Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/116/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, proti žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, o zaplatenie 2.166,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C 466/2015-75 zo dňa 18. októbra 2016 v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacie konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.683,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, § 3, § 37 ods. 1, § 39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.800,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, pričom v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto

právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy, príp. úverových podmienok, nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zmluva taktiež neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď podľa súdu uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky, počte splátok a lehote splatnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom. Ďalej v zmluve nie je presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t.j. výška každej splátky istiny poskytnutého úveru, výška každej splátky úrokov poskytnutého úveru a napokon aj výška splátky prípadných poplatkov poskytnutého úveru, ak sú nejaké poplatky dojednané. V zmluve sa uvádza len výška súhrnnej splátky 76,33 eur bez bližšej špecifikácie. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatku. Podľa názoru súdu všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok žalobca ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyhotovil tak drobným písmom, že boli nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani nevenoval pozornosť. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len v úverových zmluvných podmienkach s názvom Podmienky splácania úveru, a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie žalobcu ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu žalovaného, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie zmluvných podmienok týkajúcich sa splátok úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch a zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré žalovaný ani nepodpísal, za absolútne neplatné, a to z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti poskytnutých peňažných prostriedkov a nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov. V prejednávanej veci zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru (1.800,- eur) zaplatil sumu 116,33 eur, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.683,67 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, neuhradením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania. V prejednávanej veci však nie je možné určiť dátum, od ktorého bol žalovaný v omeškaní na základe výzvy k splateniu celého úveru. Preukázateľne žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy až doručením žaloby žalovanému, t. j. dňa 13.4.2016. Žalovaný mal teda plniť najneskôr nasledujúci deň 14.4.2016, čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške až od 14.4.2016. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,00%.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne. Rozsudok napáda v celom rozsahu a odôvodňuje ho podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, § 365 ods. 1 písm. d) pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. V bode 24 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uvádza: Všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy... Podľa názoru žalobcu, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za predpokladu, ak tieto náležitosti sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo trvalé nosiče. Tento právny názor žalobcu je úplne v zhode s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Odvolateľ poukázal na bod 30, 33, 34, 36, 38, 45 tohto rozsudku. V zmluve je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „ Zmluva") a Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba zmluva o úvere z karty) sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom ISH2I3. Vy, ako klient, svojim podpisom potvrdzuje, že ste úverové podmienky prevzali, že ste s nimi oboznámený, sú vám všetky ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný. Ďalej poukázal na Hlavu I § 1 úverových podmienok žalobcu - hotovostný úver a revolvingový úver lSH213 platné od 15.10.2013, na Hlavu 20 § 13 týchto úverových podmienok. Na základe týchto skutočností podľa žalobcu je zrejmé, že zmluva obsahuje jednoznačné a presné odkazy na úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalobcu resp. ďalšie písomné dokumenty alebo iné trvalé nosiče, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Ďalej žalobca pripomína, že v súlade už s citovaným rozsudkom Súdneho dvora EÚ sa nevyžaduje, aby žalovaný bol skutočne oboznámený so všetkými svojimi právami a povinnosťami ale, aby sa žalovaný mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Úverové zmluvné podmienky sú vždy bez výnimky odovzdané klientovi pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sú taktiež dostupné na internetovej stránke veriteľa. Žalobca preto uvádza, že úverové zmluvné podmienky sú vyhotovené súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzavretia zmluvy. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie v zmysle ktorého pri vyhotovovaní úverových zmluvných podmienok postupoval s rozpore s dobrými mravmi a považuje toto za nepreukázané. Žalobca v tejto súvislosti pripomína, že priemerný spotrebiteľ, ktorý nie je zrakovo obmedzený, musí byť schopný prečítať úverové zmluvné podmienky bez použitia osobitných dioptrických pomôcok. Žalobca uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy právne predpisy upravujúce oblasť spotrebiteľského práva neustanovovali veľkosť písma. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje aj náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

5. Podľa názoru žalobcu z § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Podľa názoru žalobcu v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) je, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. Ďalej je uvedené, že celková výška mesačnej splátky (bod 37 zmluvy) vo výške 76,33 eur, pričom má za to, že takáto formulácia v zmluve spĺňa náležitosť podľa zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené je aj v súlade s článkom 10 bod 2 písm. h) s článkom 10 bod 2 písm. i) smernice 2008/48/ES. Zo smernice nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa polom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Ustanovenie čl. 10 bod 2 písm. h) smernice 2008/48/ ES je pretransformované do ust. § 9 ods. 2 písm. 1) v znení platnom do 31.05.2014 uvedené pod písmenom k) a ust. čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice je pretransformované do ustanovenia § 9 ods. 2 písm. m) v znení do 31.05.2014 pod písm. 1). Žalobca citoval § 9 ods. 2 písm. m), § 9 ods. 3 a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného v súlade so systematickým a eurokonformným výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. I) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené v spolu v jednej splátke. V prípade ak klient chce vedieť koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku je oprávnený požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku. Žalobca sa ďalej domnieva, že ak by každá splátka musela obsahovať

jednotlivé položky, zmluva o spotrebiteľskom úvere by v tejto časti nebola zrozumiteľná a stručná. Iný právny názor žalobcu je už v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Odvolateľ citoval v odvolaní bod 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58 tohto rozsudku. Tieto body citovaného rozsudku znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že smernice 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. smernice 2008/48/ES. Počet splátok je 60 (bod 38 zmluvy) a termíny splátok sú uvedené v bode 42, keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. Ďalej v zmysle bodu 50 už citovaného rozsudku Súdneho dvora je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť nepochybne vyplýva z identifikačných údajov dodávateľa uvedených v záhlaví úverovej zmluvy. Žalobca zastáva názor, že aj v prípade, ak by zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) absencia predmetnej náležitosti by v žiadnom prípade nemohla spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku a preto, ak by konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t.j. že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný alebo bez poplatkov, takúto sankciu by v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ bolo nutné považovať za neprimeranú. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na článok 23 smernice 2008/48/ES na bod 69, 71, 72, 73, rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch nie je uvedená v článku 10 ods. 2 smernicu 2008/48/ES, tzn. znamená, že vzhľadom na skutočnosť, že smernice 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, predmetná náležitosť nemôže byť považovaná za obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto jej prípadná absencia nemôže mať za následok aplikáciu uvedenú v § 11 ods. l zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ poukázal na bod 55, 56, 57 a 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Zároveň odvolateľ dôvodil poukazom ním na článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES. Vzhľadom na skutočnosť, že táto smernica obsahuje úplnú harmonizáciou pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedenej v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Na základe toho je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobca je preto toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Podľa žalobcu termín konečnej splatnosti vyplýva z bodu 46 zmluvy: lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve sa uvádza presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, veriteľ však použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) aj vtedy pokiaľ veriteľ použil objektívne zistiteľné kritériá z ktorých je nepochybne možné určiť dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru tak ako je to v danom prípade. V tejto súvislosti opätovne odvolateľ poukázal na bod 55, 56, 57, 58 vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ. Poukázal na to, že smernica 2008/48/ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti v spotrebiteľskej zmluve uvedenej v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES. Ohľadom konečnej splatnosti úveru podľa odvolateľa je aj v súlade s dotknutým ustanovením smernice 2008/48/ES. Spôsob akým veriteľ určil dĺžku trvania v zmluve o úvere v žiadnom prípade nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku a preto ak by súd rozhodol o sankcii za absenciu predmetnej náležitosti, t.j. že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, takúto sankciu by v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 bolo nutné považovať za neprimeranú. V tejto súvislosti odkázal na bod 69, 71, 72 a 73 rozsudku. Podľa odvolateľa je nepochybné, že zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch resp. v súlade s ust. článku 10 ods. 2 písm.

c) smernice 2008/48/ES a preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je možné určiť dátum, od ktorého bol žalovaný v omeškaní na základe výzvy k splateniu celého úveru. Žalobca v bode IV. žaloby uvádza, že prvým dňom omeškania s plnením peňažného záväzku je deň 27.01.2015, pričom ide o pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru. Jednou z príloh je aj výzva k splateniu celého úveru zo dňa 08.01.2015 ako aj podací hárok ktorý preukazuje odoslanie predmetnej výzvy. Z podacieho hárku síce nevplýva dátum odoslania predmetnej výzvy, avšak žalovaný počas konania nerozporoval prvý deň omeškania s plnením dlhu a ani súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie týchto tvrdení, preto je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadami uvedených v odvolacích dôvodoch. Žalobca predkladá súdu podací hárok z ktorého vyplýva dátum podania 12.01.2015. Z uvedeného je zrejmé, že prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu je deň 27.01.2015. Žalobca napáda aj výrok o náhrade trov konania. Má za to, že žalobca mal mať v spore úspech a preto žiada priznať náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok a to tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.166,86 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 45,11 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.166,86 eur odo dňa 25.06.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatňuje aj náhradu trov konania. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

9. Už prvým výrokom preskúmavaného rozsudku právoplatnou časťou (§ 367 ods. 2 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.683,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 14.4.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovaný proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý zamietajúci výrok a závislý výrok o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku právne správne posúdil jeho nárok.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

11. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť nasledovné.

12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere dňa 28.5.2014 pod číslom 4405114434, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 1.800,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 38,76% ročne. Výška mesačnej splátky 76,33 eur, s termínom splatnosti vždy 15. deň kalendárneho mesiaca, údaj o počte splátok 60. Výška RPMN 47,3% a priemerná výška RPMN 17,94%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 4.078,20 eur.

13. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Výklad a aplikácia ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základné obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), f) k) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd správne priznal žalobcovi 1.683,67 eur s príslušenstvom ako rozdiel poskytnutého úveru 1800 eur a žalovaným uhradenou sumou 116,33 eur. Zároveň správne žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

14. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom tento údaj je podstatnou náležitosťou s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Pritom údaj o počte splátok 60 nespĺňa požiadavku citovaného zákonného ustanovenia o konečnej splatnosti úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. (od 1.4.2015 do 30.4.2018 písm. l/)

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.(predchádzajúca právna úprava)

17. K argumentácii žalobcu v odvolaní a k otázke potreby členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, za účelom určenia aká suma sa z tejto splátky započítava na splácanie istiny, aká na splácanie úrokov a aká na poplatky odvolací súd s poukazom na doposiaľ ustálenú rozhodovaciu prax,

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017 a na § 393 ods. 3 uvádza nasledovné:

18. Text zákona v aktuálnom znení je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 z 22. februára 2018). Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017), avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciu splátok“). Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.z. so súčasnou právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z. z., vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007 Z.z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., vyjadril (po prvý krát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) len spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 bod 26, 25). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 pís. i) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež poplatkom, čo je dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 128/2016 z 29. novembra 2017). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol doplnený nový odsek 2 § 566 O.z.. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§ 330 ods. 2 Obch. z.) Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka (viď článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov“). Eurokonformným výkladom by tak nebolo možné preklenúť nutnosť legislatívnej zmeny náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Odvolací súd preto argumentáciu z odvolania akceptovať nemohol, to malo za následok nespôsobilosť zvrátenia ňou výsledkov konania prvej inštancie a na rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým došlo k zvyškovému zamietnutiu žaloby, bolo preto treba nazerať ako na vecne správne rozhodnutie.

20. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

22. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .