Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-5-2017.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu: SPP
- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., K. XX/XX, o zaplatenie 3.374,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.374,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 3.374,14 eur od 2.7.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.01.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3.374,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 3.374,14 eur 2.7.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca pri kontrole odberného miesta na adrese Komenského 1227/10, kde odoberal plyn žalovaný, nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom s porušenou plombou. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, ktorý posudkom č. XXX/PL-XXXX zo dňa 10.6.2015 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Na základe uvedeného žalobca od žalovaného žiada v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) vzniknutú škodu vyčíslenú v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“), to všetko spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil: i/zápis žalobcu zo dňa 29.5.2015 o vykonanej kontrole odberného miesta u žalovaného; ii/znalecký posudok č. 286/PL-2015 zo dňa 10.6.2015 vyhotovený znalcom Ing. Petrom Leškom (ďalej len „znalecký posudok“); iii/ vyúčtovanie škody za odber zemného plynu č. 9000199325 zo dňa 17.6.2015 (ďalej len „vyúčtovanie“).
4. Súd žalovanému riadne doručil žalobu, tento žiadnym spôsobom nereagoval a k jej obsahu sa vyjadril až prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 28.5.2018. Uviedol, že v roku 2014 utrpel veľmi veľký úraz hlavy a bol v nemocnici, zdržiaval sa výlučne na adrese v Bernolákove, do Pezinka nechodil a nemal tam pustené kúrenie ani nič podobné, teda ak tam bol nejaký odber tak bol minimálny v tom smere, že sa tam udržiavala teplota, aby v zime nezamrzlo potrubie. Ďalej má žalovaný za to, že výpočet škody je nekvalifikovane spravený z dôvodu, že v deň 1.6.2015 v jeho rodinnom
dome nikto nebol, nikto sa nebol pozrieť na zariadenia, aké tam sú. Upozornil, že jediným zariadením v dome je kotol, a teda nie sú tam zariadenia označené žalobcom, následkom čoho nemohol vykonávať odbery v rozsahu v akom bola vyčíslená škoda. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody, nešpecifikoval totiž, ktoré zariadenie koľko spotrebovalo, aký malo výkon/spotrebu (a o aké konkrétne zariadenie sa jednalo).
5. Žalobca na predmetnom pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, má za to, že sa v tomto prípade jedná o neoprávnený odber plynu, ktorý je spojený s objektívnou zodpovednosťou. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu so spisovnou značkou: 1Cdo 107/2008, 4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012, 3 Obdo 99/2011 a 3 Obdo/51/2017 s tým, že osobitne poukázal na § 1 ods. 9 vyhlášky. Má za to, že špecifikácia používaných zariadení je na ťarchu žalovaného, tak ako boli nahlásené boli uvedené aj vo výpočte škody. Pritom konštatoval, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, aké spotrebiče sa skutočne nachádzajú na odbernom mieste.
6. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 29.5.2015 súd zistil, že v tento deň bola skutočne u žalobcu na adrese Komenského 10, Pezinok, vykonaná kontrola, pričom pri tejto kontrole bola prítomná dcéra žalovaného, p. O. Z., ktorá predmetný zápis podpísala s tým, že konkrétne spotrebiče budú nahlásené dodatočne. Tento zápis preukazuje i skutočnosť, že žalovaný na tomto mieste zemný plyn odoberal. Podľa zápisu bolo skontrolované meradlo druhu plynomer - neprístupný z verejného miesta, Actaris g10, DN40,2103,0010 s výrobným číslom XXXXXXXXYEXX, ev. č. Plomby S., toto malo byť, tak ako uviedol žalobca v žalobe, zaslané na expertízu. Zároveň bolo namontované nové meradlo, pri čom bola taktiež prítomná dcéra žalovaného.
7. V znaleckom posudku vo veci neoprávneného odberu plynu podľa ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike znalec dospel vo vzťahu k overovacej/zabezpečovacej značke meradla odobratého od žalovaného k nasledovným záverom: 1/ na plombách osadených v kryte číselníka sa nachádza poškodené označenie pravdepodobne „08 M43“; 2/ na základe optického skúmania možno predpokladať, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja; 3/ nosné plastové časti plomb sú poškodené - predelené a mechanicky poškodené, plomby majú poškodené označeniam na plombách sa nachádza zaschnutá lepiaca hmota; 4/ pravdepodobne pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené; 5/ k zhode odtlačku na spornej a kontrolnej značke znalec uviedol, že zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov; 6/ nosné plastové časti plomb sú poškodené - predelené a mechanicky poškodené, plomby majú poškodené označenia; 7/ znalec nezistil výrazné poškodenie krytu ako ani meradla. V znaleckom posudku sú aj fotografie meradla a i detail počítadla spotreby zemného plynu, na ktorom je nameraná hodnota 1.234,41 m3.
8. Podľa vyúčtovania škody predloženej žalobcom táto bola vyčíslená za obdobie od 30.5.2014 do 29.5.2015 v sume 3.082,22 eur so splatnosťou ku dňu 1.7.2015, pričom náklady na zisťovanie boli vyčíslené na sumu 291,92 eur (spolu 3.374,14 eur, žalovaná suma).
9. Súd po preskúmaní listinných dôkazov a ustálení skutkového stavu s poukazom na tvrdenia strán vec posúdil v intenciách nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 prvá veta zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.
Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201.html>, t.j. podľa vyhlášky.
Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky, ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Vychádzajúc zo všeobecných občianskoprávnych ustanovení vo vzťahu k citovaným osobitným právnym predpisom je nutné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody splniť tri základné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon žalovaného pri odbere plynu, vznik škody na majetku žalobcu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody (resp. zmenšením majetku žalobcu) a protiprávnym konaním žalovaného. Vo svetle aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3 Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018) je nesporné, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu sa považuje aj neoprávnený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, pričom funkčnosť meradla je irelevantná takisto ako aj skutočnosť, či toto zaznamenávalo skutočný odber plynu. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
11. Podľa názoru súdu bolo v konaní znaleckým posudkom nesporne preukázané, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla bolo porušené mechanickým zásahom (mechanickým poškodením), žalovaný pritom hodnovernosť znaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybnil a ani nespochybnil samotné porušenie meradla. Taktiež bolo v súdnom konaní bezpečne preukázané, že žalovaný v rozhodnom období odoberal na odbernom mieste plyn prostredníctvom tohto meradla - žalovaný je podľa LV č. 414 vedeným Okresným úradom Pezinok minimálne od roku 2014 výlučným vlastníkom rodinného domu s adresou Komenského 10, Pezinok. Žalovaný uvedený skutkový záver relevantným spôsobom nespochybnil, namietal len, že žalovaný sa v rozhodnom období z dôvodu vážneho úrazu hlavy nezdržiaval na odbernom mieste, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, dôkazne ich nepodložil. Naopak, zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta zo dňa 29.5.2015 má súd za dostatočne preukázané, že na odbernom mieste sa nachádzala dcéra žalovaného, ktorá predmetný zápis i podpísala. Túto skutočnosť žalobca taktiež žiadnym spôsobom nespochybnil. Okrem toho súd považuje za podotknúť, že súd pri doručovaní zásielok zistil, že žalobca sa ani v tomto období nezdržiava na adrese trvalého pobytu v Bernolákove (podľa správy OO PZ Bernolákovo zo dňa 11.11.2017 sa na tejto adrese nikto nezdržiava a dom chátra), ale naďalej s rodinou využíva nehnuteľnosť na Komenského 10, v Pezinku, t.j. odberné miesto (podľa správy OO PZ v Pezinku zo dňa 6.12.2017 sa žalovaný na tomto mieste skutočne zdržiava avšak úmyselne nepreberá poštu, uvedené potvrdila aj dcéra žalovaného v liste zo dňa 15.15.2017 v ktorom tvrdila, že žalobca je aj s ňou momentálne na tejto adrese). Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného ohľadom nezhody evidovaných spotrebičov so skutočným stavom súd len konštatuje, že táto je vo vzťahu k povahe žalovaného nároku (ktorý nereflektuje skutočnú spotrebu plynu) irelevantná, takisto má súd za to, že nahlásenie skutočne používaných spotrebičov je na ťarchu žalovaného (§ 71 ods. 2 písm. c) zákona o energetike). Z
uvedeného dôvodu nemožno akceptovať ani námietku žalovaného, podľa ktorej nebol výpočet škody spravený kvalifikovane z dôvodu, že v deň 1.06.2015 v jeho rodinnom dome nikto nebol, nikto sa nebol pozrieť na zariadenia, aké tam sú.
12. Súd k samotnému porušeniu zabezpečenia plomby meradla považuje za potrebné dodať, že v prípade skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je, ako už bolo taktiež ustálené dovolacím súdom, daná objektívna zodpovednosť odberateľa za takýto odber a ním spôsobenú škodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či samotné poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobil sám odberateľ, ním poverená osoba alebo iný subjekt bez vedomia odberateľa. Súd opakuje, že pri tomto type neoprávneného odberu plynu je potrebné len preukázať, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Uvedené sa žalobcovi zjavne podarilo preukázať predložením znaleckého posudku.
13. Súd ďalej konštatuje, že ak k poškodeniu plomby pristúpil odber plynu prostredníctvom takéhoto meradla (t.j. neoprávnený odber), ku ktorej je pripojené odberné plynové zariadenie žalovaného, žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete (§ 3 písm. c) bod 5 zákona o energetike) vznikla škoda. Žalovaný odoberal zemný plyn, čo preukazujú výsledky odpočtov na meradle v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného ako aj samotné správanie dcéry žalovaného na odbernom mieste, a de facto aj samotná argumentácia žalovaného ktorý dôvodí že reálna spotreba musela byť s poukazom na využívané spotrebiče nižšia. Škoda pritom spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o hodnotu žalovaným odobratého množstva zemného plynu patriaceho žalobcovi z ním prevádzkovanej siete a o hodnotu nákladov, ktoré žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by žalobcovi, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli. Dovolací súd taktiež ustálil právny názor, že ods. 1 ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu (ako už bolo uzavreté vyššie) a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu. Na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu pritom nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, pretože tento nie je s poukazom na poškodenie vierohodný. Z uvedeného dôvodu nemožno akceptovať námietku žalovaného, podľa ktorej tento nemohol mať, s poukazom na jeho neprítomnosť v domácnosti alebo počet a typ používaných spotrebičov, spotrebu zemného plynu zodpovedajúcu žalovanému nároku. Zákonodarca pre takéto prípady určil v § 82 ods. 3 a 4 zákona o energetike v spojení s vyhláškou spôsob výpočtu škody spôsobený neoprávneným odberom plynu.
14. Žalobca nenamietal spôsob výpočtu škody podľa zákona o energetike, jej finančné vyjadrenie namietal len vo vzťahu k skutočnosti, že táto nereflektovala skutočnú spotrebu plynu. V inom smere žalobca výpočet škody nenamietal a preto súd považuje jeho popretie v zmysle § 151 ods. 2 CSP za neúčinné.
15. Pretože v konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období 30.5.2014 - 29.5.2015 zemný plyn skutočne odoberal a dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu, ktorej reálnu výšku nebolo možné s poukazom na poškodenie plomby meradla spoľahlivo zistiť, žalobca postupoval správne, keď si škodu vyčíslil v zmysle zákona o energetike. Zodpovednostný vzťah príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou vznikol v dôsledku neoprávneného odberu plynu v rozhodnom období a nevierohodnosti stavu spotreby plynu na takto poškodenom meradle. Poškodenie plomby meradla je nesporné, toto preukazuje znalecký posudok ktorý bol vyhotovený po odobratí vadného meradla pri čom bola prítomná dcéra žalovaného. Pretože v zmysle zákona o energetike má porušenie zabezpečenia meradla za následok neoprávnený odber plynu a objektívnu zodpovednosť odberateľa, súd nemal dôvod žalobe nevyhovieť. Pokiaľ sa jedná o výpočet výšky škody, žalovaný spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky žiadnym spôsobom nenamietal. Ako už súd uviedol v predchádzajúcom výklade, žalobca namietal len rozpor vyčíslenej škody so skutočnou spotrebou, uvedené však s poukazom na nemožnosť použitia údajov z meradla nemá žiadnu relevanciu. Žalobca súdu nepredložil ani žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné eventuálne zistiť skutočnú spotrebu zemného plynu za rozhodné obdobie. Súd v konaní nevyhovel návrhu žalovaného, aby žalobca presne špecifikoval plynové zariadenia na odbernom mieste, pretože takýto návrh je v rozpore so základnými princípmi dokazovania v zmysle CSP (dokazovanie je právom a povinnosťou strán). Taktiež súd nepripustil dôkaz - výsluch žalovaného, pretože ani tento by nemohol zvrátiť výsledok konania a okrem toho by si jeho vypočutie vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ktoré by mohlo byť s poukazom
na doterajšie správanie žalovaného zmarené (žalovaný ani raz, a to úmyselne, neprevzal doporučené písomnosti súdu, vôbec sa nevyjadril k žalobe, v celom súdnom konaní zostal pasívny aj napriek snahe súdu a sám jeho zástupca uviedol, že vôbec nevie, kedy by sa žalovaný mohol na pojednávanie dostaviť.) Žalobca (prostredníctvom zástupcu) de facto len rozporoval tvrdenia žalobcu bez toho, aby súdu uviedol vlastné tvrdenia ktoré by boli relevantné k povahe žalovaného nároku (a nepredložil ani žiadne dôkazy ktorými by preukázal svoje tvrdenia). Súd tak v zmysle § 151 ods. 2 CSP vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako neúčinnú, ktorá následkom absolútnej absencie dôkazov vyznela perfídne.
16. Súd žalovanému priznal aj zákonné úroky omeškania v zmysle platných občianskoprávnych predpisov odo dňa nasledujúceho pod dni splatnosti podľa vyúčtovania. Žalobca síce nepreukázal, že by vyúčtovanie bolo skutočne doručené žalovanému, žalovaný však túto skutkovú okolnosť nenamietal a teda súd bol povinný vyhodnotiť tvrdenie žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné.
17. Súd na záver považuje za potrebné konštatovať, že okrem aktuálne prezentovaného právneho názoru Najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018 vychádzal aj z starších rozhodnutí dovolacieho súdu vydaných v konaní sp. zn.1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, 4Cdo/102/2010 a 3Cdo/99/2012.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca v plnom rozsahu ako strana úspešná v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.