Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sd-31-2016.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci navrhovateľky: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2015 p o t v r dz u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
V opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľka uviedla odporkyni do zápisnice dňa 22.02.2016, navrhovateľka nesúhlasila s tým, že jej nebol valorizovaný dôchodok od januára 2016. Trvala na tom, aby suma, o ktorú sa dôchodok valorizuje, bola pripísaná k minimálnemu dôchodku, ktorý poberá. Uviedla, že sa cíti ukrátená, pretože bola nedostatočne ohodnotená z dôvodu neľudskej reformy bývalej vlády a starostlivosti o ťažko zdravotne postihnutého syna.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 03.12.2015 (napadnuté rozhodnutie) bol navrhovateľke v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 (ďalej len opatrenie), zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 285,30 eur mesačne.
Uviedla, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, vzhľadom na to, že na účely zvýšenia dôchodku od 01.01.2016 sa neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Bez sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku patril navrhovateľke starobný dôchodok v sume 267,60 eur mesačne. Od 01.01.2016 bola táto suma v súlade s opatrením zvýšená o 1,90 eur mesačne na sumu 269,50 eur. Vzhľadom na to, že dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 285,30 eur je vyšší ako dôchodok zvýšený podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. 269,50 eur mesačne, navrhovateľke naďalej patrí dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku. Odporkyňa žiadala rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Navrhovateľka vo vyjadrení žiadala, aby bolo zohľadnené, že je poberateľkou minimálneho dôchodku nie vlastnou vinou. Pracovala 25 rokov ako recepčná v hoteloch v čase, keď boli nízke mzdy. V roku 1996 sa jej narodil syn, ktorý následkom zanedbania niektorých medicínskych úkonov a zlej popôrodnej adaptácie má celoživotné následky a potrebuje neustálu pomoc a dohľad. Preto sa navrhovateľka stala jeho opatrovateľkou a musela prestať pracovať. Poberala príspevok na opatrovanie avšak v dôsledku zmeny v legislatíve v roku 2001 prestal štát za osoby, ktoré opatrovali fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, odvádzať poistné a tak sa bez upovedomenia o tejto zmene stala dobrovoľne nezamestnanou. Toto trvalo až do roku 2007, žiaľ, pre navrhovateľku v rozhodujúcom období pre výpočet dôchodku. Ďalšiu krivdu vidí v tom, že všetkým sa zvyšuje dôchodok, avšak jej nie, pretože má len minimálny. Pri tak nízkych dôchodkoch je každé euro potrebné.
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V súlade s citovaným ustanovením krajský súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Krajský súd v Bratislave ako príslušný na konanie podľa § 246 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne bez pojednávania s poukazom na ust. § 250f ods. 2 OSP a dospel k záveru, že opravný prostriedok pôvodnej navrhovateľky nie je dôvodný.
Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku; na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
Podľa § 82 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.01.2016 starobný dôchodok vyplácaný k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a/ o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2017 v spojení s § 1 písm. a/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z. pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2016, ak ide o starobný dôchodok, je 1,90 eura.
Dňom 01.07.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 140/2015 Z. z.“). Uvedeným zákonom bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. vložené ustanovenie § 82b.
Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je: a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 01. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a/ zvýšená o: 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, 2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
Podľa § 82b ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.
Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c/ sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak: a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného: 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c/ prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 140/2015 Z. z. vyplýva, že cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Na ten účel sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto zákonu zvýšenie starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na minimálny dôchodok patrí poberateľovi tejto dôchodkovej dávky len počas obdobia, pokým poistencov úhrnný dôchodkový príjem nepresiahol ustanovenú hranicu.
Nárok na minimálny dôchodok prichádza do úvahy, ak starobný, resp. invalidný dôchodok vo vymeranej zákonnej sume, do ktorej nepochybne patrí aj valorizácia, je nižší ako minimálny dôchodok. Preto je potrebné pri posudzovaní nároku na zvýšenie (valorizáciu) starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku vychádzať zo sumy tejto dôchodkovej dávky pred jej zvýšením na minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zvýšenie na minimálny dôchodok nevalorizuje.
Pred valorizáciou minimálneho dôchodku sa zvýšenie podľa § 82b z tohto dôchodku odpočíta. Po vykonaní valorizácie sa znovu posúdi nárok na minimálny dôchodok. Zvýšenie dôchodku (valorizácia) sa pripočíta k sume starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorých suma bola určená na základe obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov a stáva sa ich súčasťou. Z uvedeného dôvodu sa musia v prvom rade tieto dôchodky valorizovať a až potom posudzovať, či sú splnené podmienky na ich zvýšenie podľa § 82b (minimálny dôchodok). Rovnaký princíp sa bude uplatňovať pri valorizácii dôchodkov od 01. januára 2018, pri určovaní sumy zvýšenia (valorizácie) vyplácaného minimálneho dôchodku. Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku zvýšený na minimálny dôchodok je naďalej starobným alebo invalidným dôchodkom
a z toho dôvodu sa na účely tohto zákona, okrem súbehu dôchodkov, valorizácie dôchodkov a určenia sumy pozostalostných dôchodkov, a na účely iných právnych predpisov s výnimkou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zohľadňuje v sume vrátane tohto zvýšenia.
Z citovaných ustanovení a dôvodovej správy je zrejmé, že zákonodarca v ustanovení § 82 neustanovil, že pre zvýšenie dôchodkovej dávky od 01.01.2016 má byť rozhodujúca výška, v ktorej bola dávka vyplácaná k 31. decembru 2015. Zo znenia ustanovenia § 82b však vyplýva zámer zákonodarcu, aby nárok na minimálny dôchodok trval len dovtedy, kým starobný dôchodok vo vymeranej, zákonnej sume vrátane jej valorizácií bude nižší ako minimálny dôchodok.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď k 01.01.2016 valorizovala zákonnú sumu starobného dôchodku navrhovateľky, ktorá jej patrila na základe rozhodnutia o zvýšení dôchodku od 01.07.2015, teda pri valorizácii vychádzala zo sumy 267,60 € a rozhodla, že podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s opatrením č. 283/2015 Z. z. jej od 01.01.2016 patrí starobný dôchodok v sume 269,50 € mesačne. Keďže táto výška starobného dôchodku je nižšia ako suma minimálneho starobného dôchodku, v súlade so zákonom (§ 82b) potom rozhodla, že od 01.01.2016 navrhovateľke (naďalej) patrí starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho starobného dôchodku v sume 285,30 € mesačne.
Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudku sp. zn.: 9So/139/2016, alebo sp. zn.: 9Sk/5/2018.
Námietky, týkajúce sa nezapočítania obdobia opatrovania zdravotne ťažko postihnutého syna a nízkej mzdy v čase, keď bola zamestnaná ako recepčná, správny súd nemohol v tomto konaní zohľadniť, vzhľadom na to, že predmetom prieskumu v danom prípade je iba rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku. Súd sa teda mohol v tomto konaní zaoberať, iba otázkou, či odporkyňa správne určila sumu zvýšenia starobného dôchodku, nie však výpočtom resp. sumou samotného priznaného starobného dôchodku. Výpočet starobného dôchodku, v ktorom boli zohľadnené jednotlivé doby dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy za jednotlivé roky, bol predmetom samostatného rozhodnutia - rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Uvedenými námietkami by sa preto súd mohol zaoberať iba v rámci konania o odvolaní proti rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku.
Vzhľadom na uvedené správny súd považoval opravný prostriedok navrhovateľky za nedôvodný, a preto rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 3 ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná a odporkyni právo na náhradu trov konania v zásade neprináleží.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie (§ 250s OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1, 2 OSP).