Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8CoP-12-2018.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. B.J. L.Ú. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica dieťaťa rodičov X.V. O.B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej vo Š.G. XXX a D.Y. L.Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v F.G. XXX na návrh starej matky B. O.B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L.G. na Š.B. XXXX/X v konaní o úprave styku starej matky s mal. B. o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.9.2017 č.k. 5P/278/2015-53 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 7.9,2017 č.k. 5P/278/2015-53 upravil styk starej matky B. O. nar. XX.X.XXXX s mal. B. L. nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň od soboty od 9,00 hod. do nedele do 17,00 hod. s tým, že stará matka je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku si mal. B. vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka je povinná mal. B. v uvedenom čase starej matke odovzdať a riadne pripraviť na stretnutie a v čase určenom ako koniec styku je stará matka povinná mal. B. matke vrátiť v mieste bydliska matky. Uložil starej matke a matke mal. B. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie pri realizácii styku starej matky s mal. B. od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou podávať o tomto správu súdu úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, v ktorom vytkla konajúcemu súdu vecnú nesprávnosť rozhodnutia, najmä, že styk mal. B. so starou matkou upravil v takom rozsahu, ako keby išlo o druhého rodiča - otca dieťaťa. Faktom však je, že stará matka nie je otcom dieťaťa a namietaná úprava styku nemôže nahrádzať úpravu styku medzi mal. dieťaťom a jeho otcom. Tento záver dovoľuje aj vyjadrenie starej matky, ktorá vo svojom návrhu uviedla, že dieťa citovo trpí stratou vzťahu s otcom. Poukázala aj na to, že maloletá nebola v styku so starou matkou viac ako 1 rok, v dôsledku toho si nemôže na starú matku riadne pamätať, preto nie je vhodné, aby stará matka mala mal. dieťa od začiatku v dobe určenej súdom bez jej prítomnosti. Ak má súd prihliadať na záujmy mal dieťaťa, tak je potrebné v prvom rade prihliadať na to, že maloletá môže od prvého styku určeného súdom naozaj citovo trpieť a to z dôvodu, že sa bude nachádzať pre ňu v prostredí, ktoré jej nie je celkom známe pre absenciu styku so starou matkou počas viac ako 1 roka a bez pre ňu v tomto čase blízkej osoby, teda bude vystavená neistote a stresu. Tvrdenie starej matky, že maloletá citovo trpí stratou aj vzťahu so starou matkou, nemá svoj základ v dokazovaní, pretože so zreteľom na vek maloletej (teda aj rozumovú vyspelosť, či schopnosť si vytvárať rodinné väzby) a dobu odsťahovania sa rodičov a dieťaťa zo spoločnej domácnosti starej matky, nemohol vytvoriť taký silný citový vzťah dieťaťa k starej matke,
ktoré by uňho vyvolávalo citové utrpenie. Osobne neupiera starej matke, aby sa stretávala s maloletou, navrhla však, aby už aj z vyššie uvedených dôvodov starej matke bol umožnený styk v mieste bydliska dieťaťa predovšetkým s ohľadom na jeho vek. Zastáva názor, že súd neprihliadal na všetky okolnosti prípadu a zistené skutočnosti nedostatočne vyhodnotil a išiel pri úprave styku mal. B. so starou matkou nad rámec zákonnej úpravy a pre zachovanie rodinných väzieb podľa jej názoru po prerušení kontaktov medzi dieťaťom a starou matkou v adaptačnej fáze postačuje aj úprava styku v rozsahu ňou navrhnutá, a to v mieste bydliska dieťaťa a nie v rozsahu stanovenom súdom prvej inštancie, keďže ide o starú matku a na upevňovanie a udržiavanie ich vzťahov v tomto veku dieťaťa, ale aj do budúcnosti, postačuje bez pochýb menej frekventovaná doba stretávania sa, ktorá nenaruší duševný a citový rozvoj dieťaťa. Má výhrady voči rozhodnutiu, ktorým bolo uložené podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu, a to predovšetkým so zreteľom na to, že XX.X.XXXX sa jej narodila dcéra Q.A.B., ktorá si vyžaduje celodennú starostlivosť, pričom dochádzanie na úrad do Spišskej Novej Vsi za účelom poradenstva bude z jej strany ťažko realizovateľné. Tiež uviedla, že k narušeniu komunikácie došlo predovšetkým zo strany starej matky. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol vo veci sám tak, že upraví styk mal. B. so starou matkou každú párnu nedeľu od 14.00 do 18.00 hod. v mieste bydliska dieťaťa alebo, ak dospeje k záveru, že adaptačná fáza na zblíženie sa maloletej so starou matkou nie je potrebná, navrhla, aby upravil styk každú tretiu nedeľu počas víkendov od 10.00 hod. do 17.00 hod. mimo bydliska maloletej so zachovaním oprávnení a povinností pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa.
3. Stará matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že starý rodič patrí medzi blízke osoby dieťaťa, je príbuzným v priamom rade, takže hoci nemôže nahradiť otca dieťaťa, ale je najbližším príbuzným a aj jediným, ktoré uvedené dieťa v súčasnej dobe má, pretože sa od septembra 2015 nestýka s otcom, a to z dôvodu neústupnosti matky, ktorá svojím postojom bráni napriek snahám otca so svojím dieťaťom stretávať. Absencia styku s mal. B. bola zapríčinená matkou dieťaťa, ktorá sa účelovo pred ňou skrývala, pretože ju podviedla a v istom zmysle okradla. Ďalšou príčinou bolo, že o jej návrhu z 30.9.2015 konal súd až 11.5.2017, takže 20 mesiacov po podaní návrhu a pokračuje ďalej na základe odvolania, čím sa zas len predlžuje doba, kedy sa nemôže stretávať s mal. B.. Mal. B. sa možno nepamätá na ňu, ale je veľmi rozumné a prispôsobivé dieťa, keďže bola nútená pre spôsob života svojej matky nastúpiť škôlku už od 12 mesiacov svojho života a okrem toho aj často menila miesta a prostredie, kde žila. Menila škôlky a ľudí okolo seba, takže nemala vôbec problém s novým prostredím a novými ľuďmi. V žiadnom prípade mal. B. nechce ublížiť, a ak by boli problémy, zaujme postoj, ktorý bude ten najlepší pre jej vnučku. Ako stará matka tvrdí, že mal. B. trpí stratou vzťahu s otcom, ktorý počas jej prvých 12 mesiacov bol ňou neustále, miloval svoju dcéru a staral sa o ňu. Nikto iný jej nedá lásku jej skutočného otca, aj keby urobil zázrak. Tiež uviedla, že nie jej vinou bolo pretrhnuté puto medzi ňou a mal. B., ktorá žila u nej v byte a mala tam zázemie vždy, aj počas problémov pri rozpade vzťahu jej rodičov. Všetky tieto putá zničila matka dieťaťa svojím novým vzťahom. Napriek odporu matky má záujem obnoviť vzťah a puto s mal. B., ktorá je jej vnučkou a okrem nej nemá nikoho blízkeho, keďže otec dieťaťa nemá upravený styk. K matkou navrhovaného styku v mieste bydliska dieťaťa uviedla, že terajší domov, kde by malo prebiehať jej stretávanie sa s vnučkou, a to vo Š.H. XXX, patrí do osobného vlastníctva súčasného partnera matky. Po skúsenostiach a krivých obvineniach matky, keď bola riešená políciou v Nálepkove a následne Okresným úradom, Odborom vnútornej správy v Gelnici, má obavu už len z priblíženia sa k danej nehnuteľnosti a k jeho majiteľovi, s ktorým nemá dobrý vzťah. Myslí si, že styk s vnučkou nemôže prebiehať v nehnuteľnosti, do ktorej nemá možnosť vstupu a z ktorého má opodstatnenú obavu z nového krivého obvinenia. Matkou navrhovaný styk je účelový aj z toho dôvodu, že Š. je obec neposkytujúca žiadne kultúrne, či spoločenské možnosti využitia spoločného času s maloletou vnučkou a navyše vyznačuje sa veľkým počtom rómskej populácie, čo matka predpokladá, že znechutí ju navštevovať vnučku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne z hľadiska zblíženia sa s maloletou B.. Spoločný program, zmena prostredia, zoznámenie sa so širšou rodinou a láska skutočnej starej mamy je niečo, čo bolo mal. B. odňaté a ona má na lásku svojich príbuzných nárok. Má pedagogické vzdelanie, takže nehrozí zlý prístup, či ohrozenie výchovy dieťaťa. Voči rozhodnutiu súdu, ktorý nariadil polročné odborné poradenstvo nemá žiadne výhrady, iba konštatovala, že v konaní pod sp.zn. 6C/138/2013 bolo správanie sa matky voči nej hodnotené ako „správanie sa proti dobrým mravom“. Toto potvrdzuje aj opätovné správanie sa matky voči nej, a to neustálymi udaniami, ktoré sa nezakladajú na skutočnosti a následným zabraňovaním styku s mal. vnučkou a v snahe pretrhnúť ich vzájomné puto. Správanie sa matky voči nej je bez úcty a rešpektu. Argumenty matky považuje za účelové, slúžiace k ďalšiemu prieťahu a obmedzeniu možnosti stretávať sa s vnučkou. Vyjadrila názor, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasí.
