Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobkyne X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, právne zast. Mgr. Róbert Antal, advokát so sídlom AK Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, IČO: 37 818 309 proti žalovanej L. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, K. P., t.č. bývajúca XXXX T. Y., N., BC, X XHX, M., právne zast. JUDr. Jana Čončolová, advokátka so sídlom AK Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, IČO: 17 793 831, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 28.02.2017 domáha, aby súd určil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným úradom V., odbor katastrálny, na LV č. XXX pre kat. úz. P., ako parc. reg. ,,C" č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parc. reg. „C" č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a rodinný dom súpisné č. XXX na par. č. XXXX, a to v podiele X/ X. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedla, že žalovaná v minulosti kúpila od už nebohého L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V., otca žalobkyne, nehnuteľnosti, vedené Okresným úradom V., odborom katastrálnym na LV č. XXX pre kat. úz. P., ako parc. reg. „C" č. XXXX a XXXX a rodinný dom súpisné č. XXX na parc. č.. XXXX, a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Predávajúci L. X. bol pri uzatvorení kúpnej zmluvy zastúpený na základe písomného splnomocnenia svojou dcérou, žalobkyňou v tejto veci. Označená kúpna zmluva však bola údajne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že v čase, keď L. X. udelil splnomocnenie na predaj svojho rodinného domu svojej dcére, nebol spôsobilý na právne úkony v dôsledku toho, že trpel závažnou duševnou poruchou. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 29.01.2010 na základe potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009. Predmetným rozsudkom rozhodol Okresný súd Brezno o tom, že do dedičstva po L. X., označenom vyššie, patria aj nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, t.j. nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. P.. Súd rozhodol o tom, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po L. X. z dôvodu, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou mali byť predmetné nehnuteľnosti predané žalovanej, L. Y., je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko splnomocnenie L. X., udelené jeho dcére bolo neplatné v dôsledku toho, že bolo udelené osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Takto udelené splnomocnenie je jednostranným právnym úkonom absolútne neplatným podľa ust. § 38

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len O.z. alebo Občiansky zákonník). Keďže splnomocnenie udelené X. O. bolo absolútne neplatným právnym úkonom, potom aj ňou uzatvorená kúpna zmluva je neplatná, a teda Okresný súd Brezno konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti neboli plame prevedené na inú osobu. L. X. bol ich vlastníkom aj v čase svojej smrti, t. j. XX.XX.XXXX, a preto tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po ňom. Takto rozhodol Okresný súd Brezno v čase, keď ten istý súd už rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu L.X., a to rozsudkom č.k. 8Ps/l/2007-36 zo dňa 24.04.2007.

3. Vo veci vedenej pod sp.zn. 5C/334/2010 rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012, ktorým žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanej sumu 21.410,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2010 do zaplatenia a nahradiť jej trovy súdneho konania. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, avšak na základe súdneho rozhodnutia a následného rozhodnutia o prejednaní dedičstva sa výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností stala žalovaná, X. O.. Žalovaná finančné prostriedky, kúpnu cenu, žalobkyni nevrátila, preto je na mieste použitie ust. § 107 ods. 3 O.z. Preto súd zaviazal Vieru Nemčokovú, aby zaplatila žalovanej, L. Y., bezdôvodné obohatenie tak, ako to vyplýva z výroku samotného rozhodnutia. Predmetný rozsudok Okresného súdu Brezno následne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 17Co/111/2012-307 zo dňa 30.07.2015, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu.

4. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Brezno návrh na zrušenie rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktorým Okresný súd Brezno pozbavil spôsobilosti na právne úkony jej otca, L. X., a to rozsudkom č.k. 8Ps/l/2007-36 zo dňa 24.04.2007. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.01.2017, zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/l/2007-36 zo dňa 24.04.2007. Na základe uvedeného je zrejmé a nepochybné, že v čase, keď Okresný súd Brezno pozbavil L. X. spôsobilosti na právne úkony rozsudkom č.k. 8Ps/l/2007-36 zo dňa 24.04.2007, na takéto rozhodnutie neboli podmienky. Zároveň je z predmetného rozhodnutia o zrušení rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony zrejmé, že na L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V. sa hľadí, akoby nikdy spôsobilosti na právne úkony pozbavený nebol a ani mu táto spôsobilosť nebola obmedzená. Právnym následkom tohto rozhodnutia je aj tá skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalovaná L. Y. kúpila nehnuteľnosti označené vyššie, je platným právnym úkonom, a preto je vlastníkom týchto nehnuteľností L. Y., teda žalovaná.

5. Žalovaná prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka vedie proti žalobkyni exekúciu pod sp. zn. EX/112/15, sp.zn. 2Er/719/2015, ktorou sa snaží vymôcť istinu s príslušenstvom a náhradu trov súdneho konania, ktoré jej boli prisúdené rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012, ako aj potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/111/2012-307 zo dňa 30.07.2015. Sestry žalobkyne vedú proti nej exekúciu pod sp. zn. EX/1246/13, sp. zn. 2Er/1879/2010 prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, a to na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sp.zn. 4D/195/2010, pre ktoré bol podkladom rozsudok č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012.

6. Z vyššie uvedeného skutkového aj právneho opisu podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaná platne kúpila nehnuteľnosti od L. X., a to kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Brezno bolo rozhodnuté, že pre pozbavenie spôsobilosti L. X. na právne úkony neboli podmienky. Z toho vyplýva záver, že nehnuteľnosti, ktoré sú dnes v katastri vedené na žalobkyňu, v skutočnosti vlastnícky patria žalovanej. Keďže súdni exekútori vo vyššie uvedených exekučných konaniach chcú vykonať exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré sú vedené na žalobkyňu, hoci vlastnícky patria žalovanej hrozí, že súdny exekútor predá nehnuteľnosti tretej osobe, čím nastane nezvratný zásah do vlastníckych práv žalovanej, ktoré paradoxne vyvolá, okrem sestier žalobkyne, aj práve táto skutočná vlastníčka nehnuteľností. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože v opačnom prípade je „obeťou" vecne nesprávnych a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Brezno, či už o pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo následne osvedčenie o dedičstve, a napokon aj rozsudku o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovanej. Vo všetkých týchto konaniach bola žalobkyňa zaviazaná aj na náhradu trov konaní a následne je povinnou aj vo vyššie uvedených exekučných konaniach, kde exekútori vymáhajú od nej nie len nezákonnými rozhodnutiami priznané sumy pre oprávnených, ale aj náhradu trov exekučných konaní. Žalobkyňa sa iným právnym

spôsobom nemôže a nevie domôcť zmeny svojho súčasného právneho postavenia a bez určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ani nemôže dôjsť k zmene zápisu osoby vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

7. Žalobkyňa pripojila k žalobe listinné doklady, a to rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014, rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012, dražobnú vyhlášku a výpis z LV č. XXX.

8. Na základe výzvy súdu žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur.

9. Na základe výzvy súdu doložila žalobkyňa dňa 14.03.2017 plnomocenstvo pre právneho zástupcu.

10. Žalovaná doložila dňa 13.09.2017 do spisu plnomocenstvo pre svoju právnu zástupkyňu.

11. Žalovaná sa v rámci podania doručeného súdu dňa 13.11.2017 vyjadrila k žalobe. Uviedla, že dáva do pozornosti súdu, že na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/12/2017 súčasne prebieha konanie o žalobe žalobkyne X. O. zo dňa 23.02.2017 doručenej súdu dňa 24.02.2017 proti žalovanej L. Y. na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 02.03.2012, sp.zn. 5C/334/2010. V oboch konaniach ide o tých istých účastníkov a o rovnaký predmet konania. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ako je tomu v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že konanie o obnove konania vedené na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 9C/12/2017 zakladá konaniu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedenému na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4C/12/2017 prekážku litispendencie podľa § 159 C.s.p. Žalovaná v konaní sp.zn. 5C/334/2010, v procesnom postavení žalobkyne a oprávnenej v konaní EX 112/15, sp.zn. 2Er/719/22 15, má doposiaľ voči žalobkyni v tomto konaní legitímny nárok na zaplatenie nielen sumy 21 410,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.06.2010 do zaplatenia, ale aj náhrady trov súdneho konania a náhrady trov následného, začatého exekučného konania. Žalovaná, ktorá v roku 2006 nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým sa žalobkyňa v konaní č.k. 4C/12/2017 domáha určenia vlastníckeho práva, v dôsledku rozsiahlych súdnych konaní, ktorých stranou v spore bola vždy žalobkyňa, nielen že predmet kúpy nemohla užívať a tento je vplyvom času značne znehodnotený, ale je duplicitne poškodená aj tým, že uplatnenie jej legitímneho práva na vrátenie kúpnej ceny, ktorú v roku 2006 zaplatila žalobkyni, bolo spojené s vysokými trovami konania, ktorých náhrada nie je doposiaľ uspokojená. Vzhľadom aj na právny stav, ktorý bol vytvorený v dôsledku súvisiacich právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Brezno, žalovaná navrhla, aby súd konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavil v dôsledku prekážky podľa § 159 C.s.p. a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v plnom rozsahu.

12. Súd vytýčil termín pojednávania na 14.03.2018. Na pojednávaní žalobkyňa na dopyt súdu, aby sa vyjadrila a konkretizovala danosť naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva uviedla, že zo všetkých skutkových aj právnych okolností daného prípadu nepochybne vyplýva, že žalovaná v roku 2006 nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam riadnou kúpnou zmluvou; vklad vlastníckeho práva bol povolený. Následne nezákonnými rozhodnutiami dospela situácia do dnešného stavu, kedy ako vlastníčka sporných nehnuteľností je v katastri nehnuteľností vedená žalobkyňa. Tento stav nezodpovedá hmotno-právnemu stavu a jediná cesta, ako dosiahnuť nápravu tohto nesprávneho stavu v katastri nehnuteľností, je podanie určovacej žaloby. Aj s poukázaním na rozhodnutie Okresného súdu Brezno, ktorý sám zrušil rozhodnutie tiež Okresného súdu Brezno o pozbavení spôsobilosti na právne úkony nebohého p. X. je zrejmé, že nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie Okresného súdu Brezno ktorým bol p. X. pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Z toho jasne vyplýva, že p. X. nikdy nebol v stave, kedy by mohol byť z právneho hľadiska kvalifikovaný ako nespôsobilý na právne úkony. Je bez ďalšej relevancie, že rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony bolo vydané až po uzatvorení tejto kúpnej zmluvy, pretože z hľadiska technického súdu rozhodol o tom, že nehnuteľnosti patria do dedičstva na základe prvého znaleckého posudku, ktorý bol jediným podkladom pre pozbavenie spôsobilosti na právne úkony a na základe rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Ak sa teda vychádza z toho, že rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony p. X. je nezákonné rozhodnutie, čo je objektívny fakt, pričom jediným podkladom pre rozhodnutie o

pozbavení bol znalecký posudok a zároveň tieto dva dokumenty boli jediným podkladom pre rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, z okolností ktorých súd dedukoval, že kúpna zmluva je neplatná, potom je logické, že toto rozhodnutie je nezákonné. Nie je potrebné sa zaoberať otázkou, či možno takéto rozhodnutia zrušiť alebo nezrušiť, pretože toto rozhodnutie ako také zásadne nemá pre žalobkyňu žiadne právne následky. Z vyššie uvedených okolností jasne vyplýva, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti v roku 2006 a napriek tomu, že v medziobdobí bolo vydaných niekoľko nezákonných rozhodnutí a že evidenčne je vlastníčkou nehnuteľností žalobkyňa, v skutočnosti podľa hmotného práva je vlastníčkou žalovaná. Nastáva paradoxná situácia, kedy žalovaná sa ako vlastníčka bráni tomu, aby vlastníčkou bola, čo je samozrejme z hľadiska praktického pochopiteľné, keďže v danej veci ide aj samozrejme o reálny a skutočný výkon vlastníckych práv, ktorý je bol odopretý v dôsledku nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Brezno.

13. Zo všetkých vyššie uvedených okolností vyplýva niekoľko veľmi závažných dôvodov, ktoré osvedčujú naliehavý právny záujem a bez rozhodnutia súdu v tejto veci a bez jednoznačného právne relevantného určenia, kto je vlastníkom týchto nehnuteľností, sa žalobkyňa v týchto konaniach nemôže relevantne brániť. Žalobkyňa poukázala aj na to, že vlastnícke právo je nepremlčateľné a požíva veľmi vysokú ochranu aj v zmysle Ústavy SR. Ak objektívne okolnosti jednoznačne potvrdzujú, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, potom súd musí na tieto okolnosti prihliadnuť. Pokiaľ ide o vznesenú námietku prekážky litispendencie uviedla, že niet pochybností o tom, že účastníci tohto konania sú zhodní s účastníkmi súdneho konania vedeného pod sp.zn. 9C 12/2017 o obnovu konania, avšak musia byť kumulatívne spojené aj ďalšie podmienky, t.j. totožnosť predmetu konania. Predmetom tohto konania je určenie, či tu právo je alebo nie je, určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; predmetom pôvodného konania 5C/334/2010 a s tým súvisiaceho konania o obnovu konania je žaloba na plnenie. Preto nie je vôbec možné uvažovať o prekážke litispendencie len na základe toho, že je tu totožnosť účastníkov a jednotlivé právne uplatňované nároky vychádzajú z rovnakých skutkových okolností.

14. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nie je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení a to z toho dôvodu, že súčasne v tomto období je stále platné uznesenie o dedičstve, podľa ktorého žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva v tomto konaní ide. Na základe uznesenia o dedičstve, ktorým bola žalobkyňa určená ako vlastníčka sporných nehnuteľností, čo nie je sporné a nikdy nebolo napadnuté do tejto doby, sa vedie exekúcia od sestier žalobkyne. Naliehavý právny záujem nie je daný ani tým, že v konaní na Okresnom súde Brezno vedenom pod sp.zn. 9C/12/2017, v ktorom sa má rozhodnúť o obnove konania vedeného pod sp.zn. 5C/334/2010, čo je konanie o peňažnom plnení, ktoré predchádzalo tomuto konaniu, sa bude riešiť aj otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ako otázka predbežná. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

15. Žalobkyňa následne uviedla, že obranu žalovanej vníma ako úplne účelovú, keďže z určitých konkrétnych skutkových a právnych okolností môžu vzniknúť rôzne nároky - nároky na náhradu škody, na finančné plnenie, vecné plnenie, v tomto prípade napr. na určenie vlastníckeho práva, čo znamená že nemôže obstáť to, že zhodným predmetom konania je to, že sú tu zhodní účastníci a že sú tu rovnaké skutkové a právne okolnosti. Nie je možné poukazovať na to, že súd v konaní sp.zn. 9C/12/2017 sa bude zaoberať predbežnou otázkou vlastníckeho práva, keďže kataster nevykoná zmenu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia o povolení obnovy konania na základe vyriešenia predbežnej otázky. V danom prípade musí byť dané jednoznačné určujúce rozhodnutie, ktorým súd vo výroku určí, či je vlastnícke právo, či toto svedčí jednému alebo druhému, resp. zamietne žalobu, alebo rozhodne akýmkoľvek iným spôsobom.

16. Súd odročil termín pojednávania na 06.06.2018. Na pojednávaní žalobkyňa v rámci svojho záverečného vyjadrenia okrem iného uviedla, že z hľadiska právneho posúdenia a meritórneho rozhodnutia súdu v tejto veci má veľký význam rozhodnutie, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu o pozbavení spôsobilosti p. X. na právne úkony. Z rozhodnutia dovolacieho súdu jasne vyplýva, že právnym dôsledkom takéhoto rozhodnutia je jednoznačne skutočnosť, že na p. X. sa hľadí, akoby nikdy nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a všetky jeho právne úkony, ktoré vykonal, či už pred alebo po rozhodnutí o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, sú právnymi úkonmi platnými.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to plnomocenstiev pre právnych zástupcov, dražobnej vyhlášky, výpisu z LV č. XXX, ako aj oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Brezno sp. zn. 6C/248/2006, 8Ps/l/2007, 5C/334/2010, 2Ps/2/2012, 2Er/719/2015, 2Er/1879/2010 a 4D/195/2010 a výsluchom právnych zástupcov strán sporu.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :

19. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá kúpna zmluva medzi L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v zastúpení X. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, na strane predávajúceho a medzi L. Y., rod. Dudovou, nar. XX.XX.XXXX, O. XX, K. P., na strane kupujúcej, k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Katastrálneho úradu v V. V., Správy katastra V. pre katastrálne územie P., a to k pozemkom s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a č. XXXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj k stavbe so súp. č. XXX na parc. č. XXXX, rodinnému domu, za kúpnu cenu 645 000,- Sk. Splnomocnenie na uvedený právny úkon bolo L. X. udelené X. O. dňa 13.10.2006.

20. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, P., U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, P., Y. B., nar. XX.XX.XXXX, sa ako žalobkyne 1/, 2/, 3/ voči 1/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, 2/ L. Y., XX.XX.XXXX a 3/ L. X., nar. XX.XX.XXXX ako žalovaným, v rámci konania vedeného na Okresnom súde Brezno od doručenia žaloby dňa 28.11.2006 pod sp.zn. 6C/248/2006 domáhali určenia, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný L. X., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX predal žalovanej v 2/ rade v celosti nehnuteľnosti v k.ú. P., vedené na LV č. XXX ako parcela C-KN XXXX, záhrady o výmere XXX m2, C-KN XXXX, zastavané plochy o výmere XXXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parcele C-KN XXXX, je neplatná. V priebehu konania, po úmrtí pôvodne žalovaného 1/ rade dňa XX.XX.XXXX, došlo zo strany žalobkýň k zmene návrhu, ktorý bol súdom pripustený. Žalobkyne sa domáhali určenia, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyne svoju žalobu odôvodnili skutočnosťou, že žalovaný L. X. konal pri uzatvorení právneho úkonu v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, pričom už niekoľko rokov pred uzatvorením tejto zmluvy mal pôvodne žalovaný takýto zdravotný stav; bol po mozgovej príhode a mal výrazne postihnuté intelektové oblasti, okrem iného trpel aj výraznou nedoslýchavosťou. Žalovaná X. O. ako právna nástupníčka zomrelého L. X. žiadala žalobu zamietnuť; uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy L. X. bol spôsobilý na právne úkony, tejto spôsobilosti bol pozbavený až rozhodnutím súdu v konaní, ktoré bolo začaté ex offo uznesením zo dňa 09.02.2007, teda až po urobení právneho úkonu, ktorý je namietaný. Podľa názoru žalovanej žalobkyne nemali naliehavý právny záujem ani na určení pôvodného znenia žalobného petitu a ani po jeho zmene, pretože L. X. zanechal závet spísaný formou notárskej zápisnice, podľa ktorého všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý bude vlastniť v čase svojej smrti, odkázal závetom povolanej dedičke, svojej dcére X. O., teda žalovanej v 1/ rade.

21. Na základe skutočnosti zistených v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 6C/248/2006, tunajší súd uznesením č.k. 8Ps/l/2007-12 zo dňa 09.02.2007 začal ex offo konanie o úpravu spôsobilosti na právne úkony L. X., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o úprave spôsobilosti L. X. na právne úkony závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd uznesením č.k. 8Ps/ l/2007-14 zo dňa 09.02.2007 ustanovil do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Máriu Martinove. Ustanovený znalec dňa 12.03.2007 doručil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX zapísaný v znaleckom denníku č. X/XXXX.

22. Zo záveru uvedeného znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že u L. X. bola zistená závažná duševná porucha, diagnóza vaskulárna demencia, Dg F 01 podľa MKCH 10 revízie. Pre toto ochorenie je charakteristický závažný úbytok kognitívnych funkcií (napr. pamäť, pozornosť, orientácia, učenie, logické schopnosti, myslenie, tvorba súdu a úsudku, asociácie, a pod.). Jeho dôsledkom je aj emočné oploštenie, strata sociálnych zručností a orientácia na uspokojovanie iba bazálnych potrieb. Došlo k vážnej poruche reči; sú narušené komunikačné schopnosti. L. X. trpí aj výraznou poruchou sluchu (nedoslýcha). Je v danej situácii nekritický, je daná aj anosognosia ochorenia (nemá pocit chorobnosti). Pre pravostranné ochrnutie došlo k významnému úbytku aj praktických zručností. Nie je schopný samostatne vykonávať ani bežné denné potreby (obliecť, umyť sa, pripraviť si jedlo). Je neschopný samostatnej chôdze. Pokiaľ ide o prognózu do budúcna, uvedené organické mozgové poškodenie je progredujúcím ochorením. Ide o pokročilý stav, ktorý sa nedá vyliečiť; ide o trvalé dôsledky pre závažné poškodenie centrálneho nervového systému. Vyžaduje kontinuálnu a dennodennú opateru od

inej dospelej osoby na to, aby prežil. L. X. následkom uvedeného ochorenia nie je spôsobilý k žiadnym právnym úkonom. Nie je schopný si zaobstarať veci bežnej dennej potreby. Nedokáže sa postarať o svoje osobné veci. Schopnosť pre ovládanie a rozpoznávanie je u neho znížená v podstatnej a závažnej miere. Nie je spôsobilý robiť právne úkony. Nie je schopný zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami a ani s majetkom. Je ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný a mohlo by dôjsť, ak by bol odkázaný sám na seba, k prípadnému i nerozvážnemu a rizikovému konaniu s možnou majetkovou ujmou až ohrozením jeho života. Potrebuje mať zabezpečenú sústavnú opateru, dozor a starostlivosť od inej dospelej osoby, aby prežil. Je potrebné ho denne usmerňovať a kontrolovať. Sám si nedokáže zaobstarávať veci bežnej potreby pre prežitie a ani sa postarať o svoje osobné veci. Na základe vyššie zistených skutočností znalec odporučil L. X. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a neodporučil mu doručovať písomnosti a ani jeho osobný výsluch pred súdom.

23. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX v rámci konania vedeného pod sp.zn. 8Ps/1/2007, podaním doručeným tunajšiemu súdu 09.02.2007 uviedla, že s ustanovením za opatrovníka L. X. v prípade, že bude pozbavený spôsobilosti na právne úkony, súhlasí. Na pojednávaní dňa 24.04.2007 X. O. súdu uviedla, že je dcérou L. X., ktorý už 13 rokov žije v jej domácnosti v jej rodinnom dome. Za celý ten čas ako L. X. žije u nej nemala dôvod podávať návrh na jeho pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko mu rozumie, vedia spolu komunikovať. Oboznámila sa so znaleckým posudkom, s jeho závermi v plnom rozsahu súhlasí. V prípade, že L. X. bude pozbavený spôsobilosti na právne úkony súhlasila s tým, aby mu bola ustanovená za opatrovníka.

24. Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, právoplatným dňa 12.05.2007, pozbavil L. X., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu; za opatrovníčku mu ustanovil X. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorej povinnosťou bude pozbaveného zastupovať, spravovať jeho veci a majetok a na požiadanie súdu predkladať z jeho stavu vyúčtovanie.

25. Rozsudkom č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009, právoplatným dňa 19.01.2010 súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti v k.ú. P., vedené na LV č. XXX ako parcela C-KN XXXX, záhrady o výmere XXX m2, C-KN XXXX, zastavané plochy o výmere XXXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu, najmä obsahu znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre konanie sp.zn. 8Ps 1/2007 Okresného súdu Brezno znalkyňou MUDr. Máriou Martinove, ako aj z jej výpovede v tomto konaní, súd považoval za preukázané, že L. X., pôvodne žalovaný v tomto konaní, trpel tak v r. 2007, ako aj v r. 2006 tak závažnou duševnou poruchou (nie psychotického charakteru, ale charakteru organických porúch v dôsledku poškodenia a disfunkcie mozgu), že nebol schopný si zaobstarať veci bežnej dennej potreby, či postarať sa o svoje osobné veci, keď jeho schopnosť pre rozpoznávanie bola znížená u neho v podstatnej a závažnej miere. Nebol schopný zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami a bol ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný. V dôsledku uvedeného nepochybne nebol schopný posúdiť závažnosť a dôsledky takého právneho úkonu, akým je napr. kúpna zmluva o prevode akéhokoľvek (najmä však nehnuteľného) majetku. Zo znaleckého dokazovania okrem iného vyplynulo aj to, že uvedená porucha u menovaného bola trvalého charakteru s progresívnou prognózou, keď nebolo možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu a hoci priamo v čase urobenia právnych úkonov v októbri a novembri 2006 (t.j. v čase splnomocnenia žalovanej v 1/ rade a uzavretia kúpnej zmluvy) nebolo vykonané žiadne lekárske vyšetrenie L. X., z doloženej zdravotnej dokumentácie a z jej interpretácie znalkyňou, ako aj z jej záverov o veľkej pravdepodobnosti rovnakého, či len v nepodstatnej miere lepšieho zdravotného stavu L. X., súd dospel k záveru, že predmetný právny úkon ním nemohol byť urobený v zmysle zákonnej úpravy platne. Pretože predmetné nehnuteľnosti neboli platne prevedené na inú osobu. L. X. bol aj v čase svojej smrti, teda dňa 08.01.2008, jej vlastníkom, a teda patria do dedičstva po ňom.

26. Osvedčením o dedičstve č.k. 4D/195/2010-82 zo dňa 14.07.2010, právoplatným dňa 30.07.2010, JUDr. Štefan Demian ako súdny komisár na základe poverenia Okresného súdu Brezno prejednal dedičstvo po nebohom poručiteľovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Ako dedičia v I. dedičskej skupine prichádzali do úvahy R. F., nar. XX.XX.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. B., nar. XX.XX.XXXX, X. O., nar. 09.XX.XXXX, každá rovnakým dielom po X-ine. Poručiteľ zomrel so zanechaním závetu spísaného vo forme notárskej zápisnice dňa 30.08.1996, v ktorom nakladal s celým svojim majetkom. Ako dedička zo závetu prichádzala do úvahy X. O., nar. XX.XX.XXXX.

Neopomenuteľné dedičky zo zákona opomenuté v závete, R. F., U. U., Y. B. uplatnili v zápisnici zo dňa 14.07.2010 relatívnu neplatnosť závetu v zmysle § 479 O.z. s tým, že sa im musí dostať aspoň toľko, koľko tvorí X-icu ich dedičského podielu zo zákona, preto ako dedičia v uvedenej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy R. F., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X-iny, U. U., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X- iny, Y. B., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X-iny, X. O., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X-ín. K smrti poručiteľa do dedičstva patrili s poukazom na rozsudok č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009 nehnuteľnosti v k.ú. P., vedené na LV č. XXX ako parcela C-KN XXXX, záhrady o výmere XXX m2, C-KN XXXX, zastavané plochy o výmere XXXX m2 a rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. XXXX vo všeobecnej hodnote 29 200,- Eur. Dedičia uzatvorili dohodu, na základe ktorej vyššie uvedený majetok nadobudla Viera Nemčoková, nar. 09.10.1951 s povinnosťou úhrady dedičských podielov ostatných ustupujúcich spoludedičov.

27. L. Y., XX.XX.XXXX ako žalobkyňa podala dňa 16.09.2010 na Okresnom súde Brezno žalobu vedenú pod sp.zn. 5C/334/2010 voči X. O., nar. XX.XX.XXXX, ako žalovanej, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej 21 410,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.11.2006 až do zaplatenia. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s L. X., zastúpeným na základe plnej moci jeho dcérou - žalovanou, kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností, uvedených a špecifikovaných v odôvodnení rozsudku vyššie. L. X. bol neskôr pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Kúpna zmluva bola na základe návrhu sestier žalovanej - R. F., U. U. a Y. B. - rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009, prejudiciálne vyhlásená za absolútne neplatnú a výrokom bolo určené, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L. X., ktorý v priebehu konania zomrel. Na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Brezno č.k. 4D/195/2010-82, Dnot 72/2010 zo dňa 14.07.2010, právoplatného dňa 30.07.2010, sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, o čom svedčí LV č. XXX s povinnosťou úhrady odstupujúcim dedičkám, každej po 3.650,- Eur, a to v lehote do 30.09.2010. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie kúpnej ceny, ktorú od nej prevzala pri podpise kúpnej zmluvy za L. X. dňa XX.XX.XXXX, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy a zo splnomocnenia L. X.; žiadala vrátiť finančné prostriedky najneskôr do 31.05.2010, pretože prevzatím finančných prostriedkov sa bezdôvodne obohatila a ona teraz nemá ani nehnuteľnosť, pretože ju vlastní žalovaná, a nemá ani peniaze. Žalovaná na výzvu nijako nereagovala. Z týchto dôvodov sa svojho nároku domáhala súdnou cestou.

28. Rozsudkom č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/111/2012-307 zo dňa 30.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 11.09.2015 a vo výroku II. dňa 27.03.2012, súd uložil žalovanej X. O., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť žalobkyni L. Y., XX.XX.XXXX, sumu 21 410,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 07.11.2006 až do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku za žalobu vo výške 1284,50 Eur, v súdnom poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 3 094,20 Eur; v prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne ohľadom úrokov z omeškania zamietol. Súd priznal žalobkyni plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 O.z.

29. Keďže žalobkyňa neuhradila žalovanej istinu 21 410,08 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21 410,08 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 4 411,70 Eur, žalovaná ako oprávnená podala dňa 05.10.2015 návrh u súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka na vykonanie exekúcie voči žalobkyni ako povinnej. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 08.10.2015 v rámci konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er/719/2015 - EX/112/15 bol súdny exekútor poverený vymožením uloženej povinnosti na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009 uhradiť 21 410,08 Eur s príslušenstvom spočívajúcom v úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21 410,08 Eur od 01.06.2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 4 411,70 Eur a trov exekúcie od žalobkyne ako povinnej. Uznesením č.k. 2Er/719/2015-65 zo dňa 07.03.2017 súd povolil odklad exekúcie na podklade návrhu oprávnenej - žalovanej do doby rozhodnutia Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/12/2017.

30. Keďže žalobkyňa neuhradila R. F., nar. XX.XX.XXXX, U. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. B., nar. XX.XX.XXXX 3 650,- Eur každej z nich osobitne, trovy exekúcie pozostávajúce z poplatku vo výške

16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 420,22 Eur, R. F. U. U., Y. B. ako oprávnené 1/, 2/, 3/ podali dňa 09.11.2010 návrh u súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku na vykonanie exekúcie voči žalobkyni ako povinnej. Poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 22.11.2010 v rámci konania vedeného na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 2Er/1879/2010 - EX/947/2010 bol súdny exekútor poverený vymožením uloženej povinnosti na podklade exekučného titulu rozhodnutia notárskeho úradu JUDr. Štefana Demiana sp.zn. 4D/195/2010 zo dňa 14.07.2010 uhradiť 3 650,- Eur každej oprávnenej osobitne a trov exekúcie od žalobkyne ako povinnej. Uznesením č.k. 2Er/1879/2010-60 zo dňa 12.02.2014 súd vyhovel žiadosti oprávnených na zmenu súdneho exekútora a exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie súdnemu exekútorovi JUDr. Júlii Kubjatkovej. V rámci predmetného konania prebieha dražba nehnuteľností, ktoré sú uvedené v katastri nehnuteľností, Okresný úrad Brezno, odbor katastrálny, pre katastrálne územie P., na LV č. XXX, ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere XXX m2, parcelné č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXXX m2 a stavba - rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX, pričom do dňa vyhlásenia rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 4C/12/2017 ešte nedošlo k schváleniu príklepu.

31. Návrhom doručeným na Okresný súd Brezno dňa 21.06.2012, vedeným pod sp.zn. 2Ps/2/2012, sa navrhovateľka domáhala, aby súd v zmysle § 190 O.s.p. zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol jej otec neb. L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka dôvodila, že sa jedná o vecne nesprávne rozhodnutie súdu, pretože v čase jeho rozhodovania neboli podmienky na pozbavenie jej otca na spôsobilosti na právne úkony. Uvedené tvrdenie odôvodnila tým, že otec žil s ňou v jednej domácnosti, opatrovala ho viac ako 13 rokov, a teda vie ako komunikoval, ako sa správal a ako vnímal svoje okolie a dianie v ňom. Za celých 13 rokov nemala dôvod na otcove pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Jej otec bol síce značne postihnutý cievnymi mozgovými príhodami, pokiaľ išlo o jeho sluch a reč, avšak mentálne bol stále v poriadku. Navrhovateľka si neuvedomovala závažnosť následkov rozhodnutia o pozbavení jej otca spôsobilosti na právne úkony, skôr vychádzala z toho, že sa o otca stará; on bol pohybovo obmedzený, všetko zariaďovala ona a jej ustanovenie súdom za otcovho opatrovníka vnímala tak, že sa prakticky do budúcna nič nemení. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu vychádza v tomto prípade len z lekárskych správ a zo znaleckého posudku, pričom tento bol vypracovaný na základe vyšetrenia jej otca znalkyňou, ktoré ako sama znalkyňa uviedla, trvalo dve hodiny. Navrhovateľka však pri tom vyšetrení osobne bola a boli tam aj ďalší svedkovia a spoločne tvrdia, že vyšetrenie netrvalo viac ako 10 až 15 minút, počas ktorých sa znalkyňa rozprávala na 90 % s navrhovateľkou, lebo jej otec bol nedoslýchavý a zle artikuloval. Uviedla, že súd sa uspokojil s posudkom znalkyne bez toho, aby videl jej otca, aby ho vypočul, aby sám zistil, či je tento človek zorientovaný, či chápe súvislosti a či môže rozhodovať osebe a o nakladaní so svojím majetkom. Súdu vytkla, že nikoho okrem nej a znalkyne k veci nevypočul; súd pritom mohol požiadať o vyjadrenie starostu Obce Bacúch, susedov, ktorý s jej otcom prichádzali do kontaktu, hrávali s ním karty a sledovali televízne správy. K znaleckému posudku zároveň uviedla, že tento nebol dostatočne jasný a nijak nevysvetlil akou duševnou poruchou jej otec trpel, dostatočne neanalyzoval stupeň jeho nespôsobilosti. V návrhu sa odvolávala na slovenskú a českú judikatúru, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. K návrhu boli okrem iných listín pripojené čestné vyhlásenia osôb poznajúcich pozbaveného a „Stanovisko k psychickému stavu pána Jána Švantnera a znaleckému posudku MUDr. Martinove" zo dňa 25.4.2012, ktoré bolo vypracované MUDr. Tiborom Miklóšom, psychiatrom.

32. Uznesením č.k. 2Ps/2/201-141 zo dňa 19.6.2013 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Pavlom Čemákom, PhD., ktorého úlohou bolo vykonať znalecké dokazovanie za účelom preskúmania a posúdenia znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou Martinove dňa 7.3.2007 v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 8PS/1/2007. Znalec MUDr. Pavel Čemák PhD. vypracoval znalecký posudok č.X/XXXX, v záveroch ktorého konštatoval nasledovné skutočnosti: znalkyňa MUDr. Mária Martinove venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanda málo času, čo sa odrazilo v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu a viedlo ju to k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné a sú postavené viac na predikcii, čiže predpokladanom vývoji zdravotného (i psychického) stavu na základe v minulosti zistených diagnóz v zdravotnej dokumentácii, než na objektívnych zisteniach vrátane použitia jednoduchých testovacích metód (napr. MMSE). Závery znaleckého posudku MUDr. Márie Martinove vychádzajú z diagnózy vaskulámej demencie, ktorú znalec posudzujúci posudok nevylučuje, ale ani ju nemôže potvrdiť, pretože diagnóza demencie nebola dostatočne preskúmaná a objektivizovaná, pretože bola stanovená viac

na prediktívnych faktoroch, ako na objektívnom zistení. Závery znaleckého posudku teda do určitej miery oporu v zdravotnej dokumentácii majú, ale iba v miere predpokladaných etiopatogenetických súvislostí a časového vývoja. Keďže samotné stanovenie diagnózy demencie, ergo aj závery na jej postavené, postrádajú potrebnú mieru validity, pohybujeme sa viac v hypotetickej, ako v reálnej rovine. Závery navyše nerešpektujú pohľad na človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby, prostredie, psychosociálne faktory, atď. Okrem toho nebola urobená základná diferenciálne diagnostická neurologicko-psychiatrická úvaha, ktorou by sa odlíšili ľahko zistiteľné poruchy z hľadiska neurologických či senzorických deficitov (afázia a ochrnutie ako dôsledok iktu a nedoslýchavosť ako porucha sluchového orgánu) a organických psychických deficitov (poruchy kognitívnych funkcií). Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom. Na otázku, či by bolo možné aj po smrti L.X. preskúmať, či tento trpel v marci 2007 duševnou poruchou, pripadne o aké ochorenie sa jednalo, či išlo o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný alebo len o stav prechodný, a či bolo možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu, znalec konštatoval, že otázky sú hypotetické a ťažko zodpovedateľné. Podľa dostupných údajov zo zdravotnej dokumentácie, výpovedí svedkov, získaní dostatočných údajov z objektívnej anamnézy a bez priameho psychiatrického vyšetrenia znalec vyslovil stanovisko, že diagnózu demencie by nestanovil, nakoľko by ju videl v hypotetickej, ba až špekulatívnej rovine. Reálnejšie by objektívnemu obrazu zodpovedala síce diskutabilná, ale predsa niečo vypovedajúca diagnóza organického psychosyndrómu vyjadrujúca, že ide ©organické postihnutie CNS skorelátom v psychických funkciách. Nešlo by teda o obraz duševnej poruchy či choroby v pravom slova zmysle, ale o organicky podmienený stav prejavujúci sa určitým postihnutím kognitívnych funkcií, pričom stupeň postihnutia sa dá zmerať. Znalec predpokladal, že z kontextu všetkého, čo o prípade L. X. vie, by nedospel k záveru odporučiť súdu zbaviť ho spôsobilosti na právne úkony

33. Rozsudkom č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/45/2016-374 zo dňa 23.11.2016, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 8Cdo/81/2017-411 zo dňa 25.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2017, súd zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007. V odôvodnení súd uviedol, že znaleckým dokazovaním vykonaným v priebehu konania mal preukázané, že pôvodný znalecký posudok č. XX/XXXX má vady, znalkyňa podľa záverov znalca venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanda málo času, ktorá skutočnosť sa odrazila v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu. Tento postup ju viedol k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné a sú postavené viac na predikcii, čiže predpokladanom vývoji zdravotného stavu na základe v minulosti zistených diagnóz v zdravotnej dokumentácii, než na objektívnych zisteniach. Znalec diagnózu vaskulámej demencie nevylúčil, ale ju ani nepotvrdil; keďže diagnóza demencie nebola dostatočne preskúmaná, bola stanovená viac na prediktívnych faktoroch, ako na objektívnom zistení. Závery pôvodného posudku nerešpektujú pohľad na človeka ako bio- psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby, prostredie a psychosociálne faktory. Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom, testy objektivizujúce mieru postihnutia vykonané neboli. Vyšetrenie nepostačovalo k tak závažným záverom formulovaným v posudku. Znalec vyslovil stanovisko, že diagnózu demencie by nestanovil, nakoľko by ju videl v hypotetickej až špekulatívnej rovine. Reálnejšie by objektívnemu obrazu zodpovedala diagnóza organického psychosyndrómu vyjadrujúca, že ide o organické postihnutie CNS s korelátom v psychických funkciách. Znalec vyslovil predpoklad, že on sám by nedospel k odporúčaniu zbaviť L.X. spôsobilosti na právne úkony. Takto formulované závery kontrolného znaleckého dokazovania znalec obhájil i pri svojom výsluchu, pričom jeho odpovede na položené otázky poskytli ucelený a presvedčivý komplex informácií vedúcich k záveru o nesprávnosti znaleckých záverov vyslovených v konaní o posúdenie spôsobilosti L. X. na právne úkony. Takýmto spôsobom aj závery súdu, resp. jeho rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, stratili svoj podklad, nakoľko znalecký posudok MUDr. Márie Martinove bol rozhodujúcim a jediným dôkazom, na základe ktorého súd L. X. pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Lekárske potvrdenie MUDr. Beaty Babicovej z roku 1996 nemalo spôsobilosť samo o sebe byť takýmto podkladom a dôkazom; rovnaké konštatovanie platí o potvrdení MUDr. Beaty Dikaszovej z roku 2006, najmä keď zdravotná dokumentácia L. X. premietnutá do znaleckého posudku obsahuje posledný záznam z roku 2001. S prihliadnutím na konštatovania Ústavného súdu SR obsiahnuté v jeho náleze, I. ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.11.2012, možno prijať záver, že rozsudok č.k. 8Ps/l/2007-36 zo dňa 24.4.2007 je potrebné zrušiť, nakoľko v čase vydania rozsudku pre rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky. Posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu sa ukázal ako nesprávny, vychádzajúci z nedostatočných skutkový zistení znalkyne; súd znalkyňu v konaní nevyslúchol a nevykonal výsluch potencionálne postihovaného

človeka (posudzovaného L.X.). Skutočnosť, že posudzovaný je v čase tohto konania post mortem v porovnaní s predošlým znaleckým dokazovaním na záver súdu nemá vplyv, nakoľko obaja znalci vychádzali z totožnej lekárskej dokumentácie a osobné vyšetrenie posudzovaného predošlou znalkyňou bolo nedostačujúce.

34. Návrhom podaným dňa 24.02.2017 na Okresný súd Brezno, ktorý je vedený pod sp.zn. 9C/12/2017, sa žalobkyňa X. O. voči žalovanej L. Y. domáha obnovy konania proti právoplatnému rozsudku č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012 a po povolení obnovy konania požiadala súd, aby žalobu zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/45/2016-374 zo dňa 23.11.2016, zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007. Je teda zrejmé, že v čase vydania rozsudku č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007 na takéto rozhodnutie neboli podmienky a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že na L. X. sa hľadí, ako keby nebol nikdy pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Právnym následkom takéhoto rozhodnutia potom je, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou (ktorá pri podpise zastupovala svojho otca na podklade plnomocenstva) a žalovanou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v odseku 1, je platná a vlastníčkou sporných nehnuteľností je teda žalovaná. Žalovanej teda nikdy nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda rozsudok č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012 je nesprávny a nezákonný. Uznesením č.k. 9C/12/2017-51 zo dňa 23.08.2017 súd odložil vykonateľnosť .rozsudku č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/111/2012-307 zo dňa 30.07.2015, do právoplatného skončenia konania o návrhu na obnovu konania vedenú pod sp.zn. 9C/12/2017. O návrhu na povolenie obnovy konania nebolo do dnešného dňa rozhodnuté.

35. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona : 36. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37. Podľa § 159 C.s.p., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

38. Podľa § 226 C.s.p., právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

39. Podľa § 227 ods. 1 C.s.p., doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

40. Podľa § 228 ods. 1 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

41. Podľa § 230 ods. 1 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

42. Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

43. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

44. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. 45. Podľa § 38 ods. 2 O.z., takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

46. Ustanovenie § 159 C.s.p. vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie o tom istom spore. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má: 1. rovnakých účastníkov, 2. rovnaký predmet konania, 3. rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.

47. Preverením konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/12/2017 s predmetným konaním dospel súd k záveru, že sa nejedná o tzv. litispendenciu, a teda nie je dôvod na zastavenie súdneho konania v zmysle § 159 C.s.p. V konaniach vedených pod sp.zn. 9C/12/2017, 4C/12/2017 je síce rovnaký okruh účastníkov, rovnaké skutkové okolnosti (rozsudok č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/45/2016-374 zo dňa 23.11.2016, ako aj závery zistené v rámci predmetných konaní), avšak nie je v nich prítomný rovnaký predmet konania. V rámci konania vedeného pod sp.zn. 9C/12/2017 sa žalobkyňa domáha povolenia obnovy konania proti právoplatnému rozsudku č.k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02.03.2012, v ktorom sa prejednával nárok žalovanej voči žalobkyni na zaplatenie sumy 21 410,08 Eur s príslušenstvom, pričom v rámci konania vedeného pod sp.zn. 4C/12/2017 sa žalobkyňa domáha, že nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 patria do vlastníctva žalovanej; teda v rámci konaní sp.zn. 9C/12/2017, 4C/12/2017 sa vôbec nejedná o rovnaký predmet konania.

48. Ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právo je alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacou žalobou. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná, a tým ani procesne prípustná. V niektorých prípadoch však možno žalobu na určenie požadovať za procesne prípustnú aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

49. Preverením podanej žaloby dospel súd k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v odseku 1 v prospech žalovanej. Rozsudkom č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 bol zrušený rozsudok č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, a teda vznikol určitý stav právnej neistoty vo vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý môže odstrániť práve predmetná žaloba o určenie vlastníckeho práva. Rovnako, keďže súdny exekútor v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 2Er/1879/2010 chce vykonať exekúciu predajom nehnuteľností, ktoré sú vedené na žalobkyňu, hoci jej skutočným vlastníkom má byť žalovaná, žalovanej hrozí, že súdny exekútor predá nehnuteľnosti tretej osobe, čím nastane nezvratný zásah do vlastníckych práv žalovanej, ktoré paradoxne vyvolá, okrem sestier žalobkyne, aj práve táto skutočná vlastníčka nehnuteľností. Žalobkyňa sa iným právnym spôsobom nemôže a nevie domôcť zmeny svojho súčasného právneho postavenia, zabrániť vykonávaniu exekučných konaní vo svoj neprospech a bez určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ani nemôže dôjsť k zmene zápisu osoby vlastníka nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

50. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zmeny právneho stavu, ktorý bol nastolený rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009 a osvedčením o dedičstve č.k. 4D/195/2010-82 zo dňa 14.07.2010, a to určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným

v odseku 1 v prospech žalovanej na podklade záverov vyplývajúcich z rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/45/2016-374 zo dňa 23.11.2016 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2017), t.j., že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou MUDr. Máriou Martinove, ktorý bol podkladom pre vydanie rozsudku č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, a teda následne aj pre vydanie osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/195/2010-82 zo dňa 14.07.2010, má vady a znalkyňa v ňom dospela k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné. Nebol teda dôvod domnievať sa, že nebohý L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, trpel v čase vypracovania plnomocenstva dňa 13.10.2006 duševnou poruchou, ktorá by nebola len prechodného charakteru a ktorá by spôsobovala, že by nebol vôbec schopný robiť právne úkony, alebo že by konal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným. Terajšia žalobkyňa bola spolu so žalovanou účastníčkou konania vedeného pod sp.zn. 6C/248/2006 na strane žalovaných.

51. Z pripojených spisov a z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že podklad pre vydanie rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, teda znalecký posudok č. XX/ XXXX vypracovaný znalkyňou MUDr. Máriou Martinove pre potreby konania sp.zn. 8Ps/1/2007, bol v rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/45/2016-374 zo dňa 23.11.2016 spochybnený, keď súd rozsudok č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, ktorým bol L. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony, v plnom rozsahu zrušil s tým, že na L. X. sa má hľadieť, ako keby nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

52. Legálna definícia pojmu právoplatnosť je obsiahnutá v ustanovení § 226 C.s.p. Uvedené ustanovenie stanovuje, že právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zásadnou nezmeniteľnosťou sa v zmysle kontextu novej právnej úpravy rozumie predovšetkým skutočnosť, že zmena rozhodnutia po právoplatnosti je prípustná výnimočne a na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Civilný sporový poriadok vymedzuje právoplatnosť z formálnej stránky (ustanovenie § 227 C.s.p.) a z materiálnej stránky (ustanovenie § 228 C.s.p.). Formálna stránka právoplatnosti je definovaná časovým okamihom, v ktorom nastáva zásadná nezmeniteľnosť rozsudku. Podľa definície sa rozsudok stáva právoplatným vtedy, keď voči nemu nemožno podať odvolanie; výnimku tvoria rozsudky, proti ktorým nemožno podať odvolanie - tieto sa stávajú právoplatnými ich doručením. Materiálna stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozsudku pre vymedzený okruh subjektov. Právoplatnosťou rozsudku sa jeho výrok stáva záväzným pre strany sporu (a za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. aj pre všetky orgány) a pre ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výnimkou je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti a výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktoré sú záväzné aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

53. Rozsudok vyslovujúci, že určitý právny vzťah alebo právo (ne)existuje, tvorí pre adresátov tohto rozhodnutia označených v ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané. Jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (por. Števček, Ficová a kol., Občiansky súdny poriadok, Komentár, Praha 2009, str. 425). Z procesného hľadiska sú právoplatné súdne rozhodnutia záväzné ako prejav autoritatívnej vôle súdu pri výkone súdnictva.

54. Žalobca, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, ktorým určil, či tu určitý právny vzťah alebo právo (ne)existuje, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto sa nemôže v inom súdnom konaní úspešne domáhať toho istého určenia, o ktorom už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Ak by tak urobil, zastavením takéhoto nového konania súdom sa prejavia účinky právoplatne rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, súd je v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri

zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ust. § 159 ods. 2 O.s.p. predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu). Súd preto nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie vzťahu medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

55. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 29.04.2010 sp.zn. 1Cdo/133/2009, uznesenie z 25.04.2012 sp.zn. 5MCdo/16/2010), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd v náleze č.k. II. ÚS 349/09-36 z 20.01.2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“) zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. (teraz § 193 C.s.p.), ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 C.s.p.), konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu

56. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. Klásť si takúto otázku je nielen zbytočné; táto otázka je úplne nepatričná (nemá byť prečo položená). So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p. (teraz v ust. § 228 ods. 1 C.s.p.). V prípadoch, kde súd spomenutý prejudiciálny účinok (vplyv právoplatného rozhodnutia vydaného v občianskom súdnom konaní založený na záväznosti tohto rozhodnutia aj v ďalšom občianskom súdnom konaní /civilnom sporovom konaní/ tých istých účastníkov) ignoruje, t.j. ak nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah (rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), dochádza k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podľa čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. (ďalej „Listina“), „štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon“. Všeobecný súd nerešpektujúci predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie vo veci, ktoré predstavuje predbežnú otázku v nasledujúcom občianskom súdnom konaní, vybočuje z medzí vytýčených čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Listiny a porušuje tým právo na spravodlivý proces a právo na súdnu ochranu (čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny). Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti; zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane stavu právnej istoty ako základnému aspektu právneho štátu náležitú pozornosť. Vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999 ESĽP dospel k záveru, že súčasťou práva na spravodlivý proces je tiež princíp právnej istoty. Spresnil, že právna istota predpokladá rešpektovanie princípu právnej moci, teda konečnej povahy súdnych rozhodnutí. Podľa tohto princípu žiadna zo strán nemá právo žiadať preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozsudku len za tým účelom, aby sa domohla nového posúdenia veci a nového rozhodnutia. Prieskum sa nesmie stať maskovaným odvolaním a iba skutočnosť, že môžu existovať dva rôzne pohľady na rovnakú záležitosť, nie je dostatočným dôvodom na nové rozhodnutie veci. Od tohto princípu je možné sa odchýliť len v prípade, že pre to existujú podstatné a naliehavé dôvody (por. Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003, č. 52853/99, § 52). V rozpore s princípom právnej istoty by však v zásade nemali byť mimoriadne opravné prostriedky proti (síce) právoplatným rozhodnutiam, ktoré sú (ale) dané k dispozícii obom stranám konania v presne definovaných prípadoch a ktorých využitie je striktne časovo obmedzené (por. 000 Link Oil SPB proti Rusku, rozhodnutie, 25. júna 2009, č. 42600/05, oddiel A).

57. Hoci rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014 bol zrušený rozsudok č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007 (v rámci ktorého bol podkladom pre vydanie rozhodnutia znalecký posudok č. 11/2007 vypracovaný znalkyňou MUDr. Máriou Martinove), a teda podklad pre

vydanie rozsudku č.k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009, na základe ktorého bolo následne vydané osvedčenia o dedičstve č.k. 4D/195/2010-82 zo dňa 14.07.2010, bol spochybnený, nič nemení na skutočnosti, že obidve súdne rozhodnutia sú v zmysle § 159 ods. 1, 2, 3, § 167 ods. 2 O.s.p., § 226, § 227, § 228, § 470 ods. 1, 2 C.s.p. právoplatné, záväzné pre súdy a orgány štátnej správy a nezmeniteľné akýmkoľvek spôsobom, okrem riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (§ 201 až § 243j), resp. Civilného sporového poriadku (§ 355 až § 465). Mimo naznačeného zákonného rámca okresný súd nemá právomoc na zmenu, resp. zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí a záverov v nich uvedených, obsiahnutých vo výrokovej časti, o čo sa žalobkyňa snaží podanou žalobou. Rovnako ako v rámci konania vedeného pod sp.zn. 6C/248/2006, tak aj v rámci konania vedeného pod sp.zn. 4D/195/2010, súd pri rozhodovaní vychádzal zo stavu v čase ich vyhlásenia/vydania v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p., teda neskoršie rozhodnutie prvoinštančného súdu č.k. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03.07.2014, ktorým sa zrušil rozsudok č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.04.2007, nespôsobuje nesprávnosť, neplatnosť predmetných rozhodnutí a neposkytuje žalobkyni možnosť úspešne sa žalobou domáhať určenia vlastníckeho práva voči nehnuteľnostiam uvedeným v odseku 1.

58. Skutočnosti zistené súdom v rámci konania vedeného pod sp.zn. 6C/248/2006, t.j. že kúpna zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX medzi L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v zastúpení X. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, na strane predávajúceho a medzi L. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, K. P. na strane kupujúcej, k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Katastrálneho úradu v V. V., Správy katastra V., pre katastrálne územie P., a to k pozemkom s parc. č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a č.XXXX o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, ako aj k stavbe so súp. č. XXX na parcele č. XXXX, rodinnému domu, za kúpnu cenu 645 000,- Sk, spolu so splnomocnením udeleným X. O. dňa XX.XX.XXXX na uvedený právny úkon zo strany L. X., sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 38 ods. 2 O.z., ostávajú v rámci uplatňovania zásady prejudiciality skoršieho právoplatného rozhodnutia podľa § 135 ods. 2 O.s.p. (teraz § 193 C.s.p.), § 159 ods. 2 O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 C.s.p.), nedotknuté akýmkoľvek zisteniami, ku ktorými súd dospel v rámci konania vedeného pod sp.zn. 2Ps/2/2012.

59. Keďže súd musí rešpektovať skutočnosti zistené v rámci konania vedeného pod sp.zn. 6C/248/2006, bolo nevyhnutné konštatovať, že nakoľko plnomocenstvo zo dňa 13.10.2006 a kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 38 ods. 2 O.z., nehnuteľnosti špecifikované v odseku 1 patrili ku dňu smrti L. X. do dedičstva po ňom a následne boli prejednané v dedičskom konaním vedenom pod sp.zn. 4D/195/2010 a ich vlastníčkou sa stala žalobkyňa. Súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by vlastníčkou sporných nehnuteľností mala byť práve žalovaná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citované ustanovenia zákonov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

60. Žalovaná si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania.

61. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.