Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-41-2018.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/41/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: D. S. TRADE s.r.o., Timonova 17, Košice, IČO: 36 583 529, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Advokátska kancelárie so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, proti žalovanému: EUROFARMA, s.r.o., Pri Mlyne 1, Michalovce, IČO: 46 548 009, zastúpenému Mgr. Ivanou Hačkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hollého 196/5, Sobrance, o zaplatenie 69.185,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 18Cb/139/2016-69 zo dňa 7.9.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi 69.186,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 69.186,59 eur od 1.4.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný žalobca K.P.KOV, s.r.o. navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 69.186,59 eur za vykonané stavené práve na stavbe „Stavené práce hala Ruský Hrabovec“, ktoré boli vykonané na základe objednávky žalovaného. Žalovaný tieto práce riadne prevzal a žalobca ich cenu vyfakturoval dňa 31.12.2013 faktúrou č. 130112018 na sumu 84.186,59 eur, z ktorej žalovaný dňa 29.1.2014 uhradil 15.000,00 eur. Zostala neuhradená žalovaná suma 69.186,59 eur. Tento neuhradený zostatok pohľadávky žalobcu žalovaný odsúhlasil v inventarizácii pohľadávok ku dňu 31.12.2013 a ku dňu 31.12.2014.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu v tomto konaní uviedol, že nemá žiaden záväzok voči žalobcovi, ktorý je povinný uhradiť. Poprel existenciu pohľadávky žalobcu v uplatňovanej výške. Uviedol, že ju neeviduje vo svojom účtovníctve a disponuje dokladom o tom, že táto pohľadávka žalobcu zanikla.
4. Žalobca K. P. KOV, s.r.o. oznámil súdu prvej inštancie, že postúpil predmetnú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 9.5.2017 na spoločnosť D.S.TRADE s.r.o., Timonova 17, Košice. Súd prvej inštancie preto uznesením z 19.6.2017 pripustil vstup tohto postupníka D.S.TRADE s.r.o., Timonova 17, Košice do tohto konania namiesto pôvodného žalobcu na základe tejto uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky.
5. Žalovaný následne vo svojom písomnom vyjadrení z 2.6.2017 uviedol, že k zániku predmetnej vymáhanej pohľadávky došlo na základe platného písomného viacstranného zápočtu, ktorý predložil súdu prvej inštancie.
6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním z predloženej faktúry, zo zisťovacieho protokolu o prevedených stavebných prácach, z rekapitulácie vykonaných prác, zo súpisu vykonaných prác, z inventarizácie pohľadávok a zo zmluvy o postúpení pohľadávok mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť K.P.KOV, s.r.o. vyfakturoval žalovanému ako objednávateľovi faktúrou č. 130112018 zo dňa 31.12.2013 sumu 84.186,59 eur so splatnosťou 31.3.2014 za vykonané „Stavebné práce hala Ruský Hrabovec“, čo zodpovedá vykonaným prácam uvedeným v zisťovacom protokole o prevedených stavebných prácach, krycom liste, rekapitulácii vykonaných prác, súpisu vykonaných prác, ktoré predložil žalobca so žalobou a ktoré odsúhlasil tak zhotoviteľ ako aj objednávateľ. Na vystavenú faktúru č. 130112018 žalovaný uhradil dňa 29.12014 sumu 15.000,00 eur, čo vyplýva z výpisu z účtu v peňažnom ústave zhotoviteľa. Neuhradený zostatok tak predstavuje žalovaná suma. Následne žalovaný odsúhlasil svoj záväzok z faktúry č. 130112018 v inventarizácii pohľadávok k 31.12.2013 a inventarizácii pohľadávok k 31.12.2014.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca trval na uplatnenom nároku aj potom ako žalovaný predložil súdu viacstranný zápočet a to z toho dôvodu, že táto listina označená ako vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok z 8.6.2015 sa týka subjektov PEMAGRO, s.r.o. a K.P.KOV s.r.o. v mene ktorých mal konať konateľ, L.M. U. a je žalobcovi neznáma. Spoločnosť K.P.KOV s.r.o. ani PEMAGRO, s.r.o. takýto vzájomný zápočet vo svojom účtovníctve neeviduje, tento neuznáva. Z nej zároveň nevyplýva, že by žalovaný mal nejakú pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi K.P.KOV s.r.o., čiže absentuje tu vzájomnosť pohľadávok, ktoré by boli prípadne spôsobilé na započítanie. Čiastočným plnením, resp. aj tou listinou označenou ako zápočet prakticky žalovaný uznal dôvodnosť pohľadávky žalobcu. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o neuznávaní zápočtu uviedol, že predmetný zápočet eviduje vo svojom účtovníctve, preto uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla a žalovaný navrhol k tomu vypočuť U. Š., ktorý síce zápočet vzájomných záväzkov a pohľadávok nepodpísal, avšak tieto záležitosti za žalovaného riešil.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 323 ods. 1, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú uznanie záväzku, ďalej podľa ustanovení §§ 536, 546 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na žalobcu bola platne postúpená predmetná pohľadávka podľa § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že medzi pôvodným žalobcom K.P.KOV, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom bol záväzok zhotoviteľa vykonať „Stavebné práce hala Ruský Hrabovec“. Za nesporné je potrebné považovať aj tú skutočnosť, že zhotoviteľ vykonal v prospech žalovaného práce, ktorých hodnota bola vyúčtovaná aj uplatnenou faktúrou č. 130112018 zo dňa 31.12.2013 na sumu 84.186,59 eur so splatnosťou 31.3.2014, na ktorú žalovaný uhradil dňa 29.12014 sumu 15.000,00 eur, čo vyplýva zo zisťovacieho protokolu o prevedených stavebných prácach, krycieho listu, rekapitulácie vykonaných prác, súpisu vykonaných prác a výpisu z účtu v peňažnom ústave zhotoviteľa. Uplatnená pohľadávka žalobcu je nesporná aj z toho dôvodu, že žalovaný započítaval svoje pohľadávky voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Uvedeným započítaním, teda žalovaný prejavil vôľu plniť záväzok žalobcu, čo možno považovať za uznanie dlhu. Aj keď započítanie je zaradené medzi spôsoby zániku záväzku inak než splnením, tento spôsob zániku je porovnateľný zo splnením, pretože veriteľov nárok sa uspokojí. Započítanie nahrádza zaplatenie pohľadávky. Aj čiastočná úhrada pohľadávky je v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznaním zvyšku záväzku. Toto uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu a v čase uznania trval. Preto dlžník môže tento predpoklad vyvrátiť, ak preukáže opak, teda neexistenciu záväzku v čase uznania, resp. v čase úhrady záväzku.
10. K listine, ktorú predložil v konaní žalovaný označenej ako zápočet vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 8.6.2015 súd prvej inštancie uviedol, že z tejto listiny nevyplýva, že by žalovaný mal pohľadávku voči spoločnosti K.P.KOV, s.r.o. ako pôvodnému veriteľovi, spôsobilú na započítanie. Z tejto listiny vyplýva, že žalovaný je veriteľom obchodnej spoločnosti PEMAGRO s.r.o. a dlžníkom K.P.KOV, s.r.o. Preto súd prvej inštancie uviedol, že žalobca správne namietal to, že neexistuje vzájomnosť pohľadávok žalobcu a žalovaného pre účinné započítanie pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho
zákonníka, pretože podmienkou započítania pohľadávok je vzájomnosť pohľadávok, teda musí ísť o pohľadávku a záväzok medzi tými istými subjektmi, keď veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Žalovaný a spoločnosť K.P.KOV, s.r.o. však neboli voči sebe vo vzájomnej pozícii veriteľa a dlžníka, preto nemohli si vzájomne započítať predmetnú pohľadávku uplatnenú v tomto konaní.
11. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na úhradu uplatnenej pohľadávky 69.185,59 eur ako nedoplatku fakturovanej ceny diela, pretože nemal za preukázané, že táto pohľadávka zanikla započítaním. Súd prvej inštancie taktiež priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy od 1.4.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti fakturovanej ceny diela podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
12. O náhrade trov konania medzi stranami sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal vo veci plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 C.s.p.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie považuje za nezrozumiteľné, plné nezrovnalostí a v konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné, aj vzhľadom na samotnú výrokovú časť, keď vo výroku rozsudku nie je uvedené, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu do 3 dní od „právoplatnosti tohto rozsudku“ je uvedené iba „3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Teda nie je zrejmé o výkon akého rozhodnutia by išlo a je preto vhodné špecifikovať rozsudok, ktorý sa má vykonať formulkou „tohto rozhodnutia“. Ďalej žalovaný uviedol, že v rozsudku nie je dostatočne uvedené, prečo súd nevypočul svedka U. Š. tak ako to navrhoval žalovaný, aj keď tento svedok mohol objasniť okolnosti, ktoré viedli k dohode o viacstrannom zápočte a aj to, ako k samotnému započítaniu došlo.
14. Ďalej žalovaný namietal to, že nepovažuje za správne, ak súdy rozhodujú na prvom pojednávaní bez dostatočne zisteného skutkového stavu. Toto je z pohľadu žalovaného nežiaduci a neprípustný stav, pretože žalovaný nemal možnosť na svoju obhajobu predložiť viac dôkazov. Predložený trojzápočet považuje žalovaný za platný a účinný a tento trojzápočet preukazuje zánik nároku žalobcu. Tento trojzápočet je súčasťou účtovníctva žalovaného. Žalovaný považuje za účelové, ak si žalobca uplatnenú pohľadávku presúva medzi vlastnými spoločnosťami, ktoré následne zruší. Žalobca neoprávnene zadržiava účtovníctvo spoločnosti PEMAGRO s.r.o., ktorá bola jednou zo strán predmetného viacstranného zápočtu a všetky tieto obchodné spoločnosti majú rovnakých spoločníkov a konateľov a to L. U. a L. U.. Preto aj tvrdenie štatutárneho zástupcu žalobcu, že jeho podpisy na zápočtovej listine nie sú jeho, považuje žalovaný taktiež za účelové.
15. Žalovaný v odvolaní ďalej k záveru súdu prvej inštancie a k tvrdeniu žalovaného, že v predmetnej listine o vzájomnom zápočte pohľadávok chýba vzájomnosť týchto pohľadávok udáva, že s týmto žalovaný nesúhlasí a vychádza pritom z praktík, ktoré sú v rámci obchodných vzťahov bežné a časté. Spoločnosť EUROFARMA, s.r.o. vykonávala stavebné práce pre PEMAGRO, s.r.o. a v čase realizácie týchto prác boli konateľmi spoločnosti tie isté osoby L. U. J. L. U.. Preto v rámci dobrých obchodných vzťahov sa dohodli, že spoločnosť K.P.KOV, s.r.o. v prospech žalovanej spoločnosti EUROFARMA, s.r.o. vykoná stavebné práce a následne sa to započítava trojzápočtom medzi týmito tromi dotknutými spoločnosťami EUROFARMA, s.r.o., K.P.KOV, s.r.o. a PEMAGRO, s.r.o. Žalovaný si objednal práce od pôvodného žalobcu spoločnosti K.P.KOV, s.r.o. práve preto, aby sa znížila dlžná suma tejto spoločnosti voči žalovanému. Žalovaný poukázal ďalej na to, že dohodou možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky účastníkov, preto je toho názoru, že predmetnou dohodou došlo k platnému započítaniu pohľadávok. Tieto tri strany mohli medzi sebou urovnať záväzky tak ako to bolo pre nich najvhodnejšie a to v rámci zmluvnej voľnosti.
16. Žalovaný preto nepovažoval záver súdu prvej inštancie za správny. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre chýbajúce slovné spojenie „tohto rozsudku“ považuje za prepjatý formalizmus, ktorý najvyššie súdne autority konštantnou judikatúrou odmietli. Z rozsudku vyplýva akej
veci sa výrok rozsudku týka. Žalobca nepovažuje za dôvodné odvolanie žalovaného v tom, ak namieta to, že súd prvej inštancie nevypočul svedka U. Š., pretože tento svedok ako osoba v predmetnom zápočte nefiguruje. Ak žalovaný namietal, že nemal možnosť predložiť viac dôkazov, tak toto považuje žalobca za tvrdenie, ktoré je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom, pretože žalovaný nepredložil v konaní žiadne dôkazy pri podaní odporu proti platobného rozkazu a taktiež k predloženým zápočtom žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie žiadne faktúry, ktoré sa spomínajú v texte tohto zápočtu. Ani tvrdenie žalovaného, že predmetný zápočet je súčasťou účtovníctva žalobcu nie je pravdivé, pretože žalobcovi sa tento trojzápočet dostal do dispozície až v konaní pred súdom prvej inštancie. K samotnej listine označenej ako zápočet žalobca uviedol, že táto listina o trojzápočte nie je v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje započítanie pohľadávok. Z tejto listiny vyplýva iba to, že žalovaný má pohľadávky voči spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. a tiež to, že žalovaný má záväzok voči žalobcovi. Aj údajný záväzok žalobcu voči spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. nie je špecifikovaný, pretože ani žiadny takýto záväzok žalobcu voči spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. neexistoval a neexistuje. Z celej konštrukcie zápočtu je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovali vzájomné pohľadávky, ktoré by bolo možné započítať podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
18. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu považuje za formulované tak, aby privodilo žalobcovi prospech, pre žalovaného je však irelevantné a jednostranné. Žalovaný nepovažuje za správne, ak žalobca naďalej spochybňuje dôležitosť výsluchu svedka U. Š.. Výpoveď tohto svedka by vniesla do prejednávanej veci nové skutočnosti a objasnila celkom presne situáciu, za ktorej došlo k uzatvoreniu dohody a následnému započítaniu pohľadávok. Tento výsluch svedka je nenahraditeľný a ako jediný je schopný presne opísať podstatné skutočnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že nepredložil žiadne faktúry, ktoré sú uvedené v predmetnom zápočte, pretože ich predloženie navrhol žalobca na prvom a zároveň aj poslednom pojednávaní. Na tomto pojednávaní vyplynula potreba, aby žalovaný reflektoval na tvrdenie žalobcu a vznikla potreba predložiť takéto dôkazy. Žalovaný však bol presvedčený, že tento zápočet musí byť súčasťou účtovníctva žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalovaný preto považuje tvrdenie žalobcu vo vyjadrení za tendenčné s cieľom privodiť si prospech. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
21. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že výrok napadnutého rozsudku je nepreskúmateľný, pretože z neho nevyplýva to, že do 3 dní od právoplatnosti ktorého rozsudku je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi vymáhanú pohľadávku 69.186,59 eur s príslušenstvom. Odvolací súd k tomu udáva tak ako to správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že zo záhlavia rozsudku vyplýva to, že ktorej veci sa rozsudok týka, ktorých strán sporu a z rozsudku vyplýva aj spisová značka konania. Preto nie je právne udržateľné to, aby dôvodom pre odvolanie proti rozsudku bolo len to, ak súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuvedie slovo „tohto rozsudku“ ale iba údaj, že povinnosť zaplatiť vymáhanú pohľadávku má žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takýto formalizmus je len zbytočným predlžovaním súdneho konania a nemá oporu v konštantnej judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý odmieta prepiaty formalizmus v konaní pred súdmi v Slovenskej republike.
22. V konaní nebola sporná uplatnená pohľadávka žalobcu 69.186,59 eur tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Sporné bolo to, či táto nesporná pohľadávka žalobcu zanikla zápočtom podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že započítať možno len vzájomné pohľadávky. Podmienkou platnosti akéhokoľvek zápočtu pohľadávok je teda ich vzájomnosť. Odvolací súd považuje za správne tvrdenie žalovaného v odvolaní, že započítať možno „akékoľvek pohľadávky“ a že v záväzkových vzťahoch je zmluvná voľnosť. Treba však uviesť, že táto zmluvná voľnosť zmluvných strán pri vzniku, zmene a zániku v zmluvných vzťahoch, však pre platnosť každej zmluvy, ktorú zmluvné strany uzatvoria, vyžaduje, aby zo zmluvy ako právneho úkonu vyplývala jasne a zrozumiteľne základná zložka každého právneho úkonu podľa § 34 Občianskeho zákonníka a § 266 Občianskeho zákonníka a to je prejav vôle toho, kto tento právny úkon vykonáva. Prejaviť vôľu a vykonať vzájomný zápočet, môžu iba osoby oprávnené konať za veriteľa a dlžníka. Z fotokópie predmetného predloženého zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok z 8.6.2015, ktoré v konaní predložil žalovaný, nevyplýva, že žalobca, resp. jeho právny predchodca - obchodná spoločnosť K.P.KOV, s.r.o. ako postupca predmetnej pohľadávky boli vo vzájomnom postavení veriteľ a dlžník a ani z tohto zápočtu nevyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si započítavajú svoje vzájomné pohľadávky. Odvolací súd z tejto predloženej listiny „zápočet vzájomných záväzkov a pohľadávok“ z 8.6.2015 zistil, že táto listina je iba akýmsi sumárom vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi zmluvnými stranami: 1. EUROFARMA, s.r.o., Pri Mlyne 1, 071 01 Michalovce, 2. PEMAGRO, s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice, 3. K.P.KOV, s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice. V tejto listine je konštatovaný zápočet, ale iba vzájomných záväzkov a pohľadávok nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi obchodnou spoločnosťou PEMAGRO, s.r.o. a spoločnosťou K. P. KOV s.r.o. a ďalej medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou PEMAGRO, s.r.o. Preto tento listinný dôkaz z 8.6.2015 nemožno považovať za zápočet vzájomných pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu - K.P.KOV, s.r.o. a žalovaným a tento listinný dôkaz nie je dôkazom o zániku vymáhanej pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
23. Odvolací súd k návrhu žalovaného v konaní na výsluch svedka U. Š.E.K. k predmetnému zápočtu udáva, tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v bode 21. odôvodnenia rozsudku, že výsluch U. Š.E.K. nemohol zmeniť právne posúdenie uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky. Odvolací súd udáva, že žalovaný ani netvrdil to, čo by mal svedok U. Š.E.J. ozrejmiť ohľadom listinného dôkazu
- zápočet vzájomných záväzkov a pohľadávok z 8.6.2015. Na tomto zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok sú v dolnej časti nečitateľné podpisy s uvedením konateľov všetkých troch zmluvných strán uvedených v tomto zápočte, nie je tam uvedený U. Š., ktorý v rozhodnom čase 8.6.2015 nebol štatutárnym zástupcom žiadnej z týchto zmluvných strán tohto predmetného zápočtu. V konaní na súde prvej inštancie bol vypočutý L. U. ako konateľ právneho predchodcu žalobcu a súčasne konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že podpis na tomto zápočte z 8.6.2015 nie je jeho podpisom, bol sfalšovaný. Žalovaný v konaní nepredložil originál tohto zápočtu, uviedol, že ním nedisponuje, súdu prvej inštancie predložil iba jeho fotokópiu. Odvolací súd preto výsluch navrhovaného svedka U. Š. nepovažoval za potrebný pre zistenie skutkového stavu tejto veci, pretože výsluch tohto svedka nemôže zmeniť skutkové tvrdenie vypočutého konateľa žalobcu L. U.Č., ktorý predmetný zápočet za žalobcu mal podpísať, keď uviedol, že takýto zápočet ani nepodpísal, ide o sfalšovanie jeho podpisu a žalovaný nevedel v konaní predložiť originál tohto zápočtu na overenie pravosti podpisu L. U.. Výsluch svedka nemôže v konaní zvrátiť listinu z 8.6.2015 a ani preukázať zánik vymáhanej nespornej pohľadávky žalobcu formou zápočtu.
24. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanému predkladať dôkazy a to jednotlivé faktúry, ktoré sú uvedené v predmetnom zápočte z 8.6.2015, odvolací súd udáva, že tieto faktúry uvedené v tomto zápočte, ktoré sa týkajú tretích osôb, nie strán sporu a to obchodnej spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. a vzájomných pohľadávok žalovaného a obchodnej spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. a obchodnej spoločnosti K.P.KOV, s.r.o., nemá pre toto konanie význam, pretože dôvodnosť samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v tomto konaní nie je sporná, preto nebol dôvod, aby žalovaný opätovne predkladal faktúru č. 130112018, keď žalobca spolu so žalobou túto faktúru súdu prvej inštancie predložil. Ďalšie faktúry týkajúce sa pohľadávok žalovaného voči obchodnej spoločnosti PEMAGRO, s.r.o. nie sú pre toto konanie významné, pretože nie sú to pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným. Tieto ďalšie faktúry nie sú právne významné pre posúdenie, či dlh žalovaného voči žalobcovi zanikol zápočtom.
25. Odvolací súd navyše k uvedenému tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že nemohol predkladať dôkazy udáva, že toto konanie bolo začaté dňa 24.11.2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku a preto v konaní platí koncentrácia súdneho konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Účelom koncentrácie konania je to, aby vec bola rozhodnutá v čo najkratšom čase a ak je to možné na prvom nariadenom pojednávaní, aby nedochádzalo k zbytočnému odročovaniu pojednávaní a k prieťahom v súdnom konaní. Preto tvrdenie žalovaného, že je nesprávna prax súdov, ak spravidla rozhodujú na prvom pojednávaní, považuje odvolací súd za tvrdenie, ktoré je v rozpore so základnými zásadami Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd považuje procesný postup súdu prvej inštancie v konaní za správny a taktiež považuje odvolací súd za správne právne posúdenie uplatneného hmotného práva.
26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku 69.186,59 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania ako vecne správny. Taktiež potvrdil rozsudok vo výroku o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
27. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.