Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-40-2017.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v právnej veci žalobcu: O. S., bytom G. XX, N., právne zastúpeného M.. V. S., advokátkou, D. X/A, N. proti žalovanému: Hokejový klub DUKLA Trenčín, a.s. so sídlom Považská 34, Trenčín, IČO: 36 324 051, právne zastúpenému O.. H. N., advokátom, S. 1, R., v spore o zaplatenie 16.890 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/146/2015-208, zo dňa 30. novembra 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/146/2015-215, zo dňa 19. decembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 36Cb/146/2015-208, zo dňa 30. novembra 2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cb/146/2015-215, zo dňa 19. decembra 2016 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.890 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 450 Eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 410 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.500 Eur od 21.04.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200 Eur od 21.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.200 Eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.200 Eur od 21.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.200 Eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.530 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 21.01.2013 do zaplatenia a s 5,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.000 Eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800 Eur od 21.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.800 Eur od 21.04.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia ním vyčíslených súm s úrokmi z omeškania titulom neuhradenia faktúr vystavených žalobcom. Žalobca sa domáhal ich zaplatenia žalovaným na základe uzavretej profesionálnej hráčskej zmluvy č. XX/XXXX-XX zo dňa 12.12.2011, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným ako hráč ľadového hokeja. V deň podpísania tejto zmluvy strany sporu uzavreli aj dodatok č. 1 , ktorý upravil výšku garantovanej nezdanenej základnej mesačnej odmeny žalobcu a dodatok č. 2, ktorý upravil pravidlá správania sa hráčov klubu DUKLA Trenčín v oblasti športovej činnosti a občianskom živote. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva bola zmenená dodatkom č. 1/A zo dňa 01.04.2012 s účinnosťou ku dňu 01.04.2012, ktorý bol uzavretý potom, ako sa žalobca v extraligovom zápase zranil, pričom týmto dodatkom bola znížená základná
mesačná odmena žalobcu na sumu 1.200 Eur, a to až do času, kým žalobca odohrá prvé extraligové stretnutie. V súlade s čl. III zmluvy žalobcovi pri splnení všetkých podmienok zmluvy náležala základná mesačná odmena uvedená v dodatku č. 1 k zmluve, ktorá odo dňa uzavretia zmluvy až do 31.03.2012 predstavovala sumu 1.500 Eur. V súlade s dodatkom č. 1 k zmluve sa po uplatnení opcie zo strany žalovaného táto odmena zvýšila na sumu 1.800 Eur. Aj napriek uvedenému ustanoveniu zmluvy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou vyššie uvedených faktúr. Faktúry boli žalovanému riadne a osobne doručené, pričom ich prevzatie potvrdil zamestnanec žalovaného na každej faktúre. Žiadna z faktúr nebola žalobcovi vrátená, ani inak reklamovaná. Žalovaný začal prvýkrát spochybňovať správnosť vystavených faktúr až v septembri 2013 a vykonal čiastočné úhrady žalovanému, v zmysle čoho žalobca označil podľa § 407 ods. 3 Obch. zák. takéto čiastočné plnenie záväzku za účinky uznania zvyšku dlhu. V emaile zo dňa 09.09.2013 žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi v sume 8.390 Eur. Okresný súd Trenčín vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 39Rob/409/2013-64 zo dňa 31.10.2013, ktorý bol zrušený z dôvodu podania odôvodneného odporu žalovaným. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. V odpore dokonca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom v sume 2.400 Eur vydanou dňa 26.09.2012 a sumy 1.225 Eur zo dňa 06.12.2012. Tieto platby označil žalovaný za vyplatené žalobcovi neoprávnene. Žalobca sa domáhal zaplatenia ním vyfakturovaných výkonov napriek tomu, že v období od 17.02.2012 do 19.10.2012 výkony nepodával a nezúčastňoval sa ani tréningového procesu, v klube neabsolvoval ani letnú prípravu a nevyvíjal žiadnu aktivitu ani výkony v prospech žalovaného. Rovnako tak tomu bolo aj v období od 13.02.2013 až do ukončenia hráčskej zmluvy. Žalobca absenciu odôvodňoval zdravotnými problémami. Žalovaný namietal, že žalobca porušil svoje povinnosti, