Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/171/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Ul. Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej O. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z.. S. XXX, XXX XX Z., za účasti Združenia na ochranu práv spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2.618,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/232/2015-84 zo dňa 18. 01. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 01. 2017 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1239,98 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 24. 11. 2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). Zároveň okresný súd nepriznal Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania vzniknutých do 30. 06. 2016 (štvrtý výrok). 1.2 V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobou sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 2.618,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24. 11. 2012 do zaplatenia, ako aj trov konania a to z titulu nesplateného úveru, poskytnutého žalovanej právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 24. 03. 2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.681,26 Eur na zakúpenie motorového vozidla uvedeného v zmluve. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutú sumu v pravidelných mesačných splátkach po dobu 48 mesiacov v sume 106,08 Eur, pričom do dňa spísania žaloby uhradila žalovaná v prospech pôvodného žalobcu spolu sumu 2.441,28 Eur. Nakoľko žalovaná povinnosť splácať úver riadne a včas neplnila, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky listom zo dňa 09. 11. 2012. 1.3 V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že pôvodný žalobca uzavrel dňa 24. 03. 2010 so žalovanou Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,zmluva"),

na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu 3.681,26 Eur na zakúpenie motorového vozidla. V zmluve bol dohodnutý počet splátok 48, výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN zhodne 18,3 %. 1.4 Po uvedení zákonných ustanovení § 52 ods. 1,2, § 54 ods. 2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 4 ods. 2 písm. g), písm. i), písm. j), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 258/2001 Z. z. “) súd prvej inštancie konštatoval, že ,,zmluva v rozpore s § 4 ods. 2 písm. g), i) a j) ZSÚ neobsahuje: konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom ustanovenia § 4 ods. 2, písm. g) ZSÚ je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t.j. o tom, do kedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru, nemôže byť tento nedostatok odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je spotrebiteľ povinný veriteľovi zaplatiť, a že z tohto údaja by si mohol spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. V dôsledku uvedených skutočností považuje súd poskytnutý úver žalovanej za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná bola povinná vrátiť pôvodnému žalobcovi len tú sumu, ktorá jej bola poskytnutá.. Zo splátkového kalendára za obdobie od 08. 04. 2010 do 08. 03. 2014 má súd za preukázané, že žalovanej bola zo strany pôvodného žalobcu poskytnutá suma v celkovej výške 3.681,26 Eur. Ďalej zo žaloby vyplýva, že žalovaná do 10. 06. 2014 uhradila v prospech pôvodného žalobcu sumu 2.441,28 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalovaná povinná v prospech žalobcu zaplatiť len sumu 1.239,98 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne žalovanej poskytnutou (3.681,26 Eur) a sumou, ktorú už žalovaná v prospech žalobcu uhradila (2.441,28 Eur). Vo zvyšnej časti 1.378,48 Eur (rozdiel medzi sumou priznanou a sumou žiadanou v žalobe) súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.239,98 od 24. 11. 2012 do zaplatenia, pričom nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že k uvedenému dňu bola platná základná úroková sadzba vo výške 0,75 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 v súlade s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. predstavuje 8,75 % ročne“. 1.5 Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP) podľa zásady úspechu a neúspechu v spore tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (tretí výrok), podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2.2 V odôvodnení odvolania namietal záver okresného súdu, že zmluva neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý vyplýva z počtu splátok ako aj zo splátkového kalendára. Konštatoval, že výklad súdu ohľadne ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úverov je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ ES z 23. 04. 2008. Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 9. 11. 2016 vo veci C - 42/15, v ktorom judikoval, že porušenie povinností veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario s použitím § 219 ods. 3 a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že nesplnenie čo len z jednej náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, a preto ani vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluvy spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonnými ustanoveniami.

8. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, údaj o konečnej splatnosti úveru vyplýva z počtu splátok ako aj zo splátkového kalendára, nespĺňa tieto zákonné atribúty a náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že nebolo možné určiť termín konečnej splatnosti úveru.

9. V súdenej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.

10. Odvolací súd považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom nesúhlasí s tvrdením žalovaného o dostatočne vymedzenej konečnej splatnosti úveru a dobe trvania zmluvy z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti v súlade s právnymi predpismi, ktoré vymedzenie súd prvej inštancie považoval za nedostatočné z dôvodu absentovania náležitosti z hľadiska určenia termínu konečnej splatnosti úveru v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že termín konečnej splatnosti vymedzením počtu splátok 48 mesiacov s dátumom prvej splátky od 08. 04. 2010 a ďalšími splátkami do 08. dňa v mesiaci nie je dostatočne určitý pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nie je na takéto zmluvné dojednanie pripravený a je objektívne nejasný. Právnemu predchodcovi žalobcu nič nebránilo v tom, aby termín konečnej splatnosti úveru v zmluve a zmluve o zabezpečení stanovil jednoznačne, keď mu bol známy počet splátok (časť zmluvy - Spôsob financovania) a podľa jeho tvrdení aj termín splatnosti prvej mesačnej splátky. Nemožno vyvodiť záver o dostatočne určitom spôsobe vymedzenia termínu konečnej splatnosti úveru pre spotrebiteľa.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým žalobu čo do zvyšku zamietol (druhý výrok) ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 vrátane závislého výroku o trovách konania (tretí výrok). Okresný súd správne rozhodol ohľadne trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore, pričom správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.

12. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu (prvý, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 .

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .