Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-11-2018.pdf
PDF · 96.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/11/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Š., pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2018 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 5T/67/2015 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného Ľ. Š..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 5T/67/2015 uznal obžalovaného Ľ. Š. za vinného zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v V.K. niekedy v mesiaci jún 2013 na presne nezistenom mieste uzatvoril s poškodeným X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., M. X ústnu dohodu, ktorej predmetom bola pomoc pri vysporiadaní dlhov, ktorý vlastnil poškodený vrátane vyplatenia úveru v prospech T. L. L., E..L.., F. XX, F., ktorá ako veriteľ mala na dvojizbový byt č. X na 1. poschodí na ul. T. XX, súpisné číslo XX v V., zapísaného na LV č. XXXXX záložné právo, a za tým účelom X. U. dňa 14.06.2013 na Notárskom úrade JUDr. R. T.Í. na ul. C. X, V. podpísal generálne plnomocenstvo v prospech obžalovaného, bez znalosti, že obsahuje aj splnomocnenie k prevodu vlastníckych práv k tomuto bytu, pričom obžalovaný následne dňa 03.02.2014 odpredal byt X. U. K. V. (vtedy L.) za sumu 45.000,00 €, ktorá bola poukázaná na účet syna obžalovaného H. Š. č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v M., E..L.. s tým, že záložné právo T. L. L., E..L.. na predmetný byt bude predávajúcim X. U. prevedené na inú nehnuteľnosť v jeho vlastníctve alebo vo vlastníctve tretej osoby tak, ako je to uvedené v článku IX bod 1 písm. b) kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014, o čom obžalovaný vystavil poškodenej K. V. dňa 04.02.2014 čestné prehlásenie, avšak úver X. U. od T. L. L., E..L.. po odpredaji bytu a obdržaní kúpnej ceny do dnešnej doby nezaplatil a záložné právo z predmetnej nehnuteľnosti nebolo prepísané na inú nehnuteľnosť, čím takto poškodenej K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., T. XX spôsobil škodu vo výške 45.000,00 € a poškodenému X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., M. X spôsobil škodu vo výške 29.318,95 €.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej K. V., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom Y. N. XX spôsobenú majetkovú škodu vo výške 45.000,00 € (štyridsaťpäťtisíc eur).
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal poškodenú K. V., nar. XX.XX.XXXX U. V.Š., trvale bytom Y. N. XX so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného X. U., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., M. X s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch uviedol, že rozsudok okresného súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu a prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy. Dal do pozornosti výpoveď poškodeného z ktorej vychádza, že obžalovaný nemal v úmysle uviesť ho do omylu. Úmysel obžalovaného nebol riadnym spôsobom a dôkazmi preukázaný, preto absentuje subjektívna stránka trestného činu podvodu vo forme úmyslu priameho alebo nepriameho. Taktiež nesúhlasí so závermi okresného súdu, keď dospel k záveru, že nedošlo k odovzdaniu kúpnej ceny za byt poškodenému. Je toho názoru, že nedošlo ani k naplneniu objektívnej stránky trestného činu formou uvedenia niekoho do omylu, resp. využitia niečieho omylu, a preto súdy nemôžu pri rozhodovaní prehliadať tú skutočnosť, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by odporoval zásade „ultima ratio“, ale aj zásade „vigilantibus iura“. Pre uznanie viny by obžalovanému muselo byť jednoznačne preukázané, že v čase, kedy uvádzal poškodených X. U. a K. V. do omylu, mal úmysel spôsobiť im škodu. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a zistené dôkazy náležite vyhodnotil. Vo veci už odvolací súd uznesením sp. zn. 4To/70/2016 zo dňa 5.12.2016 podľa § 321 ods.1 písm. b), c) Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 5T/67/2015 zo dňa 26.2.2016 a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd doplnil v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia dokazovanie.
Obžalovaný v prípravnom konaní využil svojho práva a nevypovedal. Na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že poškodeného X. U. pozná niekoľko rokov, hráva s ním futbal a bol ním oslovený so spoločným známym Y., aby mu pomohli s bytom, na ktorom viazli dlhy a exekúcie. Dňa 14.6.2013 mu poškodený U. vystavil generálne plnomocenstvo, ktorým ho okrem iného splnomocnil na predaj bytu, avšak nie na zastupovanie vo veciach vyplatenia dlhu v T. L. L., E..L.. Následne podľa dohody poškodený sa z bytu vysťahoval, obžalovaný od neho odkúpil nábytok za 1.000,- Eur a po dohode a jednaniach s K. V., tejto predmetný byt predal. Zároveň poškodenú V. upozornil na ťarchu, ktorá bola vyznačená aj v liste vlastníctva v prospech T. L. L., E..L.. Cena za byt od poškodenej V. bola zaslaná na účet jeho syna H. Š.. Z kúpnej ceny vyplatil dlh voči správcovi bytu, elektrárňam, notárske poplatky, kolky a na základe predchádzajúcej dohody s poškodeným U. si nechal odmenu za služby 2.500,- Eur a celý zvyšok kúpnej ceny 27.500,- Eur mu na jeho vlastnú žiadosť vyplácal v splátkach, a to z dôvodu, že poškodený bol v tom čase gambler. Poškodený mu tvrdil, že úver prevedie na byt jeho matky, preto túto skutočnosť preniesol do kúpnej zmluvy, ktorú v mene poškodeného uzavrel s V.. Poškodený U. sa rozhodol úver
splácať, preto obžalovaný postupne vyberal peniaze z účtu svojho syna a odovzdával ich poškodenému U., pričom pri niektorých prevzatiach peňazí bol prítomný aj W. M..
Poškodený X. U. vypovedal, že v súvislosti s užívaním bytu mu vznikli dlhy, pričom obžalovaný mu mal povedať, že vyplatí jeho dlhy spojené s užívaním bytu, potom od neho byt odkúpi a zbaví ho hypotéky od T. L. L., E..L.. Čo sa týka textu splnomocnenia si neprečítal a obžalovaný mu mal oznámiť, že obsah splnomocnenia svedčí tomu, aby ho zastupoval ohľadom vysporiadania dlhov. Potvrdil, že pri podpise plnomocenstva mu nikto nebránil v tom, aby si jeho text prečítal, neskôr sa dohodol s obžalovaným, že byt uvoľní, lebo obžalovaný chcel byt pre svojho brata, a aby naďalej uhrádzal mesačne hypotekárne splátky, na ktoré mu obžalovaný poskytne finančné prostriedky. Okrem sumy 1.000,- Eur, ktorú obžalovaný vyplatil poškodenému za nábytok, mu dal ešte v januári peniaze na hypotekárne splátky za mesiace december 2013 a január 2014 s tým, aby hypotéku platil aspoň pol roka. Neskôr mu prestal obžalovaný peniaze platiť. Na Magistráte mesta V. a následne T. L. L. a na katastrálnom úrade zistil, že byt je predaný. Poškodený jednoznačne tvrdil, že mal dohodu s obžalovaným, že okrem dlhov spojených s užívaním bytu mu bude poskytovať prostriedky na hypotekárne splátky, resp. vyplatí jeho dlh voči T. L. L., E..L.. Obžalovaný mu neodovzdal zvyšnú časť kúpnej ceny za byt približne 27.000,- Eur v splátkach, ako to tvrdil. Poškodený ďalej jednoznačne tvrdil, že obžalovaného nesplnomocnil na predaj bytu, len na vyplatenie dlhov spojených s užívaním bytu.
Svedkyňa K. V. vypovedala, že uzavrela s obžalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt na T. XX v V. a dohodla sa na kúpnej cene 45.000,- Eur. Pri čítaní zmluvy zistila, že je na nej ťarcha v prospech stavebnej sporiteľne, pričom obžalovaný ju ubezpečoval, aby sa nebála, že sa to tak robí a do dvoch mesiacov sa ťarcha prepíše. Žiadala od obžalovaného samostatný doklad o tom, že ťarcha bude prevedená na inú nehnuteľnosť, na čo jej obžalovaný poskytol čestné prehlásenie. Neskôr popísala, že byt uvoľnila a šiel do dražby.
Svedok H. Š. potvrdil, že je majiteľom účtu, s ktorým mal právo disponovať obžalovaný.
Svedok R. V. potvrdil, že bol účastný niektorých jednaní, keď došlo k odkúpeniu bytu od obžalovaného a počul ako obžalovaný povedal jeho manželke, že sa ťarcha prepíše na inú nehnuteľnosť, alebo inú osobu.
Svedok Ľ. V. švagor poškodenej uviedol, že bol prítomný, keď obžalovaný oboznámil poškodenú pri prehliadke bytu, že na byte je záložné právo, a že toto majiteľ bytu prevedie na inú nehnuteľnosť. Taktiež bol prítomný, keď obžalovaný dal poškodenej list vlastníctva, na ktorom bolo vyznačené záložné právo.
Svedok R. Y. - priateľ poškodeného X. U. bol prítomný pri niektorých jednaniach a mal vedomosť o tom, že obžalovaný U. navrhol, aby sa vysťahoval z bytu, že tam dá podnájomníka a z nájmu sa splatí exekúcia a hypotekárne splátky, kým sa vec neposunie k lepšiemu. Bol asi minimálne pri dvoch rozhovoroch a pochopil to tak, že predaj bytu by mohol prichádzať do úvahy, až keď budú splatené všetky dlhy, a keďže na byte bola ťarcha, neprichádzalo do úvahy, aby sa byt predal. Nevedel sa vyjadriť, či sa obžalovaný s poškodeným dohodol na odmene a poškodený mu nepovedal nič o tom, že by splnomocnil niekoho na predaj bytu.
Svedok Y. F. vypovedal, že obžalovaného videl na notárskom úrade prvýkrát, čiže nesúhlasil s výpoveďou K. V., že on ju zoznámil s obžalovaným, nevedel sa vyjadriť, kto vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu s poškodenou, lebo táto bola pripravená na notárskom úrade.
Svedok W. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol prítomný niekoľkokrát, keď obžalovaný poškodenému U. odovzdal peniaze. Od obžalovaného sa dozvedel, že sú za predaj nejakej nehnuteľnosti. Videl, že to boli nejaké stoeurové bankovky a bola to riadna hrúbka. K samotnému skutku sa však vyjadriť nevedel.
Svedok C. J. vypovedal, že obžalovaného i poškodeného pozná, lebo s nimi hrával futbal. Počul, ako obžalovaný poškodenému ponúkol, že mu pomôže v jeho zlej situácii, lebo má realitnú kanceláriu. Uviedol, že obžalovaný poškodenému povedal, že mu bude platiť za byt, čo mu sťahovali z výplaty na hypotéku, lebo sa mu tento byt páčil. Obžalovaný nehovoril o predaji bytu, naopak, povedal, že byt si
nechá kým neskončí hypotéka. Bol pritom, keď obžalovaný vyplatil poškodenému 1000,- Eur za nábytok, ktorý ostal v byte.
Svedkyňa Mgr. E. T. - pracovníčka katastrálneho úradu vypovedala, že pokiaľ je návrh na vklad a k nemu priložené listiny v poriadku, vklad sa povolí, opačne sa návrh na vklad zamietne. Súčasťou konania je teda aj kontrola všetkých priložených listín. Pokiaľ nehnuteľnosť obsahuje obmedzujúcu poznámku, nemôže sa rozhodnúť kladne o návrhu na vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ je v LV zapísané záložné právo v prospech banky alebo iného subjektu, kontroluje sa, či toto záložné právo je zapísané aj v zmluve, na základe ktorej sa majú meniť práva k tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ je v súlade so zápisom v LV uvedené záložné právo v prospech iného subjektu aj v zmluve, tak je to v poriadku, teda nebráni to povoleniu vkladu. Pokiaľ je na LV v časti „C“ zapísaná ťarcha v prospech banky a v zmluve je ťarcha uvedená, nie je potrebný súhlas veriteľa k povoleniu vkladu. V tom prípade sa neupovedomuje záložný veriteľ o skutočnosti, že povolením vkladu dôjde k zmene v osobe vlastníka. Takáto povinnosť jej zo zákona nevyplýva. Pripustila, že mohla rozhodovať o povolení vkladu v predmetnej veci, avšak vzhľadom na množstvo vkladových konaní si podrobnosti nepamätá. Obžalovaného nepozná, ale nevylúčila, že by sa s tým menom nestretla ako s účastníkom konania.
Zo znaleckého posudku z odboru psychológie PhDr. X. L., ktorý vo veci vypracovala je zrejmé, že intelektové schopnosti poškodeného X. U. sú v pásme nadpriemeru, je bystrý, ľahko a rýchlo chápe skutočnosti, jeho úsudky sú tvorené na základe logických spojitostí a pochopenia podstaty. Vnímané skutočnosti dokáže správne intelektovo spracovať a formulovať v úsudkoch. Nemá poruchy v oblasti myšlienkových procesov, ani bludné spracovanie. Lepšie má komponovanú neúmyselnú pamäť, teda zážitkovú. Je spôsobilý si zapamätať a správne reprodukovať prežité skutočnosti v dostačujúcej kvantite a kvalite. V štrukturácii osobnosti sa javí ako skromný, niekedy až plachý s poddajnou pasivitou v popredí, je dôverčivý a chýba mu rozvinutá opatrnosť v rozhodnutiach. Nemá tendenciu ku klamaniu, zakrývaniu, skresľovaniu, ani prejavu účelových vyjadrení.
Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy prečítaním listín a to zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.2.2009, zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.2.2009, zmluva o zriadení záložného práva, dohoda o vydaní a vyplnení bianko zmenky, čiastočný výpis z LV č. XXXXX zo dňa 10.3.2009, zmluva o zriadení záložného práva k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.2.2009 a 10.3.2009, správa T. L. L. E..L.. zo dňa 5.1.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa 17.2.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa 11.3.2015, list T. L. L. E..L.. zo dňa 1.4.2015, správa T. L. L. E..L.. zo dňa 14.10.2015, výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina na spoločnosť N. J., E..L.., notárska zápisnica W., W. zo dňa 30.11.2015, generálne plnomocenstvo podpísané poškodeným X. U. dňa 14.6.2013, zmluva medzi poškodeným zastúpeným obžalovaným a kupujúcou K. L. (V.), návrh na povolenie vkladu, rozhodnutie Okresného úradu V., Katastrálny odbor zo dňa 27.2.2014, oznámenie M. E..L.. zo dňa 20.1.2015 a 25.4.2017 z ktorého je zrejmé, že majiteľom bežného osobného účtu č. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je H. Š., nar. XX.X.XXXX a disponovať s týmto účtom môže i obžalovaný Ľ. Š., výpisy z bežného účtu majiteľa H. Š., správa Okresného úradu V., Katastrálny odbor zo dňa 26.4.2017, dotazníky pre vlastníkov bytu, vkladový lístok a výpis z účtu G. F., doklad z registračnej pokladne a príjmový pokladničný doklad zo dňa 3.2.2014 a zo dňa 3.2.2014, bloky registračných pokladníc zo dňa 3.2.2014.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku. Z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 2 - krát súdne trestaný, naposledy Okresným súdom Košice I v roku 2005 pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 k § 250 ods.3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., avšak v obidvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Proti obžalovanému sa na Okresnom súde Košice II v súčasnej dobe vedú ďalšie dve trestné stíhania na podklade obžalôb Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1 Pv 1274/05 zo dňa 19.3.2012, pod súdnou značkou 6T/38/2012, pre trestný čin úverového podvodu formou spolupáchateľstva a účastníctva podľa § 9 ods.2, § 10 ods.1 písm. b) k § 250a ods.1, ods.4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a sp. zn. 2 Pv 499/2010 zo dňa 12.3.2013, súdna značka 5T/47/2013, pre trestný čin podvodu formou účastníctva v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.2, § 10 ods.1 písm. a) k § 250 ods.1, ods.4 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné. Trestné konania sú v štádiu hlavného pojednávania.
Správne postupoval okresný súd, keď na základe takto zisteného skutkového stavu upravil žalovaný skutok a dospel k záveru, že obžalovaný Ľ. Š. svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák. po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne a po stránke objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania ako i následku. Obhajoba obžalovaného Ľ. Š. bola vykonaným dokazovaním vyvrátená. Jednoznačne ho z konania usvedčuje poškodený X. U., poškodená K. V., ako i svedkovia R. Y. a C. J.. Taktiež i listinné dôkazy v chronologickej podobe poukazujú na postup obžalovaného v tejto veci. Výpoveď svedka W. M. i odvolací súd považuje za nevierohodnú kvôli vzťahu k obžalovanému, ale aj tomu, že sám odhadoval výšku splátok, ktoré mal obžalovaný poškodenému odovzdávať.
Odvolací súd k dôvodom odvolania naviac dodáva, že obžalovaný Ľ. Š. postupoval vysoko sofistikovaným spôsobom vo vzťahu k poškodenému, kde využil jeho dôverčivosť až naivitu, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie. Zistil, že poškodený je presvedčený o tom, že bez súhlasu T. L. L., E..L.., ktorá mala záložné právo na byt, tento byt nie je možné predať, preto mu dal podpísať generálnu plnú moc, lebo obžalovaný mal vedomosť o tom, že takýto súhlas záložného veriteľa sa nevyžaduje, keď je záložné právo zapísané aj v zmluve, na základe ktorej sa majú meniť práva k tejto nehnuteľnosti, a preto bude môcť bez problémov tento byt predať. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že úmysel poškodeného pri podpisovaní plnej moci nesmeroval k tomu, aby obžalovaný mohol predať predmetný byt, ale iba k tomu, aby ho zastupoval a pomohol mu dostať sa zo zlej finančnej situácie. Svedčia o tom zavádzajúce vyjadrenia obžalovaného, ktorý najprv chcel predmetný byt do svojho prenájmu, neskôr ho chcel pre svojho brata, a tým spôsobom prinútil poškodeného, aby sa z bytu vysťahoval. Po predaji predmetného bytu vyplatil iba dlhy za byt, pričom zvyšok kúpnej ceny 27.500,- Eur poškodenému nevyplatil. O podvodnom úmysle obžalovaného ďalej svedčia aj tie skutočnosti, že nemal zriadený vlastný účet, ale peniaze si dal zaslať na účet svojho syna H. Š.. Výbery z tohto účtu pritom vyvracajú tvrdenie obžalovaného o spôsobe vyplácania poškodeného, ako aj spôsob, akým jednal s poškodenou K. V., keď ju presviedčal o tom, že ťarcha, ktorá viazla na byte bude do dvoch mesiacov prepísaná. Nie je možné pritom neprihliadať ani na kriminálnu minulosť i súčasnosť obžalovaného, z ktorej vyplýva, že sa jedná o špeciálneho recidivistu.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na podrobné dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.
Odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol obžalovanému uložený okresným súdom zodpovedá hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Okresný súd správne dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného. Odvolací súd má za to, že uložený trest okresným súdom vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov a zároveň uložený probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe splní u obžalovaného účel trestu sledovaný individuálnou i generálnou prevenciou.
Odvolací súd nezistil pochybenia okresného súdu ani v adhéznom konaní, a v tejto časti tiež poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú si ako vecne správnu osvojuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní obžalovaného, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku okresného súdu, preto odvolanie obžalovaného Ľ. Š. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.