Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, v konaní zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Helena Simsiková - HELÉN, Moča 313, IČO: 17 599 423, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová s.r.o., Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395 v konaní o zaplatenie 2.239,09 eur s prísl. sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.239,09 eur, ako aj

- ročný úrok z omeškania vo výške 9,05% zo sumy 3.198,69 eur od 13.7.2015 do 23.11.2015,

- ročný úrok z omeškania vo výške 9,05% zo sumy 2.239,09 eur od 24.11.2015 do zaplatenia všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva plnú výšku náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca návrhom zo dňa 13.1.2017 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému o vydanie platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.239,09 eur, ako aj ročný úrok z omeškania vo výške 9,05% zo sumy 3.198,69 eur od 13.7.2015 do 23.11.2015, ročný úrok z omeškania vo výške 9,05% zo sumy 2.239,09 eur od 24.11.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste Komárňanská cesta 799, 946 37, Moča. Dňa 04.06.2015 žalovaná podala oznámenie vo veci priestupku proti majetku na OO PZ Bátorove Kosihy. Pri kontrole odberného miesta dňa 09.06.2015 zistili, že žalovaná odoberala zemný plyn meradlom s porušenou plombou a chýbajúcim sklom na číselníku. O tejto skutočnosti bol vyhotovený zápis a montážny list. V zmysle ustanovenia §82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Podľa ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Overovacia značka umiestnená pri počítadle plynomera (t.j. plomba úradného overenia) je zabezpečením, ktoré má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu nameraných meradlom. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. Dňa 22.06.2015 sme žalovanej vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 3.198,69 eur Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu č.XXXXXXXXXX splatným dňa 06.07.2015. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. 1. výpočet škody z 18.06.2015 týkajúci sa časti:

penzión - celková výška spôsobenej škody je 1.515,58 eur, 2. Výpočet škody z 18.06.2015. týkajúci sa časti: reštaurácia - celková výška spôsobenej škody je 1.683,11eur. Súčasne si uplatnil i celkové náklady spojene so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu 247,49 eur. Cena plynu NCG uverejnená na webovom sídle WWW.eex.com/en vyznačená, v prílohe. Referenčná cena plynu sa počíta podľa prílohy 12 zákona č. 24/2013 Z.z.: pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania distribučnej siete. Do teraz boli žalovanou vykonané úhrady dňa 24.11.2015 v sume 959,60 eur. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.239,09 eur. Súčasne si uplatnil i úrok z omeškania podľa §369 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v spojení s §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. nasledovne: 9,05% ročne zo sumy 3.198,69 eur od 13.07.2015 do 23.11.2015 a 9,05 % ročne zo sumy 2.239,09 eur od 24.11.2015 až do zaplatenia.

2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5Cb 10/2017 dňa 13.3.2017 proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor s odôvodnením. V dôvodoch svojho odporu uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha náhrady škody, ktorú mala žalobcovi spôsobiť neoprávneným odberom zemného plynu. Zásadne popiera, že by bola žalobcovi spôsobila škodu, spočívajúcu v neoprávnenom odbere zemného plynu. Žalovaná vykonávala odber zemného plynu pre potreby svojho podnikania zákonným spôsobom a za vyúčtované odbery vždy aj riadne zaplatila vyfakturované sumy. Tvrdenie, že od 14.4.2016 do 4.6.2016 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v objekte, v ktorom podnikala, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nezodpovedá realite. Dňa 2.6.2015 o 13.00 hod. potom, ako zistila, že na skrini s hlavným plynovým uzáverom bol poškodený zámok, bezodk1adne to oznámila na polícii. Z písomného potvrdenia zo dňa 4.6.2015, ktoré bolo políciou vydané, nepochybne vyplýva, že po jej oznámení bola vykonaná ohliadka hlavného plynového uzáveru a bolo zistené, že páchateľ poškodil zámok a poškodil sklíčko na hlavnom plynovom uzávere evidovanom pod č. NR 3949732 a tiež bolo zistené, že skriňa a hlavný plynový uzáver poškodené neboli. Keďže hlavný plynový uzáver ani skriňa poškodené neboli, nemohlo v období od 14.4.2015 do 4.6.2015 dochádzať z jej strany k neoprávnenému odberu zemného plynu. Z obsahu žaloby nie je zrejmé za aké obdobie mal byť vykonávaný neoprávnený odber zemného plynu. V pred žalobných výzvach je uvádzané obdobie od 14.4.2015 do 4.6.2015. Tvrdí, že je vylúčené, že od 14.4.2015 do 1.6.2015 by ona alebo niekto iný nebol všimol poškodenie zámky na skrini, okolo ktorej denne chodili. Z obsahu žaloby už nie je zrejmé, za aké obdobie žalobca žalovanú sumu vyčíslil a poukazuje len na výpočet škody z 18.6.2015. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, aby preukázal kto, akým spôsobom akú škodu spôsobil. Aj keď v prípade zistenia poruchy plynomeru ide o objektívnu zodpovednosť, aj na objektívnu zodpovednosť sa vzťahuje zákonné ustanovenie §442 Občianskeho zákonníka o spôsobe a rozsahu náhrady škody. Podľa §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Výpočet škody z 18.6.2015 týkajúci sa časti penzión, ani výpočet škody z 18.6.2015 týkajúci sa časti reštaurácia jej doručený nebol, ani v rámci pred žalobných výziev a nebol ani pripojený k žalobe, hoci sa na tieto dôkazy žalobca odvoláva. Neuznáva výšku vyčíslenej škody, pretože škoda vyčíslená žalobcom nie je skutočná škoda, pretože keď nedošlo k poškodeniu skrine ani hlavného uzáveru plynu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii. Neuznáva výšku škody vyčíslenú žalobcom, pretože to nie je výpočet skutočnej škody a z toho dôvodu nie je ochotná takto vyčíslenú škodu uhradiť.

3. K podanému odporu písomne sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovanej subjektívne popretie spôsobenia škody je právne neúčinné. Žalovaná nie je zodpovedná za to, že spôsobila škodu. Žalovaná je zodpovedná za to, že odoberala plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zodpovedný je odberateľ. Zistenia na odbernom mieste boli jednoznačné. Na číselníku meradla chýbalo sklo a plomby, ktoré zabezpečujú meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu číselníka. Platby za dodávku plynu nie sú predmetom tohto konania. Voči žalovanej sa domáhame náhrady škody, ktorá nám vznikla v čase, keď bol odoberaný plyn meradlom s chýbajúci plombami na číselníku meradla. Za obdobie neoprávneného odberu plynu má žalovaná vo vyúčtovacej faktúre za odber plynu, ktorú jej vystavuje jej dodávateľ plynu, uvedenú spotrebu plynu O m3. Je to tak preto, lebo za toto obdobie nie je k dispozícii platný údaj o spotrebe. U žalovanej nebolo možné zistiť, kedy začal neoprávnený odber, preto bolo obdobie neoprávneného odberu plynu stanovené v súlade s §1 ods. 9 vyhlášky 449/2012 Z.z. odo dňa posledného fyzického odpočtu na odbernom mieste. Posledný fyzický odpočet na odbernom mieste bol dňa 13.04.2015. Obdobie neoprávneného odberu končí dňom zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, čo je v tomto prípade dňom 04.06.2015. Výpočet škody

vychádza z počtu a typu plynových spotrebičov zistených pri odhalení neoprávneného odberu, ich spotreby a zákon určenej doby prevádzky. Takýmto spôsobom bola vypočítaná škoda aj u žalovanej. V konaní o náhradu škody nie je potrebné zisťovať ani preukazovať, kto a kedy odstránil plomby z číselníka meradla. Žalovaná je zodpovedná za škodu a to z dôvodu zákonnej objektívnej zodpovednosti podľa §82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Objektívna zodpovednosť je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a neoprávneného odberu sa v takomto prípade dopustí ktorýkoľvek odberateľ odoberajúci plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii t.j. plomby. V prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie sú k dispozícii žiadne objektívne ani spoľahlivé podklady na vyčíslenie výšky škody, preto sa vyčísľuje spôsobom ustanoveným vo vyhláške 449/2012 Z.z. Stav spotreby indikovaný na predmetnom meradle nie je možné použiť, lebo je neplatným údajom v zmysle zákona o metrológii č. 142/2000 Z.z. Platnosť úradného overenia meradla zaniká aj v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka 15 ods. 7 písm. d)). Plynomer ako určené meradlo možno používať na určovanie ceny, len ak má platné overenie (§ 19 ods. 1 a § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 142/2000 Z.Z.). Žalovaná opakovane vyslovuje svoju predstavu o tom, že nemohlo dôjsť k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Toto účelové nesprávne tvrdenie je vyvrátené zisteniami uvedenými v Zápise zo dňa 09.06.2015, ktorý je prílohou žaloby a fotodokumentáciou z rovnakého dňa, ktorú prikladá. Meradlo s chýbajúcim sklom a chýbajúcimi plombami na číselníku meradla je na fotografiách č. 8, 15, 16, 17. K žalobe boli priložené všetky dôkazy uvedené v texte žaloby dvojmo, t.j. aj výpočet škody na časť penzión, aj na časť reštaurácia. Žalovaná žalobcu dňa 24.11.2015 požiadala o splátky škody, ktorú žalobca jej vyúčtoval Vyúčtovaním č. 9000199457 zo dňa 22.06.2015 v celkovej výške 3.198,69 eur (vyúčtovanie je prílohou žaloby). Splátku vo výške 959,60 eur aj reálne zaplatila, čím uznala celý dlh. Podľa § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonník čiastočné plnenie má účinky uznania aj zvyšku záväzku.

4. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného žalobného návrhu ako i písomných vyjadrení a po vykonanom dokazovaní navrhuje tomuto návrhu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Poukazuje na to, že na odbernom mieste u žalovanej došlo k zisteniu dňa 9.6.2015, že meradlo je bez sklíčka a chýba overovacia plomba, ktorú skutočnosť zo zákona žalobca vyhodnotil ako neoprávnený odber zemného plynu s meradlom na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s príslušným zákonom o energetike vyúčtoval škodu od posledného odpočtu tj. od 14.4.2015 do 4.6.2015 a to v súlade s vyúčtovaním a takto vzniknutá škody predstavuje sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca škodu vypočítal v súlade s vykonávacou vyhláškou. V predmetnom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej a žalobca zastáva názor, že potvrdenie o trestnom oznámení na neznámeho páchateľa ju nezbavuje zodpovednosti. Obrana žalovanej je účelová, ničím nepredložená z nasledovných dôvodov: Ustanovenie §76 ods. 8 zákona o energetike je možné použiť v prípade dodávateľa alebo odberateľa, čo v predmetnom prípade žalobca ani jeden nie je, nakoľko žalobca je distribútor. Dodávateľom je SPP a.s. a odberateľom je žalovaná. Použiť toto ustanovenie by bolo na mieste iba v prípade ak by overovacia plomba bola neporušená, teda preskúšať správnosť meradla. Tým, že overovacia plomba bola porušená sú splnené ustanovenia §82 zákona o energetike. V časti týkajúcej sa uznania dlhu žalovanej, jej prednesy týkajúce sa donútenia prípadne ovplyvnenie jej osoby k podpísaniu splátkového kalendára sú účelové, nakoľko nikto ju k tomu nenútil, sama zadala platobný príkaz vo svojej banke. Žalovaná na ústnom pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so žalobným nárokom. Popiera, že by bola vznikla škoda na strane žalobcu, nakoľko žalovaná na odbernom mieste vystavené faktúry vždy pravidelne platila. Dňa 2.6.2015 o 13,00 hod. zistila, že je poškodený zámok na skrinke plynomeru a okamžite podala oznámenie na polícii. Polícia ešte v ten deň vykonala ohliadku a zistila odstránenie sklíčka na plynomeri a porušenie plomby. Zastáva názor, že žalobca mal postupovať podľa §76 zákona o energetike a v prípade pochybností dať prístroj na exepertízu a nie zažalovať žalovanú podľa §82 odsek d). zastáva názor, že v tejto časti žalobca teda, že bola vzniknutá škoda žalovanou nesplnil. V časti uznania nároku žalovanou zastáva názor, že pri namontovaní nového meradla dňa 9.6.2015 pracovník žalobcu uviedol, že ak nezaplatí aspoň časť škody bude jej prerušená dodávka plynu. Tu poznamenávala, že pred namontovaním meradla mala žalovaná prerušenú dodávku po dobu 2 dní. Nakoľko žalovaná podniká v predmetných priestoroch a mala objednanú akciu bola nútená podpísať splátkový kalendár v tiesni a zaplatila 959,69 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. Ku skutkovým okolnostiam uviedla, že vykonáva podnikateľské aktivity na odbernom mieste a jedného dňa keď vynášala smeti, zistila , že sú otvorené dvere na

plechovej skrini, kde je umiestnený plynomer a bol zabezpečený visiacim zámkom. Zavolala svojho manžela, aby sa na to prišiel pozrieť. Následne volali políciu, ktorá prišla na miesto a príslušníci spísali zápisnicu. Vyhlásila, že k žiadnemu neoprávnenému odberu zemného plynu nedochádzalo. K samotnej žiadosti o splátky v rámci korešpondencie medzi mnou a žalobcom tlačivo „Žiadosť o splátkový kalendár“ dostala poštou, osobne si ho vyplnila a aj zaplatila časť nedoplatku. Pôvodne to takto nechcela, avšak jej vypli dodávku plynu na 2 - 3 dni. Opätovne zavolala do Bratislavy a vtedy jej oznámila pracovníčka žalobcu, že ak nezaplatí resp. nepodpíše splátkový kalendár, tak jej vypnú dodávku zemného plynu a preto vyplnila žiadosť o splátky a zaplatila časť nedoplatku.

5. Žalovaná podala stanovisko vo veci v ktorom opakovane poukázala na nekorektné správanie sa žalobcu, a to v súvislosti so zaplatením čiastky 959,69 eur dňa 24.11.2015. Ako podporný dôkaz predkladá súdu aj faktúry spoločnosti SPP, a.s., ktorými okrem vyššie uvedeného preukazuje aj to, že v žalovanom období nevykazovala vyššiu spotrebu plynu na základe hodnoty merača, než v období, čo predchádzalo alebo nasledovalo. Predkladala súdu nasledovné faktúry SPP, a.s.: č. 7441185820 zo dňa 22.8.2014, č. 7441196289 zo dňa 12.1.2015 a č. 4716847850 zo dňa 10.12.2015. Podľa faktúry č. 4716847850 zo dňa 10.12.2015 je zrejmé, že v rozhodnom období od 11.4.2015 do 8.6.2015 spoločnosť SPP a.s. jej neúčtovala spotrebu (zálohové platby jej vrátil), ale podľa zápisu žalobcu v čase demontáže merača dňa 9.6.2015 stav merača bol na hodnote 60 696 m3, teda od 11.4.2015 do 9.6.2015 mala spotrebu plynu iba 792 m3. Podľa predložených faktúr je teda zrejmé, že napr. v období od 1.1.2015 do 13.4.2015 mala vyššiu spotrebu, navyše v letných mesiacoch prevádzky ani nevykurovala, teda žalobcom vyčíslená škoda za rozhodné obdobie nezodpovedá reálnej spotrebe. Z faktúry č.4716847850 zo dňa 10.12.2015 takisto vyplýva (strana 8 prílohy Faktúr), že žalobca vykonával kontrolu odberného miesta po rozhodnom období (po 9.6.5015) viac krát, a to dňa 31.8.205, následne dňa 23.10.2015 a dňa 11.11.2015. Z predloženej faktúry jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené dni žalobca aj opísal stav meradla, pričom dňa 11.11.2015 žalobca bez jej súhlasu a vedomia meradlo odmontoval, zobral meradlo na neznáme miesto, a k opätovnému namontovaniu meradla zo strany žalobcu bolo pristúpené až dňa 25.11.2015. Preto vo vyúčtovacej faktúre absentuje obdobie odobratia plynu v období medzi 11.11.2015 - 25.11.2015. Vyššie uvedené je zrejmé aj zo stavu merača podľa faktúry č. 4716847850 zo dňa 10.12.2015 (strana 8 prílohy Faktúr), nakoľko dňa 11.11.2015 (deň demontáže meradla) a dňa 25.11.2015 (deň opätovnej montáže meradla) je totožný, teda 1780 m3. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé a jednoznačné. že žalobca bez jej vedomia svojvoľne vykonal dňa 11.11.2015 odmontovanie merača a ten istý merač následne namontoval dňa 25.11.2015, teda až po tom, ako zaslala žalobcovi mailom dňa 24.11.2015 podpísanú Žiadosť o splátky a potvrdenie o vykonaní prevodu, pričom žalobca mailom dňa 25.11.2015 potvrdil obdržanie platby vo výške 959,69 eur, a až následne po tom vydal príkaz na opätovné namontovanie merača. Vyššie uvedené preukazuje mailovou komunikáciu so žalobcom. Poukazujem aj na prípis žalobcu, ktorý obdržala mailom, pričom žalobca jej zaslal aj vopred pripravenú Dohodu o uznaní záväzku aj s bianko zmenkou, a podrobne ju inštruoval, ako má postupovať pri podpisovaní jednotlivých dokumentov. Zo zápisu žalobcu zo dňa 9.6.2015 tiež vyplýva (druhá strana - Montážny list meradla č. 1200049313), že žalobca bez vykonania potrebnej kontroly vopred ustálil, že: ..Pri výmene meradla bola zistená jeho porucha... " Teda žalobca mal povinnosť túto poruchu preukázať vykonaním metrologickej kontroly, alebo odovzdať znalcovi na preskúmanie, ak sám zistil poruchu meradla pri demontáži. Predkladá súdu aj Vyúčtovanie žalobcu zo dňa 18.6.2015 z ktorého je zrejmé, že žalobca s vedomím, že je podané trestné oznámenie na neznámu osobu vo veci priestupku proti majetku z dôvodu poškodenia merača, predčasne ustálil, že žalovaná mala neoprávnene odoberať plyn a spôsobiť mu škodu. V závere vyúčtovania ju žalobca vyzýva k úhrade škody resp. k uzavretiu dohody o splácaní do 30.7.2015, v opačnom prípade pristúpi k odinštalácii meradla, pričom vo vyššie uvedenej priestupkovej veci ešte nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Zastáva názor, že žalobca pod nátlakom ju prinútil k tomu, aby podpísala ním zaslanú žiadosť o splátky, navyše žalobca do dnešného dňa nevydokladoval, kde uskladňoval merač v období od 11.11.2015 do 25.11.2015, a nepreukázal, že merač po opätovnom namontovaní dňa 25.11.2015 mal požadované metrologické vlastnosti, a nebol na merači vykonaný žiadny zásah. Zvolený postup žalobcu sa dá považovať aj za šikanózny s prihliadnutím na riadne plnenie si jej povinností uhrádzať zálohové platby za odber plynu v období pred zistenou vadou plynomeru ako aj v nasledujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené negatívne skúsenosti ako žalobca nečestným spôsobom vymáha nároky, ktoré nemá ani preukázané, ukončila v decembri 2015 zmluvný vzťah so žalobcom a so spoločnosťou SPP, a.s. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že svoj dlh uznala zaplatením čiastky 959,69 eur podľa žiadosti o splátkový kalendár, tak trvá na svojom vyjadrení, že k podpisu tohto dokumentu došlo pod nátlakom, nakoľko pred podpisom tohto dokumentu

