Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60C-74-2018.pdf
PDF · 100.08 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/74/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v Bratislave, v právnej veci žalobcu: J. M. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XXX, K., zastúpený: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, Ž. G. I., proti žalovanej: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, W., v konaní o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2018 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: Žalovanej sa zakazuje nakladať s Bytom vrátane jeho príslušenstva a vybavenia s číslom XX, nachádzajúceho sa na X. p., vchod: Š. XXX bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa na Š. ulici v K. v katastrálnom území G. M., Obec: K..Č.. G. M., Okres: K. T., postaveného na pozemkoch parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 497 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 629 m2 v katastrálnom území G. M., Obec: K.-M..Č.. G. M., Okres: K. T. (ďalej len „Bytový dom"), byt zapísaný na LV č. XXXX vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava (ďalej len „byt") v spoluvlastníckom podiele 1/1, spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5411/558266-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach Bytového domu, spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5411/558266-ín k pozemkom: parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 552 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 497 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela registra „C" č. XXXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 629 m2 v katastrálnom území G. M., Obec: K.-M..Č.. G. M., Okres: K. T., ktoré sú evidované na LV č. XXXX v katastrálnom území G. M., Obec: K.-M..Č.. G. M., Okres: K. T. a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť a to vrátane založenia v prospech tretích osôb, zriadenia vecného bremena, dania nehnuteľností do nájmu, podnájmu, do výpožičky a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Zámennej zmluvy zo dňa 14.05.2018.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje žalobca tým, že je vlastníkom nehnuteľností bytu v spoluvlastníckom podiele 1/1. Žalovaná na základe Zámennej zmluvy zo dňa 14.05.2018 podala návrh na vklad do katastra, ktorý bol podaný na príslušnom Okresnom úrade - katastrálny odbor dňa 15.05.2018 pod Z. XXXXX/XXXX a uviedol, že žalovaná v čase rozhodovania súdu už bude s najväčšou pravdepodobnosťou vlastníčkou bytu. Žalobca uviedol, že je psychiatrický pacient s dlhodobo nepriaznivým stavom, s poklesom zárobkovej činnosti o 45 % z dôvodu duševnej poruchy a
poruchy správania, konkrétne depresívna porucha stredne ťažkého stupňa a transvestitizmus dvojitej roly. Psychický stav žalobcu sa dlhodobo zhoršoval a žalobca je približne od roku 2015 evidovaný na psychiatrickej ambulancii, aktuálne je pre akútny a vážny psychický stav spojený s agresívnymi prejavmi správania hospitalizovaný proti svojej vôli v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaja v Kremnici. V období rokov 2015 až 2018 bol žalobca proti svojej vôli niekoľkokrát hospitalizovaný, nakoľko tento ohrozoval seba a svoje okolie a následky svojho konania si neuvedomoval. Zdravotný stav žalobcu sa od začiatku roka 2018 prudko zhoršil, bol opakovane hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, z tejto bol však zakaždým prepustený na jeho vlastnú žiadosť. Žalobca postupne začal trpieť pretrvajúcimi preludmi, vo zvýšenej miere začal piť alkohol a tento stav sa prudko zhoršoval. Žalobca sa postupne stal neschopným sa o seba postarať, plniť si svoje záväzky, začal si do bytu vodiť bezdomovcov, pochybných ľudí a mal čo raz väčšie výpadky vnímania plynutia času a priestoru. Potom, čo sa situácia stala neúnosná, jeho matka (zástupca v tomto konaní) sa rozhodla, že najlepšie bude ak žalobca predá svoj byt v Bratislave a za peniaze získané z predaja si kúpi byt o tej istej výmere v Žiari nad Hronom a zvyšok peňazí bude slúžiť žalobcovi popri dôchodku na režijné náklady, bude bývať v blízkosti rodiny, za účelom čoho žalobca vypratal byt v Bratislave a dočasne sa nasťahoval k svojej matke. Dňa 22.01.2018 žalobca splnomocnil matku na uzatvorenie kúpnej zmluvy na byt a následne žalobca dňa 13.02.2018 uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve s V. C. a M. C.T., podľa ktorej k podpísaniu samotnej kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 15.04.2018. Dňa 06.04.2018 odišiel žalobca na dovolenku do Egypta. Dňa 12.04.2018 V. C. odstúpil od zmluvy, nakoľko mu žalobca 09.04.2018 z dovolenky z Egypta o 02.10 hod. ráno oznámil svoje „úmrtie". Obdobné sms správy žalobca rozoslal aj rodine a uvádzal, vydávajúc sa za delegáta, že žalobca zomrel a vládny špeciál ho dovezie domov v cínovej truhle, čo si žalobca po návrate domov nepamätal a nevedel sa k tomu vyjadriť. Následne v 04/2018 opakovane odišiel žalobca z bytu matky, vrátil sa až 26.05.2018, následne 27.05.2018, keď sa jeho zdravotný stav ako-tak dal do normálu povedal svojej matke, že cca v strede mesiaca 05/2018, keď cestoval domov do Bratislavy, ho v Galante vysadili z vlaku, pretože nemal lístok, túlal sa bez finančných prostriedkov po stanici a následne si ho odchytili Rómovia, ktorí ho zobrali k sebe a počas pobytu u nich ho údajne nechceli púšťať von, v noci ho zatvárali do pivnice a údajne mu nahovorili, že ak predá byt odsťahujú sa spolu do nového domu. Žalobca uviedol matke, že pani sa volala Q. E., že ho nasilu zobrali k notárovi a tam musel niečo podpísať, ale údajne si nepamätá čo, potom mu zobrali občiansky preukaz aj vodičský preukaz a kľúče od bytu, ktoré mu dodnes nevrátili. Žalobca si útržkovite spomínal, že po podpise listín u notára mal ísť podpisovať nejaké listiny (pravdepodobne) do ČSOB banky, kam nechcel ísť, a tak dostal bitku. Matka žalobcu potvrdzuje, že keď sa vrátil z Galanty mal na tvári modriny, podliatiny a drobné ranky. Dňa 26.05.2018 sa žalobcovi podarilo od skupiny týchto ľudí ujsť. Na základe týchto udalostí dňa 28.05.2018 podala matka trestné oznámenie na neznámych páchateľov. Následne matka zisťovala rozsah konania týchto osôb a zistila, že na LV č. XXXX, na ktorom je zapísaný byt, je už vyznačená plomba ohľadom vkladového konania a po nahliadnutí zistila, že predmetom vkladu je Zámenná zmluva zo dňa 14.05.2018, na základe ktorej žalobca vymieňa svoj byt v Bratislave, ktorý má odhadovanú hodnotu 110.000 eur až 120.000 eur (podľa Zmluvy o budúcej zmluve bola dojednaná kúpna cena vo výške 112.000 eur) za byt v Galante č. XX nachádzajúci sa na X. p, vchod XX, bytového domu so súpisným číslom XXX, zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len ako „Zamenený Byt"), čo je dvojizbový byt v zdevastovanom stave, nachádzajúci sa v rómskej bytovke v dezolátnom stave, komerčne nepredajný a bez trhovej hodnoty. Dvojizbové byty po čiastočnej rekonštrukcii v komerčne zaujímavých oblastiach mesta Galanta sa predávajú v cene okolo 55.000 eur, uzavretá Zámenná zmluva nemá pre žalobcu absolútne ekonomický zmysel ani rácio, žalobca sa de facto vzdal bytu v hodnote 112.000 eur za Zamenený Byt, ktorý je v praxi nepredajný a Zámenná zmluva bola zároveň uzatvorená bez akejkoľvek povinnosti na doplatenie hodnoty zo strany žalovanej. Žalobca sa svojej matke zveril, že na deň 14.05.2018, kedy malo dôjsť k podpisu Zámennej zmluvy, si takmer nepamätá, má pocit ako by v ten deň bol donútený požiť omamné látky alebo bol účelovo opíjaný, o čom svedčí aj podoba podpisu žalobcu na Zámennej zmluve, ktorý sa na prvý pohľad absolútne nepodobá na podpis, ktorý žalobca bežne používa. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol, že v lehote 30 dní podá matka žalobcu súdu návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony voči žalobcovi, ktorého stav je v súčasnosti taký, že nevie svoje konanie ovládať, trpí preludmi, nechápe zmysel úkonov, ktoré uzatvára a ani prípadnú protiprávnosť iných úkonov a bez pomoci tretích osôb nie je schopný samostatne fungovať v spoločnosti. Zároveň uviedla, že v lehote 15 dní podá súdu v mene žalobcu určovaciu žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že Zámenná zmluva zo dňa 14.05.2018 je neplatná.
