Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-115-2021.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/115/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti žalovanému: A. E., nar. X.X.XXXX, bytom v Q. K. O., Z. XXX/ XX, zastúpenej JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 2.777,30 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 11C/486/2013-144 zo dňa 9. apríla 2021
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalobcovi s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol na základe žaloby žalobcu, doručenej súdu prvej inštancie dňa 13.9.2013 a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.777,30 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy 77,15 eur od 20.01.2011 do 22.2.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.2.2011 do 22.2.2011, zo sumy 76,30 eur od 23.2.2011 do 17.3.2011, zo sumy 76,25 eur od 20.3.2011 do 27.4.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.4.2011 do 27.4.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.5.2011 do 23.5.2011, zo sumy 77,10 eur od 20.6.2011 do 26.6.2011, zo sumy 77,05 eur od 20.7.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.8.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.9.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.10.2011 do 3.5.2013, zo sumy 2,468,80 eur od 24.10.2011 do 3.5.2013, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.440,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.440,00 eur, len 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.777,30 eur do zaplatenia a trovy tohto konania v znení odôvodnenia, že žalobca so žalovaným dňa 8.12.2010 uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300033090, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 1.440,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach v sume 77,15 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania pri splátke č. 1. Vzhľadom na to, že bol s omeškaním splácania splátky č. 1 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 5.10.2011. Žalovaný uhradil celkovo 463,00 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na úrok z omeškania, čím si žalobca uplatňuje len výšku úroku z omeškania vo výške 4,775% ročne z dlžnej sumy, za podmienky, že pokiaľ tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta prekročia sumu poskytnutého úveru vo výške 1.440,00 eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy, uplatňuje len 9,5% ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17.07.2017 sp.zn. 11C/486/2013-97, ktorým konanie vo výške 2.007,74 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úrokov z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy 77,15 eur od 20.1.2011 do 22.2.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.2.2011 do 22.2.2011, zo sumy 76,30 eur od 23.2.2011 do 17.3.2011, zo sumy 76,25 eur od 20.3.2011 do 27.4.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.4.2011 do 27.4.2011, zo sumy 77,15 eur od 20.5.2011 do 23.5.2011, zo sumy 77,10 eur od 20.6.2011 do 26.6.2011, zo sumy 77,05 eur od 20.7.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.8.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.9.2011 do 3.5.2013, zo sumy 77,15 eur od 20.10.2011 do 3.5.2013, zo sumy 2,468,80 eur od 24.10.2011 do 3.5.2013 zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 769,60 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 769,60 eur od 24.10.2011 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30,00 eur, ktorý je povinný zasielať do konca bežného mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty splátok a žiadnej zo sporových strán náhradu trov nepriznal.
4. Vec bola následne predložená Krajskému súdu v Košiciach, ktorý Uznesením zo dňa 5.6.2020 sp.zn. 3Co/55/2019 zrušil rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že so zreteľom na uplatnenú odvolaciu námietku žalovaného považoval napadnuté rozhodnutie za predčasné, vzhľadom na nedôsledné zistenie skutkového stavu veci so zreteľom na jeho vyhodnotenie, čo sa týka skutočnej výšky poskytnutého úveru k výške vyplatenej sumy, ako aj výške uplatneného nároku, keďže zo strany žalovaného došlo k celkovej úhrade na účet žalobcu vo výške 463,00 eur a žalovaný v odvolaní tvrdí, že od žalobcu prijal plnenie len vo výške 353,30 eur, čím už na ďalšie plnenie zo strany žalovaného žalobca ani nemá právny nárok.
5. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie po splnení zákonných predpokladov v zmysle § 180 CSP vo veci opätovne vykonal dokazovanie a jeho vyhodnotenie v znení dôkazov obsiahnutých v bodoch 8.-11. odôvodnenia napadnutého rozsudku a vec právne posúdil v zmysle ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že v danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Súd dospel k záveru, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovanému bolo poskytnuté plnenie vo výške 353,00 eur, táto suma bola zo strany žalovaného už preplatená, keďže žalovaný uhradil sumu 463,00 eur (viď č.l. 30 súdneho spisu, v ktorom sa nachádza žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad) a preto na strane žalobcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ, čím je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v tomto konaní.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že pri rozhodovaní vo veci súd postupoval nesprávne a nezaoberal sa konkrétnymi listinami tvoriacimi celok, keďže zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva poskytnutie úveru v sume 1.440,00 eur (bod 6.), ako aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a z karty klienta rovnako je zrejmá „poskytnutá čiastka“ v sume 1.440,00 eur. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôvodu neprihliadol na to, že zo zmluvy o revolvingovom úvere, z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a aj Karty klienta vyplýva súčasne aj informácia, že časť z úveru poskytovaného podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola použitá na úhradu záväzku zo zmluvy označenej č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.9.2006. Preto vyplatená čiastka na účet klienta, t.j. 353,30 eur bola výsledkom nasledovného:
a/ 1.440,00 eur mínus 879,26 eur (rozdiel medzi úverom a pohľadávkou zo zmluvy č. XXXXXXXXXX), čo je 560,74 eur, a následne b/ 560,74 eur mínus 207,44 eur (odmenou podľa dohody o poskytnutí služby). Ak teda žalovaný má vrátiť to, čo obdržal, je povinný vrátiť nielen sumu 353,30 eur, ale aj sumu 879,26 eur (ktorú obdržal v rámci zápočtu s iným jeho záväzkom z inej úverovej zmluvy, ktorý by inak musel „fyzicky“ zaplatiť), čiže celkovo mal uhradiť 1.232,56 eur. Úhradu sumy 1.232,56 eur by žalobca mal aj dostať. Žalovaný uhradil čiastku 463,00 eur. Rozdiel medzi 1.232,56 eur a sumou 463,00 eur je 769,56 eur, čo bola žalovaná suma, ktorá nebola uhradená. Navrhoval, aby odvolací súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu mala za to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a preto nie je možné sa stotožniť so záverom žalobcu o započítaní časti istiny úveru na tento záväzok. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
8. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej a mal za to, že uviedol, akým spôsobom dospel k čiastke 353,30 eur, ako aj to, na základe akých úvah sa za úver má považovať suma 1.232,56 eur, keďže je to rozdiel medzi čiastkou 1.440,00 eur a čiastkou 207,44 eur, pričom predmetom tohto konania nie je odmena podľa dohody o poskytovaní služieb v napadnutom rozsudku, pričom suma vo výške 769,56 eur je suma istiny, ktorá nebola vrátená a ktorej nevrátenie nemá oporu v žiadnom zákone a jej výsledkom nasledovného postupu: a/ 1.440,00 eur mínus 879,26 eur (rozdiel medzi úverom a pohľadávkou zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX, čo je 560,74 eur, a následne b/ 560,74 eur mínus 207,44 eur (odmenou podľa dohody o poskytnutí služby). Ak teda žalovaný má vrátiť to, čo obdržal, je povinný vrátiť nielen sumu 353,30 eur, ale aj sumu 879,26 eur (ktorú obdržal v rámci zápočtu s iným jeho záväzkom z inej úverovej zmluvy, ktorý by inak musel „fyzicky“ zaplatiť), čiže celkovo mal uhradiť 1.232,56 eur. Úhradu sumy 1.232,56 eur by žalobca mal aj dostať. Žalovaný uhradil čiastku 463,00 eur. Rozdiel medzi 1.232,56 eur a sumou 463,00 eur je 769,56 eur. Toto bola žalovaná suma, ktorá nebola uhradená. Suma 769,56 eur je teda suma istiny, ktorá je predmetom konania a na ktorej žalobca trvá a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutému odvolaniu vyhovel.
9. Žalovaná zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcich vyjadreniach vo veci a navrhovala rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP v znení uplatnených odvolacích námietok podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, aj keď z iného právneho dôvodu.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2022 o 10,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 24.3.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
12. Žalobca ako odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania, kde patrí aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
16. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor.
17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zároveň súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, ak žalobu žalobcu zamietol.
18. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť:
19. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 769,56 eur, keďže pôvodnú sumu vo výške 1.232,56 eur po čiastočnom späťvzatí a vyčíslení zostávajúcej sumy úveru na úhradu činí rozdiel medzi čiastkou 1.440,00 eur a čiastkou 207,44 eur ako odmenu podľa dohody o poskytnutí služieb, pričom vyplatená čiastka na účet klienta má byť výsledkom tohto postupu: a/ 1.440,00 eur mínus 879,26 eur (rozdiel medzi úverom a pohľadávkou zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX, čo je 560,74 eur, a následne b/ 560,74 eur mínus 207,44 eur (odmenou podľa dohody o poskytnutí služby). Ak teda žalovaný má vrátiť to, čo obdržal, je povinný vrátiť nielen sumu 353,30 eur, ale aj sumu 879,26 eur (ktorú obdržal v rámci zápočtu s iným jeho záväzkom z inej úverovej zmluvy, ktorý by inak musel „fyzicky“ zaplatiť), čiže celkovo mal uhradiť 1.232,56 eur. Úhradu sumy 1.232,56 eur by žalobca mal aj dostať. Žalovaný uhradil čiastku 463,00 eur. Rozdiel medzi 1.232,56 eur a sumou 463,00 eur je 769,56 eur. Toto bola žalovaná suma, ktorá nebola uhradená.
20. Odvolací súd ale konštatuje, že žalobca nepreukázal v spore dôvodnosť zostávajúceho uplatneného nároku vo výške 769,60 eur, keďže v prevažnej časti titulom späťvzatia žaloby vzal žalobca žalobu späť z pôvodnej uplatnenej sumy vo výške 2.007,74 eur (viď bod 3. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a keďže nárok, ktorý si uplatnil bol titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 76,21%, ktorá vo výške dvojnásobku prevyšuje v čase uzatvorenia dňa 8.12.2010 poskytované úvery v bankách s tým, že v žiadosti o čerpanie úveru bola uvedená iná ročná úroková sadzba vo výške 70%, t.j. odlišne, tak došlo k jej navýšeniu a to v neprospech spotrebiteľa, čím ani nemohla byť individuálne dojednaná a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovaný už preplatil poskytnuté finančné plnenie zo strany žalobcu, nemohol sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, čím vecne správne súd prvej inštancie rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, nie v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., ale podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i/, j/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že v tejto časti úverová zmluva nebola individuálne dojednaná.
21. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaného nároku rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).