Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-3C/32/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobkyne W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. E., X.. N. XXXX/X, právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Revúca, Železničná 257/19 proti žalovanému G. M.W., O.. XX.XX.XXXX, V. E., M. Č.. XXX/XX, zastúpenému procesným opatrovníkom, mestom Revúca, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Z vecí, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. E., obec Revúca, okres Revúca, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor ako pozemky, parc. KNC č. XXX o výmere 389 m2 - záhrada a parc. KNC č. XXX o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX v zostatkovej hodnote 78 400,- €.

II. Na vyrovnanie podielu žalobkyne je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 39 200,- € do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobkyne.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania štátu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 16.05.2019 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj BSM) manželov, jej a žalovaného, nakoľko sa ich BSM nepodarilo vyporiadať dohodou. V odôvodnení uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 14.03.2019, č. k. - 43, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.03.2019. Počas trvania manželstva, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, s manželom nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. E., obec Revúca, okres Revúca, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor ako pozemky, parc. KNC č. XXX o výmere 389 m 2 - záhrada a parc. KNC č. XXX o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX. Uviedla, že ich zostatkovú hodnotu odhaduje na sumu 70 000,- €. Žalobkyňa navrhla, aby súd BSM vyporiadal tak, že vyššie uvedené nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného alternatívne, že ich prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou na úplné vyrovnanie podielov manželov vyplatiť jej sumu 35 000,- €. Neskôr v priebehu konania uviedla, že nehnuteľnosti nežiada prikázať do podielového spoluvlastníctva manželov, ale trvá na ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej polovicu zistenej zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti.

2. K žalobe pripojila rozsudok o rozvode manželstva strán sporu, výpis z LV č. XXX pre kat. úz. E., výzvu a návrh dohody o vyporiadaní BSM zasielané zo strany žalobkyne žalovanému a emailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným ohľadne vyporiadania BSM.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom 23.01.2020 uviedol, že nesúhlasí s tým, akú sumu žalobkyňa žiada za nehnuteľnosť vyplatiť. Podľa jeho názoru hodnota rodinného domu zďaleka nie je 70 000,- €, uviedol tiež, že asi 80 percent financovania výstavby rodinného domu išlo z jeho výlučných peňažných prostriedkov, ktoré mal našetrené a ktoré tiež získal predajom rodinného domu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Drvivá väčšina financií na postavenie rodinného domu aj na kúpu stavebného pozemku, ako aj ďalších financií, ktoré sa potom investovali do stavby rodinného domu, boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

4. Skutkové tvrdenie žalobkyne o hodnote nehnuteľností v BSM strán sporu, bolo medzi stranami sporné. Žalobkyňa na preukázanie hodnoty nehnuteľnosti, navrhla vykonať dokazovanie znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z príslušného odboru.

5. Súd na pojednávaní žalovaného vyzval, aby špecifikoval svoje tvrdenia o tom, v akom rozsahu vynaložil zo svojho výlučného majetku finančné prostriedky na zaobstaranie majetku v BSM. Taktiež jeho aj žalobkyňu vyzval, za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie hodnoty nehnuteľnosti v BSM, aby uviedli či od právoplatnosti rozvodu manželstva došlo na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom BSM k podstatnejším zmenám ich stavu, oproti stavu aký je v súčasnosti, ktoré by mali vplyv na cenu nehnuteľnosti a to či už na jej zvýšenie (napr. v dôsledku rekonštrukcie vykonanej od 14.03.2019) alebo na jej zníženie (napr. v dôsledku výrazného opotrebenia alebo zničenia nehnuteľnosti od 14.03.2019). Súd strany sporu vyzval, aby čo najpodrobnejšie opísali takéto zmeny, ako aj aby opísali stav nehnuteľností v akom boli ku dňu rozvodu manželstva.

6. Na základe výzvy súdu, žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 24.02.2020 uviedol, že žiada, aby súd pri vyporiadaní BSM bral do úvahy skutočnosť, že v čase keď sa zosobášil s bývalou manželkou mala už malého syna, ktorému venoval všetok svoj čas a finančné prostriedky. Bývalá manželka nemala žiadne väčšie finančné prostriedky na financovanie výstavby rodinného domu, ktorý je predmetom BSM. Žiadal tiež, aby súd pri vyporiadaní BSM zobral do úvahy skutočnosť, že ho jeho manželka opustila pred 27-imi rokmi a za ten čas sa nijako nepodieľala na údržbe tohto rodinného domu, ktorý po celý čas udržiaval a zveľaďoval on ako aj ich syn, P. M.. Údržbu a opravy vykonávané na rodinnom dome v priebehu tohto času financoval žalovaný a jeho syn, P. M.. Uviedol, že v priebehu 27-ich rokov niekoľkokrát opravovali strechu domu, komíny, omietku, natierali okná, radiátory, natierali plot, valcovala sa záhrada, vysial sa trávnik, vysadili sa okresné stromčeky, ktoré sa pravidelne strihajú a hnoja. Záhrada sa v letnom období zavlažuje. Niekoľkokrát sa izolovala pretekajúca strecha na garáži, dvor sa vysypal pieskom, syn nakúpil okrasný štrk na úpravu dvora, ktorý je zložený pred domom. V poslednej dobe dal tiež vymeniť odkvapové systémy. Uviedol, že za 27 rokov investoval on a jeho syn do údržby rodinného domu viac ako 15 000,- €, pričom bločky, ktoré mal od týchto opráv a údržby boli už nečitateľné, tak ich vyhodil. Žiadal, aby suma 15 000,- € bola odpočítaná z ohodnotenia domu.

7. K vyjadreniu pripojil predbežný rozpočet na financovanie stavby rodinného domu, ktorý je predmetom BSM, rozhodnutie Odboru výstavby Mestského národného výboru v Revúcej o poskytnutí príspevku na cenové vyrovnanie na náklady spojené so stavbou rodinného domu vo výške 5 000,- Kčs, dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, rozhodnutie Okresného národného výboru v Rožňave o poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 15 000,- Kčs žalovanému na výstavbu rodinného domu, ktorý je predmetom vysporiadania, zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 04.08.1970, uzavretú medzi Československým štátom ako kupujúcim a žalovaným a M. P., E.. M. ako predávajúcimi.

8. Dňa 07.04.2020, žalovaný súdu doručil ďalšie vyjadrenie vo veci, v ktorom opätovne opísal práce, ktoré boli na dome uskutočnené od 13.07.1993 kedy sa žalobkyňa z domu odsťahovala. Uviedol, že všetky tieto práce boli financované z jeho finančných prostriedkov, ako aj z finančných prostriedkov syna P. M.. Uviedol, že celkovo ho výstavba rodinného domu stála 140 000,- Kčs. K vyjadreniu pripojil totožné dokumenty ako k predchádzajúcemu písomnému vyjadreniu. Nad ich rámec pripojil ešte zmluvu o pôžičke na výstavbu, rekonštrukciu, prestavbu rodinného domu zo dňa 14.05.1969.