žalobca bez upozornenia odmontoval plynomer na 15 dní, a jej prevádzka ostala v kritickom období bez plynu. Znovuzapojenie plynu jej žalobca podmienil podpisom uvedeného dokumentu, a zaplatením prvej splátky. Podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zneužitie práva možno chápať ako snahu, resp. zámer jednej zmluvnej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Toto ustanovenie vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Pokiaľ pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 ObchZ, a súd výkon práva odmietne. Uvedené však neznamená, že dobrovoľné plnenie takýchto povinností nie je možné. Subjekt môže takéto povinnosti plniť dobrovoľne a jeho plnenie bude v súlade s právom, pretože v prípade § 265 ObchZ nejde o neplatnosť právneho úkonu, ale len o odopretie právnej ochrany výkonu práva, ktorý je v rozpore s obchodným stykom. Poukazuje aj na skutočnosť, že žalobcovi riadne dňa 4.6.2015 oznámila, že sklíčko merača je poškodené, privolala hliadku polície, ktorá po obhliadke miesta činu konštatovala, že na skrini s hlavným plynovým uzáverom je poškodený zámok, a poškodené je sklíčko. Teda je zrejmé, že dňa 4.6.2015 ešte nechýbala plomba. Napriek včasnému oznámeniu, žalobca pristúpil k obhliadke miesta a k odmontovaniu sporného meradla až dňa 9.6.2015, teda 5 dní po tom, ako oznámila rozbitie sklíčka meradla. Samotný postoj žalobcu teda viedol k tomu, že po nahlásení vyššie uvedeného poškodenia došlo pravdepodobne aj k odstráneniu plomby meradla neznámou osobou, pričom za takéto porušenie už žalovaná nie je zodpovedná. Je toho názoru, že poškodené sklíčko ešte neznamená, že merač nesprávne zaznamenáva, teda žalobca mal jednoznačne zaslať merač na metrologickú kontrolu. Odo dňa 4.6.2015 odmieta akúkoľvek zodpovednosť za funkčnosť sporného merača, teda je na žalobcovi aby preukázal, že ku strate metrologických vlastností merača došlo už dňa 4.6.2015. Na vyslovenie jednoznačných záverov o tom, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je príslušný Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR podľa § 9 ods . 5 Zákona o metrológii č. 142/2000: „Metrologickú kontrolu vykonáva ústav alebo právnická osoba určené úradom (ďalej len „určená organizácia"). Vo vymedzenom rozsahu metrologickú kontrolu vykonával aj podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu autorizované podľa § 24 (ďalej len „autorizovaná osoba")." Žalovaná vyvinula maximálne úsilie na ochranu plomby a meradla, a preto je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť za prípadné poškodenie plomby po 4.6.2015. Je toho názoru, že aj v prípade poškodenia plomby nie je možné ihneď predpokladať, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, nakoľko by museli byť vykonané určité technické úpravy na merači pod tlakom plynu, na čo je potrebné adekvátne technické vybavenie a zručnosti v tom smere. Privolaná hliadka polície však konštatovala, že žiadny takýto zásah vykonaný nebol, bol poškodený iba zámok na skrini, a bolo poškodené sklíčko. Podľa ustálenej judikatúry, nie každý zásah do meradla vedie ku vzniku škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia meradla (a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Viď. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: XXCob/XXX/XXXX. V danom prípade neboli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko nebol preukázaný vznik skutočnej škody, ani kedy a či vôbec došlo k poškodeniu plynomeru, pričom z ustanovení zákona o energetike vyplýva, že odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. V spornom období mala spotrebu plynu primeranú predchádzajúcim a nasledujúcim zúčtovacím obdobiam a neodoberala výrazne menšie či väčšie množstvo plynu. Zastáva názor, že žiadne z ustanovení zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti preukázať, že mu škoda v dôsledku môjho protiprávneho úkonu vznikla. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia ku dňu 4.6.2015, keď som to riadne oznámila, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Ustanovenie §82 ods. 2 zák.č. 251/2012 jednoznačne a v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody a nadväzujúci odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu škody všeobecne záväzným predpisom vydaným ministerstvom odkazuje iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla, tak, ako to bolo v mojom prípade. Na to, aby mohol byt žalobca v tomto spore čo i len čiastočne úspešným, musel by preukázať, že skutočne vznikla škoda, čo sa mu však nepodarilo. Tiež poukazuje na skutočnosť, že meradlo nebolo podrobené žiadnej metrologickej kontrole, nebol predložený žiadny znalecký posudok zo strany žalobcu, z ktorého by bolo jednoznačné, že určené meradlo nezaznamenávalo správne odber dodaného

zemného plynu. Pri zásahu dňa 9.6.2015 pracovníci žalobcu nezisťovali, či na odbernom mieste je zaznamenávaný odber pri zapnutí spotrebičov, keďže o zapnutie spotrebičov žalovaného nepožiadali. Z fotografií pri vykonanej kontrole zo dňa 9.6.2015, ktoré predložil žalobca nie je možné jednoznačne vyvodiť, že číselník na plynomeri bol tak odchýlený, že by kolieska na číselníku pri odbere plynu sa nemohli točiť a zaznamenávať správne spotrebu. Z dôvodu nepreukázania skutočností, že plynomer bol zaslaný na expertízu Slovenskej metrológii, žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, navyše je toho názoru, že žalobca mal zohľadniť stav merača ku dňu 4.6.2015, keď mu bolo nahlásené poškodenie sklíčka. Doteraz zo strany žalobcu nebolo preukázané, či v čase oznámenia poškodenia plynomeru neznámou osobou dňa 4.6.2015 a to odstránením sklíčka na plynomeri bola odstránená i plomba, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani z oznámenia žalovanej na polícii ani zo záznamu polície. Z uvedeného dôvodu žalovaná nenesie zodpovednosť za odstránenie plomby čo žalobca zistil až dňa 9.6.2015 teda po uplynutí 5 dní. Poukazuje na vyúčtovaciu faktúru zo dňa 10.12.2015 za fakturačné obdobie od 1.1.2015 do 2.12.2015, kde v kolónke prehľad odbery v predposlednom riadku je písané spotreba do 11.11.2015 s končeným stavom 1780 m3 a ďalšie obdobie je od 25.11.2015 kde je začiatok totožný tj. 1780 m3. Je nepravdepodobné aby žalovaná od 11.11.2015 do 25.11.2015 nemala žiadnu spotrebu plynu teda aj to je dôkaz o tom, že plynomer bol žalobcom demontovaný čo tvorí podklad rozhodnutia žalovanej na uznanie dlhu. Poukázala na fakturované sumy za dodávku plynu kde pri počte dní v mesiaci medzi 11.11.2015 a 25.11.2015 chýba toto obdobie nakoľko v období 1.9.2015 a 11.11.2015 je počte dní spotreby 72 dní a v období od 25.11.2015 do 2.12.2015 je 8 dní a chýba spotreba plynu a chýba obdobie spotreby od 11.11.2015 do 25.11.2015. Obdobne to vyplýva i z kolónky týkajúcej sa spotrebnej dane. Zastáva žalovaná názor, že pri spracovaní vyúčtovacej faktúry žalobca nevyúčtoval spotrebu za obdobie od 11.11.2015 do 25.11.2015 práve pre pokyn žalobcu.

6. Žalobca na stanovisko žalovanej uviedol, že v prvom rade poukazuje na to, že v predmetnom prípade zúčtovacie faktúry sa týkajú právneho vzťahu medzi SPP a s. (predajca plynu) a žalovanou a nie medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca v predmetnom prípade svoj nárok si uplatňuje titulom náhrady škody. Žalobca popiera skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k demontáži plynomeru tak ako to povedala žalovaná v období 11.11.2015 až 25.11.2015 a že by práve táto okolnosť mala obmedzovať slobodnú vôľu žalovanej pri podpise dohody so splátkach. Žalovaná súdu doteraz nepredložila montážny zápis, ktorý sa vyhotovuje pri každej demontáži a montáži plynomerov. Samotná výpoveď svedka nemá takú dôveryhodnú silu, že by jeho tvrdenie bez absencie listinných dôkazov potvrdil. V predmetnom prípade boli odstránené zabezpečovacie zariadenia na plynomeri, preto si žalobca uplatňuje nárok titulom náhrady škody. V neposlednom rade do spisu zakladá list žalobcu zo dňa 18.6.2015 z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná bola upozornená, že v prípade nezaplatenia dlžoby v lehote splatnosti na podklade splatnej faktúry podľa bodu 9.1.1 technických podmienok žalobca má právo odpojiť žalovanú od plynového zariadenia čo žalobcovi ukladá i zákon za účelom zabránenia vzniku ďalšej škody. Z časového hľadiska k neoprávnenému odberu došlo v období apríl až jún 2015 následne jej bola doručená splatná faktúra, následne žalobca žalovanú vyzval na splnenie povinnosti zaplatiť dlh s upozornením na možnosť odpojenia odberateľa. K samotnej demontáži došlo zo strany žalobcu iba v jednom prípade to na základe žalobcu zo dňa 9.6.2015 ako i montážneho listu kedy sa uskutočnila výmena plynomeru dôsledkom poruchy čo je podchytené aj na fotodokumentácii. Žalobca u žalovanej v inom termíne demontáž ani montáž neuskutočnil. Sám žalobca neoprávnený odber účtoval od vykonania od 14.4.2015 do dňa oznámenia polícii o poškodení plynomeru dňa 4.6.2015 a nie do 9.6.2015 kedy bol vykonaný zápis a zistené poškodenie overovacích znakov na meradle. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Obdo 51/2017, ktorom NS SR súdne rozhodnutia na ktoré sa odvoláva žalovaná vyvracia resp. ustáli a pridržiava sa doterajšej rozhodovacej činnosti v odbore neoprávneného odberu plynu. Do spisu založil list žalobcu adresovaný právnej zástupkyni žalovanej zo dňa 31.7.2015 týkajúci sa vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v ktorom žalobca aj právnu zástupkyňu žalovanej upozorňuje na možnosť demontáže plynomeru ako i navrhuje spôsob vyrovnania dlhu žalovanej teda návrh na uzavretie dohody o uznaní dlhu a vykonanie platby vo výške 30% z vyúčtovanej škody. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nie len žalovanú, ale aj jej právnu zástupkyňu upozornil na možnosť odpojenia plynomeru a doručil návrh na vysporiadanie nedoplatku žalovanej. Za žiadnych okolností nemožno konanie žalovanej pri podpise splátkového kalendára dňa 24.11.2015 a vykonanie platby vo výške 959,60 eur považovať za konanie pod nátlakom resp. neslobodnú vôľu.

