Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-52-2017.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: IT Sped, spol. s r.o., so sídlom 972 71 Nováky, Šimonovská 559, IČO: 46 919 091, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom 971 01 Prievidza, M. Hodžu 10/3, IČO: 47 251 816, proti žalovanému: LM.TRADE, s.r.o., so sídlom 934 01 Levice, Kpt. J. Nálepku 92, IČO: 43 843 824, v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom 940 01 Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o zaplatenie 1.188 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti istiny o zaplatenie 1.188 Eur sa z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.188 Eur od 27.11.2016 do 09.02.2017 a nahradiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že na základe objednávky zo dňa 08.09.2016 si žalovaný u žalobcu objednal prepravu tovaru s miestom nakládky RD Sitno Prenčov a miestom vykládky Ghedy, Taliansko. Akceptáciou objednávky žalovaného zo strany žalobcu došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvného vzťahu v zmysle dohovoru a k prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Dohodnutú prepravu tovaru žalobca pre žalovaného vykonal v dňoch 12.09.2016 až 13.09.2016. Podanou žalobou sa žalobca domáha úhrady nezaplatenej ceny za vykonanie prepravy. 2. Okresný súd v Banskej Bystrici vydal vo veci dňa 15.02.2017, sp. zn. 10Up/2/2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, a preto Okresný súd Levice uznesením zo dňa 25.05.2017 č. k. 13Cb/52/2017-21 zrušil platobný rozkaz a vo veci nariadil pojednávanie. 3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 09.02.2017 došlo k úhrade istiny vo výške 1.188 eur, a preto žaloba bola podaná nedôvodne. Žalovaný potvrdil, že faktúra žalobcu bola doručená 03.10.2016 a následne bola riadne zaúčtovaná a uvedená aj v kontrolnom výkaze. 4. Písomným podaním zo dňa 31.05.2017 sa k podanému odporu vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobcom odoslaný elektronicky prostredníctvom portálu e-žaloby dňa 07.02.2017 o 14:57 hod.. Dňa 07.02.2017 o 16:28 hod. bola právnemu zástupcovi žalobcu do elektronickej schránky doručená správa o úspešnom odoslaní podania do elektronického systému a dňa 08.02.2017 o 22:32 hod. správa o prijatí podania elektronickou podateľňou. Žalovaná istina bola pripísaná na účet žalobcu až dňa 10.02.2017, t. j. po podaní žaloby. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2017 uviedol, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu vyčísleniu úroku z omeškania, nakoľko v objednávke zo dňa 08.09.2016 je uvedená požiadavka pre
žalobcu vystaviť faktúru so splatnosťou do ukončenia mesiaca realizácie 60 dní. Faktúra č. 2016101002 bola vystavená dňa 27.09.2016 so splatnosťou dňa 26.11.2016, pričom v zmysle požiadaviek uvedených v objednávke zo dňa 08.09.2016 mala byť v predmetnej faktúre uvedená splatnosť dňa 30.11.2016. K úhrade istiny prišlo v zmysle vyjadrení žalobcu konkrétne pripísaním dlžnej sumy vo výške 1.188 eur žalobcovi na účet dňa 10.02.2017, z ktorého dôvodu má žalobca za to, že dňa 10.02.2017 nemohol byť žalovaný v omeškaní. Z uvedených dôvodov úrok z omeškania mal byť vyčíslený nasledovne: úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.188 eur od 01.02.2017 do 09.02.2017. 6. Právna zástupkyňa žalobcu sa na nariadené pojednávanie nedostavila, neúčasť súdu ospravedlnila písomným podaním zo dňa 22.06.2018, o odročenie nepožiadala, právny zástupca žalovaného neúčasť súdu ospravedlnil písomným podaním, ktoré bolo elektronicky doručené na Okresný súd Levice dňa 25.06.2018 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal, a preto súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 28.06.2018 podľa § 180 CSP v neprítomnosti právnej zástupkyni žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. 7. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 8. Súd vykonal dokazovanie výpisom z Obchodného registra na žalovaného, doručenkou na žalovaného, výpisom z účtu zo dňa 09.02.2017 o zaplatení sumy vo výške 1.188 eur, informačnou správou z portálu e-žaloby pre 0920015717 o prijatí podania elektronickou podateľňou, správou z portálu e-žaloby pre 0920015717 o odoslaní do systému MS SR. 9. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. 10. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 12. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. 13. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. 14. Podľa 339 ods. 1 Obch. zákonníka peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. 15. Podľa § 339 ods. 2 Obch. zák. peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak. 16. Podľa § 365 ods. 1 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 17. Podľa § 365 ods. 2 Obch. zák. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 18. Podľa § 369 ods. 2 Obch. zák. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 19. Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 20. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (platného a účinného od 01.01.2015) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 21. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 22. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.188 eur od 27.11.2016 do 09.02.2017.
23. Žalobca vzal žalobu späť v časti istiny pred prvým pojednávaním, a preto súd podľa § 144, 145 ods. 2, 146 ods. 1 CSP konanie v časti o zaplatenie 1.188 eur zastavil. 24. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.188 eur od 27.11.2016 do 09.02.2017. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že ešte pred podaním žaloby došlo k úhrade istiny vo výške 1.188 eur žalobcovi. Podľa § 156 CSP konanie sa začína doručením žaloby súdu. Súd mal za preukázané, že žaloba bola doručená a prijatá Okresným súdom v Banskej Bystrici dňa 08.02.2017 tak, ako to vyplýva zo správy z portálu e- žaloby pre 0920015717 o prijatí podania elektronickou podateľňou. 25. Žalovaný ďalej ohľadne nároku na ročný úrok z omeškania tvrdil, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu vyčísleniu úroku z omeškania, nakoľko v objednávke zo dňa 08.09.2016 je uvedená požiadavka pre žalobcu vystaviť faktúru so splatnosťou do ukončenia mesiaca realizácie 60 dní. Faktúra č. 2016101002 bola vystavená dňa 27.09.2016 so splatnosťou dňa 26.11.2016, pričom v zmysle požiadaviek uvedených v objednávke zo dňa 08.09.2016 mala byť v predmetnej faktúre uvedená splatnosť dňa 30.11.2016. Žalobca aj napriek stanovisku žalovaného zo dňa 29.06.2017 trval na tom, že si uplatňuje nárok na ročný úrok z omeškania zo sumy 1.188 eur od 22.11.2016. Súd tu pripomína, že žalovaný v podanom odpore sám potvrdil, že žalovaná faktúra bola žalovanému doručená dňa 03.10.2016 a následne bola aj riadne zaúčtovaná. Podľa § 365 ods. 2 Obch. zák. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu. Žalobca v súlade s týmto ustanovením si uplatnil nárok na ročný úrok z omeškania od žalovaného až od 27.11.2016. Tu súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že žalobca si nesprávne uplatňuje čo do obdobia omeškania nárok na ročný úrok z omeškania. Žalovaný týmto smerom neprodukoval žiadnu procesnú aktivitu. 26. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi ním uplatnený 9 % ročný úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 2 Obch. zák., kde sa uvádza, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Týmto nariadením je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, kde v § 1 ods. 2 sa uvádza, že namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Žalobca si uplatnil výšku ročného úroku z omeškania v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 27. Súd mal za preukázané, že žalobca si dôvodne uplatnil nárok na ročný úrok z omeškania od 27.11.2016 až do 09.02.2017. Žalovaný potvrdil, že žalovaná faktúra mu bola doručená dňa 03.10.2016, pričom žalobca si uplatnil nárok na ročný úrok z omeškania čo do obdobia v súlade s ust. § 365 ods. 2 Obch. zák., t. j. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok do 30 dní od doručenia dokladu. Žalobca potvrdil, že žalovaná istina vo výške 1.188 eur bola uhradená žalobcovi 10.02.2017, a preto posledným dňom bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku dňom 09.02.2017. 28. Žalobca si uplatnil v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obch. zák. aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá je vo výške 40 eur podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. 29. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 30. Súd konanie zastavil v časti istiny vo výške 1.188 eur z toho dôvodu, že žaloba došla na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 08.02.2017, pričom žalovaný zaplatil istinu až dňa 10.02.2017. Žalovaný súdu preukázal iba dátum, kedy zadal príkaz na úhradu žalovanej istiny žalobcovi dňa 09.02.2017, avšak to, kedy bola pripísaná žalovaná istina žalobcovi, súdu nepreukázal. Keďže žalobca potvrdil, že žalovaná istina mu bola zaplatená dňa 10.02.2017, žaloba v časti istiny bola podaná dôvodne a k zastaveniu konania došlo pre procesné zavinenie žalovaného. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Súd vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania, a preto žalobca aj s poukazom na úspešnosť v zastavujúcej časti, bol úspešný v rozsahu 100 %. 33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (127 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.