9. K podaniam žalovaného sa dňa 12.10.2020 písomne vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že skutočnosť, že žalovaný súdu predložil kúpnu zmluvu, ktorá má preukazovať predaj domu na ul. kpt. O. (pozn. súdu

- rodinný dom, ktorý žalovaný vlastnil pred vstupom do manželstva so žalobkyňou) ešte nepreukazuje, že konkrétne táto finančná čiastka bola vynaložená na kúpu pozemku a na stavbu rodinného domu na M. ulici a v akej výške. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného rozporovala z dôvodu, že žalovaný neuviedol presne akú sumu mal vynaložiť na kúpu pozemku a akú na stavbu domu, ktorý je predmetom vyporiadania, ako aj konkrétne na aké práce, resp. stavebný materiál. Podľa žalobkyne je toto tvrdenie žalovaného nedostatočné. Žalobkyňa tiež namietla, že žalovaný neuviedol, kde sa finančné prostriedky z predaja rodinného domu na ul. kpt. O. v tom čase nachádzali. Uviedla, že skutočnosť, že si žalovaný bral žalobkyňu s dieťaťom, v žiadnom prípade nemôže byť zohľadňovaná pri majetkovoprávnom vyporiadaní BSM. Uviedla, že aj keď opustila spoločnú domácnosť pred 27-imi rokmi, táto skutočnosť nič nemení na režime trvania BSM až do rozvodu manželstva. Ak žalovaný chcel, mohol podať návrh na rozvod manželstva skôr. Žalobkyňa považuje tvrdenie žalovaného, že spoločne so synom P. M. vykonával všetku údržbu a opravy na rodinnom dome tvoriacom BSM za minimálne neurčité, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne práce a investície na dome uskutočnil on a ktoré syn, P. M., ako ani výška jednotlivých investícií do domu. Okrem toho, podľa žalobkyne, opravy a úpravy rodinného domu, ktoré uviedol žalovaný, predstavujú bežné udržiavacie práce spojené s bežným chodom domácnosti, uskutočnenie ktorých a s tým spojené vynaloženie výdavkov bolo nevyhnutné na ďalší riadny chod domu. Naviac prostriedky takto vynaložené zo strany žalovaného, predstavovali súčasť BSM.

10. Žalobkyňa zároveň rozporovala všetky žalovaným uvádzané práce a namietala, že ich žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, ani nepreukázal v akom období boli vykonané. Žalobkyňa rozporovala aj žalovaným uvedenú výšku finančných prostriedkov investovaných do opráv a údržby rodinného domu, sumu 15 000,- €, ktorá zo strany žalovaného tiež nebola preukázaná. Podľa žalobkyne, z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že od rozvodu manželstva na nehnuteľnostiach nenastali žiadne podstatné zmeny, a teda zo strany žalovaného nedošlo k vynaloženiu vlastných finančných prostriedkov, ktoré by sa mali započítať v jeho prospech, pri stanovení výšky sumy, ktorá má byť uhradená za podiel žalobkyne na BSM.

11. Nakoľko sa v konaní o vyporiadaní BSM, cena majetku v BSM určuje podľa stavu v akom majetok, v danom prípade nehnuteľnosti, boli ku dňu zániku BSM a žalovaný v tomto smere vo svojich písomných podaniach neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia, bez ktorých súd nemohol zadať otázky znalcovi, súd dňa 01.12.2020, uskutočnil za účelom zistenia stavu nehnuteľnosti ku dňu rozvodu manželstva výsluch žalovaného (žalobkyňa náležité skutkové tvrdenia súdu uviesť nevedela, nakoľko nehnuteľnosti dlhodobo neobýva). Žalovaný uviedol, že od rozvodu manželstva, boli na nehnuteľnosti uskutočnené nasledujúce práce: V obývačke sa vytrhali parkety, pretože boli napadnuté roztočmi. Bolo navezených niekoľko metrákov štrku, ktorý je pred domom vysypaný. Bola zrekonštruovaná záhradka tak, že bola celá prekopaná, vyrovnaná a uvalcovaná. V záhrade boli vysadené okrasné stromy, vykopalo sa jazierko. Nasadil sa živý plot, ktorý je smerom od dvora do záhrady. Okolo domu sa postavil nový plot, na strechu garáže bola položená nová lepenka. Tieto práce mal podľa vyjadrenia žalovaného urobiť syn P. M..

12. Žalobkyňa v podaní doručenom údu 05.01.2021 tvrdenia žalovaného o vykonaných investíciách a prácach na rodinnom dome od rozvodu manželstva rozporovala. Uviedla, že keďže sa v predmetnom rodinnom dlhodobo nezdržiava, nevie uviesť aké investície boli na danú nehnuteľnosť od tohto obdobia vynaložené, avšak namietala, že žalovaný svoje tvrdenia o uskutočnených prácach nijakým spôsobom nepreukázal. Ak by k uvádzaným investíciám aj došlo, má za to, že sa jedná o bežné udržiavacie práce na dome a priľahlých pozemkoch, ktoré žiadnym spôsobom nemôže navýšiť cenu nehnuteľnosti.

13. Dňa 06.07.2021, súd stranám sporu písomne uviedol zmenu predbežného právneho posúdenia veci, ku ktorému umožnil obom stranám sporu sa vyjadriť a zároveň vyzval žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení a to, aby špecifikoval koľko peňažných prostriedkov stála výstavba rodinného domu do jeho dokončenia (kolaudácie), bez opráv a udržiavacích prác, ktoré boli robené už na dokončenom dome, presnú špecifikáciu sumy peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorú vynaložil na nadobudnutie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania, vyzval ho tiež aby uviedol, za akú sumy boli nadobudnuté pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania a či sa jedná o sumu vyplývajúcu z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov, ktorú v konaní predložil, ako aj aby uviedol ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie rozsahu majetkového podielu oboch manželov. V súvislosti so zmenou predbežného právneho posúdenia veci, vyzval žalobkyňu, aby

doplnila skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie súdu a uviedla ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie rozsahu majetkových podielov oboch manželov.

14. Na základe výzvy súdu, žalovaný podaním doručeným súdu 23.07.2021 uviedol, že výstavba rodinného domu stála približne 79 600,- Kčs. Toto tvrdenie preukazoval predbežnou kalkuláciou peňažných výdavkov na stavbu rodinného domu. Pozemky boli nadobudnuté za sumu ktorá vyplýva z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov, teda za sumu 4 545,50 Kčs. Uviedol, že pozemky boli kupované výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré pochádzali z predaja rodinného domu na ul. kpt. O.. O predaji rodinného domu z ul. kpt. O.. Uviedol, že výhradne z jeho finančných prostriedkov použil sumu 75 059,90 Kčs, ktoré pochádzajú z predaja nehnuteľnosti na ul. kpt. O. a z nenávratnej finančnej pôžičky ktorá mu bola poskytnutá na stavbu nového rodinného domu na ul. M. v sume 15 000,- Kčs. Stavba rodinného domu spolu s pozemkom vyšla na 84 145,50 Kčs, pričom z jeho výhradných finančných prostriedkov bolo použitých na stavbu 73 909,03 Kčs, zvyšných 1 150,87 Kčs použil na zaplatenie majstrov, ktorí pomáhali pri stavbe domu. Zvyšnú sumu 9 085,60 Kčs zaplatila žalobkyňa, ktorá dostala tiež nenávratnú pôžičku v hodnote 10 000,- Kčs. Uviedol tiež, že pri odchode zo spoločnej domácnosti žalobkyňa naviac zobrala dve vkladné knižky, na ktoré obaja sporili a bola na nich dokopy suma 130.000,- Kčs, za ktoré peniaze si zariadila byt. K doplneniu skutkových tvrdení žalovaný okrem zmlúv predložil kópie pokladničných dokladov a faktúr ako aj dodacích listov.

15. Žalobkyňa na základe výzvy súdu na doplnenie skutkových tvrdení podaním doručeným súdu 13.08.2021 a 23.08.2021 uviedla, že manželstvo so žalovaným uzavreli 18.04.1965. Súd manželstvo rozviedol na pojednávaní konanom 14.03.2019, po neustálom naliehaní syna P. M. na žalovaného. Žalobkyňa do manželstva priniesla finančnú hotovosť 30 000,- Kčs, ktorú mala nasporenú a ktorú získala z predaja hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali v byte v obci Sirk, ktorý predtým obývala a ktoré predala po rozvode prvého manželstva následným obyvateľom bytu, aby tento byt dostali do užívania s kompletným zariadením (jednalo sa o manželský pár so zrakovým postihnutím). Žalobkyňa uviedla, že aj táto suma bola vložená do stavby spoločného rodinného domu, ktorý je predmetom vysporiadania. Do výstavby rodinného domu prispela tiež sumou 10 000,- Kčs, ktorá jej bola poskytnutá Okresným národným výborom v Revúcej. Uviedla, že takým istým spôsobom ako ona, dostal aj žalovaný nenávratnú pôžičku v sume 15 000,- Kčs. Podmienka poskytnutia nenávratných pôžičiek bola, aby sa do troch rokov od začatia výstavby do domu aj nasťahovali, následkom čoho im potom bola poskytnutá prémia vo výške 5 000,- Kčs. Pred výstavbou rodinného domu, ktorý je predmetom vyporiadania, spoločne s manželom bývali na ulici v dome kpt. O. XXX. Táto nehnuteľnosť bola odpredaná 28.09.1970. Stavba rodinného domu na ul. M., č. domu XX, ktorý je predmetom vyporiadania začala v r. 1967 a do domu sa nasťahovali 25.10.1970. V tom čase dom nebol ovakovaný a nebola omietnutá vonkajšia fasáda.

16. Pri výstavbe rodinného domu im pomáhali rodičia žalobkyne. Otec zadovážil železnú armatúru, betónové tvárnice na základy domu, železné rúry na oplotenie a na dome taktiež manuálne pracoval. Jej mama tiež dochádzala variť pre robotníkov. Otec mnohokrát na stavbe robil aj sám, kým žalovaný neprišiel z práce. Žalobkyňa počas celej stavby zabezpečovala nákupy, varila a starala sa o robotníkov do času, kým tak mohla robiť s ohľadom na nadchádzajúce tehotenstvo so synom P.. V čase výstavby domu pracovala ako učiteľka, z čoho finančne prispievala na stavbu domu a chod domácnosti.

17. Posledných osem rokov vzájomného spolužitia so žalovaným (r. 1985 - 1993), jej žalovaný neprispieval na chod domácnosti žiadnou sumou, neprispieval na stravu ani inkaso a aj ďalšie výdavky spojené s chodom domácnosti musela platiť výlučne žalobkyňa. Žalovaný jej odstavoval teplú vodu. Žalobkyňa veľakrát musela variť v špajzi na plynovej dvojplatničke. Prikazoval jej, že má prať na nočný prúd, vypínal jej televízor. Takýto psychický nátlak na ňu žalovaný robil počas celého trvania spolužitia, nakoľko bol až príliš šporovlivý.

18. Keď bola žalovaným a synom P. v podstate donútená odísť z rodinnému domu, mali na spoločnej vkladnej knižke, ktorá bola vedená v terajšej Slovenskej sporiteľni, a.s. okolo 450 000,- Kčs a syn P. okolo 100 000,- Kčs. Žalovaný žiadal od syna C. aby po ukončení školy prispieval na domácnosť sumou 300,- Kčs, od vlastného syna P. to však nežiadal. Na syna C. vyvíjal neustály psychický nátlak, až kým sa z domu neodsťahoval.

19. Keď žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, zobrala si len osobné veci, nechala mu všetko zariadenie domu, nábytok, doplnky aj elektrospotrebiče a takisto aj spoločnú vkladnú knižku. V rokoch 2005 - 2021 za rodinný dom platila domovú daň obdobne ako žalovaný.

20. K vyjadreniam žalovaného o tom, že na výstavbu rodinného domu vynaložil finančné prostriedky získané z predaja rodinného domu na ul. kpt. O., žalobkyňa uviedla, že tieto finančné prostriedky mohol žalovaný získať najskôr 04.08.1970, teda v deň podpisu zmluvy, resp. až 27.09.1970, kedy bola zmluva zavkladovaná. V tomto čase bol už rodinný dom, ktorý patrí do BSM plne dostavaný. Žalobkyňa taktiež nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že z predaja tohto rodinného domu mal žalovaný zaplatiť aj stavebný pozemok (pozemky), na ktorom bol rodinný dom postavený. Stavebný pozemok dostali strany sporu ako manželia do osobného užívania už 15.08.1968, čo vyplýva z LV č. XXX, pre kat. úz. E., kde je ako titul nadobudnutia uvedená Dohoda o OSU R-II-201/68. Cena za pozemok vo výške 4 545,50 Kčs, bola zaplatená na bankový účet Mestského národného výboru dňa 08.11.1971 (čl. III Dohody), teda až rok po tom, ako žalovaný nadobudol sumu z predaja rodinného domu na ul. kpt. O.. S ohľadom na ďalšie financovanie výstavby rodinného domu na M. ulici, ako aj vzhľadom na príjmy oboch manželov a spoločné hospodárenie, došlo k zmiešaniu všetkých finančných prostriedkov a teda aj tieto finančné prostriedky je potrebné, s ohľadom na dobu ich užívania, zmiešať so spoločnými finančnými prostriedkami oboch manželov a považovať všetky takto získané finančné prostriedky za spoločné, tvoriace spoločnú masu BSM. Ohľadom týchto finančných prostriedkov žalovaný neuviedol kde sa od ich nadobudnutia mali nachádzať. Napriek chýbajúcemu tvrdeniu žalovaného žalobkyňa uvádza, že tieto boli uložené na vkladnej knižke žalovaného a teda boli ďalej úročené. Úroky z vkladu jedného z manželov, v zmysle judikatúry (R42/1972, rozsudok NSČR zo dňa 07.03.2005, sp. zn. ), patria do BSM. Preto, keďže sa prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného zmiešali s úrokmi, ako aj ďalšími finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, je na všetky tieto finančné prostriedky nazerať ako na prostriedky patriace obom manželom a jedná sa o finančné prostriedky patriace obom manželom. Žalobkyňa uviedla, že ako vyplýva z vyššie uvedených tvrdení, pozemky a stavba rodinného domu na M. ulici boli okrem iného financované aj z našetrených peňazí žalobkyne, z jej poskytnutej pôžičky, ako aj z jej príjmov, keďže žalobkyňa bola v tom čase riadne zamestnaná.

21. Žalobkyňa ďalej namietala, že doklady predložené žalovaným o nákupe stavebného materiálu, prác a podobne, spojených s výstavbou rodinného domu, nekorešpondujú so skutkovými tvrdeniami žalovaného. Žalovaný mohol totiž finančné prostriedky za odpredaj rodinného domu na ul. kpt. O. získať najskôr 04.08.1970, alebo neskôr, pričom drvivá väčšina žalovaným predložených pokladničných dokladov a faktúr sa týka zakúpenia stavebného materiálu, prác a pod., z pred dátumu 04.08.1970. Zo žalovaným predložených pokladničných dokladov a faktúr tiež vyplýva, že tieto boli vystavené minimálne na sumu 56 750,95 Kčs (doklady ktoré boli čitateľné). Z uvedeného bez pochybnosti vyplýva, že žalovaný svojimi skutkovými tvrdeniami zavádza súd keď tvrdí, že všetky tieto práce a stavebný materiál mal žalovaný financovať z finančných prostriedkov, ktoré mal obdržať vo výške 60 059,90 Kčs, keď tieto mohol získať najskôr 04.08.1970. Pričom podľa tvrdenia žalobkyne, finančné prostriedky na stavbu rodinného domu vynaložené do tohto dátumu, konkrétne v zistiteľnej sume 56 750,95 Kčs, boli vynaložené zo spoločných finančných prostriedkov manželov patriacich do BSM.

22. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že pri odchode z domu v r. 1993 žalobkyňa zobrala dve vkladné knižky, na ktoré si manželia sporili a na ktorých mala byť suma 130 000,- Kčs a za ktoré si žalobkyňa mala zariadiť byt, tieto jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Pri odchode zo spoločnej domácnosti, žalobkyňa zobrala so sebou jednu vkladnú knižku, ale táto bola vedená na meno jej syna C. M. a na túto mu roky vkladala výhradne len výživné vo výške 300,- Kčs uhrádzané na syna C. od prvého manžela žalobkyne. Tieto prostriedky predstavujú finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve syna žalobkyne, C. M.. K vyjadreniam žalobkyňa predložila tabuľku zobrazujúcich prehľad platieb, na ktoré žalovaný predložil pokladničné doklady a faktúry.

23. Žalovaný sa k vyjadreniam žalobkyne vyjadril podaním doručeným 07.09.2021 kde zotrval na svojom predchádzajúcom tvrdení, že pozemok (pozemky), na ktorom bol postavený rodinný dom, zaplatil z jeho výlučných peňažných prostriedkov. Uviedol, že tieto prostriedky mal odložené osobitne v hotovosti, oddelene od spoločných finančných prostriedkov pochádzajúcich z ich platov, ktoré dávali „do kopy“. Prostriedky z predaja rodinného domu, ktorý vlastnil pred uzavretím manželstva, mu boli vyplatené dopredu, pred overením zmluvy, nakoľko ešte pred uzavretím manželstva chcel kúpiť rodinný dom. To však nestihol, tak musel stavať nový rodinný dom, lebo ulicu kpt. O. búrali. Uviedol, že od 17-tich

rokov neustále pracoval a po 30-tich rokoch, mal už našporenú finančnú hotovosť vo výške 30 000,- Kčs, ktoré mal uložené na vkladnej knižke. Žalovaný ďalej rozporoval aj tvrdenia žalobkyne ohľadne štádia dokončenia domu v októbri 1970 a uviedol, že dňa 25.10.1970 bol dom už aj omietnutý aj ovakovaný a dorábalo sa len oplotenie domu. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že do manželstva doniesla finančnú hotovosť vo výške 30 000,- Kčs, nakoľko podľa neho za predaj hnuteľných vecí v tom čase nebolo možné takúto sumu získať. Uviedol, že touto finančnou hotovosťou žalobkyňa nikdy nedisponovala a keď tak tvrdí, nech o tom predloží dôkazy. Železnú armatúru a rúry k oploteniu domu si zadovážil sám, čo vyplýva aj z predložených pokladničných bločkov. Potvrdil tvrdenie žalobkyne, že chodila na nákupy a varila robotníkom. Uviedol ale, že aj on stále pracoval na stavbe a chodil aj do práce. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že jej otec každý deň dochádzal zo Železníka na stavbu a uviedol, že im bol len párkrát pomôcť pri výkopoch základov domu. Poprel aj tvrdenia žalobkyne, že počas manželstva na ňu vyvíjal psychický nátlak a podobne. Podľa jeho vyjadrenia s manželkou viedli pokojný manželský život a spoločne vychovali dvoch synov.

24. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu 11.10.2021 uviedla, že opätovne popiera tvrdenie žalovaného, že pozemok, na ktorom bol neskôr postavený rodinný dom, ktorý tvorí BSM, zaplatil žalovaný z jeho výlučných finančných prostriedkov, ktoré mal mať odložené v hotovosti, oddelene od spoločných finančných prostriedkov. Podľa žalobkyne, toto tvrdenie nekorešponduje s ďalšou časťou jeho vyjadrenia, kde žalovaný uviedol, že viedol vkladnú knižku, na ktorej postupne našporil finančnú hotovosť vo výške 30 000,- Kčs a teda takýmto spôsobom si ukladal peniaze. Tiež to, podľa žalobkyne, nekorešponduje s tým, že obaja bývalí manželia boli zárobkovo činní a spoločne zo spoločných finančných prostriedkov nakupovali počas manželstva všetky veci potrebné či už na výstavbu rodinného domu alebo iné veci súvisiace s ďalším hospodárením v dome. Je na žalovanom, aby uvedené tvrdenia, z ktorých sa pre seba snaží vyvodiť priaznivejšiu skutkovú situáciu, preukázal. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že mu finančné prostriedky za dom na ul. kpt. O. mali byť vyplatené dopredu uviedla, že žalovaný nepredložil žiadny doklad o tom, kedy mu tieto prostriedky boli vyplatené a toto jeho tvrdenie žalobkyňa rozporuje.

25. Medzi stranami boli v priebehu konania nesporné tieto skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie súdu: Tvrdenie, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 14.03.2019, č. k. - 43 zo dňa 14.03.2019, právoplatným dňa 25.03.2019 rozvedené, tvrdenie, že počas manželstva bývalí manželia do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. E., obec Revúca, okres Revúca, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor ako pozemky, parc. KNC č. XXX o výmere 389 m2 - záhrada a parc. KNC č. XXX o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, tvrdenie, že sa stranám sporu pred podaním žaloby nepodarilo uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, tvrdenie, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v roku 1993 a odvtedy sa nepodieľala na udržiavaní nehnuteľného majetku v BSM, tvrdenie, že obaja bývalí manželia sa prácami podieľali na výstavbe rodinného domu - žalovaný prácami pri samotnej výstavbe a žalobkyňa, zabezpečovaním nákupov, varením a starostlivosťou o robotníkov. Tvrdenie, že žalovanému bola na výstavbu rodinného domu poskytnutá nenávratná pôžička vo výške 15 000,- Kčs, tvrdenie, že žalobkyni bola na výstavbu rodinného domu poskytnutá nenávratná pôžička vo výške 10 000,- Kčs, tvrdenie, že bývalí manželia v čase po uzavretí manželstva a v období keď sa rodinný dom staval, spoločne hospodárili a spoločne držali peniaze nadobudnuté z platov oboch manželov a tvrdenie, že žalovaný mal pred vstupom do manželstva úspory, pričom ich výška bola sporná. 26. Medzi stranami sporu boli sporné nasledujúce skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie súdu: Tvrdenie žalobkyne o výške ceny nehnuteľného majetku v BSM, tvrdenie žalovaného o tom, koľko zo svojho výlučného majetku vynaložil na majetok v BSM, tvrdenia žalovaného o tom, aké opravy a úpravy boli urobené na nehnuteľnom majetku v BSM po rozvode manželstva strán sporu, tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala vkladnú knižku, na ktorej bola nasporená suma okolo 130 000,- Kčs, tvrdenie žalobkyne že v dispozícii žalovaného zostali vkladné knižky, na ktorých mali nasporené spoločné peňažné prostriedky vo výške 450 000,- Kčs a na knižke vedenej na meno syn P. vo výške 100 000,- Kčs, tvrdenie žalobkyne, že počas posledných ôsmych rokov vzájomného spolužitia žalovaný vôbec neprispieval na domácnosť.

27. Dokazovanie súd vykonal všetkými dôkazmi, ktoré boli stranami sporu navrhnuté a predložené a to výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka C. M., znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností a listinnými dôkazmi

- rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 14.03.2019, č. k. - 43, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. E., výzvou na vyporiadanie BSM a návrhom dohody na vyporiadanie BSM adresovanou zo strany právneho zástupcu žalobkyne žalovanému, doručenkou k výzve, emailovou komunikáciou medzi stranami sporu, dodatkom k dohode o zriadení práva osobného užívania k pozemku zo dňa 01.09.1971, rozhodnutím Okresného národného výboru v Rožňave zo dňa 07.03.1969 o udelení bezúročnej pôžičky na výstavbu rodinného domu vo výške 15 000,- Kčs, zmluvou o prevode nehnuteľností uzavretou dňa 04.08.1970 medzi Československým štátom zastúpeným MNV v Revúcej ako kupujúcim a G. M. a M. P. ako odpredávajúcimi, predbežným rozpočtom súhrnných prác a materiálu, faktúrami a pokladničnými dokladmi predloženými žalovaným za obdobie rokov 1963 - 1974, výsledkami lustrácií vkladných knižiek a účtov vedených na meno žalobkyne a žalovaného v SLSP, a.s. a vkladných knižiek a účtov žalovaného vedených vo VÚB, a.s..

28. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

29. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 14.03.2019, č. k. - 43 zo dňa 14.03.2019, právoplatným dňa 25.03.2019 rozvedené. Počas manželstva strany do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. E., obec Revúca, okres Revúca, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor ako pozemky, parc. KNC č. XXX o výmere 389 m2 - záhrada a parc. KNC č. XXX o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX. Toto je jediný majetok, ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania. Stranám sporu sa pred podaním žaloby nepodarilo uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM.

30. Zo znaleckého posudku č. 5/2021, vypracovaného znalcom Ing. Róbertom Magom mal súd preukázané, že hodnota nehnuteľností v BSM je 78.400,- €. Pre účely vyporiadania BSM súd zisťoval trhovú hodnotu nehnuteľného majetku BSM v čase vyporiadania (porovnaj R 42/1972, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. ), bez ohľadu na ich prípadné zhodnotenie po zániku BSM, teda podľa stavu nehnuteľností v čase zániku BSM (rozhodnutie NS ČR zo dňa 07.12.1999, ). Žiadna zo strán netvrdila, že by od rozvodu manželstva došlo k podstatnému zníženiu hodnoty nehnuteľností. Žalovaný v konaní tvrdil, že od rozvodu manželstva boli na nehnuteľnostiach vykonané opravy a úpravy, ktoré sú špecifikované v ods. 11 odôvodnenia rozsudku. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalobcu poprela. Na riadne popretie tvrdení žalovaného bolo zo strany žalobkyne v tomto prípade postačujúce ich samotné zospornenie, pričom žalobkyňa nemala povinnosť uviesť vlastné tvrdenia ohľadne úprav a opráv, ktoré boli alebo neboli na nehnuteľnostiach uskutočnené od zániku BSM z dôvodu, že sa žalobkyňa v týchto nehnuteľnostiach dlhú dobu nezdržiava a nemala možnosť poznať ich stav v čase zániku BSM a v čase ich oceňovania. V dôsledku riadneho popretia tvrdení žalovaného o uskutočnenom zhodnotení nehnuteľností bol žalovaný povinný svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný na ich preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy, vychádzal súd z ceny nehnuteľností určenej znalcom podľa ich stavu v čase oceňovania.

31. Žalovaný voči znaleckému posudku namietal, že: a) časť 2.2.1 a) technický popis základy vonkajšej garáže sú z betónu, ale nie sú vybavené izoláciou proti vode a zemnej vlhkosti, nakoľko do garáže neustále zateká voda a omietka opadáva. O tom predložil fotografiu montážnej jamy garáže. b) časť 2.2.1 znaky upravované koeficientom zastavanej plochy nesúhlasil, že do znaleckého posudku bolo započítané aj lokálne vykurovanie na tuhé palivo, nakoľko toto bolo urobené len nedávno. c) časť 2.3.3 studňa v hodnote 1 698,98 € na pozemku KNC č.XXX bola vykopaná P. M. a nemala byť braná do celkového ohodnotenia. Obdobne aj záhradné jazierko a živý plot ktorý sa nachádza na pozemku. d) časť záver 1a - nesúhlasil s vyjadrením, že pri posudzovaní stavu nehnuteľnosti sa vychádza zo stavu nehnuteľnosti, pri ktorom podlaha obývacej izby je tvorená parketami. Uviedol, že parkety boli odstránené, nakoľko boli rozožraté červotočom.

32. K námietke pod písm. a) sa znalec vyjadril v doplňujúcom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 30.03.2022, v ktorom zotrval na tom čo uviedol v znaleckom posudku - bod ) - technický popis garáže, a to, že základy garáže sú z betónu s izoláciou proti vode. Uviedol, že existencia izolácie proti vode a zemnej vlhkosti medzi základovou konštrukciou a obvodovými stenami stavby nesúvisí a nemá vplyv na prípadné zatekanie podzemných vôd do montážnej jamy. Na miestnom zisťovaní nezistil žiadne

porušenie izolácie proti vode a zemnej vlhkosti medzi základovou konštrukciou a obvodovým murivom. Montážna jama garáže mu pri ohliadke nebola zo strany žalovaného sprístupnená s vysvetlením, že auto, ktoré na nej parkovalo nevie naštartovať. Však aj v prípade potvrdenia stavu tvrdeného žalovaným, by to nemalo vplyv na zistenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností.

33. K námietke pod písm. b) súd uvádza, že vybudovanie lokálneho vykurovania žalovaný nešpecifikoval v žiadnom z písomných podaní doručených súdu v ktorých uvádzal, aké práce a opravy sa na nehnuteľnostiach vykonali od rozvodu manželstva a ani informatívnom výsluchu, ktorý sa za účelom týchto zistení vykonal. Znalec pri znaleckom posudku vychádzal z tvrdení a údajov poskytnutých žalovaným, ktorému súd poskytol dostatok príležitostí, aby sa k stavu nehnuteľností vyjadril pred vypracovaním znaleckého posudku. Okrem toho, ako súd vyššie v odôvodnení uviedol, žalovaný nepreukázal, ktoré zhodnotenia boli na nehnuteľnostiach vykonané po zániku BSM.

34. K námietke pod bodom c) súd uvádza, že uvedené nemá žiadny vplyv na stanovenie ceny nehnuteľnosti pre účely vyporiadnia BSM. V prípade, ak nehnuteľnosti v BSM strán sporu zhodnotila tretia osoba, v danom prípade sa má jednať o syna P. M., môže sa táto voči bezpodielovým spoluvlastníkom domáhať vydania bezdôvodného obohatia, ku ktorému takýmto zhodnotením na ich stane došlo. Okrem toho, ako súd vyššie v odôvodnení uviedol, žalovaný nepreukázal, ktoré zhodnotenia boli na nehnuteľnostiach vykonané po zániku BSM.

35. K námietke uvedenej pod bodom d) súd uvádza, že súd vychádzal z ceny nehnuteľností určenej znalcom podľa ich stavu v čase oceňovania, teda zo záveru uvedeného znalcom pod odpoveďou 1b) na poslednej strane znaleckého posudku, pričom dôvody pre tento postup vysvetlil vyššie v odôvodnení (ods. 30). V čase ohliadky vykonanej znalcom už parkety netvorili podlahu obývacej izby, preto neboli oceňované. 36. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a. s. súd nemal preukázané, že by ku dňu zániku BSM na meno žalobkyne bola v tomto peňažnom ústave vedená vkladná knižka.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané medzi stranami sporné tvrdenia žalovaného, v akom rozsahu sa vynaložením vlastného majetku podieľal na ich nadobudnutí, prípade udržaní. Žalovaný v konaní uvádzal spočiatku nedostatočne špecifikované tvrdenia, že sa na nadobudnutí rodinného domu a pozemkov sa podieľal približne v rozsahu 80 percent ich hodnoty. Uvádzal, že tieto jeho výlučné prostriedky pochádzali z úspor, ktoré neskôr v priebehu konania uvádzal v sume 30 000,- Kčs pričom však v priebehu celého konania neuviedol, v akej výške mali byť úspory na majetok v BSM vynaložené, z peňažných prostriedkov získaných z predaja rodinného domu na ul. kpt. O., ktorého podielovým spoluvlastníkom bol pred manželstvom vo výške 60.059,90 Kčs a z nenávratnej pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá Okresným národným výborom v Revúcej vo výške 15 000,- Kčs. Na základe výzvy súdu tieto tvrdenia špecifikoval podaním doručeným súdu 23.07.2021, v ktorom uviedol, že výstavba rodinného domu stála približne 79 600,- Kčs, pozemky boli nadobudnuté za sumu 4 545,50 Kčs. Pozemky boli kupované výlučne z jeho finančných prostriedkov, ktoré pochádzali z predaja rodinného domu na ul. kpt. O.. Na nadobudnutie nehnuteľností v BSM výhradne z jeho finančných prostriedkov použil sumu 75 059,90 Kčs, ktoré pochádzajú z predaja nehnuteľnosti na ul. kpt. O. a z nenávratnej finančnej pôžičky ktorá mu bola poskytnutá na stavbu nového rodinného domu na ul. M. v sume 15 000,- Kčs. Stavba rodinného domu spolu s pozemkom vyšla na 84 145,50 Kčs, pričom z jeho výhradných finančných prostriedkov bolo použitých na stavbu 73 909,03 Kčs, zvyšných 1 150,87 Kčs použil na zaplatenie majstrov, ktorí pomáhali pri stavbe domu. Zvyšnú sumu 9 085,60 Kčs zaplatila žalobkyňa ktorá dostala tiež nenávratnú pôžičku v hodnote 10 000,- Kčs. Keďže žalobkyňa tieto tvrdenia v priebehu konania riadne poprela, pričom uviedla vlastné tvrdenia, že nadobudnutie pozemkov bolo financované ako z majetku v BSM strán sporu, keďže obaja manželia boli zárobkovo činní a zarobené peniaze si spoločne odkladali, tak aj z pôžičiek získaných oboma manželmi v celkovej výške 25 000,- Kčs, bol žalovaný povinný tieto tvrdenia preukázať. Žalobkyňa výslovne nepoprela, že žalovaný sa aj prostriedkami v jeho výlučnom vlastníctve mohol podieľať na nadobudnutí majetku v BSM, avšak jednoznačne popierala ním tvrdený rozsah. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil predbežný rozpočet na financovanie stavby rodinného domu, ktorý je predmetom BSM, rozhodnutie Odboru výstavby Mestského národného výboru v Revúcej o poskytnutí príspevku na cenové vyrovnanie na náklady spojené so stavbou rodinného domu vo výške 5 000,- Kčs, dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, rozhodnutie Okresného národného výboru v Rožňave o poskytnutí bezúročnej pôžičky vo výške 15 000,- Kčs žalovanému na výstavbu rodinného domu, ktorý je predmetom

vysporiadania, zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 04.08.1970 uzavretú medzi Československým štátom ako kupujúcim a žalovaným a M. P., E.. M. ako predávajúcimi, dohodu o zriadení práva osobného užívaní k pozemku uzavretú 01.09.1971, množstvo rôznych faktúr a pokladničných dokladov za obdobie od roku 1963 do roku 1974. Z týchto listinných dôkazov súd skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že sa práve v ním tvrdenom rozsahu podieľal na nadobudnutí rodinného domu svojim výlučným majetkom preukázané nemal.

38. Primárne súd poukazuje na skutočnosť, že sumu 60 059,90 Kčs z predaja spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome na ul. kpt. O., ktorú mal žalovaný podľa jeho tvrdenia použiť na výstavbu rodinného domu v BSM, nemohol nadobudnúť skôr, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ktorou bol odpredaný. Zo zmluvy bolo preukázané, že bola uzavretá 04.08.1970. Podľa čl. III zmluvy bol nadobúdateľ povinný vyplatiť odpredávateľom peňažnú náhradu po právnej účinnosti zmluvy. Z vykonaného dokazovania síce nevyplynulo, kedy nastala právna účinnosť tejto kúpnej zmluvy, je však nepochybné, že nemohla nastať pred jej uzavretím. Teda s istotou nie skôr ako 04.08.1970. Ako vyplýva zo žalovaným predložených faktúr a pokladničných dokladov, prevažná väčšina materiálu a iných produktov, ktoré mali byť použité na výstavbu rodinného domu a o ktorých žalovaný tvrdil, že boli uhradené z prostriedkov nadobudnutých z predaja rodinného domu na ul. Kpt. O., v celkovej sume viac ako 56 000 Kčs, bola vystavená pred dátumom uzavretia kúpnej zmluvy, titulom ktorej mal žalovaný finančné prostriedky vo výške 60 059,90 Kčs nadobudnúť. Preto ani zmluva o prevode nehnuteľností na ul. kpt. O., ani faktúry a pokladničné doklady nie sú listinné dôkazy spôsobilé preukázať vyššie uvedené tvrdenia žalovaného. Práve naopak, jedná sa o dôkazy, ktoré tvrdenie žalovaného o vynaložení tejto sumy na výstavbu rodinného domu vyvracajú. Po upozornení na tento rozpor zo strany právneho zástupcu žalobkyne žalovaný uviedol, že mu kúpna cena za dom na ul. Kpt. O. bola vyplatená vopred. Toto tvrdenie súd považoval za neurčité (neuviedol kedy sa tak malo stať) nepravdivé a v očividnom rozpore s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalovaným. Súd ho považoval za tvrdenie uvádzané účelovo, na udržanie zdania pravdivosti svojich tvrdení o pôvode prostriedkov, z ktorých bola financovaná výstavba rodinného domu.

39. Na druhej strane z výpovedí žalobkyne a svedka C. M. mal súd preukázané, že výstavba rodinného domu prebiehala postupne, v období rokov 1967 až 1970, pričom ku dňu 25.10.1970 bol dom už prakticky dokončený (podľa tvrdenia žalobkyne chýbala omietka, podľa žalovaného bol k tomuto dátumu dom už aj omietnutý). Medzi stranami sporu nebolo tiež sporné, že stavbu rodinného domu vykonávali svojpomocne. Postupnému priebehu stavby by zodpovedali aj faktúry a pokladničné doklady predložené žalovaným, z ktorých vyplýva, že stavebný materiál na stavbu bol zakupovaný priebežne. Uvedené dôkazy potom viac potvrdzujú tvrdenia žalobkyne, že na výstavbu rodinného domu mohli byť a boli použité aj manželmi spoločne odkladné finančné prostriedky z ich zárobkov. Súd však poznamenáva, že na žalobkyni neležalo dôkazné bremeno o týchto skutkových tvrdeniach.

40. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemkov mal súd preukázané, že táto bola uzavretá 01.09.1971 a na jej základe spravujúca organizácia Rada Mestského národného výboru v Revúcej zriadila dohodou dňa 15.08.1968 právo osobného užívania k pozemku parc. EN č. XXXX o výmere 374 m2, vedenú na LV č. XXX pre žiadateľov G. M. a W. M., na výstavbu rodinného domu. Právo osobného užívania bolo zriadené za úhradu 2 244,- Kčs, ktorú menovaní zaplatili na bankový účet Mestského národného výboru v Revúcej 06.08.1968. Predmetnou dohodou bol uzavretý dodatok k pôvodnej dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku, na základe ktorého bola upravená výmera parcely na 779 m2, čiže pozemok bol zväčšený o 405 m2. Náhrada za zväčšený pozemok bola stanovená na sumu 4 545,50 Kčs, ktorú nadobúdatelia zaplatili na bankový účet Mestského národného výboru v Revúcej 08.11.1971. Žalovaný v konaní tvrdil, že za zriadenie osobného užívania k pozemku zaplatili výlučne sumu 4 545,50 Kčs, ktorá suma bola uhradená v rozsahu 100 % z peňažných prostriedkov nadobudnutých za predaj rodinného domu na ul. kpt. O.. Žalobkyňa tvrdila, že táto suma bola uhradená z prostriedkov v BSM, ktoré strany medzičasom nasporili zo zárobkov oboch manželov. Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku vyplýva, že za pozemok bola zaplatená úhrada aj vo výške 2 244,- Kčs. Ohľadne tejto sumy však žalovaný neposkytol žiadne tvrdenia o tom, z akých prostriedkov mala byť táto suma zaplatená. Z dohody je tiež zrejmé, že suma 2 244,- Kčs bola vyplatená 06.08.1968, teda ešte predtým ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorou bol odpredaný dom na ul. kpt. O. a teda platí čo bolo uvedené vo vzťahu k výstavbe rodinného domu, že nemohla byť uhradená z peňažných prostriedkov získaných predajom rodinného domu na ul. kpt. O., ktoré žalovaný mohol obdržať najskôr po uzavretí zmluvy. Ohľadne sumy 4 545,50 Kčs žalovaný svoje tvrdenie o tom, že bola zaplatená z prostriedkov nadobudnutých za predaj rodinného domu na ul. kpt. O. nijakým spôsobom nepreukázal, na

jeho preukázanie nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia, pritom ležalo na žalovanom, ktorý z neho vyvodzoval pre seba určitý prospech v konaní.

41. Žalovaný na prvom pojednávaní uskutočnenom vo veci uviedol, že na výstavbu rodinného domu vynaložil aj vlastné finančné prostriedky z úspor, ktoré nadobudol do uzavretia manželstva a ktoré, ako potom neskôr v priebehu konania doplnil, mal mať vo výške približne 30.000,- Kčs. Žalovaný počas konania neuviedol, koľko z týchto úspor malo byť na výstavbu domu použité. Naopak, keď súd žalovaného vyzval na upresnenie jeho tvrdení v špecifikácii doručenej súdu 23.07.2021, skutočnosť, že by sa mal na financovaní stavby domu alebo kúpe pozemkov podieľať aj úsporami vôbec neuviedol a uviedol, že výlučné prostriedky, ktorými sa na nadobudnutí majetku v BSM podieľal, boli len z predaja rodinného domu na ul. kpt. O. a z nenávratnej pôžičky a ich rozsah presne vyčíslil. Tvrdenia žalovaného o úsporách tak nielenže neboli dostatočne určité, ale sa neskôr, v priebehu konanie ukázali ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci.

42. Medzi stranami neboli sporné tvrdenia žalobkyne a žalovaného a súd z nich pri svojom rozhodnutí vychádzal, že sa obaja manželia prácami podieľali na výstavbe rodinného domu v BSM - žalovaný prácami na samotnej stavbe a žalobkyňa, zabezpečovaním nákupov, varením a starostlivosťou o robotníkov.

43. Z výsluchu žalobkyne a svedka C. M. mal súd preukázané, že po väčšiu časť manželského spolužitia, obaja manželia prispievali na spoločnú domácnosť zo svojich príjmov zo zamestnania. Z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že počas posledných ôsmych rokov jej žalovaný na chod domácnosti neprispieval. Z výsluchu žalobkyne a svedka C. M. mal súd preukázané, že prevažnú časť bežnej starostlivosti o maloleté deti pochádzajúce z manželstva a všetku bežnú starostlivosť o domácnosť zabezpečovala žalobkyňa. Žalovaný sa maloletým deťom tiež venoval a zvykol robiť práce v záhrade, ktoré neskôr, keď bol syn C. M. starší, prevzal on, alebo pri nich žalovanému aspoň pomáhal. Žalovaný sa v značnej miere venoval svojmu koníčku - elektronike.

44. Medzi stranami neboli sporné tvrdenia žalovaného a súd z nich pri svojom rozhodnutí vychádzal, že od roku 1993, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, nehnuteľný majetok v BSM udržiaval žalovaný buď sám, alebo za pomoci syna P. M..

45. Podľa v účinnom znení (ďalej aj ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

46. Podľa zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

47. Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

48. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 49. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala vyporiadania majetku, ktorý strany sporu počas manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Súd preukázané, že jediným majetkom, ktorý strany nadobudli do BSM a urobili ho predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti ležiace v kat. úz. E., obec Revúca, okres Revúca, zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Revúca, katastrálny odbor ako pozemky, parc. KNC č. XXX o výmere 389 m2 - záhrada a parc. KNC č. XXX o výmere 423 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by stany nadobudli do ich BSM aj iný ako uvedený majetok.

Pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že predmetom BSM mali byť aj peniaze na vkladnej knižke vedenej na meno žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, tieto jeho tvrdenia neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Na druhej strane žalobkyňa tiež navrhla vykonať dokazovanie ohľadom zisťovania zostatku peňažných prostriedkov vkladných knižkách vedených na meno žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a. s. a Všeobecnej úverovej banke, a. s., ktoré aj boli vykonaným dokazovaním zistené, žalobkyňa ani žalovaný však (pravdepodobne s ohľadom na výšku týchto zostatkov) neurobili tieto vklady predmetom vyporiadania. Súd v konaní o vyporiadanie BSM vyporiada len ten majetok, ktorý strany urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy strán ( v účinnom znení) môže len pokiaľ ide o hodnotu majetku v BSM a spôsob ako ich vyporiada, teda do výlučného vlastníctva ktorého z bývalých manželov jednotlivé veci, prípadne majetkové hodnoty prikáže, s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu druhému manželovi (porovnaj napr. rozsudok najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.09.2004, sp. zn. , zo dňa 009.11.2006, sp. zn. , ktoré súd vzhľadom na totožnú právnu úpravu Občanského soudního řádu, sú aplikovateľné aj pre výklad ) .

50. V súlade s súd nehnuteľný majetok strán v BSM vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyni polovicu hodnoty nehnuteľností ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, teda s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 39 200,- €. Pri vyporiadaní vychádzal z toho, že podiely oboch manželov na majetku v BSM sú rovnaké. Prihliadol na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o deti a spoločnú domácnosť ako aj na to, ako sa manželia zaslúžili o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.

51. Žalobkyňa v žalobe navrhla majetok v BSM vyporiadať alternatívne buď prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej polovicu ich hodnoty ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, alebo prikázaním vecí do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov každému v 1/2-ici. Ďalej v priebehu konania trvala na vyporiadaní prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť jej náhradu za spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-ice. Žalovaný spôsob vyporiadania navrhnutý žalobkyňou nenamietal. V konaní mal súd preukázané, že nehnuteľnosti v BSM strán sporu dlhodobo, približne od roku 1993 užíva výlučne žalovaný a žalobkyňa má dlhodobo zabezpečené iné bývanie. Preto súd nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Aj keď opatrovník žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný nemá finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne, súd nepristúpil k inému spôsobu vyporiadania BSM - prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa o takýto spôsob nemala záujem a v prípade uvedeného spôsobu vyporiadania BSM, by podľa názoru súdu došlo len k rozmnožovaniu súdnych sporov. Keďže je zrejmé, že strany sa nevedia dohodnúť, je zrejmé, že po konaní o vyporiadanie BSM by za účelom usporiadania vzťahov strán sporu muselo nasledovať ďalšie konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu. Naviac aj podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam by muselo byť vyporiadavané buď prikázaním nehnuteľností do vlastníctva jedného z bývalých manželov, kde do úvahy prichádza len žalovaný alebo nariadením predaja nehnuteľností. Takýto spôsob usporiadania vzťahov strán podľa názoru súdu nie je v záujme žalovaného, ktorý má v uvedených nehnuteľnostiach zabezpečené bývanie.

52. Žalovaný vzhľadom na tvrdenia, že sa podstatnou mieru vlastnými finančnými prostriedkami podieľal na nadobudnutí nehnuteľností žiadal, aby podiel žalobkyne na majetku v BSM bol menší. Ak by tvrdenia žalovaného o tom, že a v akom rozsahu sa podieľal na nadobudnutí a udržaní majetku svojimi výlučnými prostriedkami v konaní boli preukázané, uvedená skutočnosť by v súlade s predstavovala dôvod na to, aby sa z majetku v BSM žalovanému vynahradilo to, čo naň v z vlastných prostriedkov vynaložil, teda aby sa na jeho podiel započítali aj finančné prostriedky, ktoré na majetok v BSM vynaložil. Žalovaný však v konaní svoje tvrdenia o tom, koľko vlastných prostriedkov na majetok v BSM vynaložil nepreukázal, preto súd na jeho podiel nemohol započítať žiadnu sumu, ktorá by mu mala byť z majetku v BSM vrátená.

53. V upozornení na zmenu predbežného právneho posúdenia veci zo dňa 06.07.2021, ktoré súd stranám sporu, resp. ich zástupcom zaslal písomne uviedol, že má za to, že v danom prípade existujú okolnosti, na základe ktorých je potrebné pristúpiť pri vyporiadaní BSM k zmene veľkosti podielov manželov v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne. Týmito okolnosťami podľa názoru súdu malo byť, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že hodnota nehnuteľností - či pozemkov alebo stavby rodinného domu od ich nadobudnutia, resp. dokončenia, niekoľkonásobne (u pozemkov viac ako 81

násobne) stúpla oproti ich nadobúdacej cene. Pritom k zväčšeniu hodnoty nehnuteľností došlo z dôvodu priaznivej situácie na trhu s nehnuteľnosťami, čiže výlučne vzhľadom na skutočnosti nezávislé od strán sporu. Takýto mimoriadny nárast hodnoty nehnuteľností bolo podľa názoru súdu potrebné považovať za zhodnotenie investícií vložených do nehnuteľností. Skutočnosť, že niektorý z manželov do nehnuteľností investoval svoje výlučné prostriedky v značnom rozsahu, pričom hodnota nehnuteľností sa v dôsledku plynutia času a priaznivej situácie na trhu zmenila tak, že niekoľkonásobne stúpla, súd považoval za tak významnú okolnosť, že táto mohla zakladať dôvod na rozdielne určenie podielov manželov na týchto nehnuteľnostiach, zohľadňujúc v akom rozsahu sa niektorý z manželov podieľal na nadobudnutí týchto vecí svojim výlučným majetkom. Za okolnosť významnú pre rozhodnutie o nerovnosti podielov manželov súd v tomto konkrétnom prípade považoval aj to, že od opustenia spoločnej domácnosti zo strany žalobkyne v roku 1993, až do rozvodu manželstva, nehnuteľnosti udržiaval výlučne žalovaný.

54. K vysloveniu disparity manželských podielov, súd po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu veci nepristúpil, nakoľko žalovaný nepreukázal, že sa v ním tvrdenom podstatnom rozsahu (až 87,14%) zo svojho výlučného majetku podieľal na nadobudnutí nehnuteľností v BSM. Žalovaný vôbec nepreukázal v akom rozsahu sa na ich nadobudnutí podieľal svojim výlučným majetkom. Na druhej strane v priebehu konania bolo medzi stranami nesporné, že sa obaja bývalí manželia prácami podieľali na výstavbe rodinného domu - žalovaný prácami pri samotnej výstavbe a žalobkyňa starostlivosťou o robotníkov, varením zaobstarávaním nákupov a podobne. Súd mal tiež preukázané, že až do opustenia spoločnej domácnosti sa žalobkyňa riadne starala o rodinu, maloleté deti a domácnosť, pričom v konaní preukázaný podiel žalobkyne na starostlivosti, súd hodnotí dokonca ako vyšší ako žalovaného. Na druhej strane žalovaný sa po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti od roku 1993 až do súčasnosti výlučne sám staral o udržiavanie majetku v BSM. Súd však nemôže opomenúť, že to bol žalovaný, ktorý tento majetok po celú túto domu aj výlučne užíval. Udržiavanie majetku bolo teda nevyhnutnosťou na to, aby ho žalovaný mohol riadne užívať.

55. Stanovenie disparity podielov manželov na majetku v BSM predstavuje určitý spravodlivostný korektor všeobecne súdmi uplatňovaného a v ust. zakotveného všeobecného princípu, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prostredníctvom disparity je možné zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu, ak by sa tento všeobecný princíp stanovenia veľkosti podielov javil ako nespravodlivý. Odklon súdu od rovnosti podielov manželov je výnimočný a musí byť odôvodnený mimoriadnymi konkrétnymi okolnosťami prípadu. Vzhľadom na vyššie uvedené však súd v konaní nemal preukázané, že takéto okolnosti exitujú. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania týchto skutočností ležalo na žalovanom, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol.

56. Nad rámec odôvodnenia súd uvádza, že má za to, že ním vyslovená zmena predbežného právneho posúdenia veci ohľadom určenia disparity podielov nebola v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, na ktorú poukázal právny zástupca žalobkyne. Súd nemienil zmiešavať dva inštitúty zakotvené v a to, že sa každému manželovi musí vrátiť čo z vlastného majetku vynaložil na majetok v BSM s inštitútom vyslovenia disparity podielov manželov ani nemienil na podiel žalovaného započítať vyššiu sumu, ako by bola preukázaná, že ju na nadobudnutie majetku v BSM vynaložil zo svojho výlučného majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že k vysloveniu disparity manželských podielov súd nakoniec nepristúpil, však nie je potrebné sa pôvodnými úvahy súdu o disparite manželských podielov bližšie zaoberať.

57. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol v zmysle ust. a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opatrovníčka žalovaného v záverečnej reči žiadala, aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu majetkových a sociálnych pomerov žalovaného, ktoré však bližšie nešpecifikovala. V zmysle súd môže výnimočne nepriznať strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd má za to, že nedostatočné majetkové a sociálne pomery v konaní neúspešnej strany nepredstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd v konaní úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyni v súvislosti s predmetným konaním reálne vznikli trovy, ktoré musela uhrádzať, čím došlo k zmenšeniu jej majetku. Ak v konaní neúspešná strana, v danom prípade žalovaný, nedisponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov na ich uhradenie (čo však preukázané nebolo) nie je to dôvod, pre ktorý by nemala byť zaviazaná k povinnosti nahradiť úspešnej strane trovy, ktoré jej v konaní vznikli a vynaložením ktorých došlo k zmenšeniu jej majetku. Takýto prístup by v

princípe znamenal to isté, ako keby súd zamietol žalobu o náhradu škody len z dôvodu, že osoba za škodu zodpovedná, nemá dostatok peňazí na jej uhradenie. Súd v predmetom prípade majetok strán v BSM vyporiadal plne v súlade s tým ako to navrhla žalobkyňa. Dokonca jej na vyrovnanie podielu na majetku v BSM prikázal vyplatiť vyššiu sumu ako pôvodne v žalobe žiadala. Žiadne skutočnosti uvádzané v procesnej obrane žalovaného, v dôsledku ktorej v konaní vznikali žalobkyni trovy, sa v konaní dostatočne nepreukázali a súd sa k návrhom žalovaného na spôsob vyporiadania BSM nepriklonil ani čiastočne. Preto nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, aj keď ide o konanie o vyporiadanie BSM, v danom konkrétnom prípade nie je namieste. O výške trov konania žalobkyne bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

58. O nároku na náhradu trov konania štátu súd rozhodol v zmysle ust. a priznal mu nárok na náhradu trov konania podľa úspechu strán v spore, teda od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške trov konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy štátu vznikli v dôsledku uhradenia znalečného znalcovi, ktorý bol súdom ustanovený na základe procesného návrhu žalobkyne na preukázanie spornej výšky ceny nehnuteľností v BSM. Nakoľko bola žalobkyňa v rozsahu 90 % oslobodená od platenia súdnych poplatkov, znalečné bolo v rozsahu, ktorým nebolo kryté preddavkom zloženým žalobkyňou, uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).