Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/30/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu JUDr. H.. Q. Q., členov JUDr. A. B. a JUDr. Y. P., V.., v právnej veci žalobcu: Y. - W., s.r.o., so sídlom O. XXXX/XX, 851 XX O., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Mgr. Michal E., advokát so sídlom O. XXXX, XXX XX I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.02.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 13.04.2017 sa žalobca (ďalej aj „daňový subjekt“ alebo „platiteľ dane“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.02.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený žalobcovi rozdiel v sume 7.440,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, znížením nadmer-ného odpočtu na DPH zo sumy 18.755,89 Eur na sumu 11.315,89 Eur. Daňové orgány svoje rozhodnutia odôvodnili v podstate tým, že pri dodávateľských faktúrach vy-stavených spoločnosťami A. W. s.r.o., P.-AB s.r.o. a osobou H.. P. F. P. boli zo strany daňového subjektu predložené iba formálne dôkazy, avšak nebola preukázaná materiálna stránka deklarovaných obchodov, ich hospodársky zmysel a súčasne chýba priamy a bezprostredný súvis s vlastnými zdaniteľnými plnenia-mi daňového subjektu.

2. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalo-vaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie kona-nie, za súčasného uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. Podľa žalobcu žalovaný ani správca dane sa riadne nevysporiadali s predložený-mi dôkazmi, skutkový stav náležite nezistili, nereagovali na všetky podstatné argumenty žalobcu, ich rozhodnutia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vykazujú znaky svojvôle a arbitrárnosti.

3. Podľa žalobcu je dodanie zdaniteľného plnenia na základe faktúry č. E vystavenej spoločnosťou A. W. s.r.o. preukázané výpoveďou Y. Z. (konateľa žalobcu), svedeckou výpoveďou H.. A. O., ako podporné dôkazy boli doložené zoznamy DPH dokladov, potvrdenie o úhrade a faktúry, zmluva o dielo, rozpočet a plnomocenstvo na zastupovanie. Taktiež boli uvedené aj konkrétne osoby, ktoré sa zúčastňovali osobných rokovaní medzi žalobcom a dodávateľom služby. Hospodárskym účelom spolupráce bolo odborné poradenstvo pri činnostiach súvisiacich s investíciou do majetku.

4. Taktiež dodanie zdaniteľného plnenia na základe faktúry č. XXXXXXX vystavenej spoločnosťou P.-AB s.r.o. bolo preukázané výpoveďou Y. Z. (konateľa žalobcu), svedeckou výpoveďou H.. A. O., ako podporné dôkazy boli doložené zoznamy DPH dokladov, potvrdenie o úhrade a faktúry, zmluva o dielo, bol popísaný rozsah vykonávanej činnosti, čo činnosť zahŕňala, v akých časových intervaloch sa vykonávala a pod. Hospodárskym účelom spolupráce bolo zabezpečenie bežnej údržby majetku žalobcu a eliminovanie vzniknutého opotrebenia a ďalších škôd.

5. Obdobne dodanie zdaniteľného plnenia za základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX vystavených subjektom H.. P. F. P. preukazoval žalobca výpoveďou Y. Z. a svedeckou výpoveďou H.. P. F.. Ako podporné dôkazy boli predložené zoznamy DPH dokladov, potvrdenie o úhrade a faktúry, zmluva, vzor letáku a popísaný spôsob propagácie. Účelom spolupráce bolo vyhľadávanie ďalších potenciál-nych klientov a propagácia podnikateľskej činnosti žalobcu.

6. Žalobca namietal, že žalovaný mu nedal dostatočnú odpoveď na jeho podstatné odvolacie dôvody. Ak napr. existuje čo i len jeden svedok, je potom logické, že tvrdenie daňových orgánov o predložení výlučne formálnych dokladov nemôže byť pravdivé. Žalobca zdôraznil, že ak chcel v daňovom konaní poukázať na zákonné povinnosti správcu dane, odpoveďou mu bol argument o voľnom hodnotení dôkazov a rozsiahlom dokazovaní, z ktorého má byť zrejmé, že doklady predložené správcom dane nemajú reálny základ. Takisto podľa žalobcu neobstojí argument žalovaného, že správca dane sa riadne vysporiadal s dôkazmi predloženými počas daňovej kontroly. Žalobca záverom správnej žaloby poukázal na povinnosti správcu dane pri vedení dokazovania, pričom odkázal najmä na právne závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/11/2011 zo dňa 31.05.2011 a sp. zn. 5Sžf/11/2011 zo dňa 25.08.2011. 7. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Skonštatoval, že v prípade poradenských služieb od spoločnosti A. W. s.r.o., vyúčtovaných faktúrou č. E nebola v podstate preukázaná tá skutočnosť, na základe akej konkrétnej činnosti, v akom rozsahu a v ktorý deň, akým spôsobom, bol predmet zmluvy realizovaný. Neboli predložené žiadne písomné podklady, ktoré by zachytili priebeh stretnutí a uskutočnenie poradenstva, či vypracovanie štúdie na využitie stavby v Bošanoch. Ani výsluchom bývalého konateľa dodávateľa - H.. A. O. - sa nepodarilo zistiť informácie umožňujúce konkretizáciu poskytovaných služieb. Hoci sa do poradenstva mal zapájať aj I. Q., svedok neuviedol, v čom konkrétne mu uvedená osoba mala pomáhať. Preto za týchto okolností správca dane nepovažoval výsluch svedka za nevyhnutný, aplikujúc závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Sžf/84/2012, podľa ktorého správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu. Správca dane vychádzal z toho, že H.. A. O. mal byť hlavným vykonávateľom fakturovaného plnenia v mene dodávateľskej spoločnosti A. W. s.r.o. a teda kompetentný podávať o činnosti relevantné informácie. Za týchto okolností bolo na úvahe správcu dane, či rozšíri okruh svedkov a akým spôsobom dokazovanie doplní, vzhľadom na dôvody a dôkaznú silu žalobcom navrhovaných dôkazov. Obdobne to platí aj vo vzťahu k dôkazným návrhom súvisiacim s ostatnými spochybnenými zdaniteľnými plneniami.

8. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe zdôraznil, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH preukazuje žalobca. Predkladané doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutoč-nosť aj preukázané. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že si nárok na odpočet DPH uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predklada-ných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko naria-

denie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné.

10. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.02.2017, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.11.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený žalobcovi rozdiel v sume 7.440,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, znížením nadmerného odpočtu na DPH zo sumy 18.755,89 Eur na sumu 11.315,89 Eur.

11. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014. Daňová kontrola bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.05.2015, doruče-ného zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu dňa 18.05.2015.

12. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH vo výške 2.840,- Eur z faktúry č. E vystavenej dňa 22.12.2014 spoločnosťou A. W. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Predmetom fakturácie bola „poradenská činnosť podľa Zmluvy o dielo č. XX/XX/XXXX.“ K faktúre č. E daňový subjekt predložil aj Zmluvu o dielo č. XX/XX/XXXX uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka medzi objednávateľom Y.. a zhotoviteľom A. W. s.r.o. Podľa bodu II. článku 2.1 uvedenej zmluvy predmetom plnenia zhotoviteľa je poradenská činnosť - povolenia pre územné konanie. V článku 2.2 zmluvy je uvedené, že množstvo, typ a požiadavky na poradenstvo si objednávateľ a zhotoviteľ dohodnú. Podľa bodu III. článku 3.1 zmluvy „termín plnenia predmetu zmluvy podľa čl. 2.1 je: poradenská činnosť, ktorá bude vykonávaná v období od 01.08.2014 do 19.12.2014.“ v bode IV. článku 4.1 zmluvy je uvedené, že cena diela podľa čl. 2.1 bude dohodnutá v zmysle zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov. Cena diela bude určená súčtom cien za skutočne vykonané poradenské činnosti na základe dohôd.

13. Daňový subjekt k zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrou č. E správcovi dane na ústnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť A. W. s.r.o. robila pre daňový subjekt poradenstvo v oblasti využitia budovy obstaranej v roku 2013, resp. odhad návratnosti investícií do tejto budovy. Bola urobená vízia, na čo by sa budova, nachádzajúca sa na adrese M. R. B. XXX, O., dala využiť. Od pôvodnej vízie využitia na nájomné byty, ktorej plány vypracovala spoločnosť A. W. s.r.o., daňový subjekt upustil a v súčasnosti plánuje budovu využívať na komerčné účely, pričom jednoznačnou požiadavkou objednávateľa bola návratnosť investície. Zhotoviteľ postupne vypracoval štúdie v oblasti využitia budovy a tiež rozpočet. Vypracovaná štúdia ohľadne využitia nehnuteľnosti na nájomné byty bola postúpená obci, ktorá s takýmto využitím nesúhlasila z dôvodu nedostatku parkovacích miest. Poradenskú činnosť zabezpečoval za spoločnosť A. SPA. s.r.o. najmä H.. A. O.. Daňový subjekt splnomocnil H.. O. na konanie pred príslušnými inštitúciami a orgánmi štátnej správy. Na otázku správcu dane, aké konkrétne územné konanie bolo predmetom poradenskej služby, daňový subjekt uviedol, že išlo o územné konanie vo vzťahu k budove na adrese M. R. B. XXX, O.. Spoločnosť A. W. s.r.o. rozposlala žiadosti o vyjadrenie na príslušné inštitúcie, ktorých bolo asi tridsať, vrátane obce Bošany. Na základe poradenskej činnosti neboli daňovému subjektu vydané územné rozhodnutia z dôvodu zamietavého stanoviska obce. Ohľadom stanovenia ceny za poradenské služby mali konatelia spoločností viaceré sedenia. Rozsah činností vykonávaných v súvislosti s poradenskou činnosti daňový subjekt môže preukázať iba spomínanými sedeniami a následnou dohodou. Daňový subjekt predložil dodatočne krycí list rozpočtu projektanta A. W. s.r.o., názov stavy „Prestavba a adaptácia polyfunkčného objektu v Bošanoch na nájomné byty.“

14. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. E preveroval správca dane aj výsluchom svedka H.. A. O., bývalého konateľa (od 19.01.2013 do 20.03.2015) spoločnosti A. W. s.r.o. Svedok uviedol, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti A. W. s.r.o. v kontrolo-vanom zdaňovacom období bolo poradenstvo pri zabezpečovaní stavebného konania a stavebných činností. Poradenstvo, poskytované kontrolovanému daňovému subjektu, zabezpečoval najmä svedok, čiastočne mu pomáhal I. Q. a spoločnosť A. H. s.r.o., v ktorej bol konateľom H.. A. O. a Q.. Q. O.. Fakturovaná poradenská činnosť zahŕňala prípravu štúdií a jednanie so všetkými dotknu-tými inštitúciami, ktoré sa vyjadrujú pred samotným podaním žiadosti o územné konanie. Cena za poradenskú činnosť bola určená na základe ústnej dohody. Práce boli vykoná-vané od augusta do decembra 2014, pričom fakturované boli v decembri. Na podporu svojich tvrdení svedok predložil zoznam vydaných faktúr s úhradami od

01.12.2014 do 31.12.2014, zoznam DPH dokladov od 01.12.2014 do 31.12.2014 a výpis z bankového účtu. H.. A. O. bol ako svedok vypočúvaný opätovne dňa 13.11.2015, avšak z jeho následného výsluchu nevyplynuli žiadne nové skutočnosti.

15. Správca dane v konaní využil ako dôkaz pre správne určenie dane aj skutočnosti zistené počas miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu v súvislosti s preverovaním DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015. Počas tohto miestneho zisťovania zamestnanci správcu dane vykonali ohliadku polyfunkčného objektu na adrese M. R. B. XXX, O., pričom zistili, že objekt sa nevyužíva, vnútorné priestory sú prázdne, ošarpané, bez nábytku. Podlaha a steny sú poškodené. Uvedené zistenia potvrdzuje aj fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená pri ohliadke budovy. Daňový subjekt pri miestnom zisťovaní okrem iného predložil zamestnancom správcu dane štúdiu vypracovanú v júni 2014 s názvom „Polyfunkčný objekt O., p.č. XXXX, k.ú. B. Bošany - Prestavba, adaptácia, rekonštrukcia a nadstavba jestvujúceho objektu.“ Štúdiu vypracoval C-V., H.. I. D., autorizovaný stavebný inžinier, Z. 4, G. Q., spolupráca U., H.. U.. V. B., S. XX, O..

