Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-100-2016.pdf
PDF · 116.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinovskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr.Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: G., o zaplatenie sumy 140,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140,46 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 140,46 € od 31.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.05.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 140,46 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 31.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. K. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalobca v zmysle uvedenej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu. SIM karte boli pridelené účastnícke č.XXXXXXXXXX. Ďalej k uvedenej zmluve uzavrel dodatok, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť v 18 mesačných splátkach vo výške 4,30 € zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia vo výške 77,40 €. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0, a to vo výške 72,00 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl.1 bode 3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobil, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 108,66 €. V cene sú zahrnuté aj 4 splátky za zariadenie v celkovej výške 17,20 €. Tým, že žalovaný riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny zariadenia, porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 4,30 €. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 16.10.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie ako aj nezaplatené splátky, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 44,50 € odpísaná a preto si ju žalobca neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokonávke, t.j. od 31.10.2014.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd vyjadrenie vyzval. Žalovaný si výzvu na vyjadrenie osobne prevzal.
3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 €.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil dňa 27.06.2018 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.05.2018.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení, dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, prílohou č.1 Dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku, faktúrou č. 5254960352, faktúrou č. 5258758465 a údajoch o splátkach za zariadenie a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo Zmluvy o pripojení č. A5642031 vyplýva, že žalobca ako poskytovateľ uzavrel dňa 03.05.2011 so žalovaným ako účastníkom zmluvu podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v účastníckom programe „Internet na doma Klasik+“. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky.
7. K Zmluve o pripojení bol dňa 05.05.2013 uzavretý Dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu, rep. zmene účastníckeho programu na účastnícky program Mobilný internet Premium na SIM karte Podniku registrovanej na účastníka uvedenej v záhlaví Dodatku, ďalej dohoda o predaji telekomunikačného zariadenia zn. Samsung Galaxy Tab 2 7.0 so zľavou zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 79,- € (bod 1.2 dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, zaplatiť prvú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 1,60 € bez zbytočného odkladu po uzatvorení tohto Dodatku a zvyšnú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 77,40 € zaplatí účastník v 18-tich splátkach po 4,30 € /splátka. Zároveň sa účastník zaviazal, že počas doby viazanosti (bod 2.3), bude mať aktivovaný na SIM karte účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku vo výške 22,99 €. Tiež sa účastník podpisom Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku), bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať podniku iné platby, ktoré je povinný platiť podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo prostredníctvom podniku tretej osobe. V prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.5 písm. a) a b) si strany dohodli povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 216,- €, pričom zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
8. Faktúrou č. 5254960352 so splatnosťou 01.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 27,78 €, ktorá predstavuje mesačný poplatok MI Premium za obdobie od 15.06.2014 do 14.07.2014 a mesačný poplatok -splátka za zariadenie za obdobie od 15.06.2014 do 14.07.2014.
9. Faktúrou č. 5258758465 so splatnosťou 31.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 27,78 €, ktorá predstavuje mesačný poplatok MI Premium za obdobie od 15.07.2014 do 14.08.2014 a mesačný poplatok -splátka za zariadenie za obdobie od 15.07.2014 do 14.0.2014.
10. Faktúrou so splatnosťou 01.10.2014 fakturoval žalobca žalovanému sumu 8,60 €, ktorá predstavuje splátku č. 15 a č. 16 za zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0.
11. Z pokusu o pokonávku zo dňa 16.10.2014 súd zistil, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval z dôvodu neuhradených faktúr za obdobie 06/2014, 07/2014 a 08/2014 pohľadávku v celkovej sume 108,66 €, zmluvnú pokutu / náhradu škody v celkovej výške 216,00 €, nezaplatené splátky zvyšnej časti kúpnej ceny za mobilné zariadenie vo výške 4,30 € a náklady mimosúdneho vymáhania pohľadávky v sume 10,- €. Celkovo si žalobca uplatnil pohľadávku v celkovej sume 338,96 € a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 30.10.2014.
12. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
13. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
14. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
15. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
16. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
17. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
29. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 108,66 €. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalobca uvedenú sumu znížil o 44,50 €. Preto súd uložil žalovanému žalobou povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 64,16 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a dve neuhradené splátky za poskytnuté zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0.
30. Súd priznal žalobcovi aj zosplatnenú sumu neuhradených splátok v celkovej výške 4,30€.
31. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 72,- € titulom náhrady škody. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia, ktoré žalovanému predal a jeho akciovou cenou, tento rozdiel považuje žalobca za škodu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Nárok na náhradu škody by bolo potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov.
32. Z dokazovania priamo vyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, resp. sa dopustil takého konania, v dôsledku ktorého prišlo k ukončeniu poskytovania služieb, pričom z dohodnutého ustanovenia Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva povinnosť žalovaného: 1/ splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, 2/ zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Napriek tomu, že žalobca právne kvalifikuje uplatnený nárok na zaplatenie sumy 72,- € ako náhradu škody, je zjavné, že ide o dojednanú zmluvnú pokutu. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Podľa názoru súdu je zjavné, že žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu dojednanú v dodatku k zmluve, keď akciová cena zariadenia bola dohodnutá stranami 79,- €, jeho predajná cena bola 295,- €, poskytnutá zľava vo výške 216,- €, a uplatnená škoda je vo výške 72,- €.
33. Súd preto ex offo skúmal, či uplatnený nárok nie je odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ak neboli individuálne dojednané, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Za takúto podmienku platná právna úprava považuje najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nakoľko tieto pokuty sú súčasťou predtlačeného formulára a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval opak. Uvedené však samo o sebe neznamená neprijateľnosť (a teda neplatnosť) zmluvnej podmienky, takýto záver by bol odôvodnený len v prípade, že by zmluvná podmienka spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
34. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma. Z písomnej dohody o zmluvnej pokute musí určite a jednoznačne vyplývať výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, ako aj musí vyplývať za porušenie akej povinnosti je zmluvná pokuta dohodnutá. Toto určenie povinnosti, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou je podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.
35. Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom toto porušenie povinnosti bolo žalobcom preukázané, keď žalovaný neuhradil cenu poskytovaných
služieb. Výšku zmluvnej pokuty súd považoval za dojednanú určite a zrozumiteľne a primeranú zabezpečenej povinnosti. Z uvedeného dôvodu potom dojednanú a uplatnenú zmluvnú pokutu považoval súd za primeranú, keď vo svojej podstate predstavuje paušalizovanú náhradu škody vo výške ceny zariadení, ktorú by žalobca obdržal v prípade, že by neposkytol žalovanému zľavu z kúpnej ceny zariadení žalobcu za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dojedanú dobu 24 mesiacov. Z tohto dôvodu potom súd posúdil aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 72,- € za dôvodný.
36. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 5,05 % ročne zo sumy 140,46 € od 31.10.2014 do zaplatenia. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým je v omeškaní, v dôsledku omeškania dlžníka dochádza k zmene k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu účastníkov spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický), teda vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. Na rozdiel od obchodno-záväzkových vzťahov, kde povinnosť dlžníka zaplatiť úrok z omeškania je upravená ako zákonná povinnosť (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), v občianskoprávnych vzťahoch ide o právo veriteľa požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 0,05 % ročne (0,05 % + 5% = 5,05 %), čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Žalobca bol v spore plne úspešný, žalovaný plne neúspešný. Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu trov konania, patrí mu teda nárok v rozsahu 100 %, o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).