Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: O. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Y. XXXX/XX, X. C., Š. M. D., v konaní o zaplatenie 1572,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 800,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,- € od 21.03.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.572,-€ s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 800,-€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,-€ za podmienok dohodnutých v zmluve. Dohodou o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú čiastku vo výške 1.572,-€ v 12-tich mesačných splátkach po 131,- € počnúc dňom 20.04.2014. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, preto sa dňa XX.XX.XXXX stal dlh splatným. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom č. k. XT XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu platbu, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zásielky súdu nepreberal na adrese trvalého ani prechodného pobytu evidovanej v registri obyvateľov SR, preto súd postupoval pri doručovaní žaloby postupom podľa § 116 ods. 2 a doručoval ju oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu a pri doručovaní ostatných písomností súd postupoval podľa § 106 ods. 1 písm. a) a doručoval ich na adresu trvalého aj prechodného pobytu. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou o plnení v splátkach, obsahom pripojeného

trestného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX, prehľadom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový stav veci: 3. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu úveru vo výške 800,- € a žalovaný sa zaviazal túto sumu žalovanému vrátiť a zaplatiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom vo výške 772,- €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.572,- € v lehote do XX.XX.XXXX bez uvedenia splátkového kalendára. Celkový poplatok spojený s úverom je v zmluve tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere vo výške 458,80 €. V ten istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi celkovú čiastku 1.572,- € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 131,- € počnúc od XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že žalovaný predmetný úver nesplácal, úver sa stal podľa vyjadrenia žalobcu v samotnej žalobe splatný dňom 21.03.2015. Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XT XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, tým, že vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, s tým že súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť žalobcu odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Predmetný trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX. Z prehľadu splátok a pokút pripojených v trestnom spise súd zistil, že žalovaný na úver nepoukázal žiadne platby.

4. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

5. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

10. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi protiprávnym konaním žalovanej, a to prečinom úverového podvodu, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým

rozhodnutím uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil škodu žalobcovi, keďže mu predložil falošné údaje o jeho finančnej situácii, a tým od neho podvodne vylákal úver hoci už v čase jeho poskytovania mu muselo byť zrejmé, že mu jej finančná situácia nedovoľuje daný úver splácať tak ako sa zaviazal v úverovej zmluve. Boli tak naplnené všetky predpoklady, ktoré zákonodarca stanovuje ako podmienky na vznik zodpovednosti na náhradu škody v ust. § 420 Občianskeho zákonníka, teda protiprávny úkon žalovaného, vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi nimi, ktorá vyplýva zo samotného rozhodnutia v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom zaoberal tým aká skutočná škoda daným protiprávnym konaním žalovaného žalobcovi vznikla. Súd považoval za nesporné, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania finančných služieb poskytol žalovanému úver vo výške 800,-€ s tým, že žalovaný nevykonal žiadnu úhradu na daný úver. Súd posúdil daný zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský právny vzťah, pretože na strane dodávateľa vystupuje žalobca - právnická osoba, ktorá poskytuje finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v danom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Nakoniec, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, keďže samotný žalobca danú zmluvu v záhlaví označoval ako spotrebiteľský úver uzavretý v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na daný záväzkový vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX je potrebné aplikovať jednak všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a jednak špeciálny predpis zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie veci. Preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré údaje sú v zmysle predmetného zákona obligatórnou náležitosťou tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX sa konštatuje, že žalovaný je povinný zaplatiť úver „ak nie je dohodnuté inak“, do stanovenej lehoty, t.j. do XX.XX.XXXX. Súčasne však v deň uzavretia zmluvy zmluvné strany podpísali aj dohodu o plnení v splátkach, ktorej obsahom bola práve dohoda o výške, počte a termínoch splátok úveru. Z uvedeného je zrejmé, že v deň podpisu zmluvy muselo byť zmluvným stranám zrejmé akým spôsobom sa bude predmetný úver splácať, avšak táto dohoda nebola obsahom samotnej zmluvy. Tento údaj je však obligatórnym údajom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí tvoriť jej súčasť, v opačnom prípade zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to požaduje zákon. Uvedená nezrovnalosť nemôže byť zhojená uzavretím ďalšej dohody, ktorá netvorí celistvosť samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale je osobitnou dohodou, hoci uzavretou v ten istý deň. Z vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver pre absenciu tejto podstatnej náležitosti zmluvy považuje v súlade s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov za bezúročný a bez poplatkov.

11. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd zároveň dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov spojených s poskytnutým úverom (§ 9 odsek 2 písmeno j/ Zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca údaj o RPMN v zmluve o úvere uviedol vo výške 96,50 %, pričom tento údaj mal byť zrejme určený z istiny poskytnutého úveru a zo sumy odplaty za jeho poskytnutie vo výške 458,80 €, avšak bez zohľadnenia povinnosti žalovaného zaplatiť aj úrok z úveru vo výške 313,20 €. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ak sú súčasťou zmluvy o úvere viaceré samostatné nároky žalobcu na zaplatenie istiny, úroku z úveru a poplatkov, veriteľ si nemôže sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky zahrnie do celkového súčtu pre výpočet RPMN, a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN. Hodnota RPMN musí byť určená zo všetkých samostatných nárokov žalobcu, ktoré musí žalovaná ako spotrebiteľ podľa zmluvy po úvere žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť. Z dokazovania vyplynulo, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o úvere vo výške 96,50 % nezodpovedá povinnostiam žalovaného zo spornej zmluvy. Žalovaný mal žalobcovi podľa zmluvy o úvere okrem „administratívneho poplatku“ vo výške 458,80 € zaplatiť aj úrok vo výške 313,20 €, t. j. spolu 1.572 €, čo pri zohľadnení splácania úveru v počte 12 mesačných splátok po 131 € predstavuje výšku RPMN 291,12 %. V zmluve o úvere je tak uvedená nesprávna hodnota RPMN vo výške 96,50

% a rovnako nesprávny údaj o RPMN je uvedený aj v dohode o plnení v splátkach, a to vo výške 302,67 %. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že je zákonnou povinnosťou žalobcu uvádzať správnu hodnotu RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené vyplýva aj z ustanovení § 9 odsek 2 a odsek 9 Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere Žalobca uvedenú povinnosť nesplnil, keď navyše uviedol dva rozporné údaje o hodnote RPMN poskytnutého úveru v dvoch rôznych zmluvných dokumentoch uzavretých v ten istý deň. Vzhľadom na nesprávnosť uvedenia hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa ako aj absenciu ostatných obligatórnych náležitostí zmluvy uvedených vyššie, bolo potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver s poukazom na § 11 odsek 1 písmeno b/, d/ Zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca preto nemá nárok na zaplatenie úrokov z úveru ani poplatkov.

12. Keďže vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu úveru 800,- € a žalovaný na úver nepoukázal žiadnu platbu, preto skutočná škoda, ktorá žalobcovi protiprávnym konaním žalovaného vznikla predstavuje rozsah 800,- €. Vo zvyšnej časti, ktorou žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie škody, ktorá predstavovala účtované úroky, poplatky, či sankcie plynúce z úverovej zmluvy, súd žalobe žalobcu nevyhovel, keďže takáto škoda žalobcovi nemohla vzniknúť z dôvodu, že úverová zmluva nespĺňala zákonom predpísané náležitosti a z týchto dôvodov je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

13. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.

14. Súd súčasne priznal žalobcovi právo na účtovaný úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške uplatnenej žalobcom, aj keď by žalobcovi prináležal vyšší úrok z omeškania, avšak súd je jeho žalobným návrhom viazaný. Taktiež pokiaľ ide o okamih omeškania, súd má za to, že žalobcovi vznikla škoda už samotným vyplatením peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej, avšak, keďže žalobca žiadal priznal úrok z omeškania až od neskoršieho dátumu, súd viazaný jeho návrhom, žalobe aj v tejto časti vyhovel.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán, nakoľko úspech každej zo strán bol približne rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).