Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-30-2018.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, F., a otec Q. N., nar. XX.XX.XXXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody vo H., O. XX/XXX, O. - T., W. republika, za účasti starých rodičov, ktorým bol maloletý U. N. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti: Q. N., nar. XX.XX.XXXX a W. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom L. XX, F., o návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloletého U. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. N., nar. XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd styk otca s maloletým neupravuje.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 16P/5/2013-41 zo dňa 17.06.2013 ohľadom maloletého U. N., nar. XX.XX.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.04.2018 sa matka ako navrhovateľka domáhala zmeny zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že je matkou maloletého Nikolasa., ktorý bol v roku 2013 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom W. a Q. N. kvôli tomu, že obaja rodičia boli v tom čase vo výkone trestu. Dňa 26.06.2017 sa vrátila z výkonu trestu, je zamestnaná v Textile House v Senci s mesačným príjmom cca 500,-€. Je zastabilizovaná, odkedy sa vrátila z výkonu trestu, obnovila vzťah s U., snaží sa pomáhať v domácnosti a rovnako so starostlivosťou o U.. V prípade problémov chodí na konzultácie s triednou učiteľkou prípadne inými vyučujúcimi. Momentálne je starostlivosť o maloletého náročnejšia, keďže je v puberte a o to viac sa snaží mu vo výchove držať pevné hranice. Časom si chce požiadať o sociálny byt, aby sa mohli so synom osamostatniť. Cíti sa schopná prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svojho syna. S U. sa o tejto situácii rozprávala, vie o tejto zamýšľanej zmene a súhlasí so zmenou zverenia. Rodičia ju v tom podporujú, pričom jej budú so starostlivosťou naďalej pomáhať. U. sa venuje, učí sa s ním po práci, vyskúša ho, trávi s ním voľný čas, kupuje mu podľa potreby oblečenie, pomôcky do školy a pod. Otec
U. na syna neprispieva, toho času je ešte vo výkone trestu odňatia slobody, zostáva mu cca 6 rokov, má určenú sumu vo výške 30% životného minima.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 20.06.2018, doručené súdu dňa 26.06.2018. Vo vyjadrení uviedol, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu. Nachádza sa síce vo výkone trestu, ale tento rok by mal byť podmienečne prepustený. Synovia ho navštevujú pravidelne a zakaždým sa mu zverujú so svojimi problémami. Z rozprávania U. vyrozumel, že nemá dobrý názor na svoju matku. Je zatvorený a veľmi ho trápi, že jeho deti tým trpia najviac. Vie, že po jeho prepustení z výkonu trestu chcú jeho deti, U. a Q., žiť s ním. Preto žiadal ,aby bol jeho syn vypočutý, a mohol sa tak sám vyjadriť. Je už veľký, aby sa sám rozhodol.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese návrhu matky vykonal dokazovanie čítaním vyjadrenia otca, výsluchom starej matky a starého otca, výsluchom maloletého U., oboznámením správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len „ÚPSVaR Trnava“) zo dňa 12.06.2018, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16P/5/2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
4. Matka na pojednávaní uviedla, že nakoľko bola vo výkone trestu, deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičom. Po návrate z výkonu sa zamestnala, požiada o sociálny byt a preto chce naspäť U. do svojej starostlivosti. S manželom sa rozviedla asi pred 5 rokmi, preto píše takéto veci. Za tie roky zaplatil výživné celkovo dvakrát. Ona platila na deti riadne z výkonu trestu, otec neplatí vôbec. Vo výkone trestu bola v Levoči 7 a pol roka za predaj drog. Pred rokom ju podmienečne prepustili so skúšobnou dobou tri roky. Spolupracuje s probačným a mediačným úradníkom na Okresnom súde Trnava, ku ktorému chodí raz za tri mesiace. Pracuje v Senci. Žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a svojím synom. Vedie riadny a usporiadaný život. S ľuďmi z jej predchádzajúceho spôsobu života nemá kontakty. Nestretávajú sa. Pracuje od 7:15 do 15:45 v Senci. Z domu odchádza už pred 7:00, vracia sa okolo 17:00 hod. Podieľa sa na výchove syna. Syn sa teraz v škole zhoršil. So synom sa učí ona ako aj stará mama. Syn prepadol skoro zo všetkých predmetov. Zo správania má na vysvedčení 4, lebo vynechával školu. Syn sľúbil, že sa zlepší tento rok, že si opraví známky. Jeho partia postúpila do 9. ročníka, on nie, čiže bude opakovať 8. ročník. Chcela by ho dať na inú základnú školu.
5. Stará matka na pojednávaní uviedla, že sa o U. starali viacej, mali ho od malička, od 5 rokov. Tento rok je to strašné, čo vyvádza a nedá si povedať. Chodia aj ku školskej psychologičke. Uteká zo školy. Doma s ním problémy nemajú. Nevie, či sa chce ukázať pred spolužiakmi, ale doteraz to nerobil. On sa dá strašne ľahko zviesť. Ale doma je dobrý, počúva ich, doma pomáha. Vnuk by bol najradšej, keby od nich odišli a bývali s matkou sami. Mamu počúva. Idú spolu na nákupy, do kina. Na rodičovské združenia chodila ešte ona. Keď niečo vyviedol, tak k riaditeľke išla matka. S návrhom matky súhlasia, je to jej syn, nech sa stará, nech zoberie tú zodpovednosť. Už majú svoje roky, sú dôchodcovia. Synovi niekedy varuje malú vnučku. Vnuk chce, aby s mamou bývali sami, lebo že oni mu všetko zakazujú. Teraz s nimi už nechce ísť, povie, že má mamu.
6. Starý otec uviedol, že sa pridŕža vyjadrenia manželky.
7. Maloletý na pojednávaní uviedol, že za otcom chodia 1x mesačne. Chodieva s bratom Q., s tetou a ujom. Mama začala chodiť s jeho strýkom, nevlastným bratom jeho otca. Najprv tomu neveril, ale potom počul jej telefonát, tak už tomu verí. Nestotožňuje sa s tým. Nechce s ním bývať. Chcel by veľmi bývať s jeho bratom, tetou a ujom. Chcel s nimi už dávno bývať. Starí rodičia mu nakúpili mobil, tablety, keď bol malý, nechal sa kúpiť. Na mamin vzťah so strýkom sa hnevajú všetci. Pred tým mesiacom chcel bývať s mamou. Mama teraz na neho huláka aj pre neodložený pohár. Mama je za posledný mesiac z neho nervózna. Aj on z nej. V stretávaní s bratom mu mama nebráni. Cez leto nevie, čo bude. Mama chce ísť na dovolenku do Tatier, ale on s ňou nechce ísť. A vie, že nepôjde ani brat. Ujo je šikovný. Pracuje, má fušky v Bratislave, rekonštruuje byty. Ide o to, že je cigán. Má dobrý príjem. Na otázku súdu, či ho možno hodnotiť ako slušného človeka uviedol, áno. Po rozhovore s procesným opatrovníkom uviedol, že s návrhom matky teda súhlasí, ten výlet do Tatier ešte prehodnotí. Vníma, že je už starší a nesie zodpovednosť za výsledky na vysvedčení. Má na to, aby to zmenil. Asi by bolo vhodné jeho preloženie na Základnú školu na I. v F..
8. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že čo sa týka starostlivosti starých rodičov a matky o maloletého U. za posledný rok, rodina vyvíja maximálne úsilie. Vyhľadali aj odbornú pomoc. Maloletý začal pracovať so psychologičkou z ÚPSVaR Trnava. Starí rodičia a matka spolupracujú aj so Základnou školou. Starí rodičia sa priznali, že starostlivosť o maloletého je pre nich už veľmi náročná, ale snažia sa. Prichádza tam aj ku generačným rozdielom. Maloletý sa na ÚPSVaR Trnava niekoľkokrát vyjadril, že by veľmi rád býval s matkou, nakoľko ju má rád. O probléme, ktorý vznikol za posledný mesiac, neboli informovaní. Napriek tomu U. sám priznal, že návrh matky berie ako svoju šancu na to, aby zmenil svoje doterajšie správanie a vnímajú to aj oni tak. Starostlivosť o maloletého U. je náročná, avšak starí rodičia sami priznali, že maloletý matku poslúcha a rešpektuje. Preto odporučili, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zároveň, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať ma jeho výživu primerane jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam.
9. Matka sa následne vyjadrila, že U. otec je rómskeho pôvodu, dostal ju do všetkých problémov. Rozviedla sa s ním, nechce s ním žiť. A on teraz naschvál deťom dáva rozumy. Ona s nikým žiadny vzťah nenadväzuje. Uja maloletého - G. - vychovala od malička, on má 28 rokov. Ona má 46 rokov. Je to ich strýko. Otec sa U. nespýta na prospech ani ako sa U. má. Jeho zaujíma len to, čo robí a kde bola mama ( t. j. ona). Namiesto toho, aby mu povedal: poslúchaj mamu a starých rodičov, povie mu: neposlúchaj nikoho, ja som tvoj otec, mňa budeš poslúchať.
10. Procesný opatrovník v rámci záverečnej reči uviedol, že to ako ju vníma jej syn, to je aj jej chyba nedostatku komunikácie. Je to na nej, aby si k synovi dokázala vybudovať taký vzťah a dôveru, aby U. dokázal pochopiť, čo robí pre neho ona ako matka a čo otec.
11. Starý otec v rámci záverečnej reči uviedol, že nevie, prečo sa na neho U. hnevá, on by mu dal aj srdce. Keď mal ísť do ústavu, on povedal nie, len cez jeho mŕtvolu. On sa mu veľa venoval. Má ho veľmi rád. Kúpil mu všetko, čo len chcel, keď chcel pizzu, mal pizzu. Keď chcel hamburger, kúpil mu hamburger. Boli na neho prísni, to áno, lebo je to dcérine dieťa, starali sa o neho, báli sa, aby sa mi nič nestalo.
12. Zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 12.06.2018 vyplýva, že dňa 08.06.2018 vykonali návštevu v domácnosti maloletého U., starých rodičov a matky maloletého. Starí rodičia už vzhľadom na svoj vek nie sú schopní ďalej zabezpečovať starostlivosť o vnuka, sú však ochotní matke so starostlivosťou o dieťa pomáhať. Maloletý uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti matky, má ju rád, má s ňou pekný vzťah. Odporučili návrhu matky vyhovieť.
13. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P/5/2013 - 41 zo dňa 17.06.2013 vyplýva zverenie maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, s určením povinnosti oboch rodičov, v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, prispievať na výživu maloletého sumou 30% zo životného minima, vždy do 15dňa toho ktorého mesiaca, k rukám starých rodičov. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/385/2009 - 38 zo dňa 24.09.2010 ohľadne maloletého U.. Konanie o návrhu na zverenie vtedy maloletého Q. N. do náhradnej starostlivosti starých rodičov N. súd zastavil.
14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 sa použijú primerane.
15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „C.m.p.“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a je možné mu vyhovieť. Starí rodičia, ktorým bol maloletý U. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, poukázali na to, že sú už osobami vyššieho veku, sú dôchodcovia, a sú medzi nimi a maloletým U. generačné rozdiely a z toho prameniace nedorozumenia. Zároveň maloletý, od kedy sa vrátila jeho matka, k nej plne inklinuje, trávi s ňou voľný čas, poslúcha ju, preferuje ju ako matku pred starými rodičmi. Okrem dcéry, matky maloletého majú aj syna, ktorému sa snažia tiež pomáhať starostlivosťou o jeho dieťa, teda o ďalšie vnúča. Matka na pojednávaní deklarovala záujem prevziať zodpovednosť za sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého U.. Po podmienečnom prepustení na slobodu z výkonu trestu dodržiava povinnosti uložené súdom, spolupracuje v skúšobnej dobe s probačným a mediačným úradníkom. Zaradila sa do pracovného života, vedie usporiadaný život. K predchádzajúcemu spôsobu života (predaj drog) sa nevrátila, nekontaktuje sa s týmito ľuďmi. Maloletý U. v čase podania návrhu matkou vyjadril súhlas s návrhom na zmenu osobnej starostlivosti. Na pojednávaní následne uviedol, že nechce byť zverený do starostlivosti matky, pretože pred necelým mesiacom uveril tomu, že matka má vzťah s nevlastným bratom jeho otca, s čím sa nevie stotožniť ani on, ani jeho brat Q., a ani otec, ktorého spoločne raz do mesiaca navštevujú vo vezení v Českej republike. Potvrdil však, že ak by to aj skutočne bola pravda, ujo je inak slušný človek, zarába si rekonštrukciami bytov, je šikovný a bol k nemu vždy milý. Matku má rád, ale s týmto sa vyrovnať zatiaľ nevie a nechce. Starí rodičia boli na neho veľmi prísni, a mama je za posledný mesiac z neho nervózna, a on z nej. Matka tento údajný pomer poprela s tým, že na to ani nemá čas, ktorý jej berie práca, dochádzanie do práce a samotný U. so zhoršeným prospechom a správaním.
31. Súd po vypočutí prítomných účastníkov vrátane maloletého s prihliadnutím na jeho vek a vyspelosť a zohľadnení vyjadrenia otca došiel k záveru, že o zmene náhradnej starostlivosti starých rodičov je dôvodné rozhodnúť a to z dôvodov uvedených starými rodičmi, ktoré nikto v konaní nespochybnil. Starí rodičia nahradzovali osobnú starostlivosť rodičov - otca a matky - maloletému U. od roku 2010, pretože napriek rozhodnutiu súdu o zverení maloletého U. do náhradnej osobnej starostlivosti sestry a jej manžela z otcovej strany, K. a A. N., bol maloletý U. v ich starostlivosti a k manželom N. chodil len sporadicky väčšinou na víkendy. Od rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 16P/5/2013 bol maloletý vtedy 8ročný U. fakticky aj právne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov zo strany jeho matky. Náhradná osobná starostlivosť je dočasným opatrením v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Matka je jeden rok v spoločnej domácnosti s maloletým, je spôsobilá na právne úkony, a súd presvedčila, že spĺňa osobné predpoklady, najmä osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života vedeného rok v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení zaručuje, že je pripravená plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa. Z týchto dôvodov súd návrhu matky vyhovel, keď mal za to, že zanikol dôvod, pre ktorý bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Jeden z rodičov, matka, je schopný osobne sa starať o maloletého U., rodičovské práva a povinnosti plynule a prirodzene prevzal. Matka sa stará o maloletého, nakupuje mu stravu, oblečenie, školské potreby, teda svoj príjem využíva na uspokojovanie jeho potrieb. Zaujíma sa o synove štúdijné výsledky, a ako syn sám uviedol, je z nich nervózna. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je právoplatnosťou tohto rozsudku oprávnená a povinná zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach. V dôsledku právoplatnosti tohto rozsudku tak dôjde k zániku náhradnej osobnej starostlivosti v zmysle § 47 ods. 1 písm. d) zákona o rodine. Súd následne zmenil aj povinnosť otca, ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, s tým, že je povinný prispievať na výživu maloletého U. sumou zodpovedajúcom v čase rozhodnutia súdu 27,32 €, teda 30% zo životného minima, k rukám matky ako zástupcu oprávnenej osoby. Súd styk otca s maloletým neupravoval.
32. Súd v konaní upozornil všetkých prítomných účastníkov, že nemá preukázanú súvislosť zhoršeného prospechu maloletého s návratom matky do domácnosti maloletého a starých rodičov, a túto zhodu v jednom časovom horizonte považuje súd za čisto náhodnú. Avšak študijné výsledky maloletého, ktorý prepadol podľa zhodných tvrdení účastníkov zo všetkých predmetov a najmä výsledky maloletého zo správania, keď maloletý dostal hodnotenie „neuspokojivé“, sú alarmujúce a nie je možné ich prehliadať. Preto súd kladie dôraz na oboch rodičov, nielen na matku, aby prehodnotili svoje pôsobenie na maloletého. Pri tomto výsledku, keď maloletý je nútený opakovať 8. ročník štúdia, nie je vhodný čas na spochybňovanie schopností výchovy dieťaťa jedným z rodičov. Maloletý nebol v osobnej starostlivosti ani jedného z rodičov od decembra 2009 nie z vlastnej viny, kedy boli rodičia vzatí do väzby a neskôr právoplatne odsúdení. Súd v konaní, keď mal maloletý U. 8rokov, riešil posmievanie sa spolužiakov maloletému za kriminálnu minulosť rodičov. To všetko prežil maloletý nie z vlastnej viny, a oboch rodičov
má cez to všetko rád. Toho času však samotný maloletý vykazuje nevhodné správanie sa, a ak nedôjde v krátkej dobe k zmene jeho záškoláctva a nepodriadeniu sa povinnostiam v rámci právomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bude nevyhnutné v jeho najlepšom záujme súdom prijať vhodné výchovné opatrenie, napr. za účelom pobytu maloletého v zariadení vykonávajúcom diagnostiku maloletého. Dnes už je maloletý v pubertálnom štádiu vývinu, je rozumovo a vôľovo vyspelý niesť zodpovednosť za svoje (ne)plnenie si povinností. Určite nie je želaním rodičov ani maloletého to, že obaja rodičia budú prepustení na slobodu, pripravení starať sa o syna, ale maloletý s nimi nebude môcť byť, pre zmenu z vlastnej viny.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; účastníci náhradu trov konania ani nežiadali priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie do zápisnice súdu.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.