Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-5-2018.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5P/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa, Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, dieťa rodičov: matky - Ž. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX a otca Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. Č.. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá Q. J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. mesačne výživné vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa Zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom a účinnom znení, vždy do každého 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 28.05.2018.
IV. Zameškané výživné za obdobie od 28.05.2018 do 30.06.2018 vo výške 32,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v mesiaci júl 2018.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., pred bytom v prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2018 domáhala určenia vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu vo výške minimálneho zákonného výživného.
2. Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril.
3. Dokazovanie vo veci súd vykonal výsluchmi účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to rodným listom mal. dieťaťa, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o matke a otcovi mal. dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo šetrenia pomerov u matky mal. dieťaťa, potvrdením o mzde otca, poštovými poukážkami o platení výživného, poštovými poukážkami o poplatku za stravu v školskej jedálni a rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.12.2014, č.k. 6P/53/2014
- 36 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
4. Zo vzťahu matky Ž. K., nar. XX.XX.XXXX a otca Q. J., nar. XX.XX.XXXX pochádza mal. dieťa, Q. J., nar. XX.XX.XXXX. Okrem mal. Q. pochádzajú zo vzťahu matky a otca ďalšie dve mal. deti a to mal. K., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX.
5. Rozsudkom zo dňa 12.12.2014 zveril tunajší súd mal. K. a B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Zároveň upravil styk otca s mal. deťmi každý párny týždeň v roku v sobotu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. pred bytom matky a v jej prítomnosti. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že otec mal. detí žil v Mníchove, kde nemal stálu prácu, mal príjem iba zo žobrania v rôznej výške, pričom otcovi príjem stačil iba na pokrytie životných nákladov v Mníchove. V čase pôvodného rozhodnutia otec uvádzal, že by mal začať pracovať ako skladník v Mníchove.
6. Z výsluchu otca mal. dieťaťa na pojednávaní vyplynulo, že naďalej žije prevažnú časť roka v Nemecku a to na rôznych miestach, naposledy býval v meste Braunsbach. Naďalej sa živí prevažne žobraním, stálu prácu nemá. V mesiaci január 2018 vykonával upratovacie služby pre spoločnosť Quass GmbH, túto prácu však nechal, pretože mu málo platili. Zarábal okolo 700 - 800,- € mesačne, však len náklady na ubytovanie - nájom mal vo výške 500,- € mesačne. V súčasnosti by sa chcel vrátiť do Nemecka, kde má vyhliadnutú prácu v továrni, pracovnú zmluvu zatiaľ nemá. Z výsluchu otca mal súd tiež preukázané, že na Slovensko chodí približne raz za 1 roka a zdrží sa tu asi 2 týždne.
7. Z poštových poukážok vyplynulo, že otec výživné neplatí pravidelne, má uhradené mesiace 01, 02, 04, 05 a 12/2017 a mesiace, 02,03, a 05/2018. Podľa vyjadrenia matky to nie je ani otec, ktorý uhrádza výživné, ale výživné za otca platí jeho matka. Z vyjadrenia matky tiež vyplynulo, že otec o deti nemá záujem, sporadicky ich príde pozrieť podľa toho, ako mu súd určil styk, ona mu styk s deťmi umožní. Otec uviedol, že matka mu nechce umožniť styk s deťmi v tom zmysle, že vždy keď príde je hádka, svokra ho stále provokuje, často keď deti navštívil sa musel hneď vrátiť domov. Matka poprela toto tvrdenie otca, uviedla, že mu vždy dovolí sa s deťmi stretnúť a keď sa naňho nahnevala tak len preto, že jej škaredo vynadá.
8. Ohľadne výdavkov matky na mal. dieťa mal súd z výsluchu matky preukázané, že tieto sú minimálne, len na zabezpečenie bežných životných potrieb, nakoľko si matka viac nemôže dovoliť.
9. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca mal súd preukázané, že v r. 2018 matka poberala rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavky na deti v celkovej výške 71,04 €.
10. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo šetrenia pomerov u matky mal. dieťaťa mal súd preukázané, že matka býva v spoločnej domácnosti so svojou sestrou P. K., jej druhom a mal. deťmi, spoločne obývajú rodinný dom, ktorého vlastníkom je starý otec mal. detí. Tento pozostáva z dvoch izieb, z ktorých jedna je zariadená ako kuchyňa a druhá ako spálňa. Domácnosť je zariadená základným účelovým nábytkom, elektrina je zavedená, matka na pojednávaní uviedla, že majú zavedenú už aj vodu. Starostlivosť o deti zo strany matky je na požadovanej úrovni. Podľa orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, má matka vytvorené vhodné podmienky pre výchovu mal. Q., preto ju odporučil zveriť do starostlivosti matky.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka zabezpečuje starostlivosť už o dve mal. deti, pochádzajúce zo vzťahu jej a otca Q. J.É.. Matka starostlivosť ako o tieto dve deti, tak aj o mal. Q. zabezpečuje riadnym spôsobom a má na výchovu mal. detí vytvorené dostatočne vhodné podmienky. Otec mal. detí sa zdržiava prevažnú väčšinu času v Nemecku, vzhľadom na tieto pomery rodičov mal súd za to, že je v prospech mal. Q., aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o ňu od jej narodenia aj do súčasnosti aj riadnym spôsobom zabezpečovala. Otcovi súd určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonnej výške, prihliadol pritom na to, že otec nemá žiadnu stálu prácu, jeho príjem je prevažne zo žobrania, alebo príležitostných prác, ktorých prevažná časť slúži na pokrytie nákladov otca na bývanie. Preto mal za to, že nie je v schopnostiach otca platiť výživné vo vyššej výške, ako je minimálne zákonné výživné v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa podania návrhu, pričom od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vzniklo otcovi zameškané výživné vo výške 32,- €.
22. Matka mal. Q. žiadala upraviť aj styk otca s mal. dieťaťom a to obdobným spôsobom ako je upravený styk aj s ďalšími dvomi mal. deťmi. Uviedla, že styk vo väčšom rozsahu nie je pre mal. Q. vhodný, pretože maloletá otca skoro vôbec nepozná a je ešte malá, aby bola s otcom dlhší čas bez prítomnosti matky a ostatných súrodencov. S týmto názorom matky sa súd stotožnil. Je zrejmé, že mal. Q. nemôže mať k otcovi vyvinutý dostatočný vzťah, keďže minimálne od r. 2014 sa otec zdržiava prevažnú väčšinu času v Nemecku a na Slovensko chodí podľa jeho vlastného vyjadrenia len raz za 1 roka na obdobie približne dvoch týždňov. Zároveň nie je vhodné a na prospech dieťaťa, aby bola s otcom nad rámec jeho styku
so súrodencami, preto súd upravil styk maloletej s otcom rovnakým spôsobom, ako je upravený jeho styk s mal. K. a B. J..
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Nezistil žiadne také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak nebude povinnosť platiť výživné stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.