3. Žalobca uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia žiada z dôvodu, že je vysoký predpoklad, že žalovaná predmetný byt v Bratislave bezodkladne po jeho nadobudnutí ďalej scudzí, resp. ho iným
spôsobom zaťaží, z konania žalobkyne je zrejmé, že už od samého počiatku sa jedná o špekulatívne konanie a dá sa predpokladať, že v takomto duchu budú nasledovať aj jej bezprostredné právne kroky po nadobudnutí vlastníctva k tomuto bytu a nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné pre riadnu a účinnú obranu žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že sa jedná o zásah do práva žalovanej, ide o zásah dočasný a len na dobu nevyhnutnú na to, aby súd zodpovedal otázku, či je Zámenná zmluva platná alebo neplatná a naopak, v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že žalobca o svoj majetok príde nenávratným spôsobom a má za to, že sledovaný účel nemožno z povahy predmetu sporu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko ochrana sa má poskytnúť vecnému právu - vlastníckemu právu a nie peňažnej pohľadávke žalobcu.
4. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ust. 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa ust. § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Podľa ust. § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14. Podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
15. Podľa ust. § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
16. Podľa ust. článku 20 ods. 1 Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
17. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa ust. § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
19. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
21. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
22. Podľa ust. § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").
23. Podľa ust. § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
24. Podľa ust. § 4 ods. 3 katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
25. Podľa ust. § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa ust. § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa ust. § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
28. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
29. Podľa ust. § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
30. Podľa ust. § 237 ods. 1 CSP, súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.
31. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
32. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
33. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval súd analogicky v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 234 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia uznesenia, resp. v čase jeho vydania, pokiaľ sa rozhodnutie nevyhlasuje.
34. Predpokladom pre vyhovenie návrhu je preukázanie vecnej aktívnej i pasívnej legitimácie v konaní. Súd sa teda zaoberal aj otázkou, či žalovaná označená v návrhu je pasívne vecne legitimovaným subjektom, teda nositeľom hmotného práva, od ktorého žalobca vyvodzuje uplatnený nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
35. Kto je stranou konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva stranou konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého strana/účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.
36. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s jeho prílohami a má za to, že žalobca preukázal, že medzi stranami bola uzavretá Zámenná zmluva zo dňa 14.05.2018, predmetom ktorej bol aj prevod bytu vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech žalovanej a že na základe tejto zmluvy podala žalovaná návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podaný na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore dňa 15.05.2018 pod Z.-XXXXX/XXXX.
37. Šetrením vo verejnom registri katastrálneho portálu súd zistil, že konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovanej, ktoré je vedené Okresným úradom, katastrálnym odborom pod Z.-XXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2018, ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia nebolo právoplatne skončené a vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej nebol právoplatne povolený, teda podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona nenastali vecno-právne účinky vkladu a žalovaná teda nie je v čase vyhotovenie (vydania) tohto uznesenia vlastníkom bytu. V rámci rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze žalovanej realizovať obsah jej (žalobcom tvrdeného) vlastníckeho práva podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka - oprávnenia disponovať a nakladať s bytom, nemal teda súd v čase vydania tohto uznesenia za preukázané vlastníctvo žalovanej k predmetnému bytu, realizáciu časti obsahu ktorého by bolo možné týmto neodkladným opatrením dočasne obmedziť alebo zakázať. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenie nesmeruje proti vlastníkovi nehnuteľnosti, nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v tomto konaní.
38. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označenej žalovanej, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok č. I uznesenia).
39. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v tomto konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia celom rozsahu neúspešný, keďže súd jeho návrh zamietol, žalovaná by mala v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva (výrok č. II uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. a), písm. d) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.