Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-26-2017.pdf
PDF · 142.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu LABAŠ s.r.o., Košice, Textilná 1, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, Vodná 6, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/6410 O-878/2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím z 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/6410 O-878/2016 zamietol žalobcove odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 10.11.2016 č. 389/16/S, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000,-- eur za porušenie povinností stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“), a to konkrétne:
- § 6 ods.2 písm.a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 5 ods.1 nariadenia Vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že zamestnávateľ síce mal vypracovaný zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ku dňu začatia inšpekcie práce, t.j. ku dňu 21.01.2016), avšak tento zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej aj „OOPP“) nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia, a to vo vzťahu k pracovným pozíciám predavačov maloobchodnej predajne (ďalej len „MOP“) - predavačom na úseku ovocia a zeleniny, a predavačov na úseku mäsa. Spomínaným zoznamom poskytovaných OOPP zamestnávateľa (písomný dokument zamestnávateľa: smernica na určenie postupov poskytovania OOPP zo dňa 01.12.2014) totiž nie je medzi poskytovanými OOPP pre vyššie uvedené pracovné pozície predavačov na úseku ovocia a zeleniny, ani pre predavačov na úseku mäsa, určená ochranná pracovná obuv (poznámka: zamestnávateľ v tomto dokumente - zozname vymedzuje pracovné miesta predavačov nasledovne: predavač všeobecne a predavač oddelenia mäsa, a ani pri jednom z nich nie je uvedená ochranná pracovná obuv, predavač oddelenia ovocia a zeleniny tu nie je osobitne špecifikovaný) napriek tomu, že podľa vypracovaného písomného dokumentu zamestnávateľa: Posudok o riziku pre hlučnú manipuláciu s bremenami zo dňa 10.12.2015 má byť zamestnancom vykonávajúcim ručnú manipuláciu s bremenami, kam patria tiež predavači MOP - predavači na úseku ovocia a zeleniny, a predavači na úseku mäsa, poskytovaná pracovná obuv s protišmykovou podošvou a podľa písomného dokumentu
zamestnávateľa: Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach zo dňa 01.12.2014 má byť predavačmi MOP v súvislosti s nebezpečenstvami pri ručnej manipulácii s bremenami používaná vhodná obuv. Z kontrolovaných zamestnancov mal ochrannú pracovnú obuv poskytnutú zamestnanec N. Ž. manipulant tovaru MOP, avšak kontrolovaní zamestnanci - predavači MOP, konkrétne predavači na úseku ovocia a zeleniny, a predavači na úseku mäsa, na ktorých zamestnanci pravidelne manipulujú s bremenami: A. S. predavačka na úseku mäsa, M.T. B. predavačka na úseku mäsa, Y. M. predavačka na úseku ovocia a zeleniny, V. F.F. predavačka na úseku mäsa - pokladníčka, nemali poskytnutú ochrannú obuv protišmykovú.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov v oblasti pracovno- právnych a mzdových predpisov, v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo veľkoobchodných reťazcoch a veľkoskladoch potravín, a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri inšpekcii bolo zistené, že žalobca porušil povinnosti stanovené právnymi predpismi, ktoré upravujú zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prácach s nimi súvisiacich. Zistené porušenia boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 22.02.2016 č. IKO-03-23-2.2/P-B22,24,25-16 a k dodatku č. 1 k protokolu.
3. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že žalobca v čase výkonu inšpekcie práce ku dňu 20.01.2016 mal vypracovaný zoznam poskytovaných OOPP, ale tento zoznam poskytovaných OOPP nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia, a to vo vzťahu k pracovným pozíciám predavačov MOP - predavačov na úseku ovocia a zeleniny, a predavačov na úseku mäsa. Spomínaným zoznamom poskytovaných OOPP (smernica na určenie postupov poskytovania OOPP zo dňa 01.12.2014) totiž nie je medzi poskytovanými OOPP na vyššie uvedené pracovné pozície predavačov na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa, určená ochranná pracovná obuv, napriek tomu, že podľa vypracovaného písomného dokumentu žalobcu, a to posudku o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami zo dňa 10.12.2015 má byť zamestnancom vykonávajúcim ručnú manipuláciu s bremenami, kam patria tiež predavači MOP
- predavači na úseku ovocia a zeleniny, a predavači na úseku mäsa, poskytovaná pracovná obuv s protišmykovou podošvou, a podľa písomného dokumentu žalobcu - Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach zo dňa 01.12.2014 má byť predavačmi MOP v súvislosti s nebezpečenstvami pri ručnej manipulácii s bremenami používaná vhodná obuv. Z kontrolovaných zamestnancov mal ochrannú pracovnú obuv poskytnutú iba zamestnanec N. Ž. manipulant z tovaru MOP, ostatní zamestnanci uvedení vo výrokovej časti rozhodnutia takúto obuv poskytnutú nemali.
