Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-3811-2007.pdf
PDF · 78.44 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/3811/2007
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: RAI-INTERNACIONAL, s.r.o., Nám. Slobody 2, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 36 629 855, proti povinnému: R. F., N.. XX. XX. XXXX, A. D. XXX/XX, XXX XX K., vedenej pod sp. zn. EX 169/2007, pred súdnym exekútorom: JUDr. Alena Bohovičová, Exekútorský úrad so sídlom Ul. 29.augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, pre peňažnú pohľadávku, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 959,41 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú, Exekútorský úrad so sídlom Ul. 29.augusta č. 16, 974 01 Banská Bystrica, poverením č. 5613 013563* zo dňa 16. 11. 2007 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 16Ro/316/2007, zo dňa 08. 06. 2007.
2. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 1425,50 € vrátane DPH.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.
6. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súd dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.
7. V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).
8. Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu zastavil.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Podľa § 200 ods. l Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
11. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 959,41 eur vrátane DPH
14. Uvedená odmena predstavuje :
a) úkony exekučnej činnosti 47 x 3,32 eur = 156,04 eur + 20% DPH (31,20 eur) = 187,24 € + 338,-64 € (§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. a/ - j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie majetku povinného 42x , 51 hod. účelne vynaložený na exekúciu
b) náhradu hotových výdavkov v sume 304,83 eur + 20% DPH = 365,79 € (poštovné, náklady vynaložené za faktúry za poskytnutie súčinnosti, náklady vynaložené na služobné cesty, náhrada za stratu času a náklady spojené s vedením a vyúčtovaním exekučného spisu)
15. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení a prehodnotení trov exekúcie v týchto intenciách dospel k záveru, že uplatnenie a s tým súvisiaci výpočet uplatňovaných trov exekúcie sa týmito zásadami neriadia a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 86x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie , doručenie exekučného príkazu, pretože každý z uvedených úkonov patrí do skupiny za ktorú (celú) skupinu patrí odmena vo výške 3,32 eur za vydanie uvedeného úkonu, bez ohľadu na počet doručení. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g/, h/, i/, j/.
16. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 119,48 eur za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 citovanej vyhlášky, nakoľko ust. § 6 citovanej vyhlášky je zaradené do prvého oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky a v tomto prípade sa pri výpočte odmeny súdneho exekútora vychádza z tretieho oddielu, druhého dielu citovanej vyhlášky. Tretí oddiel, druhého dielu citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri vylúčení z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie / v § 14 a §
15. Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia, z ust. § 6 vyhlášky zaradeného do prvého oddielu, druhého dielu, je možné vychádzať pri výpočte odmeny exekútora iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora, podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zmeny súdneho exekútora alebo pri zastavení exekúcie. Podľa názoru súdu sú ustanovenia § 14 a 15 cit. vyhlášky vo vzťahu špeciality voči ust. § 6 vyhlášky a teda pri zastavení exekúcie nie je možné aplikovať toto ustanovenie. V takomto prípade má súdny exekútor nárok len na odmenu za vyhotovenie a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a exekučného príkazu. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Krajských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k. 16CoE/257/2013 a rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 12CoE/77/2013.
13. Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 vyhlášky je možné priznať iba v tom prípade, ak sú tieto náklady z exekučného spisu zistiteľné a exekútorom preukázané. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov (poštovné, poplatky, telekomunikačné poplatky, výdavky na spotrebovaný kancelársky materiál) musí súdny exekútor jasne a presne špecifikovať a hodnoverným dokladom preukázať tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie. Súd súdnemu exekútorovi vyúčtované hotové výdavky za tel. výške 3,32eur nepriznal, nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal (pokladničnými blokmi, faktúrami, úradným záznamom a pod.).
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o trovách exekúcie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.