Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-14-2018.pdf
PDF · 160.08 KB
No categories available
13S/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: DSP trade s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 112 936 , právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. decembra 2017, č. 102581531/2017, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 102581531/2017 zo dňa 14. decembra 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Trenčín zo dňa 11.09.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 213 150,14 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 6 817,63 eur a súčasne mu bola vyrubená daň v sume 206 332,51 eura.
2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že správca dane úmyselne vyhodnotil svoje zistenia spôsobom, kedy prihliadal len k tej časti vyjadrení obchodných partnerov daňového subjektu, ktoré neboli podané s určitosťou (ktorú je možné pripísať aj uplynutiu určitej doby od času realizácie obchodu) a ktoré s trochou fantázie správcu dane bolo možné vyložiť v neprospech žalobcu ako daňového subjektu. Naopak k dôkazom, ktoré preukazovali reálnosť deklarovaných transakcií, správca dane ako ani žalovaný vôbec neprihliadli, opomenuli ich a o ich existencii sa nikde nezmienili. Nakoľko ide o dôkazy, ktoré jediné sa nachádzali v dôkaznej právomoci žalobcu mal sa správca dane k ich existencii a ich relevancii vyjadriť a vyhodnotiť ich. Keďže tak neučinili, tak svojim konaním porušili jednu zo základných zásad správy daní ukladajúcu správcovi dane prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Tým, že správca dane dôkazy predložené ku kontrole daňovým subjektom opomenul, nastolil pre prijatie svojich záverov stav umožňujúci tvrdenie, že daňový subjekt nevyvrátil vzniknuté pochybnosti správcu dane.
3. Okrem toho mal za to, že žalovaný spolu so správcom dane na účely prijatia svojich záverov zovšeobecnili svoje zistenia do takého rozsahu, že vo svojich záveroch zo všetkého obchodovaného tovaru už spomínajú len mäso - mrazené kuracie prsia a poukazujú na daňovú výhodu vyplývajúcu z následného oslobodeného dodania týchto kuracích pŕs do Českej republiky platiteľovi Notarex
s.r.o. (str. 13 rozhodnutia žalovaného.) Zároveň konštatujú, že žalobca nepreukázal predaj/spotrebu obchodovaného tovaru konečnému spotrebiteľovi. Tieto tvrdenia žalovaného boli žalobcom počas výkonu daňovej kontroly vyvrátené. Uvedené podľa žalobcu preukazuje evidencia vypracovaná z dôkazov, ktoré boli predložené správcovi dane ku kontrole.
4. Žalobca správnemu súdu predložil popárované faktúry od svojich obchodných partnerov (J-ten, s.r.o., Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. ako aj Notarex s.r.o.), pričom preukazoval svoj postup ako aj postup svojich obchodných partnerov v rámci obchodovania s tovarom (drogistický tovar a iný tovar ako aj mrazené kuracie prsia). Predložil aj doklady, ktoré získal od spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o., ktorá mala sklad v sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde dochádzalo k dovozu tovaru - mrazené kuracie prsia, a to konkrétne príjemky a doklady CMR. Uviedol, že k týmto dôkazom by sa dopracoval aj správca dane ako aj žalovaný, ak by vyhoveli žiadostiam, v ktorých ich o to viackrát žiadal.
5. Ďalej zdôraznil, že k žiadnej daňovej výhode nedošlo a ani nemohlo dôjsť pri predaji tej časti tovaru, ktorý bol predaný v tuzemsku a zároveň poukázal na to, že ak nebola spochybnená existencia tovaru, nemôže mu byť pripisovaný daňový únik, profitovanie na štátnom rozpočte pri spôsobe obchodovania spočívajúcom v nákupe a predaji tovaru v tuzemsku, nakoľko tu sa započítava daň na výstupe s daňou na vstupe a kontrolovanému platiteľovi teda vzniká daňová povinnosť z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou z reálneho predaja a nie z titulu uvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Trval na tom, že na základe predložených dôkazov došlo k preukázaniu toho, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako bolo uvedené na jednotlivých faktúrach, a teda, že nedošlo k nedovolenému zneužitiu práva.
6. Z predložených dôkazov je podľa jeho názoru zrejmé, že si nezabezpečoval prepravu z ČR sám, ale bolo dokázané, že tovar bol dovážaný prostredníctvom prepravcov od odosielateľov pre príjemcu J-ten s.r.o., ktorý ich následne dodal žalobcovi. Je teda zrejmé, že žalovaný a správca dane z dôvodu nesplnenia si všetkých svojich povinností, ktoré im vyplývajú z daňového poriadku, zistili nedostatočne skutkový stav veci a tento následne nesprávne právne posúdili. Žalobca za účelom preukázania tvrdení, že z jeho strany došlo k predaju dodaného tovaru v maloobchodných prevádzkach predložil dôkazy, a to výpisy z registračných pokladní maloobchodných prevádzok žalobcu za rozhodné obdobia. Uvedenému nasvedčuje aj nesprávnosť argumentácie (str. 11 rozhodnutia žalovaného), „ak by tieto umelé transakcie neexistovali, daňový subjekt by si daňovým priznaním neuplatnil nadmerný odpočet, naopak, vznikla by mu daňová povinnosť“. Žalovaný toto svoje všeobecné tvrdenie nepodložil žiadnymi prepočtami a tým vykonštruoval dojem, že žalobca ukrátil štátny rozpočet o 213.150,14 eur, čo nie je v žiadnom prípade pravda.
7. K hodnoteniu dôkazov ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne a v jeho neprospech vyhodnotil svedeckú výpoveď konateľa spoločnosti J-ten s.r.o. (konateľ v čase realizácie preverovaného obchodu) Ing. P. O. tým, že neprihliadol ku skutočnosti, že ako osoba, ktorá je po mozgovej príhode si nemusí presne pamätať názvy všetkých obchodných partnerov. Taktiež bez prihliadnutia ku konkrétnym okolnostiam veci účelovo prijal záver, že ak bola spoločnosť predaná, musí ísť o „podvodníka“. Napriek vyjadreniam Ing. P. O. o tom, že nakupoval tovar aj od iných dodávateľov v Českej republike (nielen od spoločnosti Conflans Energy, s.r.o.) a napriek tomu, že správca dane týchto dodávateľov vďaka systému VIES aj opoznal, sa správca dane rozhodol pre interpretáciu o nezistenom pôvode obchodovaného tovaru namiesto toho, aby zaslal medzinárodné dožiadania do Českej republiky na všetkých dodávateľov spoločnosti J-ten s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období a vykonal tak taký druh dokazovania, ktorého výsledkom by bol zistený pôvod sporného obchodovaného tovaru (uvedené je len v dôkaznej právomoci správcu dane).
8. K odôvodneniu neuznania práva na odpočítanie dane na vstupe z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. (str. 7 rozhodnutia žalovaného) žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a teda sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa podľa neho vôbec nevysporiadal s dôkazom nachádzajúcim sa v spise žalobcu, so Zápisnicou o podaní vysvetlenia č. 916094/2015 spísanou colníkmi KÚ FS dňa 16.06.2015 s konateľom spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., v ktorej konateľ Q. X. podrobne opísal priebeh obchodovania spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., vymenoval svojich dodávateľov aj s ich telefonickými kontaktmi a podrobne opísal priebeh obchodovania. Napriek získaným informáciám sa týmito žalovaný nijako
nezaoberal a svoje dokazovanie postavil na údajnej nekontaktnosti konateľa spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. Rovnako sa nevysporiadal s vyjadreniami konateľa žalobcu, pána K. F. preukazujúcimi, že tovar nakúpený od spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. bol predaný konečným spotrebiteľom v maloobchodných predajniach. Zároveň žalovaný nepovažoval za potrebné preveriť reálnosť deklarovaných obchodov vypočutím zamestnancov žalobcu, ktorí boli podľa výpovede pána K. F. pri preverovaných obchodoch účastní.
9. K dokazovaniu vedenému v súvislosti s dodávateľmi spoločnosťami J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. žalobca vo všeobecnosti uviedol, že viazanie vzniku daňovej povinnosti na skutočnosť, že dodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie smerom do minulosti v období, keď z preukázaných objektívnych dôvodov k výkonu ekonomickej činnosti už nedochádza, je nesprávne. Aby takéto dokazovanie mohlo byť považované za správne, musel by správca dane mať preverené disponovanie formálnym a materiálnym vybavením dodávateľa v čase, kedy k preverovaným obchodom došlo.
10. Vo vzťahu k odôvodneniu žalovaného o vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody spočívajúcemu v konštatovaní, „že jednotlivé spoločnosti, resp. ich konatelia sa navzájom poznali, mali úzke vzťahy, obchodovali navzájom medzi sebou viacero zdaňovacích období“, žalobca zdôraznil, že pri podnikaní je úplne normálne, že spoločnosti a ich konatelia medzi sebou obchodujúci sa poznajú, inak by medzi sebou obchodovať nemohli a úplne normálne je aj to, že obchodní partneri medzi sebou obchodujú viacero zdaňovacích období, čo skôr nasvedčuje vierohodnosti obchodu ako takého. Ako nevierohodný by sa skôr javil dôkaz, ktorý by dosvedčoval, že žalobca svojich obchodných partnerov nepozná.
11. Žalobca ďalej poukázal na to, že je štandardným subjektom s majetkovým, personálnym zázemím, ktorý reálne uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s potravinami, čo nakoniec v rozhodnutí potvrdil i správca dane. O tejto skutočnosti svedčí i splnenie všetkých zákonných podmienok súvisiacich s potravinovou legislatívou ako aj uskutočnené miestne zisťovanie vykonané správcom dane dňa 12.11.2014 na prevádzke daňového subjektu DSP trade s.r.o. na adrese Sedličná 3002, 913 11 Trenčianske Stankovce. Miestne zisťovanie, o ktorom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9311401/5/5014810/2014/Bod. potvrdilo, že na uvedenej prevádzke sa nachádzajú priestory subjektu DSP trade s.r.o. a že daňový subjekt DSP trade s.r.o. vykonáva najmä veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť s potravinami, drogistickým tovarom, alkoholickými nápojmi a mäsom.
12. Ohľadne spoločnosti J-ten s.r.o. žalobca uviedol, že možno i v dôsledku nepriaznivých ekonomických ukazovateľov ukončila svoju činnosť dňa 09.07.2015, čo však nie je protizákonné a v trhovom hospodárstve so zdravou konkurenciou je takéto konanie pomerne bežné. O tom, že spoločnosť J-ten s.r.o. vykonávala činnosť ešte i v mesiaci marec 2015 svedčí fakt, že podala za toto zdaňovacie obdobie daňové priznanie na DPH. Žalobca vyslovil presvedčenie, že ak by mal správca dane pochybnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti v období, keď s touto spoločnosťou obchodoval, využil by inštitút zrušenia registrácie na daň. Ak však správca dane v rámci daňovej kontroly v tejto dodávateľskej spoločnosti vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok, deklaroval, že daňový subjekt vykonával ekonomickú činnosť, že tovar dodaný bol, a že vznikla daňová povinnosť. Vyvrátil teda svoje tvrdenie, že u daňového subjektu J-ten s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Na jednej strane obchodné transakcie zdanil a na druhej strane ich neuznal, čím porušuje princíp proporcionality a neutrality dane, ktorý vychádza zo Smernice ES o dani z pridanej hodnoty. Je potrebné uviesť, že proces určovania dane podľa pomôcok je poslednou možnosťou ako zistiť základ dane, avšak jedná sa o riadny legitímny postup, ktorým sa daň určuje. Okrem toho bol toho názoru, že vlastnou nečinnosťou a pasívnym prístupom v komunikácii s daňovým subjektom J-ten s.r.o. správca dane zapríčinil to, že daňová kontrola v spoločnosti J-ten s.r.o. bola ukončená učením dane podľa pomôcok. Správca dane a ani žalovaný však nemôžu trestať žalobcu a požadovať od nej úhradu dodatočne vyrubenej dane, ktorú mal zaplatiť niekto iný.
13. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru od spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávnym spôsobom viedol dokazovanie, využil iba informácie získané v súvislosti s iným konaním. Nevyužil svoje zákonné oprávnenia a účelovo sa snažil dôkazné bremeno presunúť na stranu daňového subjektu, pričom obdobne postupoval aj
žalovaný. Princíp preukaznosti kontrolných zistení vyplývajúci z ustanovenia § 47 písm. h) daňového poriadku nie je naplnený tým, že správca dane rekapituluje zistenia z iného konania bez toho, aby ich osvedčil ako dôkazy a vyhodnotil vo vzťahu k posudzovanej veci. Žalobca uviedol, že potom, ako sa oboznámil s protokolom o vykonaní daňovej kontroly kontaktoval konateľa spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. Q. X., z akého dôvodu sa vyhýba účasti na daňovom konaní. Q. X. podal žalobcovi vysvetlenie, že žiadnemu konaniu sa nevyhýba, zmenil iba prechodný pobyt, na adrese svojho trvalého bydliska sa nezdržiava, a preto sa s ním je ťažké skontaktovať. Ďalej žalobcovi oznámil, že v danej veci už vypovedal na Kriminálnom úrade finančnej správy SR o čom nám predložil i kópiu zápisnice o podaní vysvetlenia č. 916094/2015. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že Q. X. popísal akým spôsobom dochádzalo k obchodnej činnosti so spoločnosťou DSP trade s.r.o., uviedol tiež svojich dodávateľov a odberateľov. V obdobnej veci bol vypovedať na tomto úrade i konateľ žalobcu K. F. dňa 23.11.2015 o čom bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č. 1697528/2015. V predmetnej zápisnici boli z jeho strany popísané všetky skutočnosti týkajúce sa sporných dodávok, zároveň boli v jej prílohe predložené doklady a dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia. Kópie zápisníc má správca dane k dispozícii. K námietke žalobcu správca dane uviedol, že konateľ Q. X. na Kriminálny úrad Finančnej správy nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenie, takže nesplnil svoju povinnosť, a teda nepreukázal reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov. Toto vysvetlenie správcu dane len dokazuje jeho neochotu zistiť riadne skutkový stav. Tak ako v prípade dodaní od spoločnosti J-ten s.r.o. nepreveril ani v tomto prípade možnosť nákupu tovaru zo zahraničia, i keď k tomu má nástroje (napr. systém VIES, dožiadanie MVI), ktoré opäť nevyužil. Považoval za potrebné poukázať na to, že žalovaný sa s týmito skutočnosťami uvedenými žalobcom v odvolaní žiadnym spôsobom nevysporiadal a len prijal závery správcu dane.
14. Žalobca mal za to, že zo záverov a postupu správcu dane ako aj žalovaného tak vyplýva, že postup dodávateľa (jeho právnych nástupcov), ktorý nevie predložiť účtovníctvo, je v súlade s právom. Z uvedeného plynie záver, že vedenie účtovníctva je na škodu toho, kto ho vedie v súlade s právnymi predpismi, pretože vyhlásením daňového úradu, že technicky sa dá vyhotoviť akýkoľvek doklad (tieto závery sa nájdu v každom rozhodnutí od východu na západ) sa toto účtovníctvo považuje za nedôveryhodné, resp. nespôsobilé na preukázanie nárokov osôb. Podľa jeho názoru správca dane ako aj žalovaný takýmito rozhodnutia chránia porušovateľov právnych predpisov. Správca dane a žalovaný majú nástroje akými sa vie zdokumentovať fakturačný tok, resp. dodanie tovarov a služieb, a to na základe kontrolných výkazov, ktoré majú k dispozícii. S týmto dôkazom sa však nijakým spôsobom nevysporiadali, a ani ho v tomto konaní nevyužili, pritom je ich povinnosťou v rámci dokazovania preveriť všetky skutočnosti, a teda i dôkazy, ktoré sú v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca opätovne zdôrazňoval, že správcovi dane predložil všetky doklady a podklady ku kontrole tak, ako boli ním v rámci konania požadované. Správca dane a ani žalovaný ho nijakým spôsobom nevyzvali na doplnenie predložených dokladov. Podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú pritom presne definované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobca má za to, že tieto podmienky na oslobodenie od dane splnil, a z tohto dôvodu vnímal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného týkajúce sa preukázaných kontrolných zistení za sporné. Poukázal na to, že z odpovede č. 649134/2015 zo dňa 27.05.2015, ktorá bola správcovi dane poskytnutá v rámci medzinárodnej výmeny informácii vyplýva, že v rámci vyhľadávacej činnosti bolo zistené, že daňový subjekt Notarex s.r.o. poukázal zo svojho bankového účtu v prospech účtu príjemcu DSP trade s.r.o. celkovú čiastku 331.472 eur (v období apríl- august 2014). S touto skutočnosťou sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa podľa jeho názoru nevysporiadal s množstvom dôkazov, ktoré preukazovali, že spoločnosť TENDERFOOD AB, s.r.o. reálne obchodovala s komoditou mrazené mäso. Vo veci vyrubovacích konaní daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február a marec 2014 boli vypočutí zamestnanci skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Svedkovia uviedli informácie najmä o skladovaní a manipulácii s tovarom pre cudzieho ukladateľa TENDERFOOD AB s.r.o., o spôsobe komunikácie s týmto ukladateľom, ktorý poskytoval informácie o jednotlivých pohyboch mrazeného mäsa do skladu a zo skladu spravidla emailom (dátum, druh tovaru, množstvá, evidenčné čísla vozidiel), o disponovaní sprievodných dokladov k mrazenému mäsu (dodacie listy, medzinárodné nákladné listy), o vedení skladovej evidencie. Správca dane a ani žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadali s informáciami týkajúcimi sa skladovania tovaru v prevádzke MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Táto spoločnosť má k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré potvrdia prevzatie a odovzdanie tovaru, o čom svedčia i citované dôkazy v protokole a práve takýmto konaním zo strany správcu dane ako aj žalovaného došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Skutočnosť, že žalobca tovar nakúpil od spoločností J-ten s.r.o., resp. Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., ktoré aktuálne nie sú kontaktné nie je možné pripísať ako nesplnenie dôkazného
bremena daňového subjektu. V tomto ohľade poukázal aj rozsudok Súdny dvor EÚ vo veci C-354/03 Optigen Ltd.
15. Ak správca dane uviedol, že spoločnosti vykazujú vysoké obraty, bez zamestnancov, základných prostriedkov, skladových priestorov, manipulačnej techniky, bez vedenia skladovejevidencie a pod. tak z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, vo veci C-18/13 Maks Pen, atď.) vyplýva, že absencia zamestnancov, skladových priestorov, manipulačnej techniky nie sú samé o sebe dôvodom k nepriznaniu odpočítania dane.
16. Žalobca poukázal aj na rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100237541/2018 zo dňa 26.01.2018 a č. 100320309/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorými boli zrušené rozhodnutia správcu dane - Daňového úradu Trenčín, ktoré sa týkali skutkovo zhodných prípadov ako je vec, ktorá je predmetom tejto žaloby, pričom v týchto konaniach vystupovali rovnaké daňové subjekty a bol použitý rovnaký spôsob obchodovania s tými istými komoditami, len za iné zdaňovacie obdobia, pričom skutková povaha týchto prípadov je totožná s predmetnou vecou. V predmetných rozhodnutiach Finančného riaditeľstva SR žalovaný dospel k záveru, že cit. (str. 11 a 12 Rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR): „vzhľadom na povinnosť správneho orgánu (správcu dane) eurokonformným spôsobom vychádzať z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, nedostatky zistené v tomto sporovom preskúmavanom prípade na strane dodávateľských spoločností- je nekontaktná, konateľ so správcom dane nespolupracujem, spoločnosť si neplní svoje daňové povinnosti, neexistencia jej sídla a najmä nepredloženie účtovnej a daňovej agendy u dodávateľa sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe zo sporných preverovaných faktúr uplatnených platiteľom nedostatočné.“ Vzhľadom na Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR v obdobných prípadoch, je zrejmé, že sám žalovaný v ostatných obdobných veciach posúdil rovnakú vec diametrálne odlišne, čím došlo k porušeniu jeho povinností týkajúcich sa riadneho vedenia veci podľa platných právnych predpisov (§ 3 ods. 9 daňového poriadku), a tak došlo z jeho strany k nezákonnému rozhodnutiu. Je zrejmé, že aj v predmetnej veci týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia júl 2014 mal žalovaný dospieť k rovnakému záveru k akému dospel pri rozhodovaní o iných zdaňovacích obdobiach žalobcu (viď Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100237541/2018 a č. 100320309/2018), avšak zo strany žalovaného sa tak nestalo a nedošlo k zrušeniu rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie júl 2014. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 3 ods. 9 daňového poriadku. Žalobca mal za to, že aj v prípade zdaňovacieho obdobia júl 2014 nedošlo k dostatočnému preukázaniu tej skutočnosti, že žalobca mal (mohol) vedieť, že predmetné plnenie, zakladajúce jeho právo na uplatnenie nároku na odpočítanie dane je súčasťou zneužívajúceho konania, resp. daňového podvodu zo strany priamych dodávateľov J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. (alebo z iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca), čím došlo zo strany správcu dane ako aj žalovaného k vade konania, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutia správcu dane ako aj nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa so zisteniami správcu dane a ich vyhodnotením, teda že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt kúpou tovarov na základe faktúr od dodávateľov J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. a ich následnou fakturáciou pre ďalších odberateľov nemohol nevedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov za účelom získania daňovej výhody, keďže všetky zúčastnené spoločnosti obchodovali medzi sebou niekoľko zdaňovacích období a tovar mrazené kuracie prsia bol skladovaný na rovnakom mieste v SR, pričom daňový subjekt a ani spoločnosť J-ten s.r.o. nemali uzatvorený žiadny zmluvný vzťah so skladovateľom MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, jednotlivé subjekty si medzi sebou nahlasovali údaje o pohybe tovaru (dátum, komoditu, množstvo, evidenčné čísla kamiónov), a to aj napriek tomu, že prepravu ani jeden z týchto obchodníkov nezabezpečoval a neznášal náklady na prepravu. V prípade obchodovania s komoditou potraviny a drogistický tovar bolo zistené, že vo väčšine prípadov si tento tovar daňový subjekt sám prepravil z Českej republiky, prepravné náklady znášal formou čerpania pohonných hmôt, pričom sa taktiež oboznámil s miestami nakládok týchto tovarov a mal vedomosť o tom, že tieto tovary mu nebudú dodané v Slovenskej republike, nakoľko si ich vyzdvihol a prevzal daňový subjekt v ČR, a to aj napriek tomu, že nemal mať vedomosť o dodávateľoch J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. V uvedených prípadoch bol teda umelo nastavený mechanizmus za účelom získania neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty, preverované obchodné reťazce nesú znaky reťazových transakcií, kde na začiatku reťazcov v tuzemsku figurujú zmiznutí platitelia. Daňový subjekt bol povinný v zmysle
ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiť daň v zdaňovacom období júl 2014 z dôvodu jej uvedenia týmto daňovým subjektom na odberateľských faktúrach s miestom dodania v tuzemsku, ktorých obstaranie kontrolovaný daňový subjekt deklaroval spornými faktúrami od dodávateľov J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o.. To znamená, že na základe uvedených zistení správcu dane v tomto preskúmavanom sporovom prípade sa daň nestala splatnou z titulu dodania tovarov podľa § 19 zákona o DPH, ale z dôvodu, že bola uvedená kontrolovaným daňovým subjektom na dodávateľských faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH.
18. Žalovaný na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatoval, že správca dane žalobcu nezaťažil nadštandardným zabezpečovaním dôkazov, nakoľko vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo dodanie tovarov spornými dodávateľmi, a to aj napriek tomu, že existencia materiálneho plnenia (t.j. existencia tovarov) sa preukázala. Nepreukázalo sa dodanie tovarov dodávateľmi uvedenými na faktúrach, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane a preto nie je možné konštatovať, že požiadavky správcu dane na unesenie dôkazného bremena sú nesplniteľné. Zdôraznil, že správca dane sa pri vyhodnocovaní dôkazov a zistení opiera výlučne o zásadu vyplývajúcu z § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, nakoľko preverované obchodné transakcie nemajú ekonomické opodstatnenie, ktorých odlišnosť od bežných ekonomických obchodných transakcií v rámci svojej činnosti kontrolovaný daňový subjekt ako platiteľ nezdôvodnil a v prípade, ak by tieto umelé transakcie neexistovali, daňový subjekt by si daňovým priznaním neuplatnil nadmerný odpočet, naopak, vznikla by mu daňová povinnosť. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia (Rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. značka 3Sžf/l/2013 zo dňa 14.01.2014, no najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. značka 5Sžf/61/2016 zo dňa 30.05.2017). Skonštatoval, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu dodania tovaru daňovému subjektu, ale jednoznačne spochybnil dodanie tovaru tuzemskými dodávateľmi uvedenými na faktúrach, ktorí boli umelo vložení do reťazca spoločností za účelom dosiahnutia neoprávnenej daňovej výhody. To znamená, že všetky zistenia správcu dane bolo potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k uznaniu uplatneného nároku daňového subjektu na odpočet DPH za vyššie uvedený zdaniteľný obchod. Zo zistení správcu dane tiež vyplýva, že v predmetných sporných prípadoch neboli spochybnené dodávky tovarov kontrolovaným daňovým subjektom pre jeho odberateľov, ale spochybnená bola skutočnosť, že pôvod tovaru a jeho dodanie prostredníctvom tuzemských spoločností J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. je autentické. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných plnení je viazaný na ich skutočnosť, že dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvára hlavný predpoklad, na ktorom je pojem podnikanie založené. Ak sa zistí, že pôvod tovaru nie je možné v reťazci preukázať a tiež ho nie je možné preukázať ani u dodávateľa (napríklad prostredníctvom účtovných a daňových záznamov, teda formálnych dokladov), pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené, je na daňovom subjekte aby tieto pochybnosti správcu dane vyvrátil, pokiaľ chce byť vo svojich tvrdeniach úspešný. Správca dane v protokole z daňovej kontroly konkrétne uviedol všetky zistené skutočnosti, poukázal na vzájomné vzťahy a osobné prepojenie medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými v reťazových obchodoch s mrazeným kuracím mäsom, ktorých cieľom bolo dosiahnuť daňovú výhodu vo forme neoprávneného získania odpočítania dane z pridanej hodnoty v rámci tuzemska a oslobodenia od dane Českej republiky. Tieto zistené skutočnosti preukazujú, že daňový subjekt minimálne mohol vedieť, že je súčasťou obchodného reťazca spoločností, ktorého hlavnou úlohou je neoprávnené získanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v rámci Európskej únie, a ktorý je ako celok poznačený zneužívajúcim konaním na dani z pridanej hodnoty.
19. Žalovaný trval na tom, že správca dane eurokonformným spôsobom vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, najmä keď poukázal na to, že žalobca kúpou tovarov od dodávateľov J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. a ich následnou fakturáciou odberateľovi Notarex s.r.o. minimálne mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, keďže jednotlivé spoločnosti, resp. ich konatelia sa navzájom poznali, mali úzke vzťahy, obchodovali navzájom medzi sebou viacero zdaňovacích období, vo väčšine prípadov skladovali tovar v jednom sklade v SR (MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo) a v rovnakých skladoch v ČR, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad ani neopustil, jednalo sa o nepohyblivé dodávky, k pohybu dodávok dochádzalo len z dôvodu presunu tovaru do skladu v inom členskom štáte pri intrakomunitárnom
nadobudnutí a intrakomunitárnom dodaní tovaru. Samotný daňový subjekt bol povinný najneskôr 24 hodín pred naskladnením tovaru elektronicky nahlasovať skladovateľovi údaje o pohybe tovarov (dátum, druh tovaru, množstvo, evidenčné číslo dopravného prostriedku) a to napriek tomu, že nemal mať vedomosť o subdodávateľoch svojich dodávateľov, ktorí zabezpečovali prepravu tovaru. Z prepravných dokladov a dokladov o vyskladnení a naskladnení tovaru, ktorými disponoval dodávateľ, skladovateľ a v niektorých prípadoch aj žalobca boli zrejmí subdodávatelia predmetného tovaru (dodávateľ z ČR, nadobúdateľ v SR), prepravca, t. j. žalobca mohol mať vedomosť o pohybe tovaru a subdodávateľoch svojich dodávateľov.
20. Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalobca namietal, že sám žalovaný v ostatných obdobných veciach posúdil rovnakú vec diametrálne odlišne, čím došlo k porušeniu jeho povinností týkajúcich sa riadneho vedenia veci podľa platných právnych predpisov (§ 3 ods. 9 daňového poriadku), (viď Rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 100237541/2018 a č.100320309/2018), tak uvedené vychádza z rozhodovacej činnosti krajských súdov, na ktorú poukázal.
21. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne.
22. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102581531/2017 zo dňa 14.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 11.09.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 213 150,14 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 6817,63 eur a súčasne mu bola vyrubená daň v sume 206 332,51 eura.
23. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Daňový úrad Trenčín ( ďalej správca dane) u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2014. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľskými spoločnosťami J-ten, s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o.. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmito dodávateľskými subjektmi.
24. Z predložených daňových dokladov vyplynulo, že v rozhodnom období boli dodávky komodity - kuracích mrazených pŕs, drogistického tovaru, cukroviniek a iného potravinárskeho tovaru žalobcovi dodávané spoločnosťou J-ten s.r.o., ktorého právny nástupca je v súčasnosti spoločnosť Excite s.r.o., Turčianske Teplice. Sporné dodávateľské faktúry boli u daňového subjektu DSP trade s.r.o. zaúčtované a boli uvedené v záznamoch DPH ako tovary a služby kúpené v tuzemsku, pri ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane. V tejto súvislosti bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti J-ten s.r.o. Ing. P. O., ktorý opísal postup preverovaných transakcii od objednávky, cez prepravu, nakládku a vykládku. Potvrdil realizáciu obchodov so žalobcom. Nemal žiadne doklady ohľadne tejto spoločnosti, nakoľko táto bola zrušená bez likvidácie a všetky doklady mali byť odovzdané novému konateľovi. Svedok označil za dodávateľa tovaru- kuracích pŕs spoločnosť Conflans Energy s.r.o. z Českej republiky. Správne orgány mali za to, že konateľka spoločnosti Conflans Energy s.r.o. a svedok sa poznajú a teda ide personálne prepojené osoby. Súčasne vychádzali z toho, že spoločnosť Conflans Energy s.r.o. nespolupracuje, nereaguje na výzvy správcu dane, posledné daňové priznanie DPH podala za obdobie január 2015. Spoločnosť mala uzavretú zmluvu so skladovateľom Inpost, spol. sr.o. a za spoločnosť konala P. C., ktorá skladovateľovi dávala pokyny. Podľa skladových výdajok sa však podľa správnych orgánov nedá preukázať dodanie tovaru spoločnosti J-ten, s.r.o.. Pri svojom rozhodovaní taktiež poukazovali na to, že za obdobie júl 2014 nebola nahlásená platba od spoločnosti J-ten s.r.o. Z takto zistených skutočností potom správne orgány uzavreli, že nebola preukázaná existencia a preprava tovaru, a nie je preto zrejmé, kto bol skutočným dodávateľom predmetných tovarov, pôvod tovarov je neznámy a nepreukázaný.
25. Poukázali aj na to, že spoločnosť J-ten s.r.o. za zdaňovacie obdobia apríl až december 2014, január až marec 2015 podávala daňové priznania DPH s vysokými obratmi, ale s nízkou daňovou povinnosťou. Prostredníctvom informačného systému VIES správca dane zistil, že spoločnosť J-ten
s.r.o. nezrealizovala žiadne nadobudnutia od českého platiteľa - spoločnosti Conflans Energy, s.r.o.. Správca dane ďalej z kontrolného výkazu podaného daňovým subjektom J-ten, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2014 preveril, že v časti B1 sa nenachádzajú žiadne údaje o prijatých faktúrach o dodaní tovarov dodávateľom Conflans Energy, s.r.o.. Tieto zistenia potom podľa správnych orgánov potvrdzujú, že nie je zrejmé kto bol skutočným dodávateľom predmetných tovarov.
26. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr od dodávateľa Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o., keď rovnako dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmto dodávateľom. Uvedená spoločnosť a aj jej konateľ Slavomír Profektuš boli nekontaktní, so správcom dane nespolupracovali. Na adrese sídla dodávateľa sa v čase vykonávania daňovej kontroly nachádzali neobývané budovy v chátrajúcom stave na neudržiavanom pozemku. V čase miestneho zisťovania sa v objektoch dodávateľa nachádzal K. A., ktorý ohľadne tejto spoločnosti uviedol, že už bola hľadaná políciou aj colníkmi. Okrem toho sa tu nenachádzalo žiadne obchodné označenie a nebolo zistené, že by daňový subjekt na tejto adrese vykonával akúkoľvek ekonomickú činnosť. Zo skutočností známych správcovi dane tento uzavrel, že dodávateľ deklaroval v období apríl až máj 2014 vysoký obrat a nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom za zdaňovacie obdobie júl 2014 vykázal nízky obrat a daňovú povinnosť len v sume 2,33 eur, čo je jedným zo znakov tzv. nárazníkovej spoločnosti vo fakturačnom reťazci spoločností založenom za účelom daňovej výhody. Ak keď konateľ žalobcu potvrdil dodanie tovarov, nevedel uviesť miesto nakládky tovaru a nepoznal ani pôvod tovaru. Konečným spotrebiteľom predmetných tovarov boli zákazníci žalobcu v jeho maloobchodných prevádzkach alebo podnikatelia, ktorí mali maloobchodné prevádzky. Okrem toho časť tovarov, pri ktorých žalobca deklaroval nadobudnutie od spoločnosti J-ten s.r.o. bolo ďalej fakturovaných pre odberateľa Notarex s.r.o., Praha s oslobodením od dane. Takéto dodanie s oslobodením od dane žalobca uviedol v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 a v súhrnnom výkaze na uvedené obdobie ako dodanie tovarov oslobodených od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte s IČ DPH: CZ 02087855 podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. K predmetným faktúram žalobca predložil aj dodacie listy, CMR a skladové doklady- výdajky. Z výsledkov dožiadaní správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií za účelom preverenia predmetných intrakomunitárnych obchodov podľa správnych orgánov vyplynulo, že sa nepotvrdilo takéto dodanie žalobcom. Uvedený platiteľ v inom členskom štáte nepodal ani daňové priznanie DPH, daň z intrakomunitárnych transakcii podľa sporných faktúr nepriznal a neodviedol v tomto členskom štáte, čím sa nedosiahol prenos daňovej povinnosti pri DPH v rámci Európskej únie. Poukázali na to, že žalobca sám vykonával prepravu, avšak neuviedol žiadnu konkrétnu osobu za tohto odberateľa. Odberateľská spoločnosť je pritom nekontaktná, na výzvy nereaguje. Taktiež bolo zistené, že daňový subjekt Notarex s.r.o. poukázal zo svojho bankového účtu v prospech žalobcu celkovú čiastku 331. 475 eura a to v období apríl až august 2014. Na základe takto zistených skutočností správne orgány uzavreli, že nedošlo k dodaniu tovarov z tuzemska do iného členského štátu platiteľovi Notarex s.r.o. a preto nebolo možné uplatniť oslobodenie od dane.
