Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/132/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovaným v 1. rade: X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX L., v 2. rade K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., v 3. rade: T.. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., zastúpená K.. R. Q., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, XXX XX L., v 4. rade: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, XXX XX L., v 5. rade: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX, L., v 6. rade: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX L., v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/250/2013-405 zo dňa 19.07.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, náhradu trov konania stranám nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaných, že ako predávajúci uzatvárajú zmluvu so žalobcom ako kupujúcim v znení podľa kúpnych zmlúv tvoriacich prílohu žaloby. Poukázal na to, že zmluvami z marca 2009 žalovaní na neho previedli vlastníctvo vo svojich podieloch k nehnuteľnostiam, avšak pred podaním návrhu na vklad došlo k zmene zápisu na liste vlastníctva a z toho dôvodu vklad vlastníckeho práva nebol povolený. K zápisu vlastníckeho práva nedošlo len z dôvodu nesúladu označenia nehnuteľností zo stavom v zápisu v katastri nehnuteľnosti, pričom tento nesúlad nastal v období od podpísania kúpnych zmlúv do podania návrhu na vklad vlastníckeho práva. Súd poukázal na predtým vyslovený právny názor odvolacieho súdu a na vyslovený názor, že je potrebné analogicky použiť ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že analogicky je potom potrebné použiť aj ods. 2 tohto ustanovenia a je teda potrebné dodržať dobu jedného roka od doby, v ktorej sa zmluva mala uzavrieť. Túto dobu je potrebné počítať od septembra 2009, kedy žalobca podľa vlastného vyjadrenia podal návrh na zamýšľaný vklad, a teda už v tomto momente mal vedomosť o tom, že kataster vklad nepovolí a kataster mu zároveň odporučil vypracovať dodatky ku kúpnym zmluvám. Zo samotnej žaloby vyplýva, že k zmene zápisu na liste vlastníctva došlo v marci 2009, z toho vyplýva, že žalobca mal túto informáciu v marci 2009. Žaloba bola podaná až 20.09.2013, teda po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. V podaní nebolo preukázané, že účastníci sa ústne dohodli na podpise novej zmluvy. Žalobca túto skutočnosť tvrdil a z výsluchu žalovaných táto skutočnosť nevyplynula. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 257 CSP, za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval to, že žalobca žalobu podal na základe postupu Okresného úradu L. z ktorého vyplynulo, že žalobca má podať žalobu. Žalobca sa nepovolením vkladu dostal do situácie,

že napriek uzavretej zmluve nemôže byť zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti. Žaloba naviac nebola zamietnutá na základe argumentácie žalovaných.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a uviedol, že uplatnenie preklúzie v prejednávanom prípade je nesprávne. Nešlo o prípad uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, a teda nemožno subsumovať preklúziu, ako keby bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie určil začiatok plynutia jednoročnej lehoty od septembra 2009, od podania návrhu na zamýšľaný vklad. Tento postup považuje za nesprávny, keďže zákon určuje začiatok lehoty ako dohodnutú dobu. V danom prípade určená dohodou nebola. Žalobca sa chcel so žalovanými dohodnúť na uzavretí dodatkov k pôvodným kúpnym zmluvám, za tým účelom im zaslal návrhy v auguste 2013. Až od tejto doby mohla plynúť lehota na podanie žaloby. Súd prvej inštancie mal rešpektovať právny názor odvolacieho súdu a žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že podľa vysloveného názoru odvolacieho súdu je povinnosťou predávajúcich poskytnúť kupujúcemu súčinnosť pri odstraňovaní formálnych nedostatkov zmluvy, pričom táto povinnosť je prejavom viazanosti prijatého návrhu zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé aj vzhľadom na vyjadrenie sudcu na pojednávaní 30.06.2017. Sudca na tomto pojednávaní vyhlásil, že žalobe vyhovie a z dôvodu vyhotovenia rozsudku konanie odročil na 19.07.2017, kedy rozsudok vyhlásil. Za situácie, keď súd vyhlásil, že žalobe vyhovie, ako účastník konania nemal možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu nejavili ako významné. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

3. Žalovaní s odvolaním nesúhlasili. Navrhovali rozsudok potvrdiť. Uviedli, že žiadali nové zmluvy, ktoré žalobca predložil, avšak do dňa podania odvolania neuhradil kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu neboli zmluvy podpísané.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Už z predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na tom, že strany sa ústne dohodli na podpise novej zmluvy, ale žalovaní neskôr neboli ochotní novú zmluvu uzavrieť. Odvolací súd poukázal na možnosť aplikácie § 50a Občianskeho zákonníka a na to, že v prípade neposkytnutia súčinnosti sa môže kupujúci domáhať nahradenia prejavu vôle analogicky podľa § 50a Občianskeho zákonníka. Analogické použitie § 50a Občianskeho zákonníka znamená použitie celého tohto ustanovenia, teda aj jeho druhého odseku (ustanovenia o prekluzívnej dobe). Aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoročná lehota podľa § 50a ods. 2 začala plynúť od septembra 2009, kedy sa žalobca dozvedel, že vklad zmlúv nebude možný. V danom prípade sa ustanovenie § 50a aplikuje analogicky, nie je teda možné vychádzať z dohodnutej doby uzavretia zmluvy, pretože súd prvej inštancie zistil, že v skutočnosti sa strany nedohodli na tom, že bude uzatvorená nová zmluva (žalobca túto skutočnosť tvrdil v žalobe a sám ju potvrdil vo svojom výsluchu, avšak žalovaní túto skutočnosť nepotvrdili).

5. Aj keď žalobca v odvolaní tvrdí, že mienil navrhovať ďalšie dôkazy, v skutočnosti žiadne dôkazy ani v odvolaní nenavrhol, a preto odvolací súd mohol vychádzať len z dôkazov, ktoré boli vykonané doposiaľ. Z nich vyplýva, že žalobca žalobu podal až po cca 4 rokoch odkedy sa dozvedel, že uzavreté zmluvy zrejme nebudú vkladuschopné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 257 ods. 1 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré viedli súd prvej inštancie k nepriznaniu náhrady trov konania v prvoinštančnom konaní, sú dané aj v odvolacom konaní, a preto aj odvolací súd z týchto istých dôvodov nepriznal stranám ani náhradu trov odvolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.