Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-6-2015.pdf
PDF · 117.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: D. P., E.. XX.XX.XXXX Š. Z. D. X., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014, ako aj prvostupňové rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-214-031/2014-Ž zo dňa 21.02.2014 zrušuje a vec vracia Prezídiu Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-214-031/2014-Ž zo dňa 21.02.2014, ako orgánom príslušným podľa § 125 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), bola žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania podľa § 33 ods. 4 písm. b) a c) s poukázaním na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov zamietnutá z dôvodného podozrenia, že účastník konania pri svojom pobyte ohrozí verejný poriadok a nespĺňa podmienku bezúhonnosti.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014 tak, že zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia vypustením § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. II. Žaloba.
3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 31.07.2014, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené a bol nimi ukrátený na svojich právach.
4. Žalobca uviedol, že jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území SR za účelom zamestnania bola zamietnutá s poukazom na ust. § 33 ods.4 písm. b) a c) zákona o pobyte cudzincov a odvolacím správnym orgánom bola zamietnutá len podľa § 33 ods.4 písm. c) s poukazom na ust. § 34 ods. l zákona o pobyte cudzincov. Z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť, aké sú podmienky na udelenie prechodného pobytu, keď v § 33 ani v § 34 sa žiadne podmienky nenachádzajú. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu obsahuje opis prvostupňového rozhodnutia, dôvody odvolania a citáciu zákonných ustanovení, pričom samotné zdôvodnenie je veľmi stručné, bez argumentácie podmienky bezúhonnosti s poukazom na § 33 a § 34 zákona o pobyte cudzincov.
5. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pracuje a býva spolu s manželkou D. I. na území Slovenskej republiky a neobnovením prechodného pobytu dôjde k rozdeleniu práve založenej rodiny a k nenaplneniu funkcie manželstva. S dôrazom na čl. 8 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i naň nadväzujúce Protokoly, žalobca má právo na rešpektovanie súkromného rodinného života a na rešpektovanie priania žiť na území Slovenskej republiky so svojou manželkou, v spoločnej domácnosti a založiť si rodinu.
6. V predmetnom konaní boli vážne porušené žalobcove práva a oprávnené záujmy ako účastníka konania. Žalobca poukázal na čl. 1 a čl. 2 Ústavy SR s tým, že jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj vtom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.
III. Vyjadrenie žalovaného.
7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 04.03.2015 s tým, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, správne orgány náležite použili hmotnoprávny predpis. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žalobu žiada zamietnuť.
8. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keď žalovaný ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 59 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, preskúmal odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA9- 214-031/2014-Ž zo dňa 21.02.2014, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa § 33 ods. 4 písm. b) a písm. c) s poukazom na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný svojím rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014 zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustil § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2014.
9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý na konci str. 3 a začiatku str. 4 svojho rozhodnutia uviedol, aké sú podmienky na udelenie prechodného pobytu „Správny orgán vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že účastník konania nie je na území Slovenskej republiky bezúhonná osoba. Bezúhonnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je jedna zo zákonných podmienok na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.“ Preto námietka žalobcu, že z rozhodnutí nie je možné zistiť, aké sú podmienky na udelenie prechodného pobytu je nedôvodná. V § 32 zákona o pobyte cudzincov sú uvedené doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu a v § 34 sú uvedené podmienky a doklady potrebné k obnoveniu prechodného pobytu, kde sa zákonodarca odvoláva na § 33, v ktorom sú uvedené podmienky na rozhodovanie o udelenie prechodného pobytu. Jednou z podmienok udelenia prechodného pobytu je bezúhonnosť, ktorá je upravená v § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, pričom túto podmienku žalobca nesplnil. Preto sa žalobca nepovažuje za osobu bezúhonnú podľa § 121 zákona o pobyte cudzincov.
10. Prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí na str. 5 dostatočne odôvodnil skutočnosť, že u žalobcu, ktorý sa dopustil prečinu, nejde len o ojedinelé zlyhanie, ale o opakované a vedomé porušovanie zákonov SR. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný poukázal a citoval ust. § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
11. K námietke žalobcu ohľadom nerešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ako aj k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža 1/2009, žalovaný poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom uviedol, „keďže vo výroku svojho rozhodnutia vypustil ust. § 33 ods. 4 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j., že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, sa správny orgán už s touto námietkou nezaoberal, považoval ju za irelevantnú.“ Z uvedeného je zrejmé, že odvolací orgán žiadosť žalobcu zamietol z dôvodu, že nespĺňa podmienky na obnovenie prechodného pobytu (žalobca má záznam v registri trestov), preto pri rozhodnutí aplikoval § 33 ods. 4 písm. c) v spojení s § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov. Napriek uvedenému, prvostupňový správny orgán na str. 6 svojho rozhodnutia, ako aj druhostupňový správny orgán na str. 4 posledný odsek svojho rozhodnutia sa s hľadiskom rešpektovania súkromného a rodinného života riadne vysporiadali. Súčasťou administratívneho spisu je zápisnica č.PPZ-HCP-BA9-2014-033/2014-Ž z 25.03.2014 z výpovede D. I., E.. XX.XX.XXXX, Š. Z. D. X., z ktorej je zrejmé, že je priateľkou žalobcu, že žalobca nie je ženatý a v tom čase žalobca s priateľkou nebýval v spoločnej domácnosti. Preto nebolo dôvodné skúmať súkromný a rodinný život žalobcu v súvislosti s uvedenými skutočnosťami.
IV. Administratívne konanie.
12. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 14.06.2013 podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom zamestnania. Súčasťou podanej žiadosti bol doklad Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, ktorým bolo žalobcovi udelené povolenie na zamestnanie v spoločnosti FU. na obdobie od 22.06.2013 do 21.06.2014, ďalej potvrdenie o ubytovaní a čestné vyhlásenie o výške príjmu. Súčasťou administratívneho spisu je uznesenie OR PZ v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORP-404/DI-TT-2012 z 02.01.2013 o začatí trestného stíhania za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v zmysle ktorého žalobca dňa 21.10.2012 pri vedení osobného motorového vozidla prekročil maximálnu povolenú rýchlosť, za čo mu bola uložená bloková pokuta. Správny orgán lustráciou v evidencii vodičov zistil, že žalobca má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 18.04.2012 do 18.04.2013, na základe rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Trnava č. ORPZ-TT-ODI2-476/2012 z 18.05.2012. V zmysle trestného rozkazu Okresného súdu v Trnave č. 2T/30/2013 z 20.05.2013, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona.
13. Správny orgán predvolal žalobcu na výsluch, dňa 03.01.2014, za účelom oboznámenia a vyjadrenia k podkladom pre rozhodnutie. Konanie bolo rozhodnutím č.PPZ-HCP-BA9-827-023/2013-Ž z 08.01.2014 prerušené, za účelom predloženia právoplatného rozhodnutia o prečine a doklady o spáchaných priestupkoch. Dňa 20.02.2014 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia žalobcu pred správnym orgánom, bol oboznámený s dokladmi ktoré odôvodňujú žiadosť žalobcu zamietnuť pre podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí verejný poriadok a nespĺňa podmienku na udelenie prechodného pobytu a to bezúhonnosť. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že si je vedomý spáchania trestného činu zákazu vedenia motorového vozidla, avšak bol chorý a išiel si prevziať lieky, ktoré mu boli privezené z D.. Ďalej žalobca uviedol, že má na území Slovenskej republiky snúbenicu, ktorá má povolený prechodný pobyt na účel zamestnania na území Slovenskej republiky, s ktorou dňa 20.04.2014 majú plánovanú svadbu.
14. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky č. PPZ-HCP-BA12-80-002/2014-PA z 01.04.2014 súd zistil, že bola vypočutá D. I., E.. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že je štátnou príslušníčkou D. X., na území Slovenskej republiky má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania do 14.09.2015, býva v Š. so svojou kolegyňou, pracuje v spoločnosti S. G. Z. S., S..X..F.. ako výrobná plánovačka zásobovania. Žalobcu pozná asi od novembra 2012, sú zasnúbení, svadba je naplánovaná na 20.04.2014 v D. X. v rodisku žalobcu. Doteraz nežili v spoločnej domácnosti. Po sobáši plánujú žiť na Slovensku v meste Trnava.
15. Z listu PPZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA9-2014/007073-002 z 09.06.2014 súd zistil, že pracovníkmi oddelenia cudzineckej polície
PZ Trnava bolo zistené, že žalobca s D. I. uzatvorili manželstvo v D. dňa 24.04.2014, no doklad o uzavretí manželstva predložený nebol.
V. Právne posúdenie žaloby.
16. Podľa § 491 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
18. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 31.07.2014, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák.č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
23. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účinný ku dňu podania žiadosti, tento zákon upravuje podmienky pobytu.
24. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený.
25. Podľa § 20 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania.
27. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, účel prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území Slovenskej republiky.
28. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, prechodný pobyt na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 4, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na základe povolenia na zamestnanie; to neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje.
29. Podľa § 33 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.
30. Podľa § 33 ods. 4 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu.
31. Podľa § 34 ods. 1 písm. b) zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.
32. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare najneskôr v posledný deň platnosti prechodného pobytu. K žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad, inak policajný útvar žiadosť neprijme. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
33. Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť jednu fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú a) účel pobytu, b) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. a), 28 alebo § 29, c) zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23, 24 alebo § 30 ods. 1 písm. b) a c), d) zabezpečenie ubytovania.
34. Podľa § 34 ods. 9 vety prvej zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1.
35. Podľa § 34 ods. 11 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 4.
36. Podľa § 121 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného
bydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar taký doklad neakceptuje.
37. Podľa § 121 ods. 3 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie pobytu je policajný útvar povinný vyžiadať si odpis z registra trestov.
38. Podľa § 121 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin, bol za toto konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie odsúdenia v Slovenskej republike.
39. Podľa čl. 8 ods. 1 oznámenia č. 209/1992 Zb. o Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
40. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
42. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
VI. Závery správneho súdu.
43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 zo dňa 20.06.2014 a prvostupňového správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA9-214-031/2014-Ž zo dňa 21.02.2014, ktorými bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania z dôvodného podozrenia, že účastník konania nespĺňa podmienku bezúhonnosti.
44. Hneď v úvode je potrebné uviesť, že rozhodovaním o žiadosti obnovenia prechodného pobytu cudzinca, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na prechodný pobyt právny nárok. Pri rozhodovaní o obnovení prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, prínos cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Príslušný orgán je povinný riadne vec preskúmať a žiadosť o obnovenie prechodného pobytu je oprávnený zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch, pričom rozhodnutie, v súlade so zákonom, má povinnosť náležite odôvodniť.
45. Základom právneho posúdenia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zamestnania je zákon o pobyte cudzincov, ktorý v § 34 upravuje obnovenie prechodného pobytu s tým, že v § 34 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov ukladá povinnosť žiadateľovi aké doklady majú byť predložené a čo majú potvrdzovať. Zároveň § 34 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov ukladá správnemu orgánu pri rozhodovaní o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu postupovať podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, t.j. prihliadať na verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy SR, záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov vôbec nevyplýva vyhodnotenie zákonom stanoveného postupu pri hodnotení žiadosti, ale hneď nastupuje zamietnutie žiadosti podľa § 34 ods. 11 z dôvodu podľa § 33 ods. 4 písm. b) a písm. c) (pri prvostupňovom rozhodnutí) a podľa 34 ods. 11 z dôvodu podľa § 33 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov (pri druhostupňovom rozhodnutí).
46. V prejednávanej veci správne orgány zistili, ako vyplýva z administratívneho spisu, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 2T/30/2013 zo dňa 10.10.2013 (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2013) uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený peňažný trest 600,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na jeden rok. Na základe tohto zistenia prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca nie je bezúhonná osoba, čo je jedna zo zákonných podmienok na udelenie prechodného pobytu. Správny orgán bezúhonnosť, ktorá je definovaná v § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov vôbec neodôvodnil vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, z ktorého bol žalobca uznaný vinným a bez ďalšieho v zátvorke uviedol že sa jedná o úmyselný trestný čin. Ako k takémuto záveru, že sa jedná o úmyselný trestný čin, čo je kritériom bezúhonnosti podľa § 121 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, prišiel, neodôvodnil. Žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil v tom, že žiadosť zamietol len podľa § 33 ods. 4 písm. c) s odkazom na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, uvedenú vadu v odôvodnení svojho rozhodnutia neodstránil.
47. Správny súd vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je názoru, že toto obsahuje rozsiahlu repliku rozhodnutí o priestupkoch a trestného činu žalobcu ako i obsah listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, citáciu zákonných ustanovení ktoré správny orgán pri svojom rozhodnutí aplikoval, avšak úplne absentuje správna úvaha, prepojenia skutkových zistení k použitým právnym predpisom. Len teoretické konštatovanie, že správny orgán získané podklady s označením príslušných rozhodnutí, že tieto hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na postup podľa § 33 ods. 4 písm. b) a písm. c) s poukazom na § 34 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, je absolútne nedostatočné a takéto rozhodnutie sa vyznačuje vadou nepreskúmateľnosti. Túto vadu neodstránil ani druhostupňový správny orgán, ktorý svoje rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov odôvodil len konštatovaním, že prehodnotil všetky listinné dôkazy týkajúce sa zamietnutia žiadosti s tým, že prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím neporušil zákonnosť a vecnú správnosť, v zmysle § 33 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov žalobca nespĺňa podmienky na udelenie prechodného pobytu, keďže nie je bezúhonnou osobou (bol právoplatne odsúdený). Takéto rozhodnutie opäť bez premisy skutkových zistení k použitým právnym predpisom, vykazuje vadu nepreskúmateľnosti.
48. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať logické súvislosti z ktorých bude zrejmé prečo na zistené skutkové okolnosti boli použité citované zákonné ustanovenia a ich prepojenie k výroku rozhodnutia. Argumentácia odôvodnenia rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne a presvedčivé. Iba riadne, logické a pre účastníka správneho konania zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva titulom presvedčenia o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo východiskom pre spochybnenie tohto rozhodnutia (NS SR sp.zn. 5Sžp 76/2009, sp.zn. 5Sžp 87/2009). Až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť, či rozhodnutím žalovaného správneho orgánu boli naplnené zákonné podmienky pre zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods.4 písm. c) s poukazom na § 34 ods.11 zákona o pobyte cudzincov.
49. Správny súd z administratívneho spisu zo zápisnice o podaní vysvetlenia snúbenice žalobcu D. I. uvedenej v odseku 14. tohto rozhodnutia zistil, že snúbenci mali naplánovanú svadbu na 20.04.2014 v D. X., čo bolo v čase medzi vydaným prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA9-214-031/2014-Ž dňa 21.02.2014 a rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/006718-005 dňa 20.06.2014, pričom z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa s preverovaním uvedenej informácie zaoberal a či by takáto nová skutočnosť od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania do rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, podstatným spôsobom zmenila stav veci vzhľadom k právu na rodinný a súkromný život žalobcu. V tejto súvislosti súd odkazuje na odsek 15. tohto rozhodnutia z ktorého je zrejmé, že odvolací správny orgán informáciou o uzavretí manželstva disponoval, avšak túto nepreveril a ani neuviedol v svojom rozhodnutí.
50. Riadne zistenie skutkového stavu je dôležité zvlášť pre členské štáty Európskej únie od ktorých sa vyžaduje rešpektovať rodinný život, preto každý takýto zásah do rodinného života musí byť odôvodnený. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na rodinný život zostáva zachované aj vtedy, keď jeho oprávnené subjekty proti svojej vôli nemôžu žiť spolu. Ide o prípady, keď v dôsledku rozhodnutia štátu
(trestná činnosť, imigračná politika) musí jeden z oprávnených subjektov (manžel/ka, druh/žka, ...) žiť oddelene od svojej rodiny. V zmysle čl. 8 Dohovoru sa od členských štátov vyžaduje rešpektovať rodinný život a každý zásah do neho musí byť odôvodnený. Ochrana rodinného života však má byť konkrétna a efektívna, zameraná na aktuálnu situáciu jednotlivca a nie len na formálny status v zmysle právnej úpravy. Efektívny výkon práva na rodinný život musí byť v tomto prípade chápaný ako právo žalobcu a jeho snúbenice žiť spolu, zvlášť na nepreverenú situáciu, či plánované manželstvo dňa 20.04.2014 skutočne uzavreli.
51. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán sú viazaní právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).
VII. Trovy konania.
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2001 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).