Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 48 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)Rozsudok_6Co-63-2018.pdf
PDF · 113.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpená: Advokátska kancelária LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., H. XXX/XXX, zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 23, Bratislava, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. marca 2017 č. k. 12C/107/2016-92 a uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. marca 2017 č. k. 12C/107/2016-76 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
Odvolací súd odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 30. 03. 2017 č. k. 12C/107/2016-76 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu, zamietol i návrh na prerušenie konania a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. D., obec D., okres A., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX parc. registra „C“, parc. č. 3081 - orná pôda o výmere 9032 m2. Na základe takto podanej žaloby, súd vykonal vo veci dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem, a že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Čo sa týka nedostatku pasívnej vecne legitimácie, žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, voči subjektu, ktorý nie je evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, z toho dôvodu mal súd za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a žalobu treba voči nemu zamietnuť. Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože aj keby bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, či sporných strán. Žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou a žalobca sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, a právne postavenie žalobcu je ohrozené, pričom ani jedna z týchto podmienok podľa názoru súdu, splnená nie je. Ako vlastník nehnuteľnosti je v katastri evidovaná spoločnosť MH Invest, s.r.o. a daný stav nie je možné zmeniť podanou žalobou na určenie vlastníctva bez toho, aby nebol stranou sporu takéhoto konania subjekt, ktorý ako vlastník nehnuteľností je zapísaný v katastri nehnuteľností. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/25/2016, podľa ktorého rozsudok v zmysle §
159 ods. 2 OSP (teraz § 228 ods. 1 CSP) o určenie vlastníctva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť predpokladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože žalovaný mal vyplatenú kúpnu cenu a úschova náhrady za vyvlastnenie sa týka vzťahov medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o.. Aj prípadná zmena žaloby by nemala žiadny vplyv na výsledok rozhodnutia súdu, keďže, aj keby súd pripustil zmenu žaloby, žalovaný by nebol pasívne legitimovaný, pretože ani v čase vyvlastnenia nebol žalovaný vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a žalobca by nemal ani naliehavý právny záujem aj vzhľadom na to, že podľa § 137 písm. c/ CSP súd rozhoduje, či tu právo je alebo nie, ale nie o tom, či tu právo bolo alebo nebolo. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh aj na prerušenie konania, pretože vzhľadom na účinky vyvlastnenia v zmysle zák. č. 282/2015 Z. z. nemajú na predmetné konanie vplyv správne konania, vedené na Krajskom súde v Nitre a v Bratislave. Ani úspech žalobcu v správnych konaniach (vyhovenie protestu prokurátora, zastavenie vkladového konania ohľadne zmluvy sporných strán), by nepriniesol zmenu v právnom stave ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, keďže vzhľadom na vyvlastnenie by už nebolo možné žalobcu zapísať ako vlastníka nehnuteľnosti a nezmenilo by to názor súdu, že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem a neodstránil by sa tým ani nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal plnú náhradu trov konania.
2. Uznesením zo dňa 30. 03. 2017 č. k. 12C/107/2016-76 súd návrh na zmenu žaloby zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca doručil dňa 10. 03. 2017 návrh na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti tak, ako popísal v žalobe. Súd návrh na zmenu žaloby zamietol, nakoľko po oboznámení sa s obsahom spisu je možné o predmete rozhodnúť na jednom pojednávaní a doterajšie podklady žaloby by nemohli byť dostatočné pre navrhovanú zmenu petitu žaloby a vo veci by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne zmeny a vyhovenia žaloby v celom rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Zároveň v odvolaní podal aj odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil zmenu žaloby. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v obdobnej veci na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 16C/112/2016 došlo k pripusteniu zmeny žaloby na pojednávaní. V zmysle princípov čl. 2 ods. 1 - 3 CSP má súd dbať na to, aby pri rozhodovaní nevznikali v skutkovo obdobných veciach neodôvodnené rozdiely. Základné právo na spravodlivý proces je právom osoby a súd je týmto základným právom viazaný nielen v tom zmysle, že je povinný nebrániť uplatnenia právu na spravodlivý proces, ale zároveň má pozitívny záväzok vytvárať predpoklady pre uplatnenie tohto práva. Rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby nie je v tomto smere dostatočne odôvodnené, možno ho vyhodnotiť ako arbitrárne a svojvoľné. Je toho názoru, že výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, teda neexistoval žiaden zákonný dôvod na nepripustenie návrhu na zmenu žaloby a následkom nepovolenia zmeny žaloby došlo k zamietnutiu návrhu a nastal stav, keď sa súd formalisticky odmietol zaoberať návrhom žalobcu vo veci samej bez toho, aby skúmal účel zmeny žaloby, ktorej potreba nevznikla zo subjektívnych príčin na strane žalobcu ani z jeho „iného rozmaru“, ale vznikla v dôsledku objektívnych príčin (rozhodnutie o vyvlastnení). Poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 472/2014, z ktorého je zrejmé, že judikatúra Ústavného súdu SR viedla k tomu, aby zákonodarca umožnil odvolací prieskum aj tých rozhodnutí, voči ktorým odvolanie nie je prípustné, pokiaľ vada rozhodnutia v priebehu konania má vplyv na konečné rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a nepreukázania naliehavého právneho záujmu. K naliehavému právnemu záujmu poukázal na ust. § 137 písm. b/ CSP, ako aj ust. § 6 ods. 6 zák. č. 285/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom je zrejmé, že vyplatenie náhrady je i viazané na výsledok konania o vlastníctve vyvlastňovaného pozemku, a preto naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. I v prípade právneho posúdenia, že nespadá pod ust. § 137b CSP je zrejmé, že naďalej existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Čo sa týka posúdenia pasívnej legitimácie, v tomto smere je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené. V tomto smere poukázal na svoje podanie, ktorým navrhol zmenu žaloby, v ktorej jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo zároveň nenavrhuje zmenu v osobe žalovaného napriek tomu, že pred vyvlastnením dotknutého pozemku došlo k dvom zmluvným prevodom vlastníckeho práva k nemu. Poukázal výslovne na § 228
ods. 2 CSP, ktorý záväznosť právoplatného rozsudku o určenie vecného práva k nehnuteľnosti bez ďalšieho rozširuje i na ďalšie osoby, ktoré nie sú stranami sporu. Obe spoločnosti spĺňajú podmienky tohto zákonného ustanovenia na to, aby bol rozsudok voči nim záväzný bez toho, aby museli vstúpiť do konania. Z toho vyplýva, že ak by bol právoplatný rozsudok o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v tomto konaní v zmysle § 228 ods. 2 CSP záväzný i pre spoločnosť MH Invest s.r.o. a spoločnosť MH Invest II. s.r.o., nemožno žalobu zamietnuť z dôvodu, že by žalobca nemal naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, alebo že by žalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko skutočnosť, či je spoločnosť MH Invest II. s.r.o. stranou v konaní, nie je v tomto prípade relevantná. V tejto časti poukázal aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Čo sa týka záveru súdu, že žalobca by nemal naliehavý právny záujem, pretože sa rozhoduje o tom, či tu právo je alebo nie je a nie o tom, či tu právo nebolo. poukázal na to, že so žalobcom navrhovaného výroku vyplýva, že sa nejedná o určenie vlastníckeho práva do minulosti, ale výrok súdu má význam pre účastníka v aktuálnom čase, keďže pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie je potrebné rozhodnutie súdu (vyriešenie otázky vlastníctva).
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pre objasnenie skutkového stavu uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 11. 06. 2015, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parc. registra „C“ parc. č. 3081 - orná pôda o výmere 9032 m2, nachádzajúci sa v kat. úz. D. uzatvoril ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim na základe návrhu žalobcu, ktorým mu pri kúpe pozemku ponúkol celkovo 4.000 eur, pričom ho opakovane uisťoval, že mu nikto neponúkne viac, a že pozemok nemá väčšiu hodnotu. Dňa 24. 07. 2015 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V5234/15 povolil vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalobcu aj napriek tomu, že k pozemku mal v tom čase štát predkupné právo. Z dôvodu porušenia predkupného práva štátu k pozemku, na základe podnetu Okresnej prokuratúry v Nitre, Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vydal dňa 13. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým protestu prokurátora vyhovel a zrušil pôvodné rozhodnutie o povolení vkladu. V katastrálnom konaní bolo následne vkladové konanie zastavené, a jeho vlastnícke právo k pozemku bolo v katastri nehnuteľnosti evidenčne obnovené. Má za to, že kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom nielen z dôvodu porušenia predkupného práva štátu k pozemku v zmysle § 3 ods. 5 zákona, ale aj z dôvodu, že konanie žalobcu napĺňalo znaky skutkovej podstaty úžery v zmysle § 39a OZ, keď ponúkaná cena za pozemok spoločnosťou MH Invest s.r.o. predstavovala všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 136.473,52 eura (viac ako 34násobok kúpnej ceny). Ďalším dôvodom, pre ktorý by bola kúpna zmluva neplatná bolo aj uvedenie jeho osoby zo strany žalobcu do omylu, keď ho presviedčal, že pozemok nemá väčšiu hodnotu, ako mu zaň ponúkol žalobca. Žalobca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, nakoľko pri prevode vlastníckeho práva k pozemku obišiel zákonný postup nadobúdania poľnohospodárskej pôdy podľa ust. § 4 ods. 3 - 8 a § 5, § 6 zák. č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. On následne prijal ponuku spoločnosti MH Invest s.r.o. a uzatvoril kúpnu zmluvu s touto spoločnosťou, predal nehnuteľnosti za kúpnu cenu celkovo 136.473,52 eura dňa 04. 03. 2016. Následne spoločnosť MH Invest s.r.o. previedla vlastnícke právo na spoločnosť MH Invest II. s.r.o. a tejto spoločnosti bolo vyvlastnené vlastnícke právo. Je teda zrejmé, že ak by návrh MH Invest s.r.o. na uzatvorenie kúpnej zmluvy neprijal, bolo by jeho vlastnícke právo k pozemku vyvlastnené. Z toho dôvodu preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Zastáva rovnaký právny názor, ako súd prvej inštancie, podľa ktorého ani v prípade konania o zmenenej žalobe by žalobca nemal naliehavý právny záujem, keď v čase rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 nebol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník. V závere poprel tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by mal súd v rozsudku uviesť, aké znenie petitu by malo byť správne na uvedený účel, pretože žiadne zákonné ustanovenie Civilného sporového poriadku neukladá súdu povinnosť uvádzať správne znenie navrhovaného petitu žaloby, ako žalobca koncipoval nesprávne. Takýto právny názor je zjavne v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania podľa článku 6 ods. 1 CSP a nestrannosti súdu ako ústavou garantovaného všeobecného orgánu ochrany práva. Napokon uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z hľadiska preskúmateľnosti spĺňa po vecne stránke všetky náležitosti v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď dáva odpoveď na všetky relevantné otázky, týkajúce sa samotného priebehu konania.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30.03.2017 č. k. 12C/107/2017-76 napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, že bude pripustená zmena žaloby v znení, že súd určuje, že žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ v kat. úz. D., obec D., okr. A. s parc. č. 3081 - orná pôda o výmere 9032 m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18.08.2016 Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-
OVBP2-2016/032185-53 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10.10.2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež trpí vadou nepreskúmateľnosti. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupoval v zmysle ust. § 139, § 143 ods. 1 a § 157 ods. 1 CSP a nepripustil zmenu žaloby z dôvodu, že o predmete sporu je možné rozhodnúť na jednom pojednávaní a doterajšie podklady nemohli byť dostatočné pre navrhovanú zmenu petitu žaloby a vo veci by bolo nutné vykonať ďalšie dokazovanie. Z takéhoto odôvodnenia súdu nie je zrejmé, prečo by doterajšie výsledky dokazovania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Takéto tvrdenie súdu možno považovať za účelové. Pôvodne podanou žalobou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, medzi tým však došlo k vyvlastneniu a náhrada za vyvlastnenie bola uložená do úschovy súdu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení zaslal súdu bez zbytočného odkladu podanie - zmenu žaloby. Rozhodnutie súdu vo veci samej podľa pôvodnej žaloby aj podľa zmenenej žaloby vychádza z tých istých skutkových i právnych okolností, najmä z posúdenia predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.06.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 472/2014.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Okresný súd Nitra pripustil zmenu žaloby vo viacerých konaniach a v prípade konania pod sp. zn. 14C/408/2016 bola zhodne dôvodom pre zmenu žaloby tá skutočnosť, že došlo k vyvlastneniu pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaného, žalobca v žalobe, resp. zmene žaloby uvádza a preukazuje, z čoho pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva. Tiež nie je zrejmé, z akej zákonnej definície žalovaný odvodzuje, že sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zdôraznil, že materiálna publicita katastra nehnuteľností je založená na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností. Táto hodnovernosť má však charakter právnej domnienky. Súd môže otázku existencie vlastníckeho alebo iného vecného práva posúdiť odlišne od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, a to či už pri rozhodovaní o merite veci alebo v rámci posudzovania predbežnej otázky. Z uvedeného vyplýva, že protest prokurátora, ani následné rozhodnutie správneho orgánu o proteste prokurátora nie sú rozhodnutiami, ktorými by bol súd viazaný, súd by mohol dospieť k odlišnému právnemu záveru ohľadom následkom spojených s predkupným právom i ohľadne platnosti zmluvy. Podľa jeho názoru z hľadiska obsahu účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa § 602 - § 606 OZ. Právna úprava predkupného práva štátu v zmysle zák. č. 175/1999 Zb. nespája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou, je zrejmé, že sa použije všeobecná úprava Občianskeho zákonníka. V závere poukázal na ust. § 185 ods. 3 CSP, ktoré je jedným z ustanovení, v ktorých sa prejavuje zásada spravodlivej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prelínajúca sa celým Civilným sporovým poriadkom. Súdna moc by mala poskytovať materiálnu ochranu práva a v súlade s tým má súd možnosť skúmať vykonateľnosť petitu. Pokým tak súd neurobí, oslabuje to presvedčivosť rozhodnutia a môže byť i prejavom formalizmu v rozhodnutí súdu.
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca je spoločnosť s ručeným obmedzeným a v predmete svojej obchodnej činnosti má okrem iného aj nákup a predaj nehnuteľností. Je nespochybniteľné, že pri uzatváraní dotknutej kúpnej zmluvy žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane on vystupoval ako fyzická osoba, nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej činnosti, a preto z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemal vo veci podľa § 294 CSP žiadny priestor na úvahu, či žalobcom navrhovanú zmenu žaloby pripustí alebo nie. K nedostatku jeho pasívnej vecnej legimitácie sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení. Čo sa týka predkupného práva k tomuto uviedol, že jediným dôvodom preto, aby došlo k porušeniu predkupného práva štátu bolo účelovo lstivé a zavádzajúce konanie žalobcu, ktoré bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie v žiadnom prípade nepožíva právnu ochranu. Tiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že dotknutý pozemok mal predstavovať stavebný pozemok. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, pričom vyslovil pochybnosť, že ak mal žalobca v čase uzavierania kúpnej zmluvy informácie o pozemku odlišné od tých, ktoré boli bežne a verejne dostupné z katastra nehnuteľností, a tieto sa teraz snaží opäť lstivo využiť vo svoj prospech je otázne, ako sa k takýmto informáciám pred uzatvorením kúpnej zmluvy dopracoval. Pokiaľ mal aj dotknutý pozemok v čase uzavretia kúpnej zmluvy svojim účelom zodpovedať kritériám stavebného pozemku, o to viac by išlo zo strany žalobcu o úžeru, keď
žalobcom ponúkaná cena za celý pozemok predstavovala 4.000 eur, pričom trhová hodnota stavebných pozemkov v D. sa pohybuje radovo v niekoľkonásobne vyšších hodnotách. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco správne, skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia (§ 220 CSP).
