Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a. s. so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného advokátom JUDr. Radkom Petruňom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen proti žalovanému L. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 4.232,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/66/2017-151 zo dňa 27.novembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Cb/66/2017-151 zo dňa 27.novembra 2017 v napadnutej časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.000,--eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,--eur od 5.6.2017 do zaplatenia mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet IBAN:F.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX VS:XXXXXXXXXX sumu 2.000,--eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,--eur od 5.6.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V napadnutej časti výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,5%, mení tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.232,37 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.232,37 eur od 5.6.2017 do zaplatenia. Pokiaľ sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia ďalšej sumy 2.000,--eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,--eur od 5.6.2017 do zaplatenia žalobu v tejto časti zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,5%, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 5.6.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.232,37 eur s 9% ročným úrokom z omeškania, na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 30.5.2014 zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovaný povinný vykonávať činnosť finančného sprostredkovania pre žalobcu. Zmluva nadobudla účinnosť dňom zápisu žalovaného do registra finančných agentov dňa 19.6.2014. Žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný okrem iného vykonávať činnosť smerujúcu k uzavretiu alebo k zmene poistnej zmluvy na poistné produkty žalobcu. Za riadne vykonávanie činností bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému odplatu v súlade so zmluvou a províznymi podmienkami, ktoré tvorili

neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Platnosť zmluvy zanikla dňa 31.7.2015 na základe písomnej výpovede žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 4.6.2015. Po vykonanej kontrole produkcie žalovaného žalobca zistil, že žalovaný uzavrel aj fiktívne poistné zmluvy na neexistujúce osoby. Pokiaľ bola žalovanému vyplatená provízia za uvedené zmluvy, tieto sa považujú za neplatné, preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na vyplatenú províziu. Žalobca sa domáhal aj vrátenia provízie za poistné zmluvy, ktoré zanikli skôr ako pred uplynutím jedného roka od začiatku poistenia, vrátenia štartovacej odmeny vyplatenej žalovanému v sume 200,--eur z dôvodu, že táto odmena bola vyplatená na základe poistných zmlúv, ktoré sa ukázali byť neplatnými a domáhal sa tiež zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2.000,-- eur v zmysle čl. V. bod 4 zmluvy, keďže žalovaný porušil svoju povinnosť identifikovať poistníka a overiť jeho totožnosť na základe dokladu totožnosti.

3. Súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za zmluvu o obchodnom zastúpení uzavretú podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a mal za to, že žalobca preukázal, že k platnému uzavretiu poistných zmlúv nedošlo, preto nárok na vyplatenie provízie za tieto zmluvy nevznikol a žalovaný je povinný vrátiť obdržané platby v súlade s bodom 1.4 písm. b/ I. časti Provízneho poriadku. Ďalej súd vyhodnotil, že poistné zmluvy uzatvorené s C.. M. a samotným žalovaným ako poistníkom zanikli v priebehu prvého roka trvania zmluvného vzťahu, preto je žalovaný povinný vrátiť tzv. storno províziu za tieto zmluvy v celom rozsahu, a to podľa bodu 10.8 ods. 1 písm. i/ Provízneho poriadku. Podľa názoru súdu žalovanému taktiež nevznikol nárok na vyplatenie štartovacej odmeny v sume 200,--eur, na zaplatenie ktorej tiež žalovaného zaviazal, keď mal za to, že je povinný túto odmenu vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo poskytnutím plnenia bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 2.232,37 eur, v ktorej suma 2.032,37 eur predstavuje nárok na vrátenie vyplatených provízií a suma 200,--eur štartovaciu odmenu, na ktorú nevznikol nárok. Spolu s istinou súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9% ročne odo dňa podania žaloby na súd (5.6.2017) do zaplatenia.

4. V časti zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom v sume 2.000,--eur súd nárok nepovažoval za daný, keď na platný vznik dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje, aby bola dostatočne určitým a jasným spôsobom vymedzená zmluvná alebo zákonná povinnosť, pri porušení ktorej vznikne nárok na zmluvnú pokutu, ako aj rovnako určité vymedzenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. Najbežnejším spôsobom vymedzenia výšky je v obchodnej praxi uvedenie konkrétnej sumy. Z formulácie použitej v článku V. bod 4 vyplýva, že pri porušení jednotlivých zmluvných povinností môže byť zmluvná pokuta „uplatnená“ žalobcom „až do výšky 2.000,--eur za každé jednotlivé porušenie“. Z tejto formulácie nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, aká konkrétna zmluvná pokuta má byť uplatnená v prípade porušenia tej-ktorej povinnosti uvedenej v tomto ustanovení zmluvy. Podľa názoru súdu v danom prípade nejde o dostatočne určitú dohodu o výške zmluvnej pokuty, ktorej nejasnosť sa nepodarilo odstrániť metódami výkladu prejavu vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka, keďže strany sporu dokazovanie v tomto smere nenavrhli, napriek tomu, že na nejasnosť ustanovenia o zmluvnej pokute boli zo strany súdu na pojednávaní upozornené. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a náhradu trov konania pomerne rozdelil prihliadajúc na mieru úspechu strán v spore. Miera čistého úspechu žalobcu v konaní po zaokrúhlení na desatinné číslo činí 5,5% a v tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal s tým, že o určení výšky trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu v časti zaplatenia sumy 2.000,--eur s príslušenstvom zamietol a v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne neurčitosti určenia zmluvnej pokuty žalobca nesúhlasí. Má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute prezentované v zmluve je dostatočne určité a svojim obsahom ani zamýšľaným účelom neodporuje zákonu. Poukázal na ust. § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s tým, že pre dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu a pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto musí byť určená alebo musí byť určený aspoň spôsob jej určenia. Z uvedeného vyplýva, že určenie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je ponechané na vzájomnú dohodu účastníkov. Zákon v tomto smere neobsahuje úpravu výšky zmluvnej pokuty a neustanovuje spôsob jej určenia. Dojednanie o výške zmluvnej pokuty v znení „až do výšky 2.000,--eur“ znamená, že žalovaný si je vedomý toho, že ak

poruší niektorú z povinností zabezpečených zmluvnou pokutou, je spoločnosť žalobcu oprávnená požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu v rozmedzí od 0,01 eur do 2.000,--eur, t. j. aj zmluvnú pokutu v maximálnej možnej a určitej výške 2.000,--eur. Zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty poskytovalo žalovanému celkom presný obraz o tom, akú maximálnu sumu titulom zmluvnej pokuty môže spoločnosť žalobcu požadovať v prípade porušenia zmluvných povinností (zabezpečených zmluvnou pokutou), teda akú sumu bude žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Na podporu uvedeného žalobca poukázal na rozhodovaciu prax súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.7.2013 sp. zn. 23 Cdo/2618/2011, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2002 sp. zn. 29 Odo/246/2001. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný prejavil svoju vôľu byť viazaný zmluvnou pokutou až do výšky 2.000,--eur potvrdzuje aj prehlásenie žalovaného obsiahnuté v záverečných ustanoveniach zmluvy: „obe zmluvné strany sa oboznámili s obsahom tejto zmluvy, túto zmluvu podpisujú slobodne, vážne, zmluva je pre zmluvné strany určitá a zrozumiteľná a nebola urobená pod nátlakom a / alebo v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok, na znak čoho ju podpisujú“. Žalobca uviedol, že nakoľko podáva odvolanie proti výroku vo veci samej (výrok II.), súčasne podáva odvolanie aj voči naň nadväzujúci výrok, a to voči výroku III. napadnutého rozhodnutia a žiada, aby odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania, a to tak, že v zmysle uplatnenia zásady úspechu prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota v odvolaním napadnutých výrokoch a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, rozhodnutie považuje za správne a nesúhlasí ani s tvrdeniami spoločnosti Generali, že prejavil vôľu byť viazaný zmluvnou pokutou až do výšky 2.000,--eur. Nikto mu nikdy o pokute do výšky 2.000,--eur nehovoril, pokutu si v zmluve buď nevšimol alebo nerozumel ani ho zo strany spoločnosti nik o tejto skutočnosti neinformoval.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších ústnych ako aj písomných vyjadrení, najmä argumentácie v odvolaní voči napadnutému rozsudku a tvrdenia žalovaného, že o zmluvnej pokute nevedel, resp. si ju nevšimol považuje žalobca za nepravdivé, keď opätovne v tejto súvislosti poukazuje na obsah zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, konkrétne na čl. IX. bod 12 zmluvy. Z citovaného napadnutého ustanovenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa oboznámil s obsahom zmluvy aj s obsahom dohody o výške zmluvnej pokuty, pričom svojim podpisom na zmluve prejavil svoju vôľu byť zmluvou, teda aj zmluvnou pokutou viazaný.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 388 zmenil.

10. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie 2.000,--eur s príslušenstvom zamietol a v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,5 %.

11. Odvolací súd nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania žalobcu, pretože v danom prípade nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť (§ 385 ods. 1 , nakoľko súd prvej inštancie predmetným článkom zmluvy, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta dokazovanie vykonal, spôsobom dohodnutia zmluvnej pokuty sa zaoberal, len dospel podľa názoru odvolacieho súdu k nesprávnemu právnemu názoru, že nejde o dostatočne určitú dohodu o výške zmluvnej pokuty, keď podľa názoru odvolacieho súdu bola zmluvná pokuta medzi zmluvnými stranami v predmetom článku zmluvy dohodnutá dostatočne, určite a zrozumiteľne.

12. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.5.2014 zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta, v ktorej zmluve si strany sporu v čl. V. bod 4 dohodli zmluvnú pokutu v nasledujúcom znení: „Pri porušení povinností alebo prekročení právomocí uvedených v čl. II. bod 2, čl. III. bod 1 písm. b/, d/, e/ a f/ alebo v čl. III. bod 2 zmluvy, v zmysle čl. VI. tejto zmluvy

a etického kódexu uvedeného v Prílohe č. 2 tejto zmluvy je GENERALI oprávnená uplatniť si voči VFA zmluvnú pokutu až do výšky 2.000,--eur za každé jednotlivé porušenie“.

13. Súd prvej inštancie považoval takto dohodnutú zmluvnú pokutu za nedostatočne určitú dohodu o výške zmluvnej pokuty.

14. Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Spôsob jej určenia má byť jednoznačný. Výška pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3.

17. Preskúmaním veci prišiel odvolací súd k záveru, že zmluvná pokuta tak ako bola určená stranami zmluvy je v čl. V. bod 4 dohodnutá jasne, určite a zrozumiteľne, v zmluve je určená výška pokuty, t. j. až do 2.000,--eur za každé jednotlivé porušenie, to znamená, že žalovaný si musel byť pri podpise zmluvy vedomý, že v prípade porušenia v tomto článku uvedených konkrétnych povinností si môže žalobca uplatniť voči nemu zmluvnú pokutu až do výšky 2.000,--eur za každé jednotlivé porušenie, čo znamená, že aj sumu nižšiu ako 2.000,--eur, ale nie sumu vyššiu. Z takto dohodnutej zmluvnej pokuty vyplýva, že je určená zrozumiteľne, a to, že nie je určená pevnou sumou (napr. zmluvnú pokutu 2.000,--eur za každé jednotlivé porušenie) neznamená, že nejde o dostatočne určitú dohodu o výške zmluvnej pokuty, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

18. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorázovo ako pevnú sumu, prípadne v percentách, či zlomkom ceny, prípadne ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nič nebráni ani tomu, aby sa uvedené alebo ešte aj ďalšie spôsoby medzi sebou kombinovali. Občiansky ale ani maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčuje. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute musí byť vyjadrená jednoznačne. V dohode o zmluvnej pokute tiež jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

19. Z predmetného článku V. bod 4 zmluvy vyplýva, že v ňom bola tiež jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje a v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na list žalobcu zo dňa 31.8.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 7.9.2015, v ktorom liste žalobca žalovanému oznámil, že porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce pre neho z príslušných ustanovení Zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta zo dňa 30.5.2014, a to nasledovne: „v čl. II. bod 2 písm. f/ Zmluvy ste porušili tým, že ste pre podpisom poistných zmlúv neidentifikovali a neoverili totožnosť poistníka na základe dokladu totožnosti“. Na základe uvedeného Vám Generali v zmysle čl. V. bod 4 Zmluvy udeľuje zmluvnú pokutu vo výške 2.000,--eur za porušenie ustanovení v čl. II. bod 2 písm. f/ Zmluvy. Okrem zmluvnej pokuty si predmetným listom uplatňoval žalobca aj vrátenie vyplatenej štartovacej fixnej odmeny vo výške 200,--eur, ktorú sumu však súd žalobcovi priznal.

20. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 2000,--eur s príslušenstvom nie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 388 zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,--eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2000,--eur od 5.6.2017 do zaplatenia.

21. Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu bol žalobca úspešný v konaní v celom rozsahu, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,5 % tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100% v súlade s ust. § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. O výške prvostupňových aj odvolacích trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

24. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .