spolu s maloletým na výlete a trávili dlhší čas v Prešove. Obaja sa podieľajú na riešení zdravotných problémoch syna, ktorý pozitívne vníma, že nemusí svoj záujem a pozornosť deliť medzi oboch rodičov. Skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 373, § 376 ods. 1 a § 390 písm. e/ CMP. Vzhľadom na vyjadrenie povinnej a kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že styk oprávneného sa s maloletým G. riadne realizuje a matka sa podrobuje rozhodnutiu súdu, konanie o výkon rozhodnutia zatavil. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu uvedenom v § 62 ods. 1 CMP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil výkon rozhodnutia, a to uznesenia Okresného súdu Michalovce z 27.2.2017 č.k. 23P 214/2016-63. Uviedol, že súd prvej inštancie svoj záver založil výlučne na vyjadreniach povinnej a kolízneho opatrovníka a
jeho vyjadrenie k skutočnostiam uvádzaným povinnou a kolíznym opatrovníkom v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len nespomína. To všetko napriek skutočnosti, že vo svojom podaní z 20.7.2017 pomerne ostro kritizoval závery kolízneho opatrovníka, ktorý si osvojil rétoriku povinnej o jej údajnej nevedomosti o nariadenom neodkladnom opatrení, ktorého výkon je predmetom tohto konania napriek tomu, že predmetné uznesenie povinná na adrese, na ktorej preberá poštu, neprevzala a musela byť uplatnená zákonná fikcia doručenia a týmto postupom mu povinná fakticky neumožnila dve stretnutia so synom podľa nového súdneho rozhodnutia (neodkladné opatrenie) bez ochoty spojiť si zrejmé fakty o tom, že povinná nerešpektovala ani predchádzajúce vykonateľné rozhodnutie súdu upravujúce jeho styk s maloletým synom, čo vyústilo do konania sp. zn. 2 Em 1/2017 doslova rezignoval na svoje povinnosti uložené mu ustanoveniami Zákona o rodine, ktoré mu ukladajú konať v záujme maloletého dieťaťa, naopak, tento konal podľa záujmov povinnej. Rovnako v podaní z 20.7.2017 kritizoval zhovievavý prístup kolízneho opatrovníka k postupu povinnej, ktorý uzavrel, že „toho času sa styk otca s maloletým G. realizuje nad rámec nariadeného neodkladného opatrenia“, hoci zistil, že uvedené bolo predovšetkým podmienené takmer týždňovou hospitalizáciou povinnej v nemocnici v dňoch 7.6.-13.6. 2017 a k tejto skutočnosti sa opakovane vyjadroval aj vo svojom podaní z 26.10.2017 a to k vyjadreniu povinnej, že „ nie je samozrejmosťou, že syn musel tento čas tráviť u otca, bol to prejav mojej dobrej vôle“. Napriek jeho jednoznačným vyjadreniam, ktorými poukazoval na opakované marenie styku zo strany povinnej, súd si vytvoril vlastný záver (bod 8, tretia veta). Nie je jasná úvaha súdu prvej inštancie, a teda, či má rezignovať na realizáciu styku podľa vykonateľného rozhodnutia a snažiť sa s povinnou dohodnúť, alebo aký iný význam v kontexte konania o výkon rozhodnutia táto úvaha súdu má. Práve skutočnosť, že dohoda o styku nebola možná, bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré oproti meritórnej úprave rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 1.7.2015 sp. zn. 2P 24/2014 rozšírilo jeho styk s maloletým dieťaťom. Napadnutým uznesením súd bez skutočnosti poskytol povinnej ochranu pri nerešpektovaní rozhodnutia súdu, keď dôvodom na zastavenie konania je názor súdu, že rodičia by sa mali dohodnúť a že sa vlastne dohodli. Tento názor súdu vyplýva z jednostranného zohľadnenia vyjadrení povinnej a kolízneho opatrovníka, ktorý tieto vyjadrenia reprodukuje. Tiež uviedol, že sa s matkou nedohodol na tom, že namiesto styku podľa súdneho rozhodnutia sa bude realizovať styk s maloletým v inom čase podľa ľubovôle povinnej. Keďže súdom určený styk je jediným stykom, ktorého by sa mal možnosť aspoň teoreticky domôcť, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mal tejto jedinej vymožiteľnej možnosti byť so synom vzdať v prospech, či vlastne v neprospech toho, aby mohol byť so synom podľa nevyspytateľných nálad matky. Víta každú možnosť, aby bol so synom nad rámec súdom upraveného styku, ale ide o styk so synom nad rámec a nie namiesto súdom stanoveného styku. Ak povinná argumentuje tým, že mal dieťa mal vo svojej starostlivosti v čase matkinej hospitalizácie, nie je celkom jasné, ako možno túto skutočnosť vyhodnotiť v prospech záveru, že styk sa realizuje, keďže povinná v čase hospitalizácie celkom zjavne starostlivosť o dieťa zabezpečovať nemohla, takže túto starostlivosť prirodzene zabezpečoval on ako otec. Ani skutočnosť, že povinná privedie dieťa k nemu do Prešova nesvedčí o dohode rodičov, keďže takéto konanie povinnej má v skutočnosti jediný ciel, znemožniť mu, aby bol s dieťaťom bez jej supervízie a zasahovania do styku. V prítomnosti dieťaťa nemôže akýmkoľvek neprimeraným spôsobom vykázať povinnú z bytu, ani jej zabrániť neprimeraným, či nevhodným spôsobom, aby sa nenanútila na jeho výlety so synom. Prítomnosť povinnej pri styku je ním trpená len s ohľadom na maloleté dieťa, ale aj okolnosťou, ktorou povinná ochudobňuje čas, ktorý strávi so synom, o jeho bezprostrednosť, uvoľnenosť a spontánnosť. O možnostiach dohody o styku medzi rodičmi svedčí celý obsah spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 23P 214/2016 a sp. zn. 23P 153/2015. V prvom z označených spisov sa povinná domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zúžil rozsah styku a obidve konania obsahujú podania povinnej a jej vyjadrenia na pojednávaniach plné nenávistných útokov voči nemu a obviňovania ho z týrania jej a maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov trval na tom, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní v súlade s jeho odvolacím návrhom.
4. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla uznesenie Okresného súdu Michalovce zo 14.11.2017 č.k. 2Em 2/2017-55 ako vecne správne potvrdiť. Vyjadrila názor, že súd náležite svoje rozhodnutie odôvodnil, keď konštatoval, že styk otca s maloletým G. je realizovaný v súlade s neodkladným opatrením a tiež nad rámec rozhodnutia súdu. Odvolanie oprávneného je písané vo veľmi konfrontačnom duchu tak, ako by otcovi bol naozaj styk s maloletým znemožnený, čo ale nie je pravda. Takto podané prekrúcanie faktov objektívne zistených kolíznym opatrovníkom a súdom považuje za prinajmenšom nehorázne. Ochorenie si vopred nikto neplánuje. Tak sa stlalo, že musela byť hospitalizovaná. V čase, keď bola v nemocnici v Prešove, otec nemal mať maloletého a bola by dokázala zabezpečiť jeho prepravu do Pozdišoviec, čo však neurobila. Preto vývody, analýzy a úvahy uvádzané v bode 12 odvolania sú úplnou fabuláciou. Nevie, z čoho vyvodzuje otec, že mu znemožnila
dvakrát stretnúť sa so synom (bod 8 odvolania) a rovnako z nepochopiteľných a nepreskúmateľných dôvodov spája toto konanie s konaním vo veci sp. zn. 2Em 1/2017, ktoré bolo ukončené už skôr a tiež zastavením konania. Je to práve otec maloletého, ktorý využíva každú príležitosť (ktorá sa napokon ukáže, že ani príležitosťou nebola), aby na ňu posielal políciu, sledoval, kde sa nachádza, ako keby mala zákaz pohybu, a čo robí. Ak kolízny opatrovník uvedie, čo zistil, otcovi sa toto zistenie nepáči, lebo to nezistil správne a vrcholom je, keď právna zástupkyňa otca napíše „pomerne ostro kritizoval závery kolízneho opatrovníka, ktorý osvojac si rétoriku povinnej o jej údajnej nevedomosti“ (bod 8). Z toho vyplýva, že podľa právnej zástupkyne otca každého iba ovplyvňuje, akoby nikto nemal svoj vlastný rozum, názor a podobne. Poukázala na to, že styk otca s maloletým je realizovaný jednak podľa rozhodnutia súdu a tiež nad rámec jeho rozhodnutia, aj keď na maloletom vidí a pozoruje, že vždy po realizovanom styku nie je v poriadku. Otec sa nevie o maloletého postarať. V lete 2017 mu nezabezpečil adekvátnu lekársku starostlivosť, čo viedlo k hospitalizácii syna na chirurgickej JIS v nemocnici a následne na detskom oddelení, podceňuje vlastné dieťa, že nič nevie, ale pritom s ním nechodí napr. lyžovať, korčuľovať, bicyklovať, hrať futbal a pod.. Ak mu, ako teraz naposledy povedala, že maloletý bude vystupovať, tak ho to rozčúlilo až do nepríčetnosti, hoci sebarealizácia maloletého je veľmi dôležitá. Nepodporuje syna v tom, čo ho baví a teší, a to je hudba a tanec, ale vyčíta mu, čo nevie a tak zráža sebavedomie dieťaťa. Nerešpektuje zdravotný stav syna, keď je chorý, kontroluje detskú lekárku, či ju skutočne navštívili, ale za svojím synom v čase choroby nepríde, nepodporí ho, neprišiel za ním ani do nemocnice a nepodporuje ho ani účasťou na jeho vystúpeniach, aj keď je o nich informovaný. Naopak, synove indispozície zneužíva na podávanie trestných oznámení, aby ju nimi psychicky ubíjal, pričom ani jedna jeho výpoveď nebola vyhodnotená ako opodstatnená. K ostatným bodom odvolania sa nevyjadrila, pretože sú to ničím nepodložené tvrdenia, účelovo zamerané na neprestajné osočovanie jej osoby a pokiaľ ide o konanie vo veciach sp. zn. 23P 153/2015 a 23P 214/2016 vedené na Okresnom súde v Michalovciach, tieto doposiaľ ukončené neboli.
5. Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je v zmysle judikatúry ESĽP aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Každé rozhodnutie súdu vyhotovené písomne musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie, z ktorého má byť zrejmé najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli súd k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Z odôvodnenia uznesenia teda má byť zrejmé, prečo súd na konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rohodnutia. Takýto nedostatok odôvodnenia zakladá vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len jeho zrušenie.
10. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil výkon rozhodnutia, citoval § 373, § 376 ods. 1 a § 390 písm. e/ CMP, ale odôvodnenie svojho rozhodnutia rozumne a preskúmateľným spôsobom
nevysvetlil, najmä prečo zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Aj napriek nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd rozhodoval o zastavení výkonu rozhodnutia predčasne, nakoľko logickým výkladom § 370 až § 391 CMP upravujúcich výkon rozhodnutia vo veciach maloletých vyplývajúcim zo systematického radenia (postupnosti) jednotlivých ustanovení o postupe súdu pri výkone rozhodnutia, je zrejmé, že zastaviť výkon rozhodnutia môže súd až v prípade, ak jeho výkon bol nariadený podľa § 377 CMP.
11. Nová právna úprava vyplývajúca z CMP týkajúca sa výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v spojení s vyhláškou NSSR č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“) pre postup súdu v rámci vykonávacieho konania a zdôrazňuje ochranu maloletého dieťaťa pred ujmou, ktorá by mohla vzniknúť núteným výkonom rozhodnutia, ukladá súdu povinnosť zohľadňovať nie len správanie sa povinného pri plnení povinností, ale aj správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého, umožňuje súdu i v rámci vykonávacieho konania nariadiť neodkladné opatrenie, a to formou sociálneho, psychologického alebo iného odborného poradenstva. Aj naďalej je povinnosťou súdu zistiť, či pre neplnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia existujú ospravedlniteľné dôvody. Novokoncipované ustanovenia štvrtej časti CMP dôsledne sledujú dve fázy exekučného konania, ktoré sa uplatnia i v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, kde v prvej fáze súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia a v druhej fáze uskutočňuje výkon rozhodnutia, pričom medzi týmito dvoma fázami prebieha zmierovacia (mediačná) fáza, ktorá doposiaľ (podľa O.s.p.) prebiehala ešte pred nariadením výkonu rozhodnutia. Podrobnosti o postupe súdu po začatí konania upravuje citovaná vyhláška.
12. Z vyššie uvedenej právnej úpravy výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých vyplýva, že exekučným titulom pre uvedený výkon rozhodnutia je rozhodnutie (rozsudok alebo uznesenie), ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, ďalej rozhodnutie o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, ako aj cudzozemská verejná listina alebo dohoda, ktorej vykonateľnosť vyplýva z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému (§ 370 CMP). Konanie o výkon rozhodnutia začína na návrh oprávneného, ako aj bez návrhu (§ 376 CMP). V prvej fáze, v rámci ktorej súd rozhoduje o nariadení výkonu rozhodnutia, v súlade s § 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z. zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. V tomto smere zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého. Ak zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom, psychologickom alebo inom odbornom poradenstve, môže nariadiť neodkladným opatrením povinnosť podrobiť sa uvedenému poradenstvu. Dôvody, pre ktoré súd zamietne návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vyplývajú z § 377 ods. 2 CMP, pričom ide o okolnosti, ktoré svojou povahou absolútne vylučujú výkon rozhodnutia a ktorými sú, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Okolnosťou spôsobujúcou zánik uloženej povinnosti môže byť zmena vo výchove maloletého dieťaťa, napr. zverením do niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, smrť povinného, plnoletosť dieťaťa a pod.. Samozrejme nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je vždy nepochybné zistenie, že povinný dobrovoľne neplní povinnosti uložené vykonateľným exekučným titulom. V opačnom prípade, teda pri plnení exekučného titulu nemôže byť výkon rozhodnutia nariadený a súd návrh zamietne.
13. Cieľom vykonávacieho konania je faktické uskutočnenie práva na plnenie, a teda vynútenie povinnosti niečo plniť štátnou mocou, ktorá povinnosť bola uložená vykonateľným titulom, pokiaľ k plneniu povinnosti nedošlo dobrovoľne. Výsledkom vykonávacieho konania má byť teda splnenie povinností určenej vykonateľným exekučným titulom buď dobrovoľne alebo nútene a nemôže ním byť popretie exekučného titulu. Práve z uvedeného dôvodu a za súčasnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa v tomto type vykonávacieho konania, (štvrtá časť CMP v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z.) sa ustanovuje postup súdu smerujúci k realizácii práv a povinností vyplývajúcich zo súdneho rozhodnutia (exekučného titulu).
14. Pretože súd prvej inštancie vydal zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie, čím oprávnený argumentoval vo svojom odvolaní, pretože nedostal odpoveď na ním uvedené okolnosti v návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, teda svojím procesným postupom znemožnil účastníkom konania uskutočňovať im patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, a teda bola im odňatá možnosť konať na súde a tieto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť.
15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne rešpektujúc vyslovený právny názor odvolacieho súdu opäť vo veci konať, a to v súlade s teraz platnou úpravou vyplývajúcou zo štvrtej časti CMP (§ 370 a nasl. v spojení s vyhláškou MS SR č. 207/2016 Z.z.), to znamená, dôsledne zistiť, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu a ak nie, či preto existujú ospravedlniteľné dôvody, preveriť dôvody nesplnenia povinností v súlade s § 3 ods. 4 citovanej vyhlášky, prijať prípadné opatrenia na odstránenie dôvodov neplnenia rozhodnutia, rozhodnúť podľa § 377 ods. 1 CMP o nariadenie výkonu rozhodnutia alebo zamietnutí návrhu na jeho nariadenie a podľa toho následne konať v súlade s § 378 a nasl. v spojení s citovanou vyhláškou. Samozrejme každé svoje následné rozhodnutie je súd povinný jednoznačne odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie, ako aj úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).