Súd vo veci vypočul svedka I. N., manžela žalovanej, ktorý uviedol, že okolnosti týkajúce sa demontáže v novembri 2015 sa konali tak, že plynári bez oznámenia demontovali plynomer. Žalovaná zavolala do plynární do Komárna, kde je oznámili, že to urobili na príkaz z Bratislavy a že je potrebné zatelefonovať do Bratislavy. Následne žalovaná zatelefonovala do Bratislavy kde jej pani oznámila, že plynomer namontujú opäť len vtedy, ak žalovaná zaplatí nedoplatok. V tom čase mala žalovaná objednaných viacero akcií v reštaurácii kde bolo bezpodmienečne nutné mať plyn. Počas absencie plynomeru sa varilo v PB fľašiach. Následne koncom novembra namontovali plynomer a oznámili, že sa jedná o ten istý plynomer čo tam bol aj predtým. V čase demontáže dňa 11.11.2015 pri demontáži nikto prítomný nebol. Samotnú demontáž zistili tak, že kuchár chcel zapnúť plyn a plyn nešiel. Následne sa pri kontrole závady zistilo, že sú demontované hodiny. V tom období videl aj svedok, že plynomer bol demontovaný. Túto skutočnosť videl aj kuchár žalovanej. Okrem výsluchu strán a svedka, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi Potvrdenie č.l. 3, zápis č.l. 4, montážny list, vyúčtovanie škody č.l. 5, výpočet škody č.l. 5 - 6, potvrdenie č.l. 19 - 20, fotodokumentácia 28 - 30, žiadosť o splátky č.l. 30, zmluvný účet č.l. 48, spis Q. - KN- Q. X -P - XXX/XXXX G. H., priestupkový spis č.l. 62 - 84, dohoda o uznaní č.l. 101 - 103, zmluvný účte vyúčtovania spotreby plynu č.l. 118 - 121, vyúčtovacia faktúra č.l. 122 - 124, vyúčtovacia faktúra č.l. 125 - 127, mail č.l. 128 - 130, žiadosť o splátky č.l. 131, list žalobcu č.l. 132, potvrdenie polície č.l. 138, vyúčtovanie škody zo dňa 18.6.2015 a odpoveď na podnet zo dňa 31.7.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

7. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s predmetom činnosti distribúcia plynu a iné. Žalovaná je podnikateľkou s predmetom podnikania pohostinská činnosť a poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach a iné. Žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste Komárňanská cesta 799, 946 37, Moča, a to pre prevádzku penzión a reštaurácia. Dňa 04.06.2015 žalovaná podala oznámenie vo veci priestupku proti majetku na OO PZ Bátorove Kosihy. Predmetný orgán činný v trestnom konaní vykonal ohliadku miesta činu ako i fotodokumentáciu a vydalo nasledovné potvrdenie: Týmto potvrdzujem, že Helena SIMSÍKOVÁ, nar. XX.XX.XXXX, bytom Moča č. 313 oznámila priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. SNR č. 372/1990 Zb. priestupkoch ktorého skutku sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ a to tým, že v čase od 01.06.2015 od 10.30 do dňa 02.06.2015 do 13.30 hod. v obci Moča, pri penzióne Helén, v zadnej časti budovy, na skrini s hlavným plynovým uzáverom poškodil zámok a poškodil sklíčko na hlavnom plynovom uzávere evidovaný pod č. NR3949732. Skriňa a hlavný plynový uzáver neboli poškodené. Udalosť je evidovaná na 00 PZ Bátorove Kosihy pod č. p. Q.-KN-Q P-XXX/XXXX. Konanie doteraz nie je ukončené z dôvodu, že sa nepodarilo získať žiadne poznatky k možným páchateľom uvedeného činu. Pri kontrole odberného miesta dňa 09.06.2015 pracovníci žalobcu zistili, že žalovaná odoberala zemný plyn meradlom s porušenou plombou a chýbajúcim sklom na číselníku. O tejto skutočnosti bol vyhotovený zápis a montážny list. Následne došlo i k výmene poškodeného plynomera. Dňa 22.06.2015 žalobca žalovanej vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu za obdobie (posledného odpočtu ) 14.4.2015 do dňa (zistenia) neoprávneného odberu 4.6.2015, určenú podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z vo výške 3.198,69 eur. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu č.- 9000199457 splatným dňa 06.07.2015. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. 1. výpočet škody z 18.06.2015 týkajúci sa časti: penzión - celková výška spôsobenej škody je 1.515,58 eur, 2. Výpočet škody z 18.06.2015. týkajúci sa časti: reštaurácia - celková výška spôsobenej škody je 1.683,11 eur. Súčasne si uplatnil i celkové náklady spojene so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu 247,49 eur. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania distribučnej siete. Žalobca vo vyúčtovaní škody zo dňa 18.6.2015 doručenej žalovanej, ju upozornil, že v prípade neuhradenia škody, žalobca podľa technických podmienok prevádzkovateľa distribučnej siete má právo odpojiť od siete odberné plynové zariadenie. Žalobca listom zo dňa 31.7.2015 reagujúc na podanie právnej zástupkyne žalovanej, zástupcovi oznámil, že v prípade nevysporiadania záväzku zo strany žalovanej , žalobca môže pristúpiť k fyzickému odpojeniu odberného miesta. Žalovaná žalobcu dňa 24.11.2015 požiadala o splátky škody, ktorú žalobca jej vyúčtoval vyúčtovaním č. 9000199457 zo dňa 22.06.2015 v celkovej výške 3.198,69 eur. V žiadosti o splátky navrhla mesačnú splátku vo výške 186,60 eur. Splátku vo výške 959,60 eur aj reálne zaplatila.

8. Podľa § 261 Obchodného zákonníka (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 373 Obchodného zákonníka Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

10. Podľa § 407 Obchodného zákonníka (1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. (2) Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. (3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. (4) Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

11. podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. (1) Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

(3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

(4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

(5) Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.

12. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z.z. (7) Platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak

a) uplynul čas jeho platnosti, b) je vykonaná oprava, zmena alebo úprava meradla, ktorá môže ovplyvniť jeho technické charakteristiky alebo metrologické charakteristiky, c) meradlo je poškodené tak, že mohlo stratiť niektorú technickú charakteristiku alebo metrologickú charakteristiku rozhodujúcu pre jeho overenie, d) je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka, alebo e) je zjavné, že meradlo stratilo požadované technické charakteristiky alebo metrologické charakteristiky, i keď nebola porušená overovacia značka.

13. Podľa § 1 vyhl. č. 449/2012 Z.z. (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

(2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu.

(3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

(4) Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o 1. spotrebič na varenie: dve hodiny, 2. prietokový ohrievač vody, plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody: tri hodiny, 3. plynové vykurovanie a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín, 4. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami a) v období máj až september: tri hodiny, b) v období október až apríl: 13 hodín, 5. ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.

(5) V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely, technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely (napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považuje a) v prípade výrobných prevádzok a technologických objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16 hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne, b) v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s predajom tovarov (napríklad reštauračné zariadenia, obchodné prevádzky), doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu,

c) v prípade objektov využívaných na skladovanie - 13 hodín, d) v prípade objektov školských zariadení - 12 hodín denne, e) v prípade objektov, v ktorých sa poskytuje dočasné ubytovanie (napríklad hotely, penzióny, ubytovne), objektov využívaných ako administratívne priestory, objektov, v ktorých sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť, zariadení sociálnych služieb a podobne - 16 hodín denne.

(6) Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

(7) Ak nemožno zistiť menovitý hodinový príkon plynového spotrebiča, použije sa na výpočet množstva neoprávnene odobratého plynu hodinový príkon porovnateľných plynových spotrebičov.

(8) Ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa množstvo neoprávnene odobratého plynu a) v prípade objektu určeného na trvalé bývanie použitím týchto plynových spotrebičov: spotrebič na varenie s príkonom 1 m3/h, spotrebič na vykurovanie s príkonom 3 m3/h a spotrebič na ohrev vody s príkonom 1,5 m3/h, b) v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu.

(9) Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

(10) Ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.

(11) Výpočet podľa odsekov 3 až 10 sa vykoná pre každý plynový spotrebič osobitne. Celkové množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta ako súčet množstva neoprávnene odobratého plynu jednotlivými spotrebičmi.

(12) V prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.

(13) Ak sa má podľa osobitného predpisu2) určiť neoprávnene odobraté množstvo plynu pomocou typového diagramu dodávky, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného typovým diagramom dodávky a cenníkovej ceny príslušného dodávateľa plynu v príslušnej tarife, ktorá zahŕňa sadzbu za odobratý plyn platnú v čase zistenia neoprávneného odberu. Do výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítava fixná mesačná sadzba pre odberateľov plynu v domácnosti, ktorá bola platná v čase zistenia neoprávneného odberu; fixná mesačná sadzba sa pripočítava za každý začatý mesiac neoprávneného odberu. Prepočet objemových jednotiek množstva na energiu na účely výpočtu výšky škody sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.3)

(14) K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

14. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu proti žalovanej je dôvodný. Súd v prvom rade ustálil, že v predmetnej veci sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi stranami konania podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vychádzajúc z predmetu ich podnikateľskej činnosti. Žalobca svoj nárok voči žalovanej si uplatnil titulom neoprávneného odberu plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd vychádzajúc z čl. 2 ods. 2 Základných princípov „ Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ poukazuje na rozhodnutie 3 Obdo 51/2017 v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko:

15. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (ods. 2) V uznesení z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008 najvyšší súd skonštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29. novembra 2011, sp. zn. V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie § 59ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (znenie uvedeného ustanovenia je totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike aplikovaného na rozhodovanú vec - pozn. dovolacieho súdu) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právneho dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie)vyslovil dovolací súd aj v uznesení z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo/99/2012. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods.1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné

pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

16. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR v predmetnej veci súd konštatuje, že v prípade odberu plynu definovaného v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, kedy odberateľ zodpovedá za to, že predmetným meradlom plyn odoberal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba, lebo aj iný subjekt bez vedomia odberateľa. Pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Zo zápisnice o ohliadke miesta priestupku zo dňa 4.6.2015 spísanej príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Bátorové Kosihy vyplýva, že miesto činu je budova penziónu Helén, ktorá sa nachádza pri hlavnej ceste I/63 smerom na obec Kravany nad Dunajom na pravej strane. Miesto činu je zadná časť budovy Penziónu a konkrétne skriňa s hlavným plynovým uzáverom. Na hlavnom plynovom uzávere sa nenachádza sklíčko - kryt a skriňa s hlavným plynovým uzáverom je otvorená, neuzamknutá. Z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej jednak príslušníkmi PZ ako i pracovníkmi žalobcu vyplýva, že sklíčko - priesvitný kryt na plynomery slúži na zabránenie neoprávnenej manipulácií s číselníkom a je prichytené na plynomer zabezpečovacími plombami. Dôsledkom odstránenia sklíčka boli odstránené i zabezpečovacie plomby, čím došlo k splneniu podmienok § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Žalovaná ako i svedok súdu potvrdili, že odberné miesto slúžilo na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovanej (reštauračná činnosť ako i ubytovacie služby) a že mali zabezpečovať viaceré akcie, dôsledkom ktorých dochádzalo v rozhodnom období k odobraniu plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody súd videl v tom, že žalovaná odoberala plyn v rozhodnom období prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, čím u žalobcu došlo k zmenšeniu majetku t.j. vznikla škoda.

17. Žalobca výšku škody vypočítal podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike v spojitosti s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. v celkovej sume 3.198,69 eur, za obdobie od posledného odpočtu (14.4.2015) do dňa ukončenia neoprávneného odberu (4.6.2015) Súd pri ustálení výšky škody vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná žalobcu dňa 24.11.2015 požiadala o splátky škody, ktorú žalobca jej vyúčtoval vyúčtovaním č. 9000199457 zo dňa 22.06.2015 v celkovej výške 3.198,69 eur. V žiadosti o splátky navrhla mesačnú splátku vo výške 186,60 eur. Splátku vo výške 959,60 eur aj reálne zaplatila platobným príkazom z vlastného účtu na účet žalobcu s referenciou platiteľa VS N., ktorý údaj predstavuje číslo vyúčtovacej faktúry. Súd predmetné čiastočné plnenie považoval podľa § 407 Obchodného zákonníka za uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Čiastočné plnenie má teda tieto účinky, len ak z okolností, za ktorých bolo plnené, možno usudzovať na to, že dlžník plnením uznáva aj zvyšok záväzku (NS SR sp. zn. 1 MObdo V 15/2006). Účinky uznania teda nenastávajú už tým, že dlžník splní nižšiu sumu než by podľa veriteľa splniť mal, ale len v spojení s takými okolnosťami, ktoré u veriteľa môžu vzbudiť dojem, že dlžník si je vedomý aj zvyšku záväzku a chce ho splniť (napr. odkazom na číslo faktúry, označením platby ako čiastočné plnenie, čiastočná úhrada, splátka a pod.). Zmysel uznania záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v čase uznania. Tým sa v súdnom spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže vôbec nemusí dokazovať vznik záväzku, (teda či došlo k uzavretiu zmluvy, prevzatiu tovaru objednávateľom a podobne) a ani skutočnosť, že uznaný záväzok trval v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 ObchZ, a to s ohľadom na výkladové pravidlá stanovené v § 266 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby.

Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú čiastku formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto čiastku uznáva, nakoľko chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej čiastky (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. mája 2007, sp. zn. 32Odo 929/2005). Žalovaný v konaní ako prostriedky procesnej obrany na preukázanie že dlh nevznikol alebo zanikol inak označil, že k podpisu tohto dokumentu (žiadosť o splátky) došlo pod nátlakom, nakoľko pred podpisom tohto dokumentu žalobca bez upozornenia odmontoval plynomer na 15 dní, a jej prevádzka ostala v kritickom období bez plynu. Znovu zapojenie plynu jej žalobca podmienil podpisom uvedeného dokumentu, a zaplatením prvej splátky. Poukázala pritom na ust.§ 265 Obchodného zákonníka „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“ Súd obranu žalovanej považoval za účelovú z dôvodu, že žalovaná na možnosť odpojenia odberného miesta od dodávky plynu bola upozornená vo vyúčtovaní škody zo dňa 18.6.2015 doručenej žalovanej, kedy žalobca upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia škody podľa technických podmienok prevádzkovateľa distribučnej siete má právo odpojiť od siete odberné plynové zariadenie. Následne žalobca listom zo dňa 31.7.2015 reagujúc na podanie právnej zástupkyne žalovanej, zástupcovi oznámil, že v prípade nevysporiadania záväzku zo strany žalovanej, žalobca môže pristúpiť k fyzickému odpojeniu odberného miesta. Je potrebné poukázať i na časový odstup medzi zistením neoprávneného odberu plynu 9.6.2015 a momentom tvrdeného odpojenie plynu 11.11.2015. Medzičasom žalobca daňovým dokladom vyúčtoval škodu a súčasne i upozornil žalovanú na možnosť odpojenia odberného miesta. Žalovaná tlačivo „ žiadosť o splátky“ vyplnila sama a čiastočné plnenie riadne označené vykonala z vlastného účtu. Nakoľko žalovaná na možnosť odpojenia jej odberného miesta od dodávky plynu bola opakovane upozornená súd konanie žalobcu nepovažoval za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorá by nepožívala právnu ochranu.

18. Súd dôkazné návrhy žalovanej, a to výsluch svedka Y. N. - vtedajší kuchár žalovanej, ktorý by vedel potvrdiť skutočnosť, že v rozhodnom období od 11.11.2015 až 25.11.2015 bol plynomer u žalovanej odmontovaný a aby súd vyžiadal od SPP a.s. na základe akých skutočností dodávateľ plynu žalovanej SPP a.s. neúčtoval spotrebu plynu za obdobie od 11.11.2015 do 25.11.2015, zamietol z dôvodu, že odmontovanie plynomeru v období od 11.11.2015 do 25.11.2015 nemal vplyv na posúdenie veci, nakoľko žalovaná na túto možnosť žalobcom bola opakovane upozornená. Súd napriek námietke žalovanej podľa § 153 ods.2 CSP, aby súd neprihliadol na predloženú listinu na pojednávaní žalobcom zo dňa 31.7.2015 adresovanej právnej zástupkyne žalovanej prihliadol z dôvodu, že vykonaním tohto dôkazu nebolo potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie alebo vykonať ďalšie úkony súdom.

19. Podľa §255 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

20. Podľa §262 ods.2 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.