Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému S. O., nar. X.XX.XXXX v R., trvale bytom R., J. K. XXXX/X, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm.b), písm.c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. júna 2018 odvolanie obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. mája 2018, sp. zn. 2T/15/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania obžalovaného S. O. a prokurátora z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 14. mája 2018, sp. zn. 2T/15/2018 bol obžalovaný S. O. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného trestného činu zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm.b), písm.c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, v bode 1/ rozsudku spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

1.) obžalovaný č. 1/ S. O. a obžalovaný č. 2/ T. D. (toho času už právoplatne odsúdený) sa po predchádzajúcej telefonickej dohode, približne o 15:00 hod. dňa 27.11.2017 stretli na parkovisku pri predajni Lidl v Partizánskom, odkiaľ spoločne odišli na osobnom motorovom vozidle značka Kia Carens, ev. č. PD-XXXFD, ktoré viedol obžalovaný č. 2/ T. D. do mesta Sereď, za účelom kúpy fentanylu vo forme náplastí, pričom po príchode do Serede prišli na parkovisko pri predajni Lidl, kde v čase o 16:15 hod. obžalovaný č. 2/ T. D. zostal vo vozidle a obžalovaný č. 1/ S. O. odišiel na presne nezistené miesto k bytovému domu za predajňou Lidl, kde od doposiaľ nezistenej osoby za sumu 150,- € kúpil 5 ks fentanylových náplastí, následne sa obžalovaný č. 1/ S. O. vrátil do vozidla a obaja s vozidlom odišli smerom do Partizánskeho, pričom počas cesty dal obžalovaný č. 1/ S. O. obžalovanému č. 2/ T. D. za odvoz do Serede a späť jednu fentanylovú náplasť, ktorú si tento odložil, pričom kúpený fentanyl následne neoprávnene prechovávali do 18:10 hod. dňa 27.11.2017, kedy boli zadržaní políciou a pri osobnej prehliadke boli u obžalovaného č. 1/ S. O. zaistené transdermálne náplaste Fentanyl Sandoz s celkovou veľkosťou absorpčnej plochy 172,34 cm2 (100,8 cm2+42 cm2+10,44 cm2+19,1 cm2), ktoré zodpovedajú 172 bežným jednotlivým dávkam fentanylu, ktorých hodnota je 1.720,00 €, a u obžalovaného T. D. 1 ks transdermálnej náplaste Fentanyl Sandoz s celkovou veľkosťou absorpčnej plochy 39 cm2, ktoré zodpovedajú 39 bežným jednotlivým dávkam fentanylu, ktorých hodnota je 390.00,- €,

2.) obžalovaný S. O. od presne nezistenej doby až do 14:35 hod. dňa 18.08.2017, na ul. J. K. č. XXXX/ X v R., neoprávnene prechovával 3 transdermálne náplaste Fentanyl Sandoz s celkovou veľkosťou absorpčnej plochy 2x42 cm2 a 38 cm2 (sumárne 122cm2), ktoré zodpovedajú 122 bežným jednotlivým dávkam fentanylu, ktorých hodnota je 1.220,00 Eur,

- obžalovaný S. O. si na doposiaľ presne nezistených miestach, od doposiaľ presne nezistenej doby, od roku 2015 až do dňa 27.11.2017, od doposiaľ nestotožnených osôb, neoprávnene zadovažoval fentanylové náplaste, ktoré následne prechovával na rôznych miestach v Partizánskom a tieto náplaste na rôznych miestach v okrese Partizánske predával a dával viacerým osobám a to:

- J. E., ktorému fentanylové náplaste predával pri kaviarni v časti Luhy, alebo na hrádzi v Partizánskom, od presne nezisteného času, pravdepodobne od júna 2017 do polovice novembra 2017, dvakrát za týždeň, za sumu 10,- €, alebo 20,- Eur,

- J. T., ktorému fentanylové náplaste predával v Partizánskom od doposiaľ presne nezisteného času od roku 2015 do 23.11.2017, raz za týždeň, za sumu po 10,- Eur,

- P. U., ktorý sa liečil z drogovej závislosti, fentanylové náplaste predával v Partizánskom, od presne nezisteného času od novembra 2016 do 19.11.2017, raz za týždeň, za sumu po 10,-€, po 20,- Eur,

- J. K., ktorému fentanylové náplaste predal v Partizánskom pri kaviarni Luhy, v doposiaľ presne nezistenom čase v júni 2017 a v doposiaľ presne nezistenom čase dňa 24.11.2017, vždy za sumu po 10 €, pričom fentanyl je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok.

Za tento obzvlášť závažný zločin bol obžalovaný S. O. odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to: 1ks čierneho puzdra s nápisom "BoardParadise", 6 ks vatových paličiek, 1 ks nožničiek a 2 ks tabliet XANAX. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. obžalovanému okresný súd uložil tiež ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a napokon podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, včas podanými odvolaniami napadol obžalovaný i prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaného, pre nesprávnosť výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný prostredníctvom ustanovenej obhajkyne v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je nekonfliktný, vo výkone väzby si riadne plní všetky svoje povinnosti a po nástupe do výkonu trestu sa chce zaradiť do pracovného procesu. Nedopustil sa násilnej trestnej činnosti, za drogovú trestnú činnosť je stíhaný po prvýkrát a nebol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov. Na podklade uvedených dôvodov je podľa jeho názoru jeho zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia prísne a preto sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho osobe podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. vo výroku o jeho zaradení na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a krajský súd postupom podľa § 322 ods.3 Tr.por. nech sám vo veci rozhodne tak, že ho na výkon uloženého trestu zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku u obžalovaného S. O. sa nestotožňuje, pretože takto uložený trest je v rozpore s ustanovením § 34 odseku 1 a odseku 4 Tr. zákona. Vyhlásenie o uznaní viny, ktoré urobil obžalovaný na hlavnom pojednávaní a ktoré bolo prvostupňovým súdom prijaté má procesnoprávne následky, spočívajúce v obmedzenom rozsahu ďalšieho dokazovania a samo o sebe nemôže byť dôvodom na čisto formálne a mechanické zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Úlohou súdu je aj zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané a prvostupňový súd v prejednávanom prípade neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali ako správny a zákonný. V danom prípade neexistujú žiadne mimoriadne okolnosti a prvostupňový súd vychádzal iba z faktu o prijatom vyhlásení obžalovaného o uznaní viny a z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd neuložil obžalovanému trest v zákonnej sadzbe a nie je ani zrejmé, prečo by mal obžalovaný pociťovať uloženie trestu v zákonnej sadzbe podstatne citeľnejšie. Prokurátor ďalej poukázal na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal a neskúmal, či na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje vzhľadom na závažnosť činu obžalovaného aj trest v nižšej výmere. Trest uložený obžalovanému v napadnutom rozsudku nie je spôsobilý naplniť ani individuálno- preventívny účinok trestu. Uložený neprimerane mierny trest obžalovanému prvostupňovým súdom, so zaradením na jeho výkon iba do ústavu so stredným stupňom stráženia, nie je spôsobilý odradiť ani potenciálnych páchateľov od páchania závažnej a spoločensky nebezpečnej drogovej trestnej činnosti. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného S. O. a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. l) Tr. zákona o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia s tým, že výroky o uloženom ochrannom dohľade a treste prepadnutia veci ostanú nezmenené, keďže boli správne uložené už súdom prvého stupňa.

Prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v konečnom návrhu poukázal na svoje správne odvolacie námietky a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania a zároveň aby odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojej obhajkyne i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť s poukazom na správny a zákonný rozsudok súdu prvého stupňa s výnimkou jeho zaradenia na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože podľa jeho názoru pri správnom postupe mal byť na výkon uloženého trestu z dôvodov uvedených vo svojom odvolaní zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného a prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na podklade oboch podaných odvolaní, t. j. obžalovaného i prokurátora v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 7. júna 2018, na verejnom zasadnutí dňa 28. júna 2018 preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorom len napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovaného ani prokurátora v neprospech obžalovaného nie sú dôvodné. Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že prvostupňový okresný súd vo vzťahu k obžalovanému S. O., vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia žalovaných skutkov, teda výroku o vine, ktorý nebol a ani nemohol byť napadnutý odvolaním /podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním/ a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zákona, konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúceho z jeho povahy a spôsobu spáchania i zistenej jednej poľahčujúcej okolnosti. Prvostupňový súd obžalovanému správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona a na druhej strane správne nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť aj podľa písm. n), keďže prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zohľadnil pri aplikácii moderačného oprávnenia - mimoriadneho zníženia trestu analogicky ako v konaní o dohode o vine a treste. Uložený trest odňatia slobody vo výmere uvedenej v napadnutom rozsudku zodpovedá aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu,

jeho individuálnej i generálnej prevencii tak, ako na to podrobne poukázal v napadnutom rozsudku na strane 6 a 7 okresný súd, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd v dostatočnej miere zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného S. O.. Vzal pri tom do úvahy najmä to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhal tak príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu bola u obžalovaného správne zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. Obžalovaný ďalej tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu a toto jeho vyhlásenie bolo po splnení ďalších procesných podmienok aj prvostupňovým súdom prijaté, podstatne uľahčil v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní dokazovanie jeho trestnej činnosti, predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi a súčasne prispel tým aj k hospodárnosti celého trestného konania, vzhľadom na už podstatne obmedzený rozsah dokazovania. Preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného v posudzovanom prípade bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť za stavu, že obžalovanému bol popri uloženom treste odňatia slobody uložený tiež správne aj trest prepadnutia veci a súčasne aj dve ochranné opatrenia (ich uloženie nebolo odvolaniami napadnuté a sú pritom aj správne uložené), majúce povahu rovnako trestnoprávnej sankcie a tieto dostatočne podporujú naplnenie celkového účelu trestu u obžalovaného v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 34 Tr. zákona) spolu s uloženým trestom prepadnutia veci, čím správne argumentoval prvostupňový súd v kontexte aplikácie moderačného oprávnenia - mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. Z hľadiska osoby u obžalovaného ide o páchateľa, ktorý pred spáchaním posudzovaného trestného činu nebol odsúdený v Slovenskej republike (v Českej republike naposledy v roku 2010, v tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na prechodné ustanovenie § 438 písm.e) Tr.zák. účinné až od 1.1.2013), teda v zásade možno konštatovať, že v osobe obžalovaného nejde o takého páchateľa, u ktorého je nevyhnutné ukladať trest odňatia slobody iba v zákonnej sadzbe podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona (10 až 15 rokov) tak, ako sa domáhal prokurátor. Prvostupňový súd tiež správne postupoval, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil mimoriadne podľa ustanovenia § 48 odsek 4 Tr. zákona do miernejšieho ústavu na výkon trestu (so stredným stupňom stráženia), než kam by mal byť „mechanicky“ podľa § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona tak, ako na druhej strane nesprávne poukazoval prokurátor, zaradený. Už vyššie uvedené konštatovanie o tom, že u obžalovaného nejde o tak narušeného páchateľa, na ktorého s cieľom prevýchovného účinku je potrebné pôsobiť v najprísnejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo správne odôvodnil aj prvostupňový súd, zodpovedá plne zákonnému postupu súdu podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona. Tresty (odňatia slobody i prepadnutia veci) uložené prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku obžalovanému, spolu s podpornými oboma uloženými predmetnými ochrannými opatreniami zodpovedajú v celom svojom rozsahu očakávanému účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Tr. zákona a sú i zákonnými v zmysle všetkých zásad uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s názorom prokurátora v tom smere, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny nie je možné „mechanicky“ použiť pri mimoriadnom znížení trestu analogicky podľa § 39 odsek 1 písm. d), odsek 4 Tr. zákona je možné v zásade súhlasiť, aj so zreteľom na to, že ustanovenie § 39 odsek 2 Tr. zákona nie je kogentnej povahy, ale dáva súdu možnosť, pri vyhodnotení všetkých relevantných skutočností, mimoriadne znížiť trest obžalovanému pod dolnú hranicu zákonnej sadzby. V posudzovanom prípade pre takýto postup súdu boli splnené podmienky. Na druhej strane dôvody, ktorými argumentoval obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania i v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nie sú relevantnými pre jeho zaradenie do ešte miernejšieho ústavu na výkon trestu (ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia)

a skutočnosti, na ktoré poukazoval obžalovaný vo svojom odvolaní, nie sú takými okolnosťami, aby odôvodňovali jeho zaradenie do ústavu s najmiernejším stupňom stráženia.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému prvostupňovým súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech, ale ani v prospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a obžalovaného za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného S. O. i odvolanie samotného obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.