4. Inšpektorát práce Košice na základe zistených poznatkov v správnom konaní vydal rozhodnutie zo dňa 10.11.2016 č. 389/16/S, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.000,-- eur.
5. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolal a žiadal, aby žalovaný rozhodnutie zrušil ako nezákonné. V odvolaní žalobca namietal, že správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z nespoľahlivo, nedostatočného a neobjektívneho zisteného stavu, vec nesprávne právne posúdil. Namietal tiež, že výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením a podkladmi pre rozhodnutie, a tiež že výrok rozhodnutia, jeho odôvodnenie je pre žalobcu nezrozumiteľné, neurčité a nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na to, že správny orgán nezistil objektívne stav veci, keď si nezabezpečil dôkaz o skutočnosti, že žalobca vytvoril podmienky pre možnosť zamestnancov vyzdvihnúť si ochrannú obuv a odev zo skladu ochranných prostriedkov, a túto používať. Vyslovil názor, že správny orgán svojvoľne nad rámec zákon vymedzil právo na určenie druhu ochrannej obuvi v určitom prostredí bez odôvodnenia nutnosti použitia určitého druhu obuvi v určitom pracovnom prostredí. Žalobca tiež namietal, že základným predpokladom pre konštatovanie správneho orgánu neposkytnutie obuvi s protišmykovou podrážkou malo byť vysporiadanie, resp. preskúmanie a určenie, akú obuv zamestnanci v čase kontroly používali.
Žalobca v odvolaní namietal nesprávne a neúplné znenie výroku, a v dôsledku toho môže byť skutok zamenený s iným. Tvrdil, že sa správny orgán nevysporiadal s pojmami ochranná pracovná obuv a ochranná protišmyková obuv, nakoľko tieto druhy obuvi pri kontrole fyzicky nekontroloval, neopísal ich vlastnosti, resp. neuviedol, na základe koho a akého záväzného Hodnotenia dospel k záveru, že jedna
obuv mala byť ochranná pracovná a druhá obuv nemala byť ochranná protišmyková. V predmetom pracovnom prostredí v zmysle právnych predpisov sa obuv s protišmykovou podrážkou nepožaduje a podľa žalobcu správny orgán nemôže vychádzať z interných predpisov žalobcu.
Žalobca v odvolaní tiež poukázal na nezákonný postup správneho orgánu, keď dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 29.02.2016 nebol so žalobcom prerokovaný a o dodatku k protokolu sa dozvedel až zo samotného rozhodnutia. Týmto konaním bola porušená zásada úzkej súčinnosti v správnom konaní a bolo porušené právo na riadny proces a obhajobu. Namietal tiež, že protokol nespĺňa požiadavky ustanovenia § 14 ods.1 zákona o inšpekcii, pretože v danom prípade protokol nezachytáva žiadne pomerne jednoznačné zistenie, resp. Hodnotenie akú obuv mali menovaní zamestnanci v čase kontroly obutú, akým spôsobom ju žalobca poskytuje aj ostatným 1257 zamestnancom, akým spôsobom ostatní zamestnanci si OOPP preberajú z centrálneho skladu. Napokon poukázal tiež na to, že sankčné konanie je trestným konaním v zmysle článku 6 Dohovoru, a je preto potrebné, aby správny orgán bez pochybností vedený vyšetrovacou zásadou preukázal zavinenie účastníka.
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zistenia prvostupňového správneho orgánu vyplývajú najmä z protokolu z listinných dôkazov - dokladov predložených pri výkone inšpekcie práce, a to smernica na určenie postupov poskytovania OOPP z 01.12.2014 prevádzkový poriadok pre ručnú manipuláciu s bremenami a skladovanie tovaru v predajniach maloobchodu z 10.12.2015, Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach z 01.12.2004, pracovný poriadok, správa z interného auditu BOZP a ochrany pred požiarmi 2015, posudok o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami z 01.12.2015. Žalovaný má za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt.
7. K argumentácii žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je nezrozumiteľné, žalovaný uviedol, že správny orgán veľmi presne vo výroku rozhodnutia špecifikoval porušenie žalobcu. Správne uviedol tiež príslušné ustanovenie právneho predpisu, ktoré zodpovedá uvedenému porušeniu. Žalovaný poukázal na to, že pokuta nebola uložená za to, že žalobca OOPP neposkytoval, ale za to, že žalobca mal vypracovaný zoznam poskytovaných OOPP ku dňu začatia inšpekcie práce, avšak tento zoznam poskytovaných OOPP nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia, a to vo vzťahu k pracovným pozíciám predavačov MOP na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa.
8. K odvolacej námietke žalobcu, že inšpektori práce nezisťovali, či žalobca ochrannú obuv zamestnancov neposkytoval, žalovaný uviedol, že inšpektori práce vykonali aj fyzickú previerku na kontrolovanej prevádzke, predavačky ochrannú protišmykovú obuv, ani žiadnu inú ochrannú obuv nemali, a používali iba svoju vlastnú obuv. Obuv mal poskytovať zamestnávateľ, a to bezplatne. Inšpektori práce vyzvali žalobcu o predloženie evidencie poskytnutých OOPP vybraných zamestnancov, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal poskytnutie ochrannej obuvi protišmykovej, a to ani z centrálneho skladu. Zákonná povinnosť evidovať poskytnutie OOPP pritom zamestnávateľom vyplýva z ustanovenia § 6 ods.2 písm.b) zákona o BOZP. Samotný žalobca na ústnom pojednávaní uviedol, že neposkytuje protišmykovú obuv, pretože na to nie je dôvod, a táto okolnosť bola potvrdená písomne aj vedúcim prevádzky FRESH Košice - Šaca.
9. Žalovaný poukázal na to, že inšpektorát práce v porušení neuvádza porušenie ustanovenia § 6 ods.2 písm.b) zákona o BOZP, teda nevytýkal žalobcovi, že neposkytol protišmykovú obuv svojim zamestnancom, ale poukázal na to, že žalobca má tak spracovanú dokumentáciu, podľa ktorej v jednom prípade existuje riziko poškodenia dolných končatín, a je potrebné poskytnúť ochrannú obuv, a v inej spracovanej dokumentácii toto riziko už nie je a ochrannú obuv nie je potrebné poskytovať. Žalovaný uviedol, že žalobca predložil správu z interného auditu BOZP a ochrany pred požiarmi 2015, kde uvádza úrazovosť za rok 2015 na prevádzkach OC, kde z celkového počtu úrazov bolo evidovaných 8 pracovných úrazov, pri ktorých došlo k poraneniu dolných končatín, pričom 3 pracovné úrazy boli registrované, t.j. pracovná neschopnosť bola viac ako 3 dni. Žalovaný tiež poukázal na to, že posudok o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami nie je v súlade s hodnotením rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach. V dokumente Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach, dátum 01.12.2014 sa v časti Hodnotenie rizík - 20.3 predavačka MOP uvádza ako opatrenie na zabránenie zakopnutiu, podvrtnutiu nohy, pád osoby na rovine pri prenášaní vhodná obuv. Ako opatrenie pre funkciu predavačka pri páde materiálu z regálovej bunky sa uvádza bezpečné pracovné postupy. Podľa vypracovaného
písomného dokumentu žalobcu: Posudok o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami zo dňa 10.12.2015 má byť zamestnancom vykonávajúcim ručnú manipuláciu s bremenami, kam patria tiež predavači MOP
- predavači na úseku ovocia a zeleniny a predavači na úseku mäsa, poskytovaná pracovná obuv s protišmykovou podošvou. Žalobca mal teda prehodnotiť posúdenie rizika a Hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, a na základe toho vypracovať zoznam po poskytnutie OOPP.
10. Žalovaný nepovažoval odvolaciu námietku žalobcu, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal s tvrdením žalobcu na ústnom pojednávaní, pretože podľa žalovaného sa správny orgán so všetkými vyjadreniami žalobcu detailne vysporiadal a popísal ich v odôvodnení svojho rozhodnutia.
11. K námietke žalobcu, že nemohol využiť právo na obhajobu v konaní pred správnym orgánom, žalovaný uviedol, že inšpektorát práce v snahe vyjsť v ústrety žalobcovi, vykonal ešte pred vydaním rozhodnutia ústne pojednávanie v súlade v ustanovením § 21 Správneho poriadku, aj keď zákon túto povinnosť správnemu orgánu neukladá. Na tomto pojednávaní umožnil žalobcovi vyjadriť, resp. uplatniť svoje pripomienky, námety a predložiť doklady. K ďalšej námietke žalobcu, že s ním nebol prerokovaný dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 29.02.2016, a že sa o ňom dozvedel až zo samotného rozhodnutia, žalovaný uviedol, že dodatok k protokolu sa so zamestnávateľom neprejednáva, ani to zákon o inšpekcii práci nepožaduje, prejednáva sa iba protokol. Dodatok k protokolu bol v súlade v ustanovením § 21 ods.2 zákona o inšpekcii práce preukázateľne doručený žalobcovi dňa 03.03.2016 a jeho existencia je uvedená aj v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 07.09.2016, ktoré bolo tiež žalobcovi riadne doručené. Preto tvrdenie, že sa o dodatku k protokolu dozvedel iba z prvostupňového rozhodnutia, je nepravdivé. K ďalším námietkam uvedeným v odvolaní, ktoré sa týkajú povinností správneho orgánu, či bola poskytnutá alebo nebola poskytnutá obuv zamestnancom, žalovaný uviedol, že podstatou správneho deliktu v danom prípade nie je neposkytnutie obuvi, ale nesúlad základných dokumentov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úseku OOPP. Vo veci výšky uloženej sankcie žalovaný vyslovil názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na základné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods.1 písm.a) a ods.6 zákona o inšpekcii práce. Správny orgán prihliadal na závažnosť porušenia právnych predpisov, na počet zamestnancov žalobcu a na skutočnosť, že u žalobcu boli zistené 4 nedostatky na úseku BOZP a na závažnosť následku porušenia povinností. Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 1.000,-- eur sledoval najmä jej výchovné a represívne pôsobenie. Takto uloženú pokutu považuje žalovaný za primeranú, plniacu preventívnu funkciu, nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu a splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca odvolaním nepredložil nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
12. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol, aby súd zrušil toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 10.11.2016 č.k. 389/16/S a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobe žalobca konštatoval, že obe rozhodnutia sú nezákonné, skutkový stav bol zistený nezákonným postupom. Nezákonnosť vidí žalobca hlavne v tom, že žalovaný vychádzal z nepreskúmateľného dôkazu, akým je tvrdenie pracovníkov žalovaného o poskytnutí, resp. neposkytnutí protišmykovej obuvi bez vyjadrenia a definície vhodnej a protišmykovej obuvi, výrok ani odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti, čím sa stáva podľa názoru žalobcu nepreskúmateľným, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch, čo je dôvod na jeho zrušenie. Zároveň sa žalobca domnieva, že dôvod na zrušenie rozhodnutia spočíva aj v tom, že administratívny spis nie je riadne žurnalizovaný.
Povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvineného sa podľa žalobcu odvodzuje z vyhľadávacej zásady uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu, a táto povinnosť v konaniach o správnych deliktoch vyplýva aj z odporúčania výboru ministrov Rady EÚ č. 91 vzhľadom na to, že toto konanie má povahu trestného konania.
13. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdil v otázke právneho posúdenia naplnenia zodpovednosti za správny delikt vo vzťahu k povinnosti zamestnávateľa mať vypracovaný zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, a tento zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov mal byť
vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym posúdením a odôvodnením, ktoré uviedol prvostupňový orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach k jeho odvolacím námietkam, pretože podľa názoru žalobcu zákon stanovuje, že ak má byť niečo použité ako dôkaz, musí spĺňať jednak podmienku, že taký dôkaz prispeje k náležitému objasneniu veci, a jednak, že dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob treba považovať nielen splnenie formálnych procesných podmienok na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj splnenie obsahových podmienok, t.j., aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. V danom prípade len tvrdenia pracovníkov žalovaného o vhodnej, resp. protišmykovej obuvi bez uvedenia definície a rozdielov medzi týmito druhmi obuvi a bez relevantných dôkazov o skutočnej obuvi, ktorú mali mať menovaní zamestnanci v čase kontroly obuté, sa nepreukázala (žalovaný len tvrdí, že zamestnanci uvedení vo výroku rozhodnutia nemali poskytnutú ochrannú obuv protišmykovú, pričom neuviedol, akú mali mať v skutočnosti obuv obutú), najmä ak žalobca tento spôsob dokazovania namietal od jeho zistenia pracovníkmi žalovaného, aj počas celého konania vo veci, a spôsobuje absolútnu neprípustnosť dôkazov, naviac, ak žalobca tvrdil, že protišmykovú obuv menované nemusia mať vzhľadom na ich pracovnú činnosť. S uvedeným súvisí jeho námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý namietal aj v správnom konaní.
14. Žalobca v žalobe namietal nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku rozhodnutia, a jeho rozpory s podkladom pre rozhodnutie, nakoľko podklad rozhodnutia neobsahuje presný menný zoznam pracovníkov, ktorí nemali mať poskytnutú ochrannú obuv protišmykovú. Je síce v závere protokolu uvedený zoznam pracovníkov, ktorí sa v čase kontroly dňa 20.01.2016 nachádzali v kontrolovanej prevádzke, ale nie je z protokolu zrejmé, ktorí konkrétni pracovníci nemali mať poskytnutú protišmykovú obuv. Za ďalšiu závažnú a podstatnú vadu výroku rozhodnutia žalobca považuje skutočnosť, že žalovaný pre porovnanie stavu požadovaného so stavom skutočným a kontrolovaným nezabezpečil dôkaz, aj skutočnosti, akú obuv mali mať menovaní zamestnanci v čase kontroly obutú. Žalovaný postihuje žalobcu len za konštatovanie a tvrdenie zamestnancov žalovaného bez dodržania zásady materiálnej pravdy. Žalovaný sa nevysporiadal s pojmom „nemali poskytnutú obuv protišmykovú“ a s pojmom „obutú v čase kontroly“, keď len odôvodnil, že menovaní zamestnanci nemali poskytnutú obuv protišmykovú, pričom žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu poukázal na význam slova „poskytnúť“. Uvedený nedostatok podkladu pre rozhodnutia, ako aj samotného výroku podľa názoru žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca ďalej v žalobe poukázal tiež na to, že obidva správne orgány, viackrát oponujú a negujú výrokovú časť s odôvodnením rozhodnutia, najmä tým, že na jednej strane tvrdia, že žalobca nemal mať vypracované posúdenie rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia (vo vzťahu k pracovným pozíciám predavačov na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa), a na inom mieste tvrdí, že podľa dokumentu žalobcu „Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach zo dňa 01.12.2014“ má byť predavačmi MOP v súvislosti s nebezpečenstvami pri ručnej manipulácii s bremenami používaná vhodná obuv. Toto konštatovanie a časté opakovania a popieranie si svojich tvrdení spôsobuje nepreskúmateľnosť a neurčitosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
15. Žalobca, rovnako ako v odvolaní, aj v žalobe, poukázal na nezákonný postup inšpektorátu práce, ktorý videl v tom, že dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 29.02.2016 nebol so žalobcom prerokovaný, žalobca nebol ani vyzvaný na jeho prerokovanie, čím porušená zásada úzkej súčinnosti v správnom konaní, a bolo porušené právo na riadny proces a obhajobu. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že sa dodatok k protokolu neprejednáva, pretože zákon o inšpekcii práce to nepožaduje, je v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016 sp. zn. 14S/150/2015. Podľa žalobcu dodatkom č. 1 sa zmenilo pôvodné znenie protokolu, pretože doplnil jednak časový údaj, ku ktorému bol nedostatok zistený, ako aj údaje zamestnancov, vo vzťahu ku ktorým boli zistené neposkytovanie ochrannej obuvi. Keďže dodatok je súčasťou protokolu, žalobca má za to, že protokol je nezákonný, pretože nebol v znení dodatku prerokovaný so žalobcom.
16. Žalobca v ďalšej časti žaloby namietal nezákonnosť protokolu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, konštatujúc, že jeho nezákonnosť namietal už v podanom odvolaní proti rozhodnutiu inšpektorátu práce. Žalovaný sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa protokolu nevysporiadal. Žalobca konštatoval, že považuje protokol v časti uloženia povinnosti za účelom nápravy, za neurčitý a nezrozumiteľný. Má za to, že protokol v znení dodatku má byť z týchto dôvodov zrušený.
17. Nezákonnosť oboch rozhodnutí žalobca vidí aj v tom, že administratívny spis nie je žurnalizovaný, pričom žurnalizovanie administratívneho spisu je podľa žalobcu podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny proces. Ako príklad uviedol vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a Kancelárskom poriadku pre súdy. Podľa žalobcu absencia žurnalizácie administratívneho spisu môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, teda ich ľubovoľne vyberať, vkladať, bez časovej chronologizácie, čo je v rozpore s ústavným článkom účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.05.2017 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že žaloba je totožná s obsahom odvolania, pričom žalobcom neboli formulované žiadne objektívne dôvody, ani predložené žiadne také dôkazy, ktoré by menili inšpekciou práce zistený skutkový stav. Podľa žalovaného správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré mali pre danú vec rozhodujúci význam. V odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.
19. K námietke žalobcu, že rozhodnutie je nezrozumiteľné, žalovaný uviedol, že správny orgán presne vo výroku rozhodnutia špecifikoval porušenie žalobcu. Rovnako uviedol správne príslušné ustanovenie právneho predpisu, plne zodpovedajúce uvedenému porušeniu. Žalovaný poukázal na to, že pokuta nebola uložená za to, že žalobca OOPP neposkytoval, ale za to, že žalobca mal vypracovaný zoznam poskytovaných OOPP ku dňu začatia inšpekcie práce, avšak tento zoznam poskytovaných OOPP nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, a vo vzťahu ku pracovným pozíciám predavačov MOP - predavačov na úseku ovocia a zeleniny, a predavačov na úseku mäsa. U žalobcu teda úplne odporovali absolútne esenciálne dokumenty v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úseku OOPP. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ochrannú obuv zamestnancom neposkytoval, čo vyplýva aj z protokolu o výsledku inšpekcie, v ktorom inšpektori výslovne konštatujú zistené neposkytovanie OOPP - ochrannej obuvi protišmykovej. Z previerky vykonanej inšpektormi práce vyplynulo, že predavačky nemali ochrannú protišmykovú obuv, a ani žiadnu inú ochrannú obuv, a používali iba svoju vlastnú obuv, pričom zamestnávateľ mal obuv poskytovať bezplatne. Žalobca teda ochrannú obuv protišmykovú dotknutým zamestnancom neposkytoval, ani jej poskytovanie neevidoval.
20. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe pod bodom B.2 nesprávne uvádza, že údajne inšpektorát práce uviedol, že žalobca nemal mať vypracované posúdenie rizika a Hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu. Naopak, správny orgán viackrát zdôrazňoval dôležitosť daných dokumentov, resp. činností - zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných podmienok, posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia a potrebu súladu týchto základných dokumentov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v otázke OOPP, nakoľko úzko súvisia.