27. Ďalej správne orgány uzavreli, že odberateľom komodity kuracie prsia ( ktoré mali byť obstarané od dodávateaľ J-ten s.r.o.) bol na základe odberateľských faktúr tuzemský platiteľ TENDERFOOD AB, s.r.o.. U tohto odberateľa správca dane vykonal daňové kontroly DPH za rôzne obdobia pričom v rámci týchto kontrol bolo zistené, že tento odberateľ je registrovaný Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Nové Mesto nad Váhom a jeho hlavnou činnosťou je obchodovanie s mäsom resp. potravinárskymi výrobkami. Správne orgány uzavreli, že preverovaním obchodných transakcii je zrejmé, že preverovaní obchodníci nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, väčšina obchodníkov je riziková, resp. ide o zmiznutých obchodníkov, ktorí nemali vytvorené reálne predpoklady pre obchodovanie s potravinami, drogistickým tovarom a mrazenými kuracími prsiami, prípade nevykonávali obchodnú činnosť. Pri komodite mrazené kuracie prsia sa nepreukázalo kto tovar objednal a vykonal prepravu, znášal náklady na prepravu. Žalobca a spoločnosť J-ten s.r.o. nemali uzavretý vzťah u skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Pri ostatných komoditách vo veci prepravy bolo zistené, že väčšiu časť prepravy si zabezpečoval samotný žalobca a tovar si bol prevziať v Českej republike, prepravné náklady mal vo svojich nákladoch formou čerpania pohonných hmôt. Ak teda žalobca sám uskutočnil prepravu, tak potom podľa správnych orgánov sa dodanie tovaru s prepravou prisudzuje daňovému subjektu s miestom dodania tovaru v Českej republike a to z dôvodu, že v čase začatia prepravy sa tovar nachádzal v Českej republike. Nadobudnutie tovarov v Slovenskej republike mal potom zdaniť samotný žalobca, pričom si zároveň mohol uplatniť odpočítanie dane z týchto tovarov a tým by bol daňovo neutrálny.
28. Preverovaním skladových dokladov bolo zistené, že dodanie tovaru sa realizovalo na sklad skladovateľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Ani takýmto zisťovaním však podľa správnych orgánov nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Konkrétne bolo zistené, že tento skladovateľ má uzavreté zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích službách aj so spoločnosťou TENDERFOOD AB, s.r.o.. Skladovateľ v rámci svojej činnosti vyhotovuje doklady ako sú skladové príjemky a výdajky, prílohu ktorých tvoria väčšinou dodacie listy, prípadne prepravné doklady ukladateľov. Podľa splnomocneného zástupcu tohto skladovateľa sa skladovania vykonávajú tak, že ukladatelia oznamujú skladovateľovi 24 hodín vopred umiestnenie tovaru. Po príchode tovaru sa skontroluje jeho hmotnosť, obsah a obal a následne sa tovar prijme do skladu zaevidovaním na skladovú kartu, vystaví sa skladová príjemka a tovar sa uskladní do mraziacej komory. V prípade, že ukladateľ poskytne dodací list resp. prepravný list, tento sa priloží k skladovej príjemke. Pri vyskladnení sa na skladovej výdajke okrem iného uvedie evidenčné číslo vozidla, na ktoré sa tovar nakladá, názov odberateľa.
29. Správne orgány ďalej poukázali na zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania realizovaného v rámci vyrubovacieho konania daňového subjektu TENDERFOOD AB, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február a marec 2014 a to výsluchy svedkov- zamestnancov skladovateľa. Títo uviedli, že v podstate skladujú tie isté množstvá , no nie je isté, či ide o tie isté tovary. Uviedli spôsob vedenie skladovej evidencie a ako pôvod tovaru uviedli Brazíliu.
30. Potom čo správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane sa vecou ako odvolací orgán zaoberal žalovaný, ktorý sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správcu dane, keď výslovne uviedol, že „ v predmetných sporných prípadoch neboli spochybnené dodávky tovarov kontrolovaným subjektom pre jeho odberateľov, ale spochybnená bola skutočnosť, že pôvod tovaru a jeho dodanie prostredníctvom tuzemských spoločností J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. je autentické“. Mal pritom za to, že správca dane eurokonformným spôsobom vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, keď poukázal na to, že žalobca kúpou tovarov od dodávateľov J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. a ich následnou fakturáciou odberateľovi Notarex s.r.o. minimálne mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach tovarov v reťazci obchodníkov za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody, keďže jednotlivé spoločnosti, resp. ich konatelia sa navzájom poznali, mali úzke vzťahy, obchodovali navzájom viacero zdaňovacích období a vo väčšine prípadov skladovali tovar v jednom sklade v Slovenskej republike a v rovnakých priestorov v Českej republike, pričom pri vzájomnom obchodovaní tovar sklad ani neopustil, jednalo sa o nepohyblivé dodávky, k pohybu dodávok dochádzalo len z dôvodu presunu tovaru do skladu v inom členskom štáte pri intrakomunitárnom nadobudnutí a dodaní tovaru. Žalovaný sa vyjadril k veci aj s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora.
31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/> daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/> správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
33. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/563/> správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
34. Podľa § 3 ods.9 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
35. Podľa § 63 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
36. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/> právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
37. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/> platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
38. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného je jednoznačne konštatované, že tento nespochybňuje existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľom žalobcu. Uvedený záver pritom žalovaný uviedol ohľadne všetkých sporných obchodov, bez ohľadu na osobu dodávateľa, odberateľa alebo obchodovanú komoditu. V tomto zmysle potom zostalo sporným, či spoločnosti, ktoré vystavili sporné dodávateľské faktúry ( J-ten s.r.o. a Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o.) boli aj skutočnými dodávateľmi tovaru, tak ako bolo deklarované.
39. Žalobca v podanej správnej žalobe okrem nedostatočne, nesprávne a tendenčne zisteného skutkového stavu namietal aj to, že v skutkovo rovnakých veciach, ktoré sa týkali žalobcu ako kontrolovaného subjektu a predmetného obchodného reťazca len za iné zdaňovacie obdobie došlo zo strany žalovaného k rozdielnemu posúdeniu veci, čím bolo porušené ust. § 3 ods.9 daňového poriadku a porušená zásada, že v obdobných veciach má byť rozhodované rovnako.
40. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní.
41. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom jeho prieskumu je rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorého povinnosťou je riadne sa vysporiadať s jednotlivými odvolacími námietkami, pričom musí dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky podstatné námietky uplatnené v odvolacom konaní. V danej veci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia prvotne uviedol skutkové a právne závery správcu dane s ktorými sa stotožnil a následne zdôraznil, že v danej veci nie je sporná existencia tovarov a ich dodanie odberateľom žalobcu. Ako sporné bolo vyhodnotené dodanie tovarov dodávateľskými spoločnosťami, ktoré boli uvedené na faktúrach predložených a zaúčtovaných žalobcom.
42. V tejto súvislosti však správny súd poukazuje na to, že zhrnutie skutkových záverov tak, ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia zosumarizoval žalovaný a ktoré mali byť podkladom pre jeho rozhodnutie, je protirečivé a nezrozumiteľné. V nadväznosti na uvedené potom nie je zrejmé na akom základe žalovaný považoval odvolanie za nedôvodné. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľom žalobcu, na druhej strane ( napríklad strana 8 rozhodnutia) konštatuje, že sa nepotvrdilo dodanie tovarov žalobcom pre spoločnosť Notarex s.r.o.. Súčasne je pri týchto obchodoch ohľadne tohto odberateľa uvedené, že táto odberateľská spoločnosť zaplatila žalobcovi v období apríl až august 2014 sumu 331 472 eur, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným žiadnym spôsobom vyhodnotená. Ide iba o konštatáciu faktu, pri ktorom sa nedá zistiť ako bol v kontexte ostatných dôkazov vyhodnotený. Po tejto konštatácii potom nasleduje opätovné zhodnotenie dôkaznej situácie, keď žalkovaný uvádza, že je „ zrejmé, že u kontrolovaného subjektu (žalobcu) nedošlo v tomto preskúmavanom prípade k dodaniu predmetných tovarov z tuzemska do iného členského štátu.“ Po takomto závere, v nasledujúcom odstavci žalovaný
uviedol, že konateľ žalobcu potvrdil vyššie uvedené transakcie spolu s popisom spolupráce, avšak opäť absentuje akékoľvek vyhodnotenie tohto dôkazu. Takéto odôvodnenie, v ktorom časť záverov je v rozpore s konečným vysloveným záverom o preukázaní všetkých dodaní odberateľom a súčasne sa tu nachádzajú zistenia (v prospech tvrdení žalobcu), ktoré neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené, sa javí ako nezrozumiteľné.
43. Následne žalovaný poukazuje na obchody s kuracím mäsom pre odberateľa TENDERFOOD AB, s.r.o. a skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri daňovej kontrole uskutočnenej u tohto odberateľa žalobcu. Z tejto daňovej kontroly však boli prevzaté výsledky dokazovania ohľadne skladovateľa MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo. Následne sú uvedené určité právne závery ( pravdepodobne prevzaté z tejto daňovej kontroly) napríklad, že nebolo v reťazci ( ktorí nebol výslovne pomenovaný jednotlivými spoločnosťami) preukázaný prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník a podobne. Uvedené závery však nie sú podpreté žiadnymi skutkovými okolnosťami a konkrétnymi dôkazmi, ktoré mali byť v tomto konaní zistené. Žalovaný následne od strany 10 až po stranu 22 rozhodnutia uvádza najmä to, že nespochybňuje existenciu tovaru a jeho dodanie odberateľom, rozoberá judikatúru Súdneho dvora a Najvyššieho súdneho dvora s tým, že sa vyslovil aj úvahu ohľadne vedomosti žalobcu o jeho účasti na obchode, ktorého cieľom bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Žalovaný sa však jasne a zrozumiteľne nevyjadruje k jednotlivým odvolacím námietkam uplatneným žalobcom v podanom odvolaní. Konkrétne napríklad neuviedol prečo neprihliadol na výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti Sírnaté kúpele Svätý Jur s.r.o. pred Kriminálnym úradom Finančnej správy, prečo na jednej strane u tohto dodávateľa v rámci daňovej kontroly, ktorá bola zavŕšená určením dane podľa pomôcok sporný obchod zohľadnil ako reálny a následne v konaní žalobcu jeho existenciu spochybňuje, prečo nevyužil systém VIES na preverenie obchodov na preverenie skutočností, na ktoré poukazoval žalobca a podobne.
44. Správny súd zdôrazňuje, že ak v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu chýba úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal ako a chýba argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka konania je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
45. Za vyššie uvedenej situácie keď rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti a to jednak z dôvodu určitej vnútornej rozpornosti ako aj z dôvodu, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, sa správny súd objektívne nemôže vyjadriť k jednotlivým uplatneným žalobným námietkam, ktoré smerujú k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu resp. tendenčnému vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov.
46. Súčasne správny súd poukazuje na to, že žalobca správnemu súdu predložil rozhodnutia žalovaného z obsahu ktorých vyplýva, že v skutkovo obdobných veciach žalobcu, ktoré sa týkali rovnakých resp. obdobných obchodov žalobcu len v iných zdaňovacích obdobiach žalovaný postupoval odlišne ako v prejednávanej veci, keď rozhodnutia správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V týchto konaniach bol správca dane zaviazaný v súvislosti s nadobudnutím tovaru porovnať údaje v systéme VIES, porovnať údaje v kontrolných výkazoch DPH, dôsledne preveriť tok tovarov (skladovanie, manipulácia s tovarom, preprava tovaru), k čomu mal využiť inštitút predvolania svedka, prípadne vypočuť zamestnancov žalobcu. Súčasne mal samostatne vyhodnotiť obchody s komoditou potravinársky tovar, drogistický tovar, cukrovinky. Ak v prejednávanej veci, ktorá je skutkovo obdobná postupoval odlišne tak, porušil jednu zo základných zásad správy daní, ktorá je vyjadrená v ust. § 3 ods. 9 daňového poriadku.
47. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 d), g) SSP a vec vrátil na ďalšie konanie.
48. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil v celom rozsahu, žalobca bol teda v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).