Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, zast. JUDr. Michal Krnáč, LL.M., advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, o zaplatenie 20.946,64 Eur s prísl.,

rozhodol:

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.04.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 05.05.2017 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 20.946,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli Zmluvu o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk, na základe ktorej žalovaný mal povinnosť vyberať v mene žalobcu a na jeho účet prostredníctvom parkovacích automatov cenu za využívanie plôch na účely parkovania a státia. Od januára 2015 žalovaný zasiela žalobcovi oznámenia, v ktorých absentuje údaj o výške výberu ceny za parkovanie na ul. X.mája, kde sú umiestnené parkovacie automaty č. XXX a XXX a žalobcovi tak spôsobil škodu porušením zmluvnej povinnosti zasielať mu riadne oznámenia o výbere ceny za parkovanie za obdobie 01/2015-02/2017 a škoda je v podobe ušlého zisku, ktorú žalobca vyčíslil na základe oznámení za obdobie 01/2014-12/2014, ktoré predchádzalo spornému obdobiu.

2. Po vykonaní všetkých procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania súd nariadil pojednávania. Súd v zmysle § 188 a nasl. vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

3. Návrhom zo dňa 23.04.2018 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania sp.zn. 38Cb/58/2015, nakoľko na tunajšom súde sa vedie viac konaní, v ktorých súd musí riešiť otázku vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, teda vedú sa viaceré obdobné konania, v ktorých sa rieši otázka vlastníctva k parkovacím plochám. (l.č. 303) Žalobca nesúhlasil s prerušením konania.

4. Podľa § 164 ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

5. Súd mal zistené, že obdobné konanie sa viedlo na tunajšom súde aj pod č.k. 38Cb/357/2015, ktoré je právoplatne skončené a predmetom ktorého bola úhrada mesačného nájomného - odplata za parkovné za 01/2015-03/2015, pričom v priebehu konania žalovaný zaplatil nájomné a preto na základe späťvzatia ohľadom žalovanej istiny, konanie bolo zastavené a žalovaný bol zaviazaný na úroky z omeškania. Obdobné konanie sa viedlo aj pod č.k. 4C/385/2014, 10Cb/157/2015.

6. Súd posúdil, že nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko súd je povinný sporné otázky vyriešiť v tom konkrétnom konaní bez ohľadu na iné obdobné konania, pričom súd mal dokonca zistené, že v konaní č. 38Cb/58/2015 bol už vyhlásený rozsudok a zároveň bol aj potvrdený rozhodnutím odvolacieho súdu, t.j. Krajského súdu v Žiline, a to dňa 20.06.2018, voči ktorému nie je prípustné odvolanie. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

7. Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

8. Podľa § 262 ods.1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

9. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný v postavení prevádzkovateľa uzavreli dňa 06.06.2003 Zmluvu o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk v znení Dodatku č. 1 z 24.11.2003, Dodatku č. 2 z 03.05.2006 a Dodatku č. 3 z 11.09.2006, ktorej súčasťou sú Príloha č.1 a Príloha č.2, pričom prílohu č.1 tvorí zoznam ulíc a prílohu č.2 tvorí mapa. (ďalej len „Zmluva“) Predmet Zmluvy bol špecifikovaný v článku II, podľa ktorého žalovaný v mene žalobcu bude na účet žalobcu vyberať prostredníctvom parkovacích automatov cenu za využívanie plôch na účely parkovania a státia, pričom zoznam ulíc, na ktoré sa zmluva vzťahuje, je v Prílohe č.1. V článku I. bod 1.7. Zmluvy zmluvné strany uzavreli platnú dohodu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

10. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 11.02.2008 žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcu sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 03.05.2006 a Dodatku č. 3 zo dňa 11.09.2006 (ďalej len „Dohoda“). Keďže samotná Zmluva, ktorej sa následne uzatvorená Dohoda týkala, bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, ustanoveniami Obchodného zákonníka sa podľa názoru súdu spravuje aj Dohoda uzavretá medzi stranami dňa 11.02.2008 a záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom žalovaným založený Zmluvou v znení jej Dodatkov a v znení následnej Dohody súd posúdil ako vzťah obchodno-právny podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z preambuly Dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.02.2008 vyplýva, že komplex vzájomných práv a povinností medzi zmluvnými stranami vychádzal nielen z tejto Dohody, ale aj zo Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 06.06.2003, ktorej ustanovenia uzatvorená Dohoda modifikuje, upravuje a dopĺňa. Ustanovenia Dohody uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 11.02.2008 tak nebolo možné vykladať izolovane od ustanovení Zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami zo dňa 06.06.2003 v znení jej dodatkov, pretože podľa obsahu išlo o právne úkony, ktoré sa navzájom dopĺňajú a modifikujú. Vzhľadom na obsah vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy v znení Dohody súd posúdil záväzkovo-právny vzťah založený medzi stranami Zmluvou v znení Dohody ako vzťah obchodno-právny s odkazom aj na platne vykonanú voľbu práva v čl. I. bod 1.7. Zmluvy, konkrétne ako nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

11. Súd teda posúdil, že strany konania platne uzavreli vyššie uvedenú Zmluvu s prílohami a dodatkami, ako aj Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností, pričom daný vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Súd posúdil vzhľadom na obsah zmluvy, že ide o obchodno-záväzkový vzťah, a to z dôvodov vyššie uvedených.

- po oboznámení sa s obsahom Zmluvy a Dohody súd skonštatoval, že právny vzťah nemožno považovať za zmluvu nájomnú, keďže nespĺňa základný pojmový znak nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, a to dočasné prenechanie veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Žalovaný v postavení zmluvnej strany prevádzkovateľa podľa

Zmluvy a Dohody nebol vo vzťahu k plochám určeným na parkovanie a státie motorových vozidiel tak, ako boli definované v čl. I. bod 1.3. Zmluvy v spojení s čl. II. bod 2.1. Zmluvy a Prílohou č. 1 a 2 Zmluvy, v postavení nájomcu, t.j. osoby, ktorá by tieto plochy dočasne užívala, nakoľko tieto plochy jej Zmluvou v znení Dohody napriek zneniu čl. I. bod 1. Dohody neboli prenechané do dočasného užívania. Pri tomto závere súd vychádzal z komplexu práv a povinností podľa Zmluvy a Dohody, ako aj dodatkov k Zmluve, kedy v zmysle čl. II. bod 2.1. a 2.2. záväzkom žalovaného bolo najmä vyberať v mene a na účet žalobcu prostredníctvom parkovacích automatov cenu od fyzických a právnických osôb za využívanie vymedzených plôch na účely parkovania a státia a na vlastné náklady a vo vlastnom mene zabezpečiť inštaláciu parkovacích automatov na plochách, zabezpečiť ich bezporuchovú prevádzku, pravidelnú údržbu, atď. Žalovaný nebol vo vzťahu k dotknutým plochám v postavení nájomcu tak, ako to predpokladá § 663 Občianskeho zákonníka. Súd Zmluvu v znení Dohody posúdil ako zmluvu nepomenovanú, uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorej si zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Žalovaný podľa Zmluvy a v znení Dohody primárne zabezpečoval výber parkovného za parkovanie, dočasné alebo trvalé, motorových vozidiel na vymedzených plochách predstavujúcich verejné parkoviská, verejné komunikácie a iné verejné priestranstvá určené na parkovanie a státie, ktoré neboli v jeho vlastníctve, a za túto činnosť mu v zmysle Zmluvy v znení Dohody patrila dojednaná odplata zodpovedajúca konkrétnemu stanovenému percentu vybraného parkovného, ktoré nebol povinný v zmysle čl. 1. bod 4. Dohody uhradiť žalobcovi na základe vystavenej faktúry, podkladom ktorej bolo oznámenie žalovaného o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac.

- súd poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v konaní 13Cob/212/2017 sa stotožnil s názorom Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/58/2015 (v ktorom sa riešil obdobný predmet konania a žalovaný žiadal prerušiť konanie do jeho právoplatného skončenia), a to s vyhodnotením Zmluvy a Dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to so závermi obsiahnutými v odseku 46. odôvodnenia toho rozsudku okresného súdu, keď žalovaný vo vzťahu k plochám určených na parkovanie a státie motorových vozidiel nebol v postavení nájomcu, ale žalovaný mal vyberať od fyzických a právnických osôb prostredníctvom parkovacích automatov cenu za využívanie plôch na parkovanie a státie. Žalovaný zabezpečoval výber parkovného a za túto činnosť mu podľa Zmluvy a Dohody patrila odplata zodpovedajúca dohodnutému percentu vybratého parkovného, ktoré žalovaný nebol povinný žalobcovi zaplatiť.

12. Súd považuje za potrebné uviesť k odlišnosti posúdenia záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými stranami vzhľadom k predloženej Zmluve v znení Dohody oproti obdobnej prejednávanej veci medzi totožnými stranami sporu pod sp. zn. 38Cb/357/2015, na ktoré konanie žalovaný poukazoval, že základom tohto odlišného vyhodnotenia bola aj odlišnosť v dôkaznej situácii, keď v prejednávanej veci, na rozdiel od konania vedeného pod sp. zn. 38Cb/357/2015, bola stranami sporu do obsahu spisového materiálu doložená nielen Dohoda, ale aj Zmluva zo dňa 06.06.2003.

13. Strany konania dňa 11.02.2008 platne uzavreli Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností, na základe ktorej cena za parkovanie je príjmom prevádzkovateľa, pričom výška bola určená na sumu zodpovedajúcu 50% ceny za parkovanie bez DPH do 30.06.2008 a 60% ceny za parkovanie od 01.07.2008. Prevádzkovateľ do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca doručí žalobcovi písomné oznámenie o výške výberu Ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac, na základe čoho žalobca vystaví faktúru. Danou Dohodou boli upravené a zmenené ustanovenia Zmluvy s poukazom na zák.č. 538/2007 Z.z., teda v dôsledku legislatívnej zmeny.

14. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je povinný platiť mesačnú odplatu vo výške 60% z ceny za parkovanie s tým, že je povinný žalobcovi zasielať oznámenie o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac, a to na uliciach uvedených v Prílohe č.1.

15. Žalobca trval na tom, že žalovaný si svoju povinnosť neplnil, nakoľko síce zasielal oznámenie o mesačných výberoch, avšak bez oznámenia o výberoch na ul.X.Q.. Na základe zaslaného oznámenia žalobca vystavoval mesačne faktúry žalovanému na zaplatenie 60 %, pričom vo faktúrach neboli zahrnuté aj výbery parkovného na ul. X.Q.. z vyššie uvedeného dôvodu.

16. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve, ktorá obsahuje zoznam ulíc, je zahrnutá aj ulica X.Q..

17. Žalovaný potvrdil, že žalobcovi nezasielal oznámenie o výbere parkovného na ul. X.Q., avšak to odôvodnil tým, že v roku 2004 previedol na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo na SAD, avšak toto

sa nepremietlo aj do Zmluvy zo dňa 06.06.2013. V roku 2007 došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k parc.č. XXXX/X, k.ú. Ž., na spol. SIRS - Development, a.s. Teda žalobca už nebol vlastníkom danej nehnuteľnosti, preto žalovaný prestal v roku 2013 uhrádzať za uvedené. Žalobca už nebol vlastníkom, a preto nemôže ani prenajímať danú nehnuteľnosť. Uviedol, že žalobca svoje vlastnícke právo k parkovacím plochám na ul. X.Q. odvodzuje z Protokolu o prevode vlastníckych práv, postúpení majetkových práv a záväzkov. Z predmetnej listiny však podľa neho vyplýva len to, že predmetná ul. X.Q. uvedená pod č. XXX nachádzajúca sa na parc. č. XXXX a č. XXXX je vo vlastníctve žalobcu. Miestna komunikácia vo vlastníctve žalobcu teda leží len na parc. č. XXXX a nie na parc. č. XXXX/X, ktorá patrí inému subjektu.

18. Súd mal z predložených rozhodnutí tunajšieho súdu č.k. 38Cb/58/2015, 38Cb/357/2015, /predmet konania ktorých bol obdobný, len za iné obdobie bol uplatňovaný nárok/, zistené, že žalobca aj v tých konaniach trval na tom, že nadobudol do svojho vlastníctva ulicu 1. mája v zmysle § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí poukazujúc na obsah protokolu o prevode vlastníctva veci, postúpením majetkových práv a záväzkov, tzv. delimitačného protokolu, z obsahu ktorého vyplýva, že miestne komunikácie uvedené v časti I bod 5 v k.ú. Ž. prešli na Mesto Žilina od jeho právneho predchodcu Technických služieb Mesta Žiliny. Ulica X. Q. je v súpise miestnych komunikácií špecifikovaná pod por. č. XXX a jedná sa teda o miestnu komunikáciu vo vlastníctve Mesta Žilina. Žalobca poukázal na príslušné ustanovenia cestného zákona a obsah pasportu nepremenných parametrov miestnych komunikácií, v zmysle ktorého bola ulica X. Q. určená ako miestna komunikácia I. triedy, ktorej začiatok je na ulici R. a koniec na ulici V..R.. Z. o dĺžke 650 m, šírka 8,5m a plocha ulice 5 525 m a povrch ulice tvorí asfaltový betón. Vo vzťahu k citovanej právnej úprave a uvedeným skutočnostiam žalobca poukázal na ustanovenia katastrálneho zákona s tvrdením, že vlastnícke právo k ulici X. Q. bolo dostatočne žalobcom preukázané a špecifikované a v zmysle citovanej právnej úpravy vlastníctvo miestnej komunikácie je nezávislé od vlastníctva pozemku, na ktorom sa ulica X. Q. nachádza. Vzhľadom na to, že stavba nie je súčasťou pozemku, ale jedná sa o rôzne veci v právnom zmysle slova a to napriek ich faktickému spojeniu, každá z nich môže mať samostatný osud. Spoločnosť SIRS Development, a.s. je teda vlastníkom pozemku a vlastníkom miestnej komunikácie ulice X. Q. je Mesto Žilina, teda dve rozdielne osoby. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky (Ro KS v Plzni zo dňa 11.07.1993, sp. zn. 15Ca 252/93, Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 3466).

19. Žalobca zdôraznil, že žalovanému vznikol záväzok zaplatiť žalobcovi mesačnú odplatu vo výške 60% ceny za parkovanie, vybrané žalovaným za príslušný kalendárny mesiac, na základe faktúry vystavenej žalobcom v dohodnutej lehote, na podklade písomného oznámenia o výške výberu ceny za parkovanie za príslušný kalendárny mesiac, prílohou ktorého je menný zoznam ulíc. Na základe takého oznámenia žalovaného, žalobca vyúčtoval žalovanému „nájomné“. Súčasťou oznámenia, a teda aj vyúčtovania, však nebola ulica X.Q., hoci je v zozname ulíc a to podľa uvedenia žalovaného z dôvodu, že žalobca už nie je vlastník danej nehnuteľnosti, tak teda nebol dôvod platiť odplatu parkovaného na tej ulici. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, žalobca uviedol, že podľa zmluvy v znení jej dodatkov predmetom výberu parkovného za parkovanie nie sú pozemky, ale plochy určené na parkovanie a státie, ktoré sú zároveň presne zadefinované v prílohe č. 1 zmluvy ako menný zoznam ulíc, pričom podľa delimitačného protokolu pasportizácie nepremenných parametrov miestnych komunikácií a záverečnej správy je zrejmé zaradenie Ulice X. Q. do I. triedy miestnych komunikácií. Potom plochy určené na parkovanie a státie na Ulici X. mája, vo vzťahu ku ktorým je vyberané parkovné parkovacími automatmi č. XXX a XXX, sú súčasťou pozemnej komunikácie vo vlastníctve obce, a to v súlade s ustanovením § 1 ods. 3, § 3d ods. 3 Cestného zákona.

20. Právny zástupca žalovaného poprel dôvodnosť žalovaného nároku s tým, že parkovacie automaty, ktoré sú označené č. XXX a XXX na Ulici X. Q., sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve mesta, a teda nemohla byť predmetom menného zoznamu a odovzdania do užívania žalovanému pre správu parkovísk. Uvedené tvrdenie žalovaný opiera o vlastnícky vzťah SAD a následne spoločnosti SIRS Development, a.s. k tejto časti nehnuteľnosti. Žalovaný preto prestal odovzdávať vyberané parkovné. Žalovaný tvrdí, že miestna komunikácia, na ktorej sa dva sporné automaty nachádzajú, leží na parc. č. XXXX/X, a teda nie na tých parcelách, ktoré sú označené v delimitačnom protokole, pričom parcela č. XXXX/X, k.ú. Ž., patrí spoločnosti SIRS Development, a.s. Žalovaný má za to, že žalobca nemá právo ukladať povinnosť žalovanému odvádzať vybraté parkovné aj za túto odstavnú plochu na Ulici X. Q., nakoľko táto sa nachádza na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve mesta, a preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

21. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa § 1 ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon), v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Dohody, (2) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (3) Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

23. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

24. Podľa § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

25. Podľa § 43a ods. 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), v znení platnom a účinnom v relevantnej dobe, stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Inžinierske stavby sú a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

26. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zmene vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), v katastri sa spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.

27. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení strán mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný platne uzatvorili dňa 11.02.2008 Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcu sa Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 v znení Dodatkov č. 1, 2 a 3 a to v písomnej forme, ktorá nadväzovala na obsah Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003. Z hľadiska obsahových náležitostí predmetnú Zmluvu súd posúdil ako nepomenovanú inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to napriek v nej používanej terminológii typickej pre nájomnú zmluvu. Posudzovaná zmluva neobsahuje podstatné prvky nájomnej zmluvy, ktorými je dočasné prenechanie veci do užívania za dohodnuté nájomné, keďže jej obsahom je prenechanie správy parkovísk a poskytovanie služieb pri ich prevádzke za dohodnutú odmenu, ktorá predstavuje rozdiel zinkasovaného nájomného od tretích osôb a sumy vyplatenej žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti - miestnych komunikácií. Žalovaný „predmet nájmu“ neužíval, ale spôsobom dohodnutým v zmluve participoval, vo forme odmeny za výkon svojej prevádzkovej činnosti, na príjmoch získaných z užívania tohto predmetu tretími osobami, rozdelením získaného príjmu medzi stranami zmluvy, a to v pomere 60% pre žalobcu a 40% pre žalovaného. Zmluva zo dňa 06.06.2003 bola uzatvorená medzi žalobcom ako subjektom verejného práva a žalovaným ako podnikateľom, pričom v čl. VI bod 6.2. zmluvy zmluvné strany dohodli výslovnú voľbu Obchodného zákonníka.

28. Z obsahu Dohody vyplýva, že žalobca prenechal žalovanému za odplatu do užívania plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel definované v zmluve s tým, že žalovaný sa žalobcovi zaviazal z týchto plôch vyberať za dočasné parkovanie motorových vozidiel a trvalé parkovanie motorových vozidiel cenu za parkovanie, ktorá je príjmom žalovaného ako prevádzkovateľa. Zároveň sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné zodpovedajúce 50% ceny za parkovanie do 30.06.2008 a 60% ceny za parkovanie od 01.07.2008. Z obsahu takto vymedzených vzájomných práv a povinností zmluvných strán vyplýva, že predmetom záväzku bolo zabezpečiť výber parkovného za parkovanie

motorových vozidiel, ktoré bolo príjmom žalovaného ako prevádzkovateľa a súčasne podnikateľského subjektu s povinnosťou hradiť „nájomné“ žalobcovi odvíjajúce sa od výšky vybratého parkovného za príslušný kalendárny mesiac. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval záväzkovo-právny vzťah strán s prihliadnutím na vykonanú voľbu práva ako obchodnoprávny.

29. Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zaplatenie dohodnutej odmeny za rok 2015 vyúčtovanej žalobcom so stanovenou lehotou splatnosti ohľadom ulice X.Q.X.. Podkladom pre vystavenie faktúry bolo oznámenie žalovaného o výbere parkovného z parkovacích automatov a z predaja parkovacích kariet za príslušné mesiace predchádzajúceho roka, čo určil tak, že mesačná odplata je vo výške 805,64 Eur za každý mesiac vzhľadom na to, že žalobca nemal k dispozícii doklady o výške výberov parkovaného pre ul. X.mája, teda vypriemeroval zisk za rok 2014.

30. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v tvrdení, že žalovaný vyberal parkovné aj na mieste (parc. č. KN XXXX/X, k.ú. Ž.), ktoré vlastnícky patrí tretiemu subjektu SIRS - Development, a.s. so sídlom v Ž.. V tejto súvislosti súd posudzoval, či v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k pozemkovej nehnuteľnosti parcela č. KN XXXX/X zastavaná plocha v k.ú. Ž.H. z vlastníctva žalobcu ako predávajúceho spoločnosti SAD Žilina, a.s. ako kupujúcemu zo dňa 23.04.2004, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 17.05.2004 a následne do vlastníctva spoločnosti SIRS - Development, a.s., Žilina, ako vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. Ž., zaniklo žalobcovi právo na platenie nájomného za túto časť spornej komunikácie.

31. Pre posúdenie procesnej obrany žalovaného súd za určujúcu považoval špeciálnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“) a to ustanovenie § 1 ods. 2, 3 Cestného zákona, ktorý definuje, čo tvorí pozemnú komunikáciu, ustanovenie § 4b ods. 1, 2 Cestného zákona, ktorý vymedzuje miestnu komunikáciu a účel siete miestnej komunikácie a ustanovenie § 3d ods. 3 Cestného zákona, ktorý určuje vlastnícky režim miestnych komunikácií tak, že vlastníkom miestnej komunikácie je obec. Podľa vyššie citovanej právnej úpravy vlastníckeho režimu miestnych komunikácií je možné konštatovať, že aj v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v situácii, ak súčasne nedošlo k zmene vlastníckeho práva k telesu pozemnej komunikácie - miestnej komunikácie v rozsahu presahujúcich častí určených na parkovanie a miestna komunikácia vrátane parkovacích miest ako cestné teleso v zmysle právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 3 Cestného zákona, patrila žalobcovi. Zmena vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/X v k.ú. Ž. nemohla mať dopad na práva a povinnosti strán vyplývajúce zo Zmluvy o prevádzke parkovísk a poskytovaní služieb pri prevádzke parkovísk zo dňa 06.06.2003 a následnej Dohody o úprave vzájomných práv a povinností týkajúcich sa Zmluvy zo dňa 11.02.2008.

32. Stavba miestnej komunikácie a parkovacích miest, ktoré zasahujú na pozemok tretieho subjektu, v danom prípade spoločnosti SIRS - Development, a.s., má samostatný právny režim nezávislý od právneho režimu pozemku, na ktorom je vybudovaná. Uvedený záver vplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 28Cdo 3466/2008, na ktoré poukázal žalobca, a ktorého právna veta sa vzťahuje k prípadu, ak je pozemok, na ktorom sa stavba nachádza, so stavbou funkčne spojený. Pokiaľ miestna komunikácia, ktorá je tvorená celým telesom tejto miestnej komunikácie vrátane jej presahu na pozemok spoločnosti SIRS - Development, a.s., t.j. parcelu č. KN XXXX/X, je samostatnou vecou v právnom zmysle slova, podlieha samostatnému režimu nezávislému od vlastníckeho režimu pozemku, na ktorom je umiestnená.

33. Súd posúdil, že bolo preukázané vlastníctvo žalobcu k miestnej komunikácii - Ulici X. Q. vrátane presahu na parc. SIRS - Development, a.s., a to protokolom o prevode vlastníctva veci, postúpením majetkových práv a záväzkov v zmysle zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Vo väzbe na uvedené konštatovania súd námietku žalovaného, ktorá sa týkala presahu cestného telesa miestnej komunikácie na parcelu tretieho subjektu, vyhodnotil ako irelevantnú. Verejnoprávna úprava, ktorá je obsahom zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), je určujúca pre vymedzenie miestnej komunikácie ako inžinierskej stavby podľa Stavebného zákona, ktoré sa v zmysle úpravy podľa § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v katastri nehnuteľností neevidujú. Tieto stavby sa zobrazujú na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Ako vyplýva z osobitnej právnej úpravy, miestna komunikácia nie je súčasťou pozemkovej nehnuteľnosti, na ktorej je umiestnená a podlieha samostatnému právnemu a vlastníckemu režimu. Preto aj v situácii, ak táto komunikácia zasahovala do nehnuteľnosti tretieho subjektu, uvedená

skutočnosť nemala za dôsledok nedostatok oprávnenia žalobcu dohodnúť so žalovaným práva a povinnosti strán pri prevádzke parkovísk a poskytovaní parkovacích služieb Zmluvou strán zo dňa 06.06.2003 v znení jej Dodatkov a Dohodou zo dňa 11.02.2008 a na základe takejto dohody vyberať parkovné spôsobom dohodnutým v zmluve. Žalovaný vo vzťahu k výške žalobcom uplatneného nároku považoval za relevantné, že parkovacie automaty č. XXX a č. XXX a im zodpovedajúce parkovacie státie na ulici X. Q. sa nachádzajú sčasti na pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXX a sčasti na pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve obchodnej spoločnosti SIRS - Development, a.s., ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná a vyplynula z obsahu predložených listinných dôkazných prostriedkov súvisiacich so vzájomným vysporiadaním vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou SIRS - Development, a.s. Pre vyhodnotenie uvedenej skutočnosti súd nepovažoval za relevantné vlastníctvo nehnuteľnosti, resp. pozemku, na ktorom sa dotknuté plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel nachádzajú, ale práve vlastníctvo plôch určených na parkovanie a státie motorových vozidiel, na ktorých sa parkovanie realizuje.

34. Súd mal za to, že pokiaľ plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel na ulici X. Q. v Ž., vo vzťahu ku ktorým bolo vyberané parkovné parkovacími automatmi č. XXX a č. XXX, sú súčasťou pozemnej komunikácie vo vlastníctve obce (mesta), tak ako to predpokladá ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona, ich vlastníctvo je v zmysle uvedeného ustanovenia Cestného zákona oddelené od vlastníctva pozemku, na ktorom sa predmetná pozemná (miestna) komunikácia nachádza a prevod vlastníckeho práva pod pozemnou (miestnou) komunikáciou na tretí subjekt by nemal vplyv na vlastnícke právo k miestnej komunikácii, vrátane miest určených na parkovanie a státie motorových vozidiel, ktoré sú jej súčasťou. Podľa ust. § 1 ods. 3 Cestného zákona pozemnú komunikáciu (pod ktorý pojem sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. c) Cestného zákona zaraďujú aj miestne komunikácie) tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätov oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.

35. Súd dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený podľa Zmluvy v znení Dohody poveriť žalovaného aj výberom parkovného na plochách určených na parkovanie a státie motorových vozidiel na miestnej komunikácii na ulici X. Q. v Ž., vo vzťahu ku ktorým je vyberané parkovné parkovacími automatmi č. XXX a č. XXX, a aj z ceny vybratej za parkovanie motorových vozidiel na týchto plochách určených na parkovanie a státie motorových vozidiel bol žalovaný v súlade s ustanovením čl. 1 bod 4. Dohody povinný uhrádzať žalobcovi 60 %. Žalovaný nepreukázal, že by sporné plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel na ulici X. Q. v Ž. neboli súčasťou cestného telesa miestnej komunikácie na ulici X. Q.Á. v Ž., ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Okresný súd preto nepovažoval za dôvodnú procesnú obranu žalovaného voči výške uplatneného nároku odvíjajúcu sa od oprávnenosti výberu parkovného na sporných parkovacích miestach na ulici X. Q. v Ž. zo strany žalobcu. Pre rozhodnutie súdu nebolo relevantné, či a v akej miere je pozemok pod miestnou komunikáciou na ulici X. Q. v Ž., súčasťou ktorej sú sporné parkovacie miesta vo vlastníctve žalobcu, vo vlastníctve spoločnosti SIRS - Development, a.s. Súd preto zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania geometrickým plánom, teda na základe uvedeného súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným, a to vyhotovenie geometrického zamerania za účelom zistenia, v akej časti sa odstavné plochy nachádzajú na parc.č. XXXX/X.

- V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie KS v Žiline, sp.zn. 13Cob/212/2017, v ktorom krajský súd v zhode so záverom okresného súdu vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného zvýraznil, že nebolo dôležité vlastníctvo pozemku pod miestnou komunikáciou na ulici X. Q. v Ž., ale to, že miestna komunikácia na ulici X. Q. v Ž., ktorej súčasťou boli plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel, bola vo vlastníctve žalobcu, vo vzťahu ku ktorej miestnej komunikácii - dotknutých plôch určených na parkovanie a státie motorových vozidiel boli dohodnuté zmluvné záväzky medzi žalobcom a žalovaným.

36. Vo vzťahu k vlastníctvu žalobcu týkajúceho sa pozemnej komunikácie na ulici X. Q. v Ž., žalobca predložil protokol o prevode vlastníctva veci postúpením majetkových práv a záväzkov, t.j. delimitačný protokol, z ktorého vyplynulo, že miestne komunikácie uvedené v časti I. bod 5. v katastrálnom území Ž. sa presunuli na Mesto Žilina od právneho predchodcu Technické služby Mesta Žilina. Týmto protokolom o prevode vlastníckych práv považoval žalobca za preukázané, že súčasťou majetko- právneho vysporiadania bol aj súpis miestnych komunikácií v katastrálnom území Ž.H. od položky 1 až 196. Ulica X. Q. je v súpise miestnych komunikácii špecifikovaná pod por. č. XXX a išlo o miestnu komunikáciu vo vlastníctve žalobcu.

37. Žalovaný namietal, že spornou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť, je nie zriedkavo judikovaný záver, že v prípade líniovej stavby nejde o samostatnú vec. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 52/2002, rozhodnutie sp. zn. 22 Cdo 737/2002, podľa ktorých líniová stavba nie je samostatnou vecou, ale súčasťou príslušného pozemku ako jeho povrchová úprava. Hoci existujú aj rozhodnutia, ktoré zastávajú názor, že miestna komunikácia, prípadne parkovacia plocha je stavbou a samostatnou vecou z hľadiska občianskeho práva, nie je podľa názoru žalovaného možné prijať explicitný záver, ale je potrebné vždy skúmať stavebno-technickú a konštrukčnú povahu takejto miestnej komunikácie, ako aj to, kde končí stavba a kde začína pozemok.

38. Súd však skonštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazoval žalovaný, sú nepoužiteľné pre daný prípad, pretože právna úprava pozemných komunikácií v Českej republike je odlišná od právnej úpravy pozemných komunikácií v Slovenskej republike (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 48/2012). Je tu odlišnosť českej a slovenskej úpravy. Predovšetkým slovenské verejnoprávne predpisy jednoznačne a jasne stanovujú, že miestna komunikácia je inžinierska stavba podľa § 43a ods. 3 Stavebného zákona a rovnako jasne stanovujú, že plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel na ulici X. Q. v Ž., vo vzťahu ku ktorým je vyberané parkovné parkovacími automatmi č. XXX a č. XXX, sú súčasťou miestnej komunikácie vo vlastníctve obce (mesta) tak, ako to predpokladá ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona, čo je rozdiel oproti českému právnemu poriadku, v ktorom sa uvádza, že pozemné komunikácie sú pozemkami (§ 58 ods. 2 písm. c) českého zákona č. 183/2006 Sb., príloha vyhlášky č. 190/1996 Sb.). Teda pokiaľ žalovaný poukazoval na české rozhodnutia, tak tieto nemohli byť použité nielen z dôvodu záverov prijatých rozhodnutím okresného súdu, ale ani z titulu odlišnosti právnych úprav.

39. Založený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy, Dohody, úprava práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, riešil režim prevádzky parkovísk zriadených na majetku patriaceho žalobcovi, t.j. na miestnych komunikáciách, u ktorých je nepochybné, že tieto v zmysle ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona sú vo vlastníctve obce (mesta). Súčasťou vlastníctva žalobcu, do ktorého patrili miestne komunikácie, bola zaradená aj ulica X. Q., vo vzťahu ku ktorej miestnej komunikácii plocha určená na parkovanie a státie motorových vozidiel bola obsahom úpravy práv a povinností žalobcu a žalovaného pri výbere parkovného parkovacími automatmi č. XXX a č. XXX. Súd kladie dôraz na obsah vyjadrených zmluvných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným podľa uzavretej Zmluvy a Dohody, vo vzťahu ku ktorým bolo určujúce, čo aj bolo preukázané, že majetkom žalobcu, jeho vlastníctvom je miestna komunikácia, súčasťou ktorej sú plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel na ulici X. Q. v Ž., ku ktorým, ak je vyberané parkovné parkovacími automatmi č. XXX a č. XXX, tak potom uzavretá Zmluva a Dohoda medzi žalobcom a žalovaným zakladá zmluvný záväzok, a to povinnosť žalovaného odvádzať Zmluvne a Dohodou dojednanú časť vybraného parkovného žalobcovi ako vlastníkovi miestnej komunikácie, pretože na takomto zmluvnom záväzku sa žalobca a žalovaný dohodli. Pokiaľ zmluvným nárokom žalobcu a oproti tomu stojacemu zmluvnému záväzku žalovaného bolo odvádzať žalobcovi časť zmluvne dohodnutú z výberu parkovného, tak pri posudzovaní tohto uplatneného nároku nebolo určujúce vlastníctvo pozemku pod miestnou komunikáciou na ulici X. Q.. Zmluvný záväzok žalovaného pri odvádzaní časti výberu parkovného sa týkal a mal väzbu k plochám určeným na parkovanie a státie motorových vozidiel, ktoré plochy boli súčasťou miestnej komunikácie vo vlastníctve žalobcu, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom.

40. Súd skonštatoval, že plochy určené na parkovanie a státie motorových vozidiel, ktoré sú súčasťou miestnej komunikácie na ulici X. Q., vo vzťahu ku ktorým parkovné je vyberané parkovacími automatmi č. XXX, č. XXX, ak bolo preukázané, že tieto plochy sú súčasťou miestnej komunikácie vo vlastníctve žalobcu tak, ako to predpokladá ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona, ktoré vlastníctvo je oddelené od vlastníctva pozemku, na ktorom sa predmetná komunikácia nachádza, potom prípadný prevod vlastníckeho práva pod touto miestnou komunikáciou na tretí subjekt nemal vplyv na vlastnícke právo žalobcu k miestnej komunikácii, a tým ani vplyv na opodstatnený nárok žalobcu súvisiaci s odvádzaným vybratým parkovným za plochy určené na parkovanie a státie, ktoré tvorili súčasť miestnej komunikácie na ulici X. Q.. Na základe tohto právneho záveru nebol vykonaný navrhnutý dôkaz žalovaným, ktorý sa mal týkať geodetického zamerania, z ktorého malo byť zrejmé, na akej časti nehnuteľnosti a vo vlastníctve koho sú umiestnené parkovacie automaty č. XXX a č. XXX na ulici X. Q. a im zodpovedajúce parkovacie státie. Ak v zmysle ust. § 3d ods. 3 Cestného zákona v spojení s ust. § 4b ods. 1 Cestného

zákona, vlastníctvo miestnej komunikácie, ktoré bolo preukázané na strane žalobcu, je oddelené od vlastníctva pozemku, súčasťou ktorej miestnej komunikácie boli plochy určené na parkovanie a státie, tak tým nebolo určujúce vlastníctvo tretej osoby k pozemku (nehnuteľnosti) pod týmito plochami, čo zodpovedá aj uzavretej Dohode medzi žalobcom a žalovaným, ak táto sa týka prevádzky parkovísk a poskytovania služieb pri prevádzke parkovísk, t.j. týka sa plôch určených na parkovanie a státie motorových vozidiel. Je potrebné zvýrazniť to, že predmetom sporu je plnenie si záväzkových povinností prevzatých žalovaným a pri ich uplatnení žalobcom nebolo zistené, že by odporovali dohodnutým zmluvným právam a povinnostiam podľa uzavretej Zmluvy a Dohody.

41. Súd teda skonštatoval, že žalobca má nárok na 60% ceny za parkovanie za jednotlivé mesiace. V tomto konaní si uplatnil danú odplatu za rok 2015 a to čo sa týka výberov parkovaného na ul. X.Q., nakoľko žalovaný mu neuhradil danú odplatu. Pokiaľ žalobca vystavil faktúry za rok 2015 a nasl., netýkali sa aj spornej ulice, keďže žalovaný zasielal doklady o výberoch žalobcovi len za ulice, medzi ktorými nebola zahrnutá ulica X.Q.. Preto žalobca dodatočne stanovil výšku odplaty pre danú ulicu podľa výberov v roku 2014 tak, že celkovú výšku vypriemeroval, nakoľko nemal vedomosť o skutočnej výške výberov a nezabezpečil si podklady pre určenie skutočnej výšky. Žalobca poukázal na to, že stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľná, ale bola určená ako pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného, teda priemer za predchádzajúci rok, t.j. za rok 2014, vo výške 805,64 Eur mesačne.

42. Žalovaný po vyjadrení súdu, čo je sporné a čo nesporné, uviedol, že oznámi výšku tržieb za sporné obdobie. Napriek tomu následne uvedené nepredložil s tým, že predsa žalobca je spoločníkom žalovaného a môže si tento dôkaz zabezpečiť sám a nemôže to byť na ťarchu žalovaného, nemožno ho zaťažovať. Žalovaný namietal, že žalobcom určená výška nepreukazuje skutočnú výšku a žalobca ako majoritný spoločník žalovaného si mohol zabezpečiť potrebné doklady na zistenie výšky.

43. Súd zistil z výpisu z obchodného registra na žalovaného, že žalobca je spoločníkom žalovaného. Žalobca preukázateľne vyzýval žalovaného na sprístupnenie informácii k dokladom, a to listom z 05.04.2017. (l.č. 251 obsahu spisu)

44. Súd poznamenáva, že žalovaný najprv oznámil súdu, že dané doklady ohľadom skutočnej výšky tržieb za sporné obdobie predloží, následne však toto odmietol s tým, že žalobca ako majoritný spoločník žalovaného si mohol zabezpečiť potrebné doklady na zistenie výšky.

- Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca skutočne mohol zabezpečiť dané doklady, keďže je spoločníkom žalovaného a teda má určité práva v zmysle Obchodného zákonníka ako spoločník žalovaného. Pokiaľ mu žalovaný odmietol tieto doklady predložiť, žalobca v postavení spoločníka žalovaného sa mohol domáhať svojich práv napríklad cestou súdu. Z ničoho však nevyplýva, že by sa tohto práva domáhal súdnou cestou a pod. a že požadoval uloženie povinnosti žalovanému na predloženie nejakých dokladov a pod. Žalobca svoje právo nevyužil, neuplatnil si ho a v tomto konaní žiadal len zaplatenie na základe dokladov pre rok 2014 a to vykonaným priemerom za rok 2014. Súd má za to, že keďže žalobca je majoritným spoločníkom žalovaného, nemožno prenášať dôkaznú povinnosť na žalovaného na predloženie listín v tomto konaní potrebných pre uplatnenie nároku žalobcu, dokonca žalobca to ani nenavrhoval. Žalovaný po uvedení súdu, čo je sporné v konaní, sa najprv sám „ponúkol“ na predloženie takých listín, od čoho však následne upustil z vyššie uvedeného dôvodu. Súd skonštatoval, že skutočne dôkazné bremeno bolo na žalobcovi na preukázanie skutočnej výške, ktorá je zistiteľná. Napriek tomu žalobca žiadne dôkazy ohľadom toho nenavrhol a uspokojil sa s priemerom zisku za rok 2014, čo však pre objektívne posúdenie výšky nie je možné a to predovšetkým preto, že skutočná výška je zistiteľná. Žiadny dôkaz na preukázanie skutočnej výšky žalobca nepredložil, ani nenavrhol, ani nepožiadal súd o zabezpečenie takého dôkazu, a to ani po tom, ako žalovaný upustil od predloženia takých dokladov - v tejto súvislosti treba opätovne zdôrazniť, že žalovaný hoci to odmietol, bol to návrh z jeho strany, nie zo strany žalobcu, teda ak to žalovaný navrhol a potom od toho upustil, nebol dôvod na tom zo strany súdu trvať a bolo vecou žalobcu, aby sa podľa toho procesne zariadil a adekvátne zareagoval a uplatnil svoje práva tak, aby uniesol dôkazné bremeno. Žalobca však nič nenavrhol a keďže konanie je kontradiktórne, súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie pri zachovaní zásady rovnosti strán. Teda hoci žalobca má nárok na danú odplatu za parkovné na spornej ulici X.mája, žalobca nepreukázal skutočnú výšku a jej preukazovanie je povinnosťou žalobcu, pričom výška je zistiteľná z dokladov žalovaného, ktorého žalobca je majoritným spoločníkom. Súd nezistil žiadnu objektívnu prekážku na to, aby žalobca nemohol zistiť, či zabezpečiť túto skutočnú výšku. Hoci vyzýval žalovaného a ten nereagoval, žalobca sa predsa

mohol domáhať zabezpečenia/predloženia potrebných listín, z ktorých by vyplývala výška odplaty, aj iným spôsobom, inými prostriedkami, napr. súdnou cestou sa mohol domáhať predloženia daných dokladov, keďže je spoločníkom žalovaného a jeho práva mu vraj boli zo strany žalovaného odopreté, a to v osobitnom konaní, ako aj v tomto konaní. Toto žalobca neučinil a „pohodlným“ spôsobom určil výšku priemerom za rok 2014, čo nemožno akceptovať. Žalobca nenavrhol žiadne dôkazy/návrhy za tým účelom. Pokiaľ žalovaný uviedol, že ich predloží, čo následne nevykonal z vyššie uvedených dôvodov, keďže dôkazné bremeno je skutočne na strane žalobcu a ten to nenavrhoval a nepožadoval, žalobca napriek tomu to nenavrhol a ani na tom netrval. V zmysle nie je možné, aby súd vykonával dôkazy bez návrhu strán konania a taktiež nie je možné zaviazať na zaplatenie sumy stanovenej svojvoľne, hoci bolo ju možné určiť, zistiť riadne, avšak žalobca nenavrhol žiadne dôkazy za účelom jej zistenia a trval na ním určenom „priemere“ za predchádzajúce obdobie, čo nemožno akceptovať, pričom žalobca mal vedomosť, že výška je zistiteľná z dokladov žalovaného a taktiež mal vedomosť, že pre súd je výška sporná a zároveň mal vedomosť o tom, že žalovaný také doklady nepredložil, ani nebol na to vyzvaný, keďže žalobca to nenavrhol.

45. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

46. Podľa čl. 11, bod 4 súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

47. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného ohľadom povinnosti unesenia dôkazného bremena žalobcu a teda že žalobca bol povinný zabezpečiť relevantné listiny na preukázanie skutočnej výšky odplaty a to zvlášť z dôvodu, že žalobca je spoločníkom žalovaného. Pokiaľ vyzýval žalovaného na sprístupnenie informácií a žalovaný na to nereagoval, mal možnosť využiť ďalšie prostriedky na ochranu svojich práv. Pokiaľ to nevyužil a nezabezpečil si právnymi prostriedkami dané doklady, či listiny ohľadom, výberov a pod. od žalovaného, musí znášať procesné následky. Nemožno akceptovať ním určenú výšku odplaty stanovenú svojvoľne ako priemerná odplata podľa odplaty v roku 2014. Súd má za to, že odplatu bolo možné zistiť a určiť, avšak žalobca jednak nenavrhol žiadny dôkaz za tým účelom a to ani po tom, ako žalovaný najprv sám navrhol, že dané listiny predloží, avšak následne od toho upustil. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý žiadnym relevantným spôsobom nezareagoval na postup žalovaného a nenavrhol žiadny dôkaz a zotrval na výške odplaty tak, ako určil on. S týmto sa však nie je možné stotožniť a nemožno akceptovať priemernú výšku za rok 2014. Výška odplaty za sporné obdobie (01/2015-02/2017) je určiteľná z relevantných listín žalovaného. Súd však nemôže nahrádzať vôľu strán konania pri dodržaní zásady rovnosti strán a vykonávať nenavrhnuté dôkazy, a preto pokiaľ žalovaný nepredložil listiny ohľadom výberov, hoci to pôvodne „sľúbil“, pričom nedoloženie listín riadne zdôvodnil, súd nepožadoval ich predloženie, keďže žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno, to nenavrhol, nepožadoval, pričom vedel po posúdení súdu, že sporná je výška. Nemožno zaťažovať protistranu v takom prípade. (bez návrhu žalobcu) Súd je povinný postupovať v zmysle čl. 17 CSP, v zmysle ktorého súd postupuje bez neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Keďže dôkazné bremeno bolo na žalobcovi ohľadom skutočnej výšky odplaty, bez návrhu žalobcu nebolo možné požadovať potrebné dokumenty od žalovaného.

48. V zmysle § 215 ods.1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

49. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 a čl. 15 v spojení s čl. 11 ods.4 CSP, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že hoci žalobca má nárok na parkovné za sporné obdobie, žalobca nepreukázal skutočnú výšku parkovného vybratého na ul. X.Q., teda neuniesol dôkazné bremeno, a preto nesie procesné následky. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. Žalobe nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania skutočnej výšky parkovného a odplaty.

50. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal trovy konania v rozsahu 100% žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu. O výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363

Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).