Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-322-2017.pdf
PDF · 87.18 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/322/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, C. A., o zaplatenie 1.540,66 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.540,66 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.540,66 eura od 9.3.2009 do 16.11.2017 v sume 1.005,39 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.540,66 eura od 17.11.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Poštová banka, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 28.7.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý mala splácať v dohodnutých splátkach, svoj záväzok splnila len čiastočne, dostal sa do omeškania, dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa 9.3.2009. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu Zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010, 24.2.2011, 9.8.2017. Vo všeobecnej premlčacej lehote bola podaná žaloba na rozhodcovský súd, od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania spočívala. 2.K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomne dňa 8.3.2018, kde okrem iného vzniesla námietku premlčania. Na vyjadrenie žalovanej reagoval aj žalobca písomne podaním doručeným súdu dňa 16.5.2018, kde k vznesenej námietke premlčania uviedol, že jeho právny predchodca vyhlásil úver za predčasne splatný 9.3.2009, premlčacia doba začala plynúť 10.3.2009, dňa 8.3.2010 bola doručená žaloba na Rozhodcovský súd, žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 11 mesiacov a 29 dní, následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 6.6.2017, doručené 9.7.2017, od 9.7.2017 do 28.11.2017 /doručenie žaloby na súd/ žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalšie 4 mesiace a 19 dní, spolu 1 rok a4 mesiace. Počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia doba spočívala, neplanula. 3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko k mimosúdnej dohode so žalovanou nedošlo, žalobca ponúkol žalovanej zmier s tým, že od nej požadoval zaplatenie sumy 1.099,01 eura /1.659,70 eura, čo bol poskytnutý úver - 560,69 eura, čo boli úhrady realizované žalovanou/, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
4.Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 28.7.2008 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 24% ročne, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 20 splátkach po 103,93 eura k 24 - temu dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou 24.8.2008 a dátum konečnej splatnosti bol 24.3.2010, RPMN bola dojednaná vo výške 26,82 %, priemerná RPMN vo výške 64,79 %. Celková výška nákladov 366,12 eura. Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dojednaného splátkového kalendára, výzvou zo dňa 9.3.2009 bola vyzvaný na predčasné splatenie úveru, úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu ku dňu 9.3.2009, mala ju uhradiť v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, výzva jej bola doručená do vlastných rúk dňa 17.3.2009 ako vyplýva z predloženej doručenky. Pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným na podanie žaloby. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, žalobca sa bránil tým, že počas trvania rozhodcovského konania a exekučného konania premlčacia doba neplynula, spočívala.
5.Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
6.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver, úverovú zmluvu súd posúdil ak o spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).
7.V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou, či sa v danej veci jedná o občiansko-právny vzťah alebo obchodno-právny vzťah aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane jeho ustanovení o premlčaní, a to vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa a s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, súd aj v danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a jeho ustanovenia o premlčaní § 100 a nasl. Uvedený právny názor bol konštatovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nastalo dňom 9.3.2009, táto skutočnosť v konaní sporná nebola, dňom 10.3.2009 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, čo je deň po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktorá uplynula dňom 10.3.2012. Keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 24.11.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu zamietol. Spornou ostala otázka, či v danom prípade došlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, v dôsledku toho, že žalobca uplatnil svoje právo na plnenie na rozhodcovskom súde, ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom a následne pokračoval vo vymáhaní pohľadávky v exekučnom konaní. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že premlčacia doba spočívala počas trvania rozhodcovského konania a exekučného konania a to z nasledovných dôvodov. Zo zmluvy o úvere zo dňa 28.7.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Rozhodcovská doložka mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok v článku 10. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia na rozhodnutie Rozhodcovského súdu a že sa podrobia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby dodávateľom, dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, keď výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred
pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danej veci nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. S poukazom na uvedené súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať. Takáto rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť, teda rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho, podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní, a následne podaním návrhu na začatie exekučného konania, ktoré bolo exekučným súdom zastavené, čomu predchádzalo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, nemohlo dôjsť k zastaveniu- spočívaniu premlčacej doby.
8.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaná, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, avšak náhradu trov konania si neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.