21. Žalovaný poukázal aj na to, že inšpektorát práce v porušení neuvádza porušenia ustanovenie § 6 ods.2 písm.d) zákona o BOZP, teda nevytýkal žalobcovi, že neposkytol protišmykovú obuv svojim zamestnancom, ale poukázal na to, že žalobca má tak spracovanú dokumentáciu, podľa ktorej v jednom prípade existuje riziko poškodenia dolných končatín a je potrebné poskytnúť ochrannú obuv, a v inej pracovnej dokumentácii toto riziko už nie je, a ochrannú obuv nie je potrebné poskytovať.
22. K argumentácii žalobcu, ktorou poukazoval na nezákonný postup inšpektorátu práce, ktorý videl v tom, že dodatok k protokolu č. 1 zo dňa 29.02.2016 nebol so žalobcom prerokovaný, žalovaný uviedol, že po prerokovaní protokolu sa žalobca vyjadril k protokolu, a následne bol protokol uzatvorený dodatkom k protokolu. Ak dodatkom k protokolu inšpektor práce nemení porušenia protokolu, dodatok k protokolu sa so zamestnávateľom neprejednáva, ani to zákon o inšpekcii práce nepožaduje, prejednáva sa iba protokol. V danom prípade dodatok neobsahoval nové poznatky, a preto nemusel byť prerokovaný so žalobcom. Dodatok č. 1 k protokolu bol v súlade s § 21 ods.2 zákona o inšpekcii práce preukázateľne doručený žalobcovi dňa 03.03.2016 a jeho existencia bola uvedená aj v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 07.09.2016, ktoré bolo žalobcovi tiež riadne doručené.
23. Doplnenie údajov do oznámenia o začatí správneho konania v zmysle dodatku č. 1 k protokolu odôvodnil prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí tým, že nešlo o nové skutočnosti, pretože
tie vyplývali z obsahu protokolu, a v konečnom dôsledku nemali vplyv na samotné uloženie pokuty. Podľa žalovaného nešlo ani o doplnenie protokolu v pravom slova zmysle, keďže údaj začatia výkonu inšpekcie práce je zrejmý z úvodu protokolu, a totožne identifikácia jednotlivých zamestnancov je uvedená v časti protokolu, kde sú špecifikované doklady predložené žalobcom. Hmotno-právne pre toto žalobca nenapádal ani v žalobe, a nenapádal ani v odvolaní, lebo je zrejmé, že tieto údaje sú pravdivé, a vyplývali zo samotného protokolu. Oznámené doplnenie údajov zamestnancov nemôžu v žiadnom prípade zadať dôvod na konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia. Rovnako, ako v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení žalovaný tvrdil, že rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/150/2015 nie je možné aplikovať na preskúmavaný prípad, vzhľadom na to, že v danej veci išlo o celkom iný skutkový stav, pričom v uvedenej veci súd preskúmaval žalobu podanú proti protokolu, a nie proti rozhodnutiu o uložení pokuty.
24. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na nezákonnosť protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 22.02.2016, ukončený dodatkom č. 1 z 29.02.2016, žalovaný uviedol, že protokol spĺňa všetky náležitosti v súlade s ustanovením § 14 ods.1, 2, 3 zákona o inšpekcii práce. Jeho znenie je jasné, zrozumiteľné a obsah protokolu bol dňa 22.02.2016 riadne prerokovaný so žalobcom, pričom mu bolo umožnené sa k nemu písomne vyjadriť, čo žalobca využil a dňa 29.02.2016 doručil inšpektorátu práce písomné vyjadrenie k obsahu protokolu, v ktorom zároveň informoval inšpektorát práce o prijatých opatreniach, a následne bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu.
25. K námietke žalobcu týkajúcej sa žurnalizácie spisu, žalovaný uviedol, že prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie číslovanie spisov obsahujú. Žalobca nielen že žiadnu manipuláciu s listinami nepreukázal, ale ani neuviedol, v čom konkrétne mala eventuálna manipulácia s listinami spočívať. Argumentácia žalobcu s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. je celkom jasne nesprávna, nakoľko sa vzťahuje na súdy, a nie na správne konanie.
26. Žalovaný napokon konštatoval, že správny orgán dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinností, čo bolo predmetom uloženia pokuty. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný riadil zásady správneho trestania a jeho postup nevykazuje žiadne známy pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušení napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil i jej preventívne pôsobenia, a prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods.4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
27. Žalobca v podanej replike na vyjadrenie žalovaného konštatoval, že žaloba je totožná s odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu z dôvodu, že žalovaný odvolacie námietky vyhodnotil ako subjektívne, ktoré nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
28. Žalobca v podanej replike zotrval na svojich žalobných bodoch v celom rozsahu, a nesúhlasil s vyjadrením žalovaného.
29. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Košice, oboznámil sa s administratívnym spisom, a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 28.06.2018 tak, že žalobu zamietol.