4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky dieťaťa sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd pri konečnom rozhodnutí zvážil všetky okolnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na budúcnosť mal. B. a rozhodol tak správne a navrhol potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správny. Vo vyjadrení tiež uviedol, že problémy, ktoré majú medzi sebou matka a stará matka, nemôžu byť dôvodom, aby sa styk starej matky s vnučkou nerealizoval. Zároveň z toho istého dôvodu nie je možné, aby sa styk realizoval v domácnosti matky, nakoľko riešenie vzájomných sporov sa môže negatívne odraziť na psychickom stave dieťaťa. Stará matka má vytvorené podmienky pre realizáciu styku s vnučkou, nebráni jej v tom žiadna závažná prekážka, mal. B. je známa domácnosť starej matky, nakoľko do svojich 5 mesiacov bývala spolu s matkou v jej domácnosti a následne bola so starou matkou v sporadickom kontakte, kedy trávila v jej domácnosti celý víkend, niekedy aj 2 týždne, a to až do augusta 2016. Medzi matkou a starou matkou je dlhodobo narušený vzťah, preto zo strany úradu bolo navrhnuté, aby sa podrobili polročnému odbornému poradenstvu.
5. Otec dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvečivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu starej matky na úpravu styku. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o styku starej matky s mal. B., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu (odvolacieho návrhu) v konaní. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
8. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom (článok 8 ods. 1 Dohovoru). Zároveň Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsahom a frekvenciou styku, pretože je v súlade so všetkými zákonnými kritériami § 25 ods. 5 Zákona o rodine, nota bene je v záujme dieťaťa pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny a rozhodne nezodpovedá rozsahu styku upravovaného medzi rodičom a dieťaťom, ako sa mylne domnieva matka. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pri úprave styku rodiča s dieťaťom zásadne treba vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Tým sa myslí nielen tzv. „bežný“ voľný čas počas pracovných dní, ale všetok voľný čas dieťaťa, vrátane víkendov a sviatkov
(Vianoce, Silvester, Veľká noc) a prázdnin. Z tohto uhla pohľadu je zrejmé, že styk starej matky s mal. B. bol upravený v obmedzenom rozsahu v súlade s § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Odvolací súd tiež dodáva, že pri správnej výchove matky a tiež správnej príprave mal. dieťaťa na styk so starou matkou a správne zvoleného prístupu starej matky nehrozí mal. B. žiadna potencionálna ujma na fyzickom alebo psychickom zdraví, naopak, rozhodnutím súdu sa eleminuje eventuálne psychický škodlivý dopad z hľadiska osobnostnej a morálnej ujmy na strane mal. dieťaťa v dôsledku ukončenia niekoľko rokov trvajúceho dohadovania a neúcty medzi matkou a starou matkou. Vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi matkou a starou matkou je rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu správne a zákonné za účelom zlepšenia komunikácie medzi nimi a harmonizácie ich názorov, predovšetkým na realizáciu styku. Odvolací súd predpokladá ústretovosť referátu poradensko- psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri realizovaní poradenstva vzhľadom na terajšiu rodinnú situáciu matky, ktorej sa XX.X.XXXX narodila dcéra. Na druhej strane však odvolací súd konštatuje, že je predovšetkým na matke a starej matke, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre realizáciu styku, snažili sa o jednotný postup pri výchove dieťaťa a vyvinuli úsilie zvládnuť eventuálne záťažové situácie súvisiace s realizáciou styku.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).