Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27CoE-57-2018.pdf
PDF · 82.97 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/57/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. G. XXX/XX, proti povinným 1/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. ulica XX/XX a 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXXX/XX, o vymoženie 10.300,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie povinnej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. októbra 2017, č.k. 9Er/1466/2017-56, takto
rozhodol:
Odvolanie povinnej 2/ voči výrokom I., II. a IV. o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. námietky povinnej 2/ proti exekúcii zamietol, výrokom II. námietky povinnej 2/proti trovám exekúcie zamietol, výrokom III. návrh povinnej 2/ na zastavenie exekúcie zamietol a výrokom IV. návrh povinnej 2/ na odklad exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom § 243 h, § 50 ods. 1, § 201 ods. 1, § 57 ods. 1, ods. 2, § 58 ods. 1, § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom zo dňa 27.03.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie istiny vo výške 10.300,- Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/206/2016-15 zo dňa 13.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2017. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi udelené tunajším súdom dňa 20.04.2017. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24.04.2017, ktoré bolo povinnej 2/doručené dňa 25.04.2017. Povinná 2/podala na poštovú prepravu dňa 31.05.2017 po zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii, proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a súčasne návrh na odklad exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej 2/doručené do vlastných rúk dňa 25.04.2017 a v nasledujúci deň začala plynúť zákonná 14-dňová lehota na podanie námietok proti exekúcii a proti trovám exekúcie a koniec lehoty pripadol na 09.05.2017. Na poštovej pečiatke je uvedený presný dátum podania na poštovú prepravu dňa 31.05.2017, a preto považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že povinná 2/podala námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie oneskorene. Po predložení spisu sp. zn. 5C/206/2016 súd prvej inštancie nemal za preukázané, že VS uvedený pri úhrade zo dňa 04.04.2017 vo výške 988,- eur (s uvedením VS: 9 a KS 0379) sa uvádza pri platbách na úhradu pohľadávky priznanej exekučným titulom Platobným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/206/2016-15 zo dňa 13.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2017 a ďalej KS: 0379 sa všeobecne uvádza pri platobnom styku na úhradu ostatných príjmoch. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný v 1. rade neurčil, na ktorú z viacerých pohľadávok sa predmetná úhrada započítava. Z toho dôvodu súd prvej inštancie bol toho názoru, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21/ Cdo/326/2004 je potrebné aplikovať zásadu priority, t.j. predmetnú úhradu započítať na skôr splatnú pohľadávku a preto je potrebné predmetnú úhradu započítať na zálohové platby zo dňa 11.01.2011 za
zmluvu o dielo. Povinná neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná a preto súd prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie ako neodôvodnený zamietol. Súd vyzval dňa 20.07.2017 povinnú 2/na doplnenie návrhu na odklad exekúcie. Výzva slúžila na preukázanie následkov, aké by malo pre povinnú a členov jej rodiny okamžité vykonanie exekúcie a že tieto dôvody nie sú trvalého charakteru. Na výzvu reagovala povinná 2/vyjadrením doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.08.2017. Povinná 2/ v odpovedi na výzvu uvádzala, že v ťaživej situácii sa ocitla po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, na základe ktorej jej boli zablokované bežné účty, taktiež došlo k zablokovaniu rodinných prídavkov na deti v plnej výške, a v neposlednej rade k zablokovaniu nehnuteľnosti. Nakoľko sa ako matka sama stará o dve deti, nemá dostatočný príjem, aby okrem starostlivosti o deti a domácnosť mohla uspokojiť pohľadávku oprávneného, ďalej uvádzala, že bez svojej viny sa dostala aj s deťmi do situácie, že prebiehajúca exekúcia má pre nich zvlášť nepriaznivé následky, ktoré spočívajú v ohrození základných životných istôt. Súd prvej inštancie nemal preukázané splnenie prvej podmienky na povolenie odkladu, teda že povinná sa bez svojej viny ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu, alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že povinná opodstatnenosť návrhu hodnoverne nepreukázala, neodôvodnila ho v zmysle citovaného ustanovenia zákona, a preto súd prvej inštancie jej návrhu nevyhovel a návrh na odklad exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná v 2. rade. Namietala, že oprávnený uviedol klamlivé tvrdenia ohľadom dlžnej sumy, aj zhotovenia diela. Ďalej uviedla, že pôžička bola vo veľkej časti splnená, čo oprávnený zatajil. Oprávnený od povinného v 1. rade požadoval každý mesiac sumu 300,- Eur a takto vyplácaná suma bola vždy poukázaná k 20. dňu mesiaca a to po dobu 28 mesiacov. Povinná 2/ uviedla názor, že išlo o úrok, ktorý si oprávnený stanovil sám. Mala za to, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia o námietkach je zrejmé, že súd sa iba formálne vysporiadal s námietkami povinnej 2/ a osvojil si len tvrdenia oprávneného, nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za plne preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal. Dôkazy predložené povinnou 2/ vôbec neakceptoval, pritom rozhodnutie o námietkach v exekučnom konaní predstavuje jediný priamy inštitút ochrany povinného voči neprípustnej exekúcii. Odvolaciemu súdu navrhovala vec prešetriť a rozhodnúť.
3. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenia povinnej 2/ sa nezakladajú na pravde a zdôraznil, že platby, ktoré obdržal od povinných boli zálohové preplatky za vykonané stolárske práce z minulosti. Uviedol, že povinní od oprávneného nevyžadovali žiadne potvrdenie o vrátení pôžičky, tak isto ako ani raz neuviedli pôžičku ako účel platby bankovým prevodom. Prejavil názor, že povinná 2/ sa snaží zbaviť zodpovednosti, resp. povinnosti splatenia pôžičky.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinnej 2/ voči výrokom I. II. a IV. je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c/ CSP. Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Odvolanie povinnej 2/ smerujúce voči výrokom I., II. a IV. je potrebné odmietnuť vzhľadom na neprípustnosť odvolania, pretože smeruje proti rozhodnutiu v jeho častiach, voči ktorým nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.
9. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť rozhodnutie súdu (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017) alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je ním teda vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. Je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
10. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne, po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučným titulom v predmetnej veci je Platobný rozkaz Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/206/2016-15 zo dňa 13.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.03.2017, ktorým uložil povinnosť povinným zaplatiť 10.300 Eur. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi udelené súdom prvej inštancie dňa 20.04.2017.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že povinná 2/ neuviedla žiadne skutočnosti, odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Predmetný exekučný titul je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a na jeho vykonanie nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu. Dôvodom neprípustnosti exekúcie by bola napr. skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné. Takúto vadu exekučného titulu však povinná v 2. rade, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, v konaní nepreukázala.
16. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie
súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
17. V právnych vzťahoch (vrátane vzťahov občianskoprávnych) môže nastať (a samozrejme aj nastáva) situácia, že povinný má voči rovnakému oprávnenému viac dlhov, ktoré je povinný vyrovnať. V prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého oprávneného a že povinný pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov (poprípade v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza "právo voľby", ktorý z viac dlhov bol uhradený, poprípade v akej výške, na oprávneného. Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z viac dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti, na úrovni ich zaistenia, na ich povahe a pod.) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Odvolací súd uvádza, že keďže si povinná 2/ doposiaľ nesplnila povinnosť uloženú jej exekučným titulom, skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní nemožno v rozhodovaní o zastavení exekúcie zohľadniť a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Keďže zo spisu nevyplynula opodstatnenosť tvrdení povinnej 2/ uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a v odvolaní, a ani iná vada v konaní súdu prvej inštancie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).