30. Podľa § 6 ods.2 písm.a) zákona o BOZP na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia.
31. Podľa § 5 ods.1 nariadenia Vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na osobné ochranné pracovné prostriedky zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „zoznam“) vypracovanom na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev podľa § 4. V zozname zamestnávateľ špecifikuje konkrétne typy osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach.
Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovno-právnych predpisov, ktoré upravujú pracovno-právne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov, vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku a kolektívne vyjednávanie.
Podľa § 14 ods.1 zákona o inšpekcii práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa, alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa, alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a otlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahu aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak bolo preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 14 ods.3 písm.a) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 14 ods.5 prvá veta zákona o inšpekcii práce jedno vyhotovenie protokolu inšpektorátu práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi, alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom.
Podľa § 19 ods.1 písm.a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm.a) v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,-- eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000,-- eur.
32. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného z 02.02.2017 č. OPS/BEZ/2016/6410, O-878/2016, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice z 10.11.2016 č. 389/16/S o uložení pokuty vo výške 1.000,-- eur žalobcovi za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne v § 6 ods.2 písm.a) zákona o BOZP v nadväznosti na § 5 ods.1 nariadenia Vlády SR č. 395/2006 Z.z., ktoré spočíva v tom, že žalobca síce mal vypracovaný zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedku ku dňu začatia inšpekcie, t.j. ku dňu 20.01.2016, ale tento zoznam nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a Hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, a to vo vzťahu k pracovným pozíciám predavačov maloobchodnej predajne - predavačov na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa. Týmto zoznamom, ktorý žalobca nazval smernica na určenie postupov poskytovania OOPP zo dňa 01.12.2014, nie je medzi poskytovanými OOPP pre tieto pracovné pozície určená ochranná pracovná obuv, napriek tomu, že podľa vypracovaného písomného dokumentu žalobcu, a to posudku o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami zo dňa 10.12.2015, má byť zamestnancom vykonávajúcim ručnú manipuláciu s bremenami, kam patria tiež predavači MOP na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa, poskytovaná pracovná obuv s protišmykovou podošvou, a podľa ďalšieho písomného dokumentu žalobcu Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach zo dňa 01.12.2014 má byť predavačmi MOP v súvislosti s nebezpečenstvami pri ručnej manipulácii s bremenami používaná vhodná obuv. Porušenie bolo zistené pri inšpekcii práce u žalobcu, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov v oblasti pracovno-právnych mzdových predpisov a v oblasti BOZP, a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Kontrolované obdobie bolo január až december 2015.
33. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplýva, že žalobca má vypracovaný zoznam pre poskytovanie OOPP, bezplatne ich poskytuje a vedie evidenciu o poskytovaných OOPP. Bol zistený nesúlad medzi zoznamom pre poskytovanie OOPP a posúdením rizík. Žalobca v posudku o riziku pre ručnú manipuláciu s bremenami z 10.12.2015, ktorý bol schválený 23.12.2015 v časti Riadenie rizika, uviedol, že zamestnanci vykonávajúci ručnú manipuláciu s bremenami majú poskytnuté OOPP, a to pracovné rukavice päťprstové kombinované, pracovnú obuv s protišmykovou podošvou, pracovný odev dvojdielny bavlnený, pričom v ďalšom dokumente Hodnotenie rizík pri jednotlivých pracovných činnostiach z 01.12.2014 sa uvádza v časti Hodnotenie rizík pre predavača MOP vhodná obuv, a Smernici na určenie postupov poskytovania OOPP z 01.12.2014, sa v časti Zoznam poskytovaných OOPP pre predavača všeobecne, alebo predavača oddelenia mäsa, neuvádza žiadna obuv. V protokole sa konštatuje, že z kontrolovaných zamestnancov mal poskytnutú ochrannú pracovnú obuv iba N. Ž., manipulant tovaru a ostatní zamestnanci - predavači MOP na úseku mäsa alebo ovocia a zeleniny, ktorí pravidelne manipulujú s bremenami, nemali poskytnutú protišmykovú obuv. Inšpektor práce uložil žalobcovi, že v dôsledku uvedeného zistenia je potrebné prehodnotiť posúdenie rizika a hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, a na základe tohto vypracovať zoznam pre poskytovanie OOPP.
34. Z písomného vyjadrenia k protokolu zo dňa 25.02.2016 žalobca uvedeným nedostatkom zistených pri inšpekcii práce uviedol, že aj na základe odporúčaní uvedených v ročnom audite BOZP za rok 2015, ktorý bol prerokovaný v januári 2016, žalobca vykonal opätovné prehodnotenie rizík pre zamestnancov maloobchodných predajní, a zosúladenie výsledkov Hodnotenia rizík so smernicou na poskytovanie OOPP. Konštatoval, že prehodnotenie rizík a návrh novej smernice na poskytovanie OOPP je v súčasnosti v procese, ktorý bude ukončený prerokovaním a schválením aktualizovaných dokumentov na porade zvolanej v marci 2016. Po schválení dokumentov zabezpečí žalobca oboznámenie všetkých zamestnancov s obsahom schváleným dokumentov, a následne zabezpečí pridelenie OOPP v súlade s novou smernicou.
35. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobná námietka žalobcu týkajúca sa nedostatočne zisteného stavu veci, a nesprávneho právneho posúdenia, nie je opodstatnená, a nezodpovedá výsledkom vykonanej inšpekcie, ktoré v podstate uznal aj konateľ žalobcu za objektívne. Vzhľadom na to, že žalovaný nevytýkal žalobcovi tú okolnosť, že žalobca neposkytoval svojim zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, nie je opodstatnená, a dôvodná žalobná námietka, že žalovaný nezisťoval, akú obuv mali menovaní zamestnanci obutú, akú mali mať obutú, a pod. Žalobca totiž, tak ako to vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, ako aj z rozhodnutia žalovaného a jeho vyjadrenia, žalobcovi vytýkal to, že mal vypracovaný zoznam poskytovaných OOPP ku dňu začatia inšpekcie práce, ale tento zoznam nebol vypracovaný na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, vo vzťahu k predavačom na úseku ovocia a zeleniny, a na úseku mäsa. Inšpektori práce zistili, že u žalobcu si odporovali základné dokumenty v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na úseku osobných ochranných pracovných prostriedkov. Výrok napadnutých rozhodnutí nie je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, keďže v odôvodnení obidva správne orgány poukázali na dôležitosť uvedených dokumentov, t.j. zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia, a ich vzájomného súladu. Vzhľadom na uvedené nebolo preto potrebné dokazovať, akú obuv mali zamestnanci menovaní vo výroku rozhodnutia, ktorých správny orgán uvádza ako príklad k tomu, že žalobca neposkytoval ochranné pracovné prostriedky, a to protišmykovú obuv, ale títo zamestnanci používali vlastnú obuv. Odôvodnenie oboch napadnutých rozhodnutí nie je v rozpore s ustanovením § 48 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní, a obsahuje ustanovenia právnych predpisov, porušenie ktorých sa žalobcovi vytýka, a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ako aj ich vyhodnotenie týchto dôkazov, každý jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavanom prípade ide o administratívny delikt žalobcu, u ktorého platí zásada objektívnej zodpovednosti, t.z. zodpovednosti za výsledok, preto nie je opodstatnená žalobná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že žalovanému vytýkal nepreukázanie zavinenia zo strany žalobcu.
36. Žalobca vytýkal žalovanému nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že so žalobcom nebol prerokovaný dodatok č. 1 k protokolu z inšpekcie práce, ktorý sa podľa zákona o inšpekcii práce stáva súčasťou protokolu. Túto námietku súd nepovažuje za dôvodnú, pretože z ustanovenia § 14
zákona o inšpekcii práce je zrejmé, že s kontrolovanou osobou je inšpektorát práce povinný prerokovať protokol, čo sa aj udialo. Kontrolovaná osoba je oprávnená podať písomné vyjadrenie k protokolu a po jeho posúdení inšpektorát práce vyhotoví dodatok k protokolu. Tento dodatok, v ktorom sa uvádza stanovisko inšpektorátu práce k vyjadreniam kontrolovanej osoby, už nie je potrebné opätovne prerokovávať s kontrolovanou osobou, pretože neobsahoval žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené v protokole. Dodatok č. 1 bol preukázateľne doručený žalobcovi a jeho existencia bola uvedená aj v oznámení o začatí správneho konania. Poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo strany žalobcu nie je dôvodné, pretože nejde o všeobecne záväzný právny názor. Rovnako žalobná námietka týkajúca sa nezákonnosti protokolu v znení dodatku a jeho požiadavka na zrušenie protokolu je nedôvodná, pretože žaloba smeruje na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí inšpektorátu práce a žalovaného, a nebola podaná proti protokolu. Protokol v správnom konaní je jednak podkladom pre rozhodnutie a jedným z dôkazov, ktorý slúži správnemu orgánu pre rozhodovanie. Ani žalobná námietka, v ktorej žalobca tvrdí to, že nedostatok žurnalizácie spisu má za následok nezákonnosť rozhodnutia, je neopodstatnená, keďže žalobca neuviedol žiadny dôkaz o tom, či, a akým spôsobom boli s jednotlivými listinnými dôkazmi v spise manipulované. Naviac, súdu bol predložený spis, ktorého listy boli očíslované, bol vyhotovený zoznam listov, ktoré obsahuje administratívny spis. Odkaz žalobcu na právnu úpravu týkajúcu sa vedenia spisov na súde, je v danom prípade neopodstatnený.
Zo všetkých týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého súd prizná žalobcovi právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania iba v prípade jeho čiastočného alebo úplného úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.