Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-128-2014.pdf
PDF · 142.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-7C/128/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanému: D.L. T., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. D. XXX/XX, XXX XX K. t.č. vo F. A. G. P. F. Ú. I., o zaplatenie 1161,06 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 635,20 Eur, úrok z omeškania vo výške 3,84 Eur, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2014, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1161,06 Eur spolu s úrokom vo výške 26,2800 % ročne zo sumy 635,20 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý úverový rámec vo výške 650 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej dobe nevrátil. Žalovaný porušil dohodnuté úverové podmienky. 29.11.2011 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 798,90 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. K dnešnému dnu predstavuje dlh žalovaného sumu 1161,06 Eur. (istina 635,20 eur, úrok - 490,13 eur, zmluvná pokuta vo výške 12,85 Eur, úrok z omeškania do času zosplatnenia vo výške 3,84 Eur, poistné vo výške 9,16 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 4 eur, poplatok za výber z Atm - 6 eur.) 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že priznáva výšku škody 635,20 eur a je ochotný splatiť istinu vo výške škody, ktorú spôsobil žalobcovi. úroky uvedené v žalobe nemôže akceptovať lebo sú viac ako úžernícke. Po ukončení výkonu trestu je ochotný splácať dlh po čiastkach, ktoré určí súd a žiada o splátkový kalendár. 4. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 23.05.2018 s 27.06.2018, na ktoré sa žalovaný nedostavil, výslovne v oboch prípadoch požiadal o konanie bez jeho prítomnosti, o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti žalovaného. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä:, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splátkovým kalendárom , úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti W. K. P., J..P.., výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa XX.XX.XXXX vrátane podacieho hárku, výpisom z účtu K.
B. B., metodickou príručkou, potvrdením o príjme zamestnanca zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový stav. 6. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako poskytovateľom úveru a žalovaným ako klientom uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 650eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť predmetný úver v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Ročná úroková sadzba predstavovala 26,28 %, 11.88 %,. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný v období od XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX čerpal peňažné prostriedky celkom v sume 829 eur a zaplatil žalobcovi celkom peňažnú sumu 193,80 eur. Listom zo dňa 29.1.2011 vyzval žalobca žalovaného k splateniu celého úveru v dlžnej čiastke 798,90.eur čerpaného na základe úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy, t. j. najneskôr do XX.XX.XXXX. Žalovaný z predmetného úverového rámca vyčerpal za obdobie od 7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 9. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d)), a dospel k záveru že v prejednávanom prípade právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „aj Občiansky zákonník“), ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1).
16. Pôvodný veriteľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie revolvingového úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov formou úverového rámca. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. 17. Súd prvej inštancie dospel ďalej k záveru, že v úverovej zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z obsahu úverovej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie podrobil kontrole, vyplýva, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. 18. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení § 11, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. 19. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 20. Čo sa týka formulácie výšky mesačnej splátky uvedením údaju 4 % z dlžnej čiastky súd uvádza, že z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky je uvedená údajom 4 % z dlžnej čiastky. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch súd dospel k záveru, že zákon ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. k)) vyhotoví na požiadanie dlžníka amortizačnú tabuľku, na ktorú samotná úverová zmluva vôbec neodkazuje, obsahujúci prehľad splátok s uvedením istiny, úroku, či iných nákladov na každú splátku zvlášť počas celej doby splácania. Obsah ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je teda nepochybný a je nesporné, že jeho účelom zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam tak, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek. Konkretizácia celkového počtu splátok so súčasným rozlíšením týchto jednotlivých častí nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru. 21. Podľa názoru súdu, niet pochybností o tom, že údaj o konečnej splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná je argumentácia žalobcu, že konečná splatnosť pri revolvingovom úvere sa nedá určiť. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Pojem „termín“ predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského v zmluve nie je uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom. Samotný žalobca, musí mať vedomosť (rovnako ako súd z úradnej činnosti) o tom, že bežne sa v obchodnom styku uzatvárajú zmluvy o revolvingovom úvere s uvedením jeho konečnej splatnosti, prípadne i doplnené o podmienené predĺženie trvania zmluvy o revolvingovom úvere za splnenia vopred dohodnutých zmluvných podmienok opäť na dobu určitú. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou žalobcu v uzatvorenej úverovej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť termín konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa však v zmluve nenachádza a nenachádza sa tam ani údaj o tom, že by sa malo jednať o zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. 22. Napokon súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje jasne vymedzenú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca poukazoval na Sadzobník poplatkov a odmien (ďalej aj“ Sadzobník“) tvoriaci neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru údajom 26,28 %, 11,88 % ročne s poznámkou „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď. Sadzobník“ nie je dostačujúce a nepodáva jasnú informáciu o výške úrokovej sadzby priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. i)), odkazuje na obsah Úverových podmienok a v nadväznosti na Sadzobník ako súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, i keď žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil s týmito úverovými podmienkami. Úverové podmienky a Sadzobník totiž nie sú podpísané účastníkmi zmluvy (žalobcom, ani žalovaným) a teda ani nespĺňajú podmienku písomnej formy, ktorá musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch). 23. Čo sa týka námietky že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť uvedené v jednom dokument za predpokladu, ak náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto písomnosti alebo iné trvalé nosiče, táto podľa názoru súdu nie je náležitá. V tomto smere súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vyslovené v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013: „Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“ Nepochybil preto súd prvej inštancie, ak uviedol, že v zmluve absentujú jej obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. 24. Súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. 25. Ako už súd uviedol z Výpisu čerpania, splátok a úhrad jednoznačne vyplýva skutočnosť, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal celkom peňažné prostriedky v sume 829 eur a vrátil žalobcovi peňažné prostriedky celkom v sume 193,80 eur. Žalobcovi teda vznikol nárok na vrátenie rozdielu uvedenej sumy a to 635,20 eur, v tejto časti preto súd považoval žalobu za dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 635, 20 eur. 26. Ďalej si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3,84 eur Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa XX.XX.XXXX, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa XX.XX.XXXX, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa XX.XX.XXXX. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 635,20 eur, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa XX.XX.XXXX, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 1,25 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (1,25 % + 8,00 %) ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu. Za obdobie od XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX predstavuje úrok z omeškania 132,32 eur. Nakoľko si však žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 3,84 eur a súd bol týmto návrhom viazaný priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 3,84 eur. 27. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti W. K. P., J..P.. hlava 14 § 3 vyplýva, že v prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Toto ustanovenie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v úverových podmienkach, ktoré nie sú podpísané zmluvnými stranami 28. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v úverových podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné. Ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Úverové podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. úverových podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11 <http://merit.slv.cz/I.US3512/11>). 29. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom súd uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba úverových podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktorý sa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, vzťahuje i na obchodnoprávne vzťahy). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. súd preto alobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 635,20 Eur a úrok z omeškania vo výške 3,84 Eur, v ktorej časti súd podanej žalobe ako opodstatnenej vyhovel a vo zvyšnej časti(úrok - 490,13 eur, zmluvná pokuta vo výške 12,85 Eur, poistné vo výške 9,16 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 4 eur, poplatok za výber z Atm - 6 eur, spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom, žalobu ako nedôvodnú zamietol. 31. Žalovaný v priebehu konania požiadal súd o splátkový kalendár, vzhľadom na jeho finančnú situáciu. 32. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 33. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť uloženú v rozsudku je potrebné splniť do 3 dní od jeho právoplatnosti. Súd môže určiť lehotu aj dlhšiu a tiež určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Na takýto záver však musia existovať dôvody a skutočnosti preukázané v spise. Žalovaný okrem toho, že písomne požiadal o splátkový kalendár uviedol iba že je vo výkone trestu neuviedol a najmä nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti oprávňujúcu súd k tomu, aby povolil plnenie v splátkach. V konaní bola preukázaná iba skutočnosť, že žalovaný je v súčasnosti F. F.B. A. G. P. J. B. X.XX.XXXX bol stav jeho konta XX,XX Eur. Za obdobie od XX/XXXX R. X/XXXX jeho čistá mzda predstavovala celkom XXX,XX eur. 34. Žalovanému súd opakovane zaslal tlačivo na dokladovanie príjmov, ktoré však žalovaný ani raz súdu nevrátil vyplnené. Prvý krát s tvrdením že si nemohol prečítať pokyny MS SR uverejnené na webovej stránke nakoľko je vo výkone trestu. Na opätovné zaslanie tlačiva súdom s upozornením, že v prípade ak nie je schopný tlačivo vyplniť nech uvedie tvrdenia o jeho prímoch, výdavkoch, majetkových, osobných, sociálnych pomeroch, hnuteľnom a nehnuteľnom majetku ako aj vyživovacích povinnostiach a všetkých záväzkoch a dlhoch nereagoval. Nakoľko žalovaný v prípade oboch pojednávaní v danej veci využil svoje právo a požiadal aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti súd jeho prítomnosť vynucovať proti jeho vôli žiadnym spôsobom nemohol a nebolo preto možné zo strany súdu zaobstarať potrebné tvrdenia žalovaného ani na pojednávaniach. 35. Žalovaný teda neuviedol a nepreukázal svoj príjem od G. XXXX do dňa vyhlásenia rozsudku súdu, ako ani svoje osobné a majetkové pomery. Žalovaný tvrdil, že má dlh na výživnom vo výške 10 000 eur neuviedol však z akého dôvodu, voči koľkým oprávneným osobám a v akej výške je povinný aj naďalej vyživovaciu povinnosť plniť. Existenciu samotného dlhu nepreukázal. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal či vlastní alebo nevlastní hnuteľný alebo nehnuteľný majetok väčšej hodnoty. Žalovaný preto podľa názoru súdu nepreukázal opodstatnenosť povolenia plnenia v splátkach, nakoľko samotná skutočnosť že je vo výkone trestu ani v spojení z nízkym mesačným čistým príjmom žalobcu za obdobie XX/XXXX R. XX/XXXX nemôže bez ďalšieho odôvodniť povolenia plnenia v splátkach. Súd preto dospel k záveru, že žiadosť žalovaného o povolenie plnenie dlhu v splátkach je nedôvodná a preto jej nevyhovel. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1161,06 Eur s príslušenstvom(524,86 eur + 722,15 eur) - spolu teda žalobcom uplatnená suma ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie činila1882,21, pričom v časti o zaplatenie sumy 635,20 + 3,84 (33,95 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti (524,86 Eur + úrok 26,28 % ročne zo sumy 635,20 od 01.03.2014 do 18.07.2018 - 722,15 eur) súd žalobu zamietol (66,05 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 32,10 % (66,05 % - 33,95 %). Vzhľadom na uvedené by mal teda žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,10 %. 40. Súd pri rozhodovaní o úspechu v spore prihliadal nie len na porovnanie uplatnenej a priznanej istiny, ale zároveň zohľadnil aj žalobcom požadované príslušenstvo t.j. úroky, nakoľko tieto vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie predstavovali v porovnaní s uplatnenou istinou významnú časť uplatneného nároku. Pomer priznanej žalovanej pohľadávky (vrátane priznaného príslušenstva) a nepriznaného príslušenstva teda takýto postup odôvodňoval. 41. Tu je potrebné poukázať najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.4.2014 uverejnenom v zbierke rozhodnutí a stanovísk vo veciach občianskoprávnych, obchodných a správnych 4/2005 pod číslom 34 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obo/40/2014 zo dňa 08.03.2017 a uznesenie Vrchného súdu v Olomouci z 26. júla 2006, sp. zn. 7 Cmo 507/2005 z obsahu ktorých vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania treba za predmet konania považovať nie len istinu ale aj uplatnené príslušenstvo. 42. Žalovaný teda mal úspech v konaní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.), no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ani mu žiadne z obsahu spisu nevyplývajú, v konaní si ani náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol, ta že mu náhradu trov konania nepriznáva. 43. Je nepochybné že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaných, by v následnom rozhodnutí o výške týchto trov bolo povinnosťou súdu priznať žalovanému 0,- Eur. Takýto postup by však bol v priamom rozpore zo zásadami vyjadrenými v čl. 17 C.s.p a to zásadou hospodárnosti resp. neprimeraného zaťažovania strán sporu a samozrejme zásady predchádzaniu zbytočným prieťahom. Takýto postup zároveň prispeje k odstránenia právnej neistoty strán sporu skôr keďže k právoplatnému skončeniu sporu čo do jeho meritórnej časti ako aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania a ich výške dôjde súčasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo e)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej