Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/163/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 890 240, proti žalovanej: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., L. XXX/XX, o zaplatenie 3.018 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10. februára 2017 č. k. 6Csp/75/2016-54 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach, v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.555 eur s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 1.555 eur za čas od 18. 07. 2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 06. 08. 2013 žalobca so žalovanou uzatvorili Zmluvu o OTP EXPRES úvere č. XXXXXXXX XX G., na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver v sume 1.555 eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 44,15 eura a mala vykonať 84 splátok. Listom zo dňa 03. 06. 2014 veriteľ oznámil žalovanej zosplatnenie úveru, ktorý mala zaplatiť do 10 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie jej bolo doručené dňa 07. 07. 2014. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 v znení účinnom od 01. 05. 2014, ako aj § 1, § 7, § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd na daný prípad aplikoval spotrebiteľské právo, a preto predovšetkým zisťoval, či zmluva ako zmluva spotrebiteľská, obsahuje všetky náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na obsah predmetnej úverovej zmluvy konštatoval, že nie je v nej uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Táto zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istinu, aká na splátku úrokov a aká na splátky poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval súd v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov Slovenskej republiky za nenaplnenie zákonnej požiadavky uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho predpisu. Následne to znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť veriteľovi iba tú sumu, ktorú od neho dostala. Žalovaná doteraz nezaplatila žiadnu sumu na vyrovnanie dlhu vyplývajúceho z predmetnej úverovej

zmluvy, súd preto žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.555 eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu, teda odo dňa 18. 07. 2014. Lehota na dobrovoľné splnenie dlhu uplynula dňa 17. 07. 2014 a omeškanie začína nasledujúcim dňom. Súd vychádzajúc z ust. § 232 žalovanej povolil túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur. Bez povolenia týchto splátok by uložená povinnosť mohla žalovanú existenčne ohroziť, pričom u žalobcu takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd v ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v časti, v ktorej súd povolil žalovanej splácať priznanú istinu v splátkach v zamietajúcej časti a v časti o výroku o náhrade trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že v zmluve nie je uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená náležitosť zmluvy obsahuje v článku IV. bod 1 označenej ako splácanie úveru, kde sa uvádza výška splátky 44,15 eura a konečná splatnosť úveru je stanovená na 06. 08. 2020. Výška, počet i termíny splátok sú definované presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Zastáva preto názor, že zmluvné znenie nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a posudzovaná zmluva o úvere obsahuje a spĺňa i zákonom požadovanú náležitosť v zmysle § 9 písm. k/ v znení účinnom k 06. 08. 2013. Poukázal i na zmätočnosť rozhodnutia v časti poukazujúcej na existenciu neprijateľnej podmienky, keď súd prvej inštancie nevyhlásil žiadne ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľné a žalobcovi nie je známa existencia rozhodnutia, ktorým by súd časť zmluvy o OTP EXPRES úvere v časti týkajúcej sa splácania úveru vyhlasoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tiež sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie prezentovaný v bode 8 odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie sa vysporiadal s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci C-42/15. Zastáva názor, že vnútroštátna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. je v rozpore s článkom 22 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 a presahuje rámec požadovaný v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Je presvedčený, že súd prvej inštancie je povinný uplatňovať eurokonformný výklad práva zohľadňujúci záver Súdneho dvora vo veci C-42/15 a poukázal na to, že Smernica 208/48/ES z 23. 04. 2008 neukladá veriteľovi povinnosť uvádzať, ako sa budú jednotlivé splátky započítavať na istinu. Za zmätočný považuje i tú časť odôvodnenia, poukazujúcu na inštitút zmluvy o pôžičke. Samotná zmluva dostatočne vyjadruje vôľu zmluvných strán spravovať sa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 06. 08. 2013 a v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 502 ods. 1 obchodného zákonníka má žalobca právo, okrem úrokov z omeškania aj právo na náhradu uplatnených bežných úrokov. Zastáva názor, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru a rozhodnutie odoberajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť úroky zo splatnej pohľadávky ukladajúce dlžníkovi povinnosť uhradiť len úroky z omeškania, by takéhoto dlžníka neprimerane zvýhodňovalo oproti ostatným, riadne platiacim klientom, ktorí za rovnaký úver zaplatia nepomerne viac ako dlžník, ktorý je zaviazaný uhradiť len úroky z omeškania. Tiež nesúhlasí so stanoviskom s výrokom povoľujúcim žalovanej uhradiť sumu v splátkach mesačne po 100 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a počas celého sporu sa k nároku žalobcu nevyjadrila. Súd teda nemohol vychádzať z majetkových pomerov, či sociálnej situácie žalovanej, nakoľko žalovaná pristupuje k celému sporu úplne pasívne. Žalobca nevylučuje možnosť splácania dlhu žalovanou formou pravidelných mesačných splátok, avšak svojvoľné určenie výšky splátok bez akejkoľvek aktivity žalovanej považuje za rozporné s princípom právnej istoty definovaným v článku 2 i s právom na ochranu slabšej strany v spore v zmysle článku 6 CSP.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej

sa plnenia v splátkach, v zamietajúcej časti, ako aj v prináležiacej časti týkajúcej sa trov konania, ako aj postup, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ostatné výroky pre absenciu odvolania nadobudli právoplatnosť.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 06. 08. 2013 zmluvu o OTP EXPRES úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.555 eur za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 29,70 % p.a., RPMN dlžníka predstavovala 34,09 %. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 06. 09. 2013 a to každú splátku vo výške 44,15 eura v počte splátok 84 a posledný termín splátky bol stanovený na 06. 08. 2020. Žalovaná na predmetnom úvere nezaplatila nič a žalobca dňom 03. 06. 2014 vyhlásil úver za predčasne splatný.

7. Ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu niektorej z predpísaných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ zákon v § 11 ods. 1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne určenej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia je upravená v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvodov podaného odvolania dospel k záveru, že s výkladom súdu prvej inštancie, týkajúceho sa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sa nestotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Zákon o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11. 06. 2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie okrem Smernice EP a Rady 208/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (Ú.VEÚL 133, z 22. 05. 2008). Podľa článku 10 písm. h/ Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h/ výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa článku 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Odvolací súd vyslovuje záväzne právny názor, že eurokonformnému výkladu ust. §9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so Smernicou 2008/48/ES.

9. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora C-12/15 avšak z jeho výkladom sa odvolací súd nestotožňuje. Z bodu 59 tohto rozhodnutia vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

10. Na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ reagoval legislatívny návrh, ktorým sa novelizuje ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pôvodne písm. k/ sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto časti prešiel všetkými čítaniami, bez pripomienok bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 2018. Predmetná novela zákona tak reaguje na stav, keď niektoré všeobecné súdy Slovenskej republiky vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu (Zákona o spotrebiteľských úveroch) nesúladne so Smernicou 2008/48/ES. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že požiadavka súdu prvej inštancie,

aby bola v zmluve o úvere splnená požiadavka na rozpis každej jednej splátky úveru na výšku splátky istiny, splátku úroku a splátky poplatku nie je v súlade so zákonom, ani európskou smernicou. Z toho dôvodu ani záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je v dôsledku absencie tejto náležitosti bez úrokov a bez poplatkov, nie je správny.

11. Žalobca napadol i tú časť rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd povolil žalovanej priznanú istinu splácať v splátkach po 100 eur mesačne.

12. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

14. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje troma dňami od právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

15. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

17. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal z toho, že bez povolenia týchto splátok uložená povinnosť by mohla žalovanú existenčne ohroziť. Z obsahu spisu však nie je možné zistiť, z čoho súd prvej inštancie pri svojom názore vychádzal, pretože žalovaná sa v priebehu konania na súde prvej inštancie pojednávania nezúčastnila a na akékoľvek výzvy súdu prvej inštancie nereagovala. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí si náležite nezdokladoval pomery žalovanej, a preto ich aj nesprávne právne vyhodnotil. Súdna judikatúra zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver (vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerom účastníkov) určiť splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšky splátok je potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu žalovanej, a až následne rozhodnúť o výške splátky v takej výške, ktorá by zodpovedala celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovanej, ako i výške celkovej sumy, na ktorej úhradu bola rozsudkom zaviazaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, týkajúcej sa zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov žalovanej a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s ust. § 220 tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Za tým účelom vyzve žalobcu, aby špecifikoval, z akých zložiek pozostáva žalovaná suma v lehote, ktorú mu za tým účelom určí. Následne jednotlivé zložky uplatneného nároku (v danom prípade už len úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty) podrobí prieskumu z hľadiska ich dôvodnosti, dovolenosti, zákonností a primeranosti. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní tak, aby spĺňalo podmienky uvedené v ust. § 220 CSP, a aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .