Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/51/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: N.. X. V., bytom B., ul. L. XX, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 8C/237/2015-54 zo dňa 25. mája 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol neúplnú a nezrozumiteľnú žalobu žalobcu doručenú súdu dňa 01.04.2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 132, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2 CSP. 1.1. Uviedol, že žalobca dňa 01.04.2015 súdu prvej inštancie doručil žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym postupom a nezákonnými rozhodnutiami vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 8C/81/2008 a Nc 1005/1996. Vzhľadom na to, že predmetnú žalobu považoval za neúplnú, súd už za účinnosti uznesením zo dňa 18.11.2016 č.k. 8C/237/2015-46 žalobcu vyzval, aby odpovedal na otázky súdu: 1/ v ktorej veci Okresného súdu Komárno nastala podľa jeho tvrdenia skutočnosť, na základe ktorej si uplatňuje predmetnú náhradu škody (treba uviesť spisovú značku), 2/ či si uplatňuje predmetnú náhradu škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom a ak áno, je potrebné, aby konkretizoval svoje podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa nesprávneho úradného postupu (uvedením toho, ktorú konkrétnu skutočnosť považuje za nesprávny úradný postup vo veci), 3/ či si uplatňuje náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím a ak áno, treba uviesť dátum vydania rozhodnutia a jeho číslo konania. Po doručení tohto uznesenia žalobca dňa 05.12.2016 súdu prvej inštancie doručil podanie, v ktorom uviedol, že vydané uznesenie je nesprávne, nejasné, nezrozumiteľné a aj nevykonateľné. Konštatoval, že týmto podaním žalobca neodpovedal na otázky súdu. Nakoľko jeho žaloba takto ostala naďalej takto neúplná a nezrozumiteľná, uznesením zo dňa 27.02.2017 vyzval žalobcu, aby žalobu doplnil o ďalšie skutočnosti. Zároveň ho poučil o procesnom následku nedoplnenia podania (odmietnutie). Po doručení tejto výzvy žalobca súdu dňa 03.04.2017 doručil podanie, v ktorom doplnenie podľa výzvy súdu nevykonal, opakovane odkázal na obsah svojej žaloby ako aj na obsah spisových materiálov a namietal, že takýto postup súdu považuje za rozporný s čl. 6 a s čl. 17 a považuje ho za neprimerané a opakované zaťažovanie strany sporu ako aj iných osôb s poukazom na ust. § 186 CSP. 1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca svoju žalobu podľa výzvy súdu nedoplnil. Uviedol, že Civilný sporový poriadok vyžaduje, aby opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nebolo nahradené iba odkazom na označené dôkazy, čo znamená, že opis rozhodujúcich skutočností je potrebné priamo uviesť. Súd prvej inštancie zastal názor, že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým

dejom. Mal za to, že listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, prípadne iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia strán sporu, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto strany sporu plnil súd. Vzhľadom na to, že žalobca podľa výzvy súdu nedoplnil svoju žalobu, súd prvej inštancie zastal názor, že vo veci nie je možné pokračovať a preto žalobu odmietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo postúpil vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Svoje odvolanie odôvodnil súčasne so všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 ako aj § 366 CSP. Mal za to, že napadnuté uznesenie je pokračovaním nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodovania dokazujúci nevymožiteľnosť práva na území SR predovšetkým ochraňovanie nezákonnosti a aj závažných procesných a právnych pochybení súdov v konaniach, ktoré sú uvedené aj v podanej žalobe, bez ohľadu na ich inštančnosť. Argumentácia súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v platných predpisoch - okrem iných aj uvedených v podanej žalobe. Preto tvrdenia, že žalobca neuviedol, nešpecifikoval, nepreukázal, sú iba tvrdeniami za účelom zbavenia sa zodpovednosti v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že súd dôkazy ignoruje, v napadnutom uznesením sa nimi ani nezaoberá. Namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom považoval za jednoznačné, že súd mu požadovanú právnu ochranu ako poškodenému neposkytol, naopak, bol iba zbytočne zaťažovaný a diskriminovaný aj ako zdravotne postihnutá osoba. Podľa neho už vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody zo dňa 11.02.2014 ozrejmil, kedy sa o vniknutej škode a jej výške dozvedel, pričom následne bola vo veci podaná žaloba. Konštatoval, že na podanej žalobe naďalej trvá v plnom rozsahu so svojimi písomnými vyjadreniami, žiadosťami, návrhmi, námietkami a podaniami, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť podanej žaloby, ako aj potrebu toho, aby vo veci zákonne rozhodol súd. V ďalšom poukázal na základné práva v zmysle Ústavy SR. Namietal aj pokračovanie v nesprávnom úradnom postupe a v nezákonnom rozhodovaní v súdnom konaní v predmetnom konaní s početnými zbytočnými prieťahmi v konaní s neprimeraným zaťažením strany žalobcu a iných osôb navyše s nebezpečným vyhrážaním a nátlakom, resp. hrubým nátlakom s pravdepodobnosťou hraničiacou so skutočnosťou aj zneužívaním právomoci a postavenia verejného činiteľa, marením úlohy verejným činiteľom.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 123 ods. 1 podanie je úkon určený súdu. Podľa ods. 2, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

7. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa ods. 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa ods. 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9. V ustanovení § 123 sa zaviedla legálna definícia pojmu podanie a podanie vo veci samej. Za podanie sa považuje akýkoľvek úkon určený súdu. Osobitným druhom podania je podanie vo veci samej (v merite veci), pričom v odseku 2 sú podania vo veci samej uvedené len demonštratívne, za podanie vo veci samej sa teda môže považovať aj iné podanie. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP. Čo sa týka označenia dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností, strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Čo sa týka žalobného návrhu, tým sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 CSP. Vadou podania vo veci samej je aj neurčitosť podania a za takéto podanie sa považuje podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán sporu. Za neurčité podanie sa považuje aj žaloba obsahujúca nedostatočnú identifikáciu parciel, ktoré sú predmetom sporu, ako to je aj v tejto veci.

10. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Doplnenie podania upravujú ustanovenia § 128, 129 CSP, ktoré sú čiastočne prevzatými a čiastočne modifikovanými úpravami predtým platného ustanovenia § 43 OSP. Predmetná úprava predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania. Zvýšená manudukčná povinnosť sa uplatňuje v prípade úpravy podľa § 129 CSP. Ak teda účastník (žalobcovia) podal podanie, ktoré svojím obsahom môže byť návrhom na začatie konania, toto podanie nemalo zákonom predpísané náležitosti alebo bolo neúplné, nesprávne a nezrozumiteľné, strana bola uznesením súdu vyzvaná na odstránenie týchto nedostatkov s poučením o následkoch neodstránenia týchto vád a ak neodstránením týchto vád nie je možné pokračovať ďalej v konaní, vydá súd uznesenie o odmietnutí podania tak, ako v predmetnom prípade.

12. Odvolací súd konštatuje, že ak podávateľ v stanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní, je potrebné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok pokračovať v konaní. Ak podanie nebolo ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu konania vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Ak však ide o taký nedostatok, pre ktorý nie je možno v konaní pokračovať a podanie vo veci samej nie je ani napriek výzve súdu opravené alebo doplnené v stanovenej lehote, súd podanie odmietne. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadava nielen s tým, prečo je podanie neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a prečo pre tieto nedostatky nie je možné pokračovať v konaní, ale zároveň sa vysporiadava aj s otázkou, prečo nedostatky podania neboli odstránené. Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí podania obsahujúceho návrh na začatie konania sa konanie končí. Odmietnutie podania však nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, pretože môže podávateľ podať návrh opätovne.

13. Odvolací súd zastal názor, že podanie žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bolo, tak ako to konštatoval už súd prvej inštancie, neopísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby z nich bol zrejmý skutkový stav, na základe ktorého sa žalobca domáha ochrany svojho práva. Svoje tvrdenia navyše nedoložil listinnými dôkazmi, na tieto v nej iba poukazuje, čo je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP. Navyše napriek výzve súdu prvej inštancie zo dňa 18.11.2016 (č.k. 8C/237/2015-46) a zo dňa 27.02.2017 (č.k. 8C/237/2015-52) žalobca svoju žalobu v zmysle výziev nedoplnil, a to ani v odvolacom konaní. Neurobil tak napriek poučeniu súdu prvej inštancie, že podanie je potrebné doplniť v určenej lehote, pričom bol tiež poučený o procesnom následku nedoplnenia podania, ktorým je odmietnutie takejto neúplnej žaloby. Odvolací súd preto zastal názor, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podania, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom a porušenia jeho ďalších základných práv garantovaných Ústavou SR sú neopodstatnené, keďže sám žalobca sa o možnosť prerokovania žalovanej veci pripravil nedoplnením žaloby.

14. Nakoľko podanie žalobcu nespĺňa náležitosti žaloby na začatie konania, pričom ide o taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, rozhodnutie súdu prvej inštancie o odmietnutí

podania žalobcu je v súlade s ust. § 129 ods. 3 a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .