Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-196-2017.pdf
PDF · 90.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/196/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XXX, proti žalovaným: 1/ B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, 2/ mal. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XX, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obe zastúpené JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 15. mája 2017, č.k. 7C/96/2013-258, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Topoľčany, odbore katastrálnom vedená na LV č. XXX kat. úz. N. B. ako parcela registra „C“. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prvom rade skúmal naliehavosť právneho záujmu na podaní žaloby v zmysle § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a mal za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, lebo iba týmto určením môže byť zapísaný ako podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o hmotno-právne posúdenie, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom parc. č. 128/4 v kat. úz. N. B. v podiele 1 na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi. Nebol preukázaný žiaden dôvod, ktorým by následne toto svoje vlastnícke právo previedol na iného. Právny predchodca žalovaných, ani samotné žalované neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva danej nehnuteľnosti vydržaním. Nebol preukázaný titul svedčiaci nadobudnutiu ich vlastníckeho práva v celosti. Nemožno hovoriť ani o dodržaní primeranej opatrnosti, resp. ospravedlniteľnom omyle, nakoľko sporná parcela bola zapísaná v evidencii nehnuteľnosti, bolo teda v možnostiach žalovaných, resp. ich právneho predchodcu overiť si skutočnosti (umiestnenie, číslo, zameranie konkrétnej parcely) pred uskutočnením akéhokoľvek právneho úkonu. Nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, či právny dôvod, ktorým by žalobca svoj spoluvlastnícky podiel previedol na Československý štát. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Aj v prípade preukázania nerušeného užívania nehnuteľností počas vydržacej doby (podľa zákonného znenia účinného v tom-ktorom období), nemožno si uplatniť vznik vlastníckeho práva vydržaním, ak neunesie dôkazné bremeno v časti preukázania existencie titulu užívania, t.j. držby. S preukázaním titulu vzniku držby priamo súvisí aj preukázanie dobromyseľnosti držby, ako ďalšieho zákonného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Túto skutočnosť sa žalovaným preukázať nepodarilo.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vzhľadom k jeho plnému úspechu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalované domáhajúc sa zmeny a zamietnutia žaloby. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považujú za nesprávne v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, pretože súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s predloženými dôkazmi a s výpoveďami strán sporu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Ďalej uviedli, že nikto z účastníkov nemal vedomosť, kde sa nachádza parc. č. 128/4, a preto keď Z. S. nadobúdala neformálnou zmluvou túto parcelu a potom ju riadnou písomnou zmluvou darovala M. S., darovala mu parc. č. 128/3, pričom nemala vedomosť, že sa jedná o parc. č. 128/4. Takúto vedomosť nemal ani M. S.. Právny predchodca žalovaných nadobudol vlastníctvo k parc. č. 128/4 neperfektnou ústnou zmluvou, čo by sa nemalo posudzovať ako okolnosť vylučujúca nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Držba spornej nehnuteľnosti bola oprávnená. V oprávnenej nerušenej držbe po svojej matke Z. S. pokračoval aj právny predchodca žalovaných a to minimálne do roku 2011. Držba bola po celý čas pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na spornú nehnuteľnosť.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a na základe takto uskutočneného dokazovania zistil správne skutkový stav, vyhodnotil dôkazy správnym spôsobom a následne vec správne právne aj posúdil.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalované uvádzali v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
10. V preskúmavanej veci sa žalobca po zmene petitu domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine nehnuteľnosti v kat. úz. N. B. ako parc. č. 128/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2. Z hľadiska skutkového stavu bolo v konaní nepochybne zistené, že rozhodnutím Štátneho notárstva Topoľčany č.k. D 174/74-14 zo dňa 27.03.1974, právoplatným 05.02.1975 sa stal žalobca podielovým spoluvlastníkom spornej parcely č. 128/4 v podiele 1-ina. Osvedčením č. NZ 388/98, N 404/98 zo dňa 02.10.1998 došlo k osvedčeniu v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. 128/4 - zast. plocha o výmere 594 m2 právnym predchodcom žalovaných a to M. S. v celosti.
11. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho skutkového stavu, že žalobca jednoznačne preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine nehnuteľnosti v kat. úz. N. B. ako parc. č. 128/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 600 m2 na základe rozhodnutie Štátneho notárstva Topoľčany č.k. D 174/74-14 zo dňa 27.03.1974, právoplatným 05.02.1975. Nebolo zistené, že by toto vlastníctvo previedol na iného, resp., že by toto vlastnícke právo prešlo na iný subjekt na základe inej právnej skutočnosti. Žalované nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno, že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, pretože nebol preukázaný titul svedčiaci nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v celosti, vrátane ich právneho predchodcu.
12. S takto zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový stav posúdil a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Zároveň poukazuje už na právny rozbor týkajúci sa hmotnoprávnych podmienok vydržania, ktoré podrobne rozobral vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 04. 2014, č.k. 6Co/212/2013-133 a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
13. Z obsahu odvolania žalovaných vyplýva, že ako odvolacie dôvody uplatňujú ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak prvoinštančný súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou odvolacieho súdu v prípade odvolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), je posúdiť, či súd prvej inštancie zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
14. So zreteľom na obsah žaloby, vyjadrenia žalovaných, obranu žalovaných (resp. ich právneho predchodcu), spôsob rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsah odvolania, za ťažisko odvolacieho konania v prejednávanej veci treba považovať riešenie otázky, či boli splnené predpoklady pri posudzovaní podmienok vydržania výlučne na strane právneho predchodcu žalovaných, príp. samotných žalovaných. 15. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (porovnaj napríklad Cpj 69/83 z 30. marca 1992). Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul
je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.04.2006 sp. zn. 22Cdo 984/2006). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje stranu sporu - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. 16. V danom prípade právny predchodca žalovaných titul svojho vstupu do držby odvodzuje z neperfektnej ústnej zmluvy, ktorou mala asi 5 rokov pred svojou smrťou V. S. darovať predmetný pozemok dcére Z. a táto ju následne darovať svojmu synovi - žalovanému, ktorý si túto, aj iné nehnuteľnosti osvedčil notárskou zápisnicou v roku 1998. Ujal sa držby sporného pozemku a užíval ho viac ako 10 rokov. Žalované však nepreukázali so zreteľom na všetky okolnosti, že bol dobromyseľný, predovšetkým nepreukázali riadny titul vstupu do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje. Súd prvej inštancie preto správne právne posúdil otázku vydržania, jeho zákonných predpokladov a správne vyvodil, že právny predchodca žalovaných nesplnil jeden z týchto zákonných predpokladov, a to dobromyseľnosť v tom, že mu predmetná vec patrí. Žalované v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. 19. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako i vo výroku o náhrade trov konania strán sporu ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).