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že žalobca na podanej žalobe nemá naliehavý právny záujem a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje a ako na správne odkazuje. V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Právny záujem, ktorý je podmienok prípustnosti takejto určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší súd SR už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006 konštatoval, že „nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ . Aj ústavný súd zaujal názor, podľa ktorého, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (II. ÚS 137/08). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. V súvislosti s tým ide o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pokiaľ výrok rozsudku, ktorého vydania sa domáha, nebude zaväzovať osoby, ktoré sú ako vlastníci, zapísaní v katastri nehnuteľností, teda pokiaľ tieto osoby nie sú účastníkmi konania.
14. V preskúmavanom prípade nie je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení a žalovaný, ktorý nie je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností nie je v danom prípade vecne pasívne legitimovaný. I v ďalších častiach rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, v ktorom konštatoval nepreukázanie naliehavého právneho záujmu ani z dôvodu uplatňovania si náhrady za vyvlastnenie, pretože náhrada za vyvlastnenie sa týka vzťahu medzi spoločnosťami MH Invest s.r.o. a MH Invest II. s.r.o. Stotožnil sa tiež s názorom súdu prvej inštancie, že nie je dôvod na prerušenie, konania, pretože predmetné správne konania vedené na Krajskom súde v Nitre a v Bratislave by nepriniesli zmenu v právnom stave ohľadne danej nehnuteľnosti, a na výsledok tohto konania by to nemalo žiaden vplyv. Preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, ako i v časti o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie správne postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, tak mu správne priznal náhradu trov konania.
15. Odvolací súd preskúmal i napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietnuť.
16. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma má právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho konania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovania o dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
18. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu je odvolanie prípustné iba vtedy, ak zákon nevylučuje odvolací prieskum. Pri uzneseniach platí, že odvolanie je prípustné iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. Ide o koncepčnú zmenu zavedenú rekodifikáciou civilného konania. Uznesenia, proti ktorým je možné účinne podať odvolania sú taxatívne vymenované v ust. § 357. Ak bude podané odvolanie proti uzneseniu, ktoré nie je obsiahnuté v enumeratívnom výpočte, musí byť odmietnuté. Proti inému uzneseniu než je vymenované v § 357 odvolanie nie je prípustné.
19. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na zmenu žaloby zamietol. Takéto uznesenie nie je uvedené v ust. § 357 CSP, a preto odvolanie proti takémuto rozhodnutiu, ktoré vydal sudca, nie je prípustné. Preto odvolací súd musel odvolanie v zmysle § 386 písm. c/ CSP odmietnuť bez toho, aby skúmal jeho vecnú správnosť. Len záverom odvolací súd dodáva, že súd, ktorý rozhoduje o zmene žaloby má rozhodovať v zmysle ust. § 141 a nasl., pričom v prípade, ak dôjde k záveru, že zmenu žaloby nepripustí, má sa tento výrok prejaviť i vo výroku rozhodnutia tak, že súd zmenu žaloby nepripúšťa, a nie takým spôsobom, ako uviedol súd prvej inštancie, že návrh na zmenu žaloby zamieta. Avšak nič nemení na skutočnosti, že takáto zmena žaloby nebola pripustená a súd prvej inštancie i naďalej konal o pôvodne podanom návrhu, preto odvolací súd dospel k záveru, že takéto pochybenie súdu prvej inštancie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie, prípadne takú vadu, pre ktorú by musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).