16. Počas vyrubovacieho konania správca dane požiadal Obec Bošany, aby mu oznámila, či v roku 2014 bolo vedené územné, prípadne stavebné konanie týkajúce sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktorých vlastníkom je kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane taktiež požiadal obec, aby uviedla, kto v roku 2014 zastupoval spoločnosť Y., s.r.o. v predmetných konaniach a či v preverovanom období bolo vydané územné, prípadne stavebné rozhodnutie. Z odpovede Obce Bošany vyplýva, že dňa 06.11.2014 bola Obci Bošany doručená žiadosť firmy Y. - W., s.r.o. o vydanie záväzného stanoviska obce k investičnému zámeru a územnému konaniu pre stavbu „V. a adaptácia objektu súp. č. XXX.“ Žiadosť bola podpísaná konateľom firmy Y. Z.. Záväzné stanovisko obce bolo nesúhlasné z dôvodu, že predmetný zámer bol v rozpore s územným plánom obce.

17. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH vo výške 3.000,- Eur z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dňa 31.12.2014 spoločnosťou P.-AB s.r.o., H.: XX XXX XXX. Predmetom fakturácie bola „údržba polyfunkčného objektu súpisné číslo XXX v Bošanoch podľa Zmluvy o údržbe nehnuteľnosti č. XX/XX/XXXX.“ K faktúre daňový subjekt predložil aj Zmluvu o údržbe nehnuteľnosti č. XX/XX/XXXX, uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka medzi objednávateľom Y. - W. s.r.o. a správcom P.-AB s.r.o. Podľa bodu II. článku 1. zmluvy je predmetom plnenia zabezpečovať bežnú údržbu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Bošany, súpisné číslo XXX. V bode III. článku 1. je uvedené, že bežnou údržbou sa na účely zmluvy rozumie výlučne vykonávanie generálneho a bežného čistenia, upratova-cích prác, ako aj vykonávanie drobných opráv predmetu údržby, ktoré sú spôsobené jeho bežným užívaním a opotrebením. Podľa bodu III. článku 2 predmetom zmluvy nie je odstraňovanie havarijného stavu spôsobeného poškodením vodovodných, kanalizačných, elektrických alebo plynových prípojok, ani odstraňovanie následkov škody spôsobenej inak ako bežným užívaním a opotrebením predmetu údržby. V článku IV. je dohodnuté, že údržba sa bude vykonávať v období od 01.01.2014 do 31.12.2014, v pravidelných intervaloch, najmenej raz týždenne. Podľa bodu V. článku 1. odmena za výkon údržby je určená paušálnou sumou 1.250,- Eur bez DPH za každý začatý kalendárny mesiac.

18. Daňový subjekt k zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrou č. XXXXXXX správcovi dane na ústnom pojednávaní uviedol, že údržba polyfunkčného objektu v Bošanoch zahŕňala údržbu zelene. Kosilo sa každé dva týždne, vykonávali sa drobné opravy v budove, orezávanie stromov, prezentácia budovy potenciálnym zákazníkom. Údržba bola realizovaná priebežne každé dva týždne a tiež podľa potreby v závislosti od toho, ako často pršalo a ako rýchlo rástla tráva. Odmena za služby údržby bola stanovená na základe dohody. Konateľ daňového subjektu odovzdal kľúče od objektu Ing. O., ktorý sa už o všetko postaral. Náradie, prostriedky a mechanizmy potrebné na údržbu, ako aj odvoz pokosenej trávy zabezpečovala spoločnosť P.-AB s.r.o. V rokoch 2014 a 2015 sa budova na adrese M. R. Štefánika XXX/XX v O. nevyužívala.

19. Uskutočnenie údržby polyfunkčného objektu deklarovanej na faktúre č. XXXXXXX správca dane preveroval aj priamo u dodávateľa - spoločnosti P.-AB s.r.o., ktorej konateľmi sú H.. A. O. a Q.. Q. O.. Správca dane vykonal výsluch svedka H.. A. O., ktorý uviedol, že práce v zmysle faktúry č. XXXXXXX boli vykonávané podľa Zmluvy o údržbe nehnuteľností č. XX/XX/XXXX. Udržiaval sa interiér v rozsahu úpravy a údržby trávnatých porastov a orezávanie stromov v dvojtýždňových cykloch. Vykonávala sa tiež drobná údržba v objekte, ktorú vykonávali H.. O. a zamestnanec spoločnosti P.-AB s.r.o. Q. V., pričom

H.. O. zabez-pečoval aj ohliadku objektu. Odmena za údržbu bola stanovená podľa zmluvy dohodou. Náradie, prostriedky a mechanizmy potrebné k údržbe zabezpečovala spoločnosť P.-AB s.r.o., ktorá tiež zabezpečovala odvoz konárov a trávy. Na podporu uvádzaných tvrdení svedok predložil faktúru č. XXXXXXX, zoznam DPH dokladov od 01.1.2014 do 31.12.2014 a výpis z bankového účtu.

20. Sociálna poisťovňa na výzvu správcovi dane oznámila, že spoločnosť P.-AB s.r.o. v roku 2014 zamestnávala dvoch zamestnancov. Q. V. bol v tejto spoločnosti zamestnaný počas celého roka 2014, druhý zamestnanec od 01.05.2014. Správca dane využil ako dôkaz aj skutočnosti zistené počas miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu v súvislosti s preverovaním DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015. Počas tohto miestneho zisťovania zamestnanci správcu dane vykonali ohliadku polyfunkčného objektu na adrese M. R. B. XXX/XX, O., pričom zistili, že okolo objektu sú väčšinou betónové prístupové plochy a parkoviská. Podľa údajov zistených z architektonickej štúdie vypracovanej H.. I. D. majú zastavané plochy a parkoviská rozlohu 1 135 m2, zastavaná plocha - zeleň a ihriská majú rozlohu 567 m2, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia vyhotovená počas ohliadky budovy.

21. Daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH vo výške celkom 1.600,- Eur z faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 23.10.2014 a faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 24.11.2014 subjektom H.. P. F. P., X. E. XX, G., H.: XX XXX XXX. Predmetom fakturácie boli obchodné služby a reklama pri hľadaní nových zákazníkov v Žilinskom kraji. K faktúram bola správcovi dane predložená aj Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci uzatvorená medzi dodávateľom Ing. P. F. P. a objednávateľom Y. - W. s.r.o. dňa 01.05.2014. Podľa zmluvy dodávateľ, uskutočňujúci svoju podnikateľskú činnosť v oblasti sprostredkovania obchodu, sa zaväzuje roznášať reklamné letáky objednávateľa a ponúkať špedično-prepravné služby objednávateľa v Žilinskom kraji i mimo neho po dobu platnosti zmluvy. Cena služieb bola podľa zmluvy stanovená mesačne na 1.000,- Eur bez DPH.

22. Daňový subjekt k zdaniteľným obchodom deklarovaným faktúrami č. XXXXXX a č. XXXXXX správcovi dane na ústnom pojednávaní uviedol, že obchodná spolupráca s H.. P. F. prebiehala od mája 2014 na základe rámcovej zmluvy a fakturovaná bola na konci roka 2014. H.. P. F. propagoval spoločnosť Y. - W., s.r.o. v Žilinskom kraji, nakoľko tam mal veľa kontaktov. Jeho úlohou bolo nájsť nových zákazníkov. H.. F. tiež roznášal pre daňový subjekt letáky, ktoré aj vytlačil podľa vzoru vyhotoveného daňovým subjektom. Suma uvedená na faktúrach bola stanovená ako fixná odmena vyplatená bez ohľadu na to, či a koľko potenciálnych zákazníkov H.. F. našiel. Na základe fakturovaných služieb sa daňovému subjektu ozval jeden zákazník, no nakoniec k obchodnej spolupráci nedošlo.

23. Uskutočnenie reklamných a obchodných služieb deklarovaných faktúrami č. XXXXXX a č. XXXXXX správca dane preveroval priamo u dodávateľa služieb H.. P. F. P. prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu G.. H.. P. F. uviedol, že hlavným predmetom jeho podnikateľskej činnosti je stavebno- obchodná činnosť. Nemá žiadnych zamestnancov. Obchodná spolupráca so spoločnosťou Y. - W., s.r.o. prebiehala na základe objednávky a vzájomnej dohody. Požiadavkou objednávateľa bolo, aby pri hľadaní nových zákazníkov využíval svoje kontakty a ponúkal služby objednávateľa. Reklamu realizoval formou roznášania letákov. H.. P. F. potvrdil vystavenie faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX, z ktorých priznal a odviedol DPH v zdaňovacom období 4. štvrťrok 2014. Faktúry boli uhradené v hotovosti, peniaze prevzal od konateľa daňového subjektu Y. Z..

24. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.04.2016. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 25.04.2016. Daňový subjekt dňa 12.05.2016 správcovi dane doručil vyjadrenie k protokolu a námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu, o ktorej správca dane rozhodol dňa 28.06.2016 rozhodnutiami č. XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že námietkam nevyhovel. Dňa 27.10.2016 vykonal správca dane s daňovým subjektom ústne pojednávanie, na ktorom bolo vykonané oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania a boli prerokované vyjadrenia a pripomienky daňového subjektu k protokolu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.04.2016.

25. Dňa 02.11.2016 správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 7.440,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 znížením nadmerného odpočtu na DPH zo sumy 18.755,89 Eur na sumu 11.315,89 Eur.

26. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že realizáciu zdaniteľného plnenia deklarovaného faktúrou č. E vystavenou spoločnosťou A. W. s.r.o. nepovažoval za preukázanú, poukážuc na absenciu dôkazov preukazujúcich reálne dodanie fakturovaných služieb. Daňový subjekt ako aj dodávateľ služby predložili iba formálne doklady. Neboli predložené vypracované štúdie či vízia, o ktorej sa konateľ daňového subjektu jednoznačne vyjadril, že bola urobená, prípadne dôkazy o priebehu a realizácii obchodného prípadu, napr. evidencia plnení, záznamy obchodných jednaní s obcou a následných jednaní s dotknutými inštitúciami, ako aj dôkazy o reálnosti obchodného zámeru, či podklady k stanoveniu celkovej ceny. Nebola predložená e-mailová komunikácia či písomná korešpondencia medzi dodávateľom služby a jej objednávateľom, prípadne medzi dodávateľom a dotknutými inštitúciami. Ak daňový subjekt tvrdí, že spoločnosť A. W. s.r.o. pre neho vykonávala poradenskú činnosť v oblasti využitia obstaranej budovy a odhad návratnosti investícií do tejto budovy, musela podľa správcu dane vychádzať z konkrétnych podkladov, ktoré následne vyhodnocovala. Podkladom pre vypracovanie štúdií ohľadom využitia budovy museli byť rôzne analýzy, ktoré mali vychádzať predovšetkým zo základných ekonomických informácií o trhu a osobách, ktoré sa v príslušnom regióne a najmä na trhu pohybujú. Konkrétne písomné analýzy vo vzťahu k fakturovanému poradenstvu a ani iné písomnosti preukazujúce poskytnutie fakturovaných služieb a konzultácií spoločnosťou A. W. s.r.o. v priebehu daňovej kontroly predložené neboli. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia konateľa daňového subjektu, ktorý uviedol, že rozsah činností vykonávaných v súvislosti s poradenskou činnosťou vie preukázať „len tými sedeniami“ a následnou dohodou. K uvedenej okolnosti správca dane vyslovil konštatáciu, že ak aj zo vzájomnej dohody zúčastnených strán vyplýva možnosť poskytnutia konzultácií telefonicky alebo ústnou formou, t.j. nielen v písomnej, resp. e-mailovej forme, potom každý podnikateľ musí pri výkone svojej podnikateľskej činnosti byť dôsledný a musí si byť vedomý, že je povinný vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu preukázať dôkazmi uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ v obchodnej činnosti nie je kontrolovaný daňový subjekt dostatočne precízny a nevedie si, či už on alebo poradenská firma, evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s účtovaním primeranej ceny za poskytnutie poradenských služieb, tak musí znášať dôsledky neunesenia povinností plynúcich z jeho tvrdení a v konečnom dôsledku riziko neunesenia dôkazného bremena.

27. Správca dane poukázal na nekonkrétnosť, nejednoznačnosť a neurčitosť špecifikácie fakturovanej poradenskej služby poskytovanej daňovému subjektu spoločnosťou A. W. s.r.o. Tento záver vyplýva z obsahu všeobecných vyjadrení konateľov dotknutých spoločností pri ústnom pojednávaní. Daňový subjekt uviedol, že spoločnosť A. W. s.r.o. robila pre neho poradenstvo v oblasti využitia budovy obstaranej v roku 2013, resp. odhad návratnosti investícií do tejto budovy, aj pomocou vypracovania vízie, na čo by sa budova dala využiť. Naproti tomu svedok H.. A. O. sa vyjadril, že predmetom fakturácie bolo poradenstvo pri zabezpečovaní stavebného konania a stavebných činností. Správcovi dane však neboli predložené žiadne žiadosti zaslané na dotknuté inštitúcie, s ktorými mala poradenská spoločnosť prichádzať do úradného kontaktu v mene daňového subjektu. Hoci spoločnosť A. W. s.r.o. mala pre kontrolovaný daňový subjekt vypracovať štúdiu (plán) rekonštrukcie budovy v Bošanoch, správcovi dane bola ako dôkaz predložená len štúdia vypracovaná v júni 2014 H.. I. D., na ktorej spolupracoval H.. arch. V. B.. S poukazom na uvedené zistenia podľa správcu dane bola preukázaná materiálna jednak existencia zdaniteľného plnenia fakturovaného spoločnosťou A. W. s.r.o. a ani priamy a bezprostredný súvis s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami kontrolovaného daňového subjektu.

28. Pri službách fakturovaných spoločnosťou P.-AB s.r.o. faktúrou č. XXXXXXX poukázal správca dane na nedostatok dôkazov, ktoré by nielen formálne, ale aj z hmotnoprávneho hľadiska preukazovali vykonávanie údržby polyfunkčného objektu patriaceho daňovému subjektu. Vypočúvané osoby podľa správcu dane nešpecifikovali, aké konkrétne stroje a mechanizmy boli použité pri údržbe objektu, nepredložili záznamy o prevádzke týchto strojov a ani motorových vozidiel, ktoré mali byť použité na odvoz trávy a konárov, neboli predložené žiadne cestovné príkazy vystavené zamestnancom vykonávajúcim údržbu polyfunkčného objektu, nebol predložený žiadny záznam o tom, v ktoré dni a koľko hodín v jednotlivých mesiacoch strávila dodávateľská spoločnosť údržbou polyfunkčného objektu a pod. Z uvedeného je podľa správcu dane zrejmé, že okrem formálnych dokladov žiadna zo zúčastnených strán nepredložila relevantné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Správca dane poukázal tiež na to, že hoci spoločnosť P.-AB s.r.o. mala v polyfunkčnom objekte v Bošanoch zabezpečovať aj drobné opravy a prezentovať budovu potenciálnym zákazníkom, zástupcovia daňového subjektu a dodávateľa nešpecifikovali žiadne konkrétne opravy a čo bolo ich obsahom ani dni, počas ktorých k týmto opravám malo dôjsť. Rovnako nebolo uvedené, akým konkrétnym potenciálnym zákazníkom sa budova, ktorá nie je zrekonštruovaná, ukazovala a s akým zámerom. V súvislosti s kosením trávy a orezávaním stromov

správca dane poukázal na to, že ide o sezónnu činnosť, ktorá sa nevykonáva počas celého roka, ale iba v niektorých mesiacoch. Podľa Zmluvy o údržbe nehnuteľnosti č. XX/XX/XXXX sa spoločnosť P.-AB s.r.o. zaviazala vykonávať údržbu počas celého roka 2014, pričom paušálna odmena vo výške 1.250,- Eur bez DPH jej mala byť vyplatená za každý začatý kalendárny mesiac bez ohľadu na to, ako často a aké úkony v priebehu mesiaca bude správcovská spoločnosť na danej nehnuteľnosti vykonávať. Daňový subjekt správcovi dane neobjasnil, na aký hospodársky cieľ vynaložil náklady v celkovej výške 18.000,- Eur a aké ekonomické opodstatnenie má táto „kauza.“ Správcovi dane si kladie otázku, či deklarované plnenie bolo vynaložené z racionálnych a ekonomických dôvodov, resp. či nešlo o vytvorenie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Záväzok bez ekonomického opodstatnenia nemá žiadnu oporu pri posudzovaní skutočného obsahu právneho úkonu v zmysle hmotnoprávneho predpisu.

29. Službám, ktoré mali byť daňovému subjektu poskytnuté H.. P. F. P. na základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX, správca dane vytkol, že boli definované všeobecne a bez uvedenia konkrétnej špecifikácie. Skutočnosť, že dodávateľ služby mal pre daňový subjekt roznášať letáky, nie je z predmetných fraktúr vôbec zrejmá. Daňový subjekt a ani dodávateľ počas vykonaného šetrenia bližšie nešpecifikovali rozsah fakturovaných služieb, neuviedli, aké množstvo letákov mal napr. dodávateľ rozniesť, na akom priestore a pod. Leták predložený v daňovom konaní nie je dôkazom o tom, že dodávateľ uskutočnil pre odberateľa fakturované reklamné a obchodné služby. Z vyjadrení konateľa daňového subjektu okrem iného vyplýva, že leták vypracoval iný subjekt a nie H.. P. F. P.. Podľa rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na fixnej sume vo výške 1.000,- Eur bez DPH za každý mesiac spolupráce. Pritom odmena mala byť H.. P. F. P. vyplatená bez ohľadu na to, či a koľko potenciálnych zákazníkov v príslušnom mesiaci našiel. V tejto súvislosti si správca dane položil otázku, či výdavky na propagáciu a reklamu v celkovej výške 9.600,- Eur boli vynaložené z racionálnych a ekonomických dôvodov, alebo išlo len o dobrovoľné vynaloženie prostriedkov výlučne v prospech a pre účely platiteľa s cieľom získať daňovú výhodu, ako aj to, či nešlo o vytvorenie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Daňový subjekt správcovi dane neobjasnil, na aký hospodársky cieľ vynaložil svoje náklady. Na výzvu správcu dane, aby preukázal a vierohodnými dôkazmi podložil primeranosť a návratnosť výdavkov vynaložených na reklamu, daňový subjekt uviedol, že sa mu ozval jeden potenciálny zákazník, no nakoniec zo spolupráce s ním nič nebolo. Správca dane vyslovil názor, že ak podnikateľ vynaloží sumu 9.600,- Eur za roznos letákov, sleduje si, či nevynakladá peňažné prostriedky za týmto účelom v neprimeranej výške a či sa mu takáto investícia do reklamy oplatí.

30. K námietke daňového subjektu, že nebol vypočutý ako svedok I. Q., správca dane uviedol, že svedka nevypočul z dôvodu, že výsluchom konateľa daňového subjektu aj výsluchom H.. A. O. bolo zistené, že poradenskú činnosť mal vykonávať najmä H.. A. O., preto bolo snahou správcu dane realizovať predovšetkým výsluch H.. A. O. ako hlavného vykonávateľa fakturovaného plnenia.

31. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, citujúc jeho úvodom niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v oblasti DPH. Poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku je základnou povinnosťou správcu dane dbať o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Následne daňový subjekt zopakoval dôkazy zabezpečené v daňovom konaní. Ak sú zmlu-vy, faktúry, svedecké výpovede, plnomocenstvá, letáky a všetko ostatné, čo predložil v daňovom konaní, iba „formálne dôkazy,“ vzniká potom podľa daňového subjektu legitímna otázka, čo nimi nie je? Daňový subjekt uviedol, že nemohol vedieť, aké dôkazy bude správca dane považovať za dostačujúce na preukázanie materiálnej stránky zdani-teľných plnení podľa sporných faktúr, pričom dôkaznú povinnosť si plnil v dobrej viere. Predkladal všetky dôkazy, ktoré považoval za dostatočné a o ktoré ho správca dane požiadal. Poukázal na postup správcu dane pri výsluchoch osôb, ktoré mali objasniť niektoré skutočnosti v daňovom konaní. Tieto osoby podľa daňového subjektu na všetky otázky odpovedali. Ak správca dane dôvodí, že tieto osoby opisovali dodanie zdaniteľ-ných plnení iba všeobecne, prečo im kládol iba všeobecné otázky a nepýtal sa na konkrétnosti? Ak správca dane nepovažoval vykonané dokazovanie za dostatočné, je to podľa daňového subjektu primárne jeho zavinením, keďže správca dane je ten, kto určuje rozsah dokazovania. Ako príklad uviedol výčitku správcu dane, že nebola predložená štúdia, ktorú mala vypracovať spoločnosť A. SPA. s.r.o. H.. O. však na jej predloženie nikto nevyzval. Následne daňový subjekt podal k záverom správcu dane alternatívny výklad obsahu niektorých dôkazov. Ak správca dane mal pochybnosti o niektorých zdaniteľných plneniach, mohol vypočuť ako svedkov aj I. Q., Q. O. či Q. V., nakoľko disponoval informáciami o týchto osobách a o ich zapojení do spochybňovaných obchodných vzťahov.

32. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Podľa neho nebola zistená súvislosť s daňovým subjektom uvádzanými rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, pojednávajúcimi o uplatnení nároku na odpočet DPH na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť. Prioritne bola daňová kontrola u daňového subjektu zameraná na preverenie splnenia zákonných podmienok odpočítania DPH. Žalovaný konštatoval, že správca dane nespochybňoval význam judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, avšak postupoval podľa právneho názoru vyjadreného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/19/2011, podľa ktorého ak sa daňový subjekt v daňovom konaní odvoláva na niektoré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené a pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemožno na ne prihliadať. Žalovaný sa s týmto názorom správcu dane stotožnil.

33. K odvolacej námietke, podľa ktorej daňový subjekt vopred nevedel, aké dôkazy bude správca dane považovať za relevantné a k námietke, že ak mal správca dane záujem dozvedieť sa niektoré konkrétne informácie, mal vypočúvaným osobám klásť tomu prispôsobené konkrétne otázky, žalovaný postup správcu dane vyhodnotil za zodpovedajúci požiadavke úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom. Daňový subjekt bol riadne oboznámený a vyrozumený so všetkými skutočnosťami zistenými správcom dane počas daňovej kontroly, bolo mu umožnené vyjadrovať sa k nim a zúčastňovať sa na konaní pri výsluchu svedkov. Správca dane nemal povinnosť daňovému subjektu napovedať alebo ho zaviazať, čo konkrétne a akým spôsobom má okrem daňových dokladov preukazovať pravdivosť svojich tvrdení a ich reálny základ. Bolo na daňovom subjekte, aké ďalšie dôkazy predloží a akými argumentmi objasní zdaniteľné plnenia potom, ako mu bola oznámená pochybnosť o reálnosti zo strany správcu dane.

34. K možnostiam získania podrobnejších informácií od svedka H.. A. O. žalovaný poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 13.11.2015, o ktorého konaní bol upovedomený aj daňový subjekt. Z postoja svedka počas tohto jeho v poradí druhého výsluchu podľa žalovaného vyplynulo, že svedok sa striktne odmietol vyjadrovať k ďalším doplňujúcim otázkam správcu dane ohľadne obsahu poradenskej činnosti. K ostatným odvolacím námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že dôkazné prostriedky o existencii prijatého zdaniteľného plnenia, na základe ktorého je uplatnené právo na odpočítanie DPH, musí poskytovať dotknutý daňový subjekt. Daňový subjekt ani jeho dodávatelia okrem formálnych dokladov nepredložili žiadne záznamy o priebehu poskytovaných služieb, z ktorých by bolo možné existenciu zdaniteľných plnení vyvo-dzovať. Žalovaný uzavrel, že daňovému subjektu sa v priebehu daňovej kontroly, vyru-bovacieho konania a ani v odvolacom konaní nepodarilo pochybnosti správcu dane od-strániť a vierohodne preukázať prijatie zdaniteľných obchodov - deklarovaných služieb súvisiacich s fakturovanými odmenami. Neboli splnené podmienky na odpočítanie DPH, pretože nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného obchodu a vznik daňovej povin-nosti na strane dodávateľov.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutoč-nené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

36. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.

37. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DHP platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DHP právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

40. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

42. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

46. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

47. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému

rozhodnutiu. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad. Daňové orgány sa tiež primeraným spôsobom vysporiadali s relevantnými argumentmi žalobcu v rámci daňového konania spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti.

48. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžf/51/2010 zo dňa 08.12.2011, „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“

49. K problematike rozsahu dokazovania v daňovom konaní možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“

50. K otázke spôsobilosti daňového subjektu uniesť dôkazné bremeno, resp. k otázke miery, v akej má daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočet DPH znášať dôkazné bremeno, správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu

- žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

51. Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“

52. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016, „pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca

dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.“

53. Z novších výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní ...“

54. V kontexte tvorenom vyššie citovanými ustanoveniami zákona o DPH ako aj citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepovažuje správny súd za dôvodnú námietku žalobcu, že správca dane a žalovaný neodôvodnene spochybnili vierohodnosť a dostatočnosť dokladov predložených žalobcom. Ak správca dane v prvostupňovom rozhodnutí (a predtým v protokole o výsledku daňovej kontroly) zdôraznil príkladmo niektoré absentujúce dôkazné prostriedky, mohol daňový subjekt na toto spochybnenie v rámci odvolacieho konania reagovať a predložiť dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia a naopak vyvrátili vyslovené pochybnosti správcu dane. Z výpočtu toho, čo mohlo byť ako dôkaz v daňovom konaní predložené a nebolo, čo správcovi dane chýbalo a čo by inak preukázalo sporné skutočnosti, sa pri čítaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane dalo vyabstrahovať, aké dôkazy, v prípade ich fyzickej existencie, mohli správcovi dane sporné zdaniteľné plnenia preukázať. Namiesto toho daňový subjekt v odvolaní prezentoval teoretickú úvahu o povinnostiach správcu dane pri vedení dokazovania bez toho, aby upriamil pozornosť na nejaký nový relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by niečo podstatné mohol preukázať. Ak sa mali na rôzne orgány posielať písomnosti vypracované spoločnosťou A. W. s.r.o., potom prirodzene do úvahy prichádzajúcimi dôkaznými prostriedkami by boli kópie všetkých relevantných písomností (návrhov, žiadostí, podnetov, dopytov, e-mailov), ktorých autorstvo poradenská spoločnosť deklarovala. Ak časť výstupov poradenskej činnosti spoločnosti A. W. s.r.o. bola určená priamo pre žalobcu, potom bolo prirodzené ako dôkazný prostriedok predložiť kópie rôznych vízií, štúdií, náčrtov, schém, plánov, grafov, analýz, návrhov, ktorých autorom bola spoločnosť A. W. s.r.o., aby prostredníctvom takýchto listinných dôkazných prostriedkov, ktoré si poradenské spoločnosti zvyknú aj po ukončení spolupráce uchovávať vo svojich databázach či archívoch, bolo možné spätne „vystopovať“ a preukázať reálnu činnosť zhotoviteľa pre objednávateľa služby. Takýmto dôkazným prostriedkom môžu byť napr. aj záznamy o elektronickej komunikácii medzi obchodnými partnermi, ktorá je zvyčajná najmä v prípadoch nie jednorazovej, ale niekoľko mesiacov trvajúcej spolupráce na konkrétnych projektoch. Možno súhlasiť s názorom správcu dane, že ak zo vzájomnej dohody obchodných partnerov vyplýva možnosť poskytnutia konzultácií telefonicky alebo ústnou formou, t.j. nielen v písomnej, resp. e-mailovej forme, potom každý podnikateľ musí pri výkone svojej podnikateľskej činnosti byť dôsledný a musí si byť vedomý, že je povinný vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu preukázať dôkazmi uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ v obchodnej činnosti nie je kontrolovaný daňový subjekt dostatočne precízny a nevedie si, či už on alebo poradenská firma, evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s účtovaním primeranej ceny za poskytnutie poradenských služieb, tak musí znášať dôsledky neunesenia povinností plynúcich z jeho tvrdení a v konečnom dôsledku riziko neunesenia dôkazného bremena.

55. Správny súd považuje za dôvodné závery daňových orgánov aj vo vzťahu k plneniam fakturovaným spoločnosťou P.-AB s.r.o. faktúrou č. XXXXXXX. Ak mal najmä H.. A. O. (a sekundárne ďalší zamestnanec) vykonávať konkrétne práce údržby nehnuteľnosti a jej bežných opráv počas celého roka 2014, v intervaloch každé dva týždne, dá sa predpokladať, že s konkrétnosťami tejto činnosti bol dôverne oboznámený. Preto ak sa jeho výsluchom ani výsluchom daňového subjektu nepodarilo zistiť, aké konkrétne mechanizmy a stroje boli používané pri údržbe objektu v Bošanoch a ak daňový subjekt ani svedok nepredložili žiadne listinné dôkazy o evidencii toho, kedy, v akom objeme, využitím ktorých

konkrétnych osôb v konkrétnych dňoch vykonali práce údržby a opráv, potom sú pochybnosti daňových orgánov o reálnosti deklarovaných služieb dôvodné. Z administratívneho spisu vyplýva, že plochy, ktoré bolo treba udržiavať kosením trávy a orezávaním konárov (567m2), svojou neveľkou rozlohou dôvodne generujú otázku o účelnosti a racionálnosti obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a spoločnosťou P.-AB s.r.o. najmä pre daňový subjekt, a to v kontexte so všeobecne známym faktom, že napr. činnosť orezávania konárov stromov sa vykonáva max. X-krát v roku v jarnom a jesennom období. Pre podnikateľskú činnosť žalobcu sa v prípade obchodného vzťahu zo spoločnosťou P.-AB s.r.o. javí byť charakteristickým vynakladanie prostriedkov na údržbu nehnuteľnosti bez akejkoľvek priebežnej alebo aspoň dodatočnej spätnej kontroly účelnosti a efektívnosti ich použitia. V zásade nie je možné podnikateľovi zakazovať, aby vlastné prostriedky vynakladal bez evidovania (sledovania) ich účelnosti, efektívnosti a návratnosti, avšak nesmie to byť v konečnom dôsledku na úkor verejných zdrojov. Obchody javiace sa správcovi dane ako ekonomicky neefektívne, ako ignorujúce základné princípy dobrého hospodára, šetrne vynakladajúceho vlastné prostriedky len v miere nevyhnutnej na zabezpečenie sledovaného účelu, sa v prípade, že sa daňovému subjektu nepodarí preukázať opak, nemôžu stať právnym základom pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Podnikateľ si aj pri takých pre neho banálnych činnostiach, ako je kosenie trávy či orezávanie konárov stromov prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti, musí viesť takú evidenciu, aby ekonomická opodstatnenosť ním realizovaných obchodných vzťahov bola zrejmá nielen jemu, ale aj správcovi dane, ak má neskôr záujem na základe ním uskutočnených alebo prijatých zdaniteľných plnení získať daňovú výhodu v podobe odpočtu DPH.

56. Obdobné úvahy (ako v bode 55. rozsudku) je možné vysloviť aj vo vzťahu k službám poskytnutým žalobcovi H.. P. F. P., vyúčtovaných faktúrami č. XXXXXX a č. XXXXXX. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnosti poskytnutých služieb sú aj v tomto prípade dôvodné a vyplývajú nielen z nedostatku informácií, ktoré k poskytovanej službe dokázali poskytnúť daňový subjekt a svedok H.. P. F., ale aj z charakteru uvedenej služby, pri ktorej zo správcovi dane dostupných dôkazov nebolo možné zistiť, či vynaloženie prostriedkov daňovým subjektom na roznos letákov nie je v zjavnom kontraste s tým, ako by sa správal starostlivo hospodáriaci podnikateľ disponujúci prirodzenou snahou eliminovať akékoľvek neefektívne, neúčelne vynakladanie vlastných prostriedkov na plnenia s ťažko overiteľným alebo problematicky kvantifikovateľným prínosom pre jeho ďalšiu ekonomickú činnosť, resp. so zjavnou pochybnosťou o ich návratnosti. Zmluvné strany sa dohodli na fixnej odmene v sume 1.000,- Eur bez DPH za každý mesiac spolupráce, pričom odmena mala byť H.. P. F. P. vyplatená bez ohľadu na to, či a koľko potenciálnych zákazníkov nájde a bez ohľadu na to, či objednávateľovi preukáže roznos aspoň nejakého minimálneho počtu letákov, t.j. v podstate nemusel osloviť žiadneho zákazníka či už osobne alebo odovzdaním letáku, nakoľko nebol dojednaný žiadny efektívny mechanizmus, prostredníctvom ktorého by reálnosť vykonania dohodnutej služby mohol objednávateľ skontrolovať.

57. Postupy správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené platiteľom dane v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne a nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

58. K žalobnej námietke o nedostatočne vykonanom dokazovaní, spočívajúcej najmä v tom, že neboli vykonané výsluchy niektorých osôb, napr. Q. V. a I. Q., správny súd uvádza, že nielen žalovaný, ale pred ním už aj správca dane sa vysporiadali s otázkou, prečo k výsluchom týchto osôb nedošlo a prečo im pre ustálenie skutkového stavu postačoval výsluch svedka H.. A. O.. Ako konateľ poradenskej spoločnosti A. W. s.r.o. a súčasne aj ako konateľ údržbu realizujúcej spoločnosti P.-AB s.r.o. bol H.. A. O. osobou, ktorá dojednané služby pre daňový subjekt realizovala ako hlavná osoba, a to nielen pokiaľ ide o poradenstvo, aj vo vzťahu k údržbe objektu v Bošanoch. Daňové orgány skonštatovali, že Ing. Emil O. mal byť hlavným vykonávateľom fakturovaného plnenia a teda kompetentný podávať relevantné informácie. Za týchto okolností bolo na úvahe správcu dane, či rozšíri okruh svedkov a akým spôsobom dokazovanie doplní, vzhľadom na dôvody a dôkaznú silu žalobcom navrhovaných dôkazov. Uvedené

zdôvodnenie považuje správny súd za korektné, pričom dodáva, že tak Q. V. ako aj I. Q., by zrejme neposkytli nové informácie nad rámec toho, čo uviedol H.. O.. Nedostatky spočívajúce v absencii listinných dôkazov preukazujúcich realizáciu fakturovaných plnení vo forme záznamov, rôznych evidencií a iných listín, by neodstránil výsluch ani jedného z týchto svedkov.

59. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by pre priznanie náhrady trov konania žalovanému boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení.

61. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Sloven-skej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doru-čené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom roz-sahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súd-nictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k po-rušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasač-nej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysoko-školské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronic-kej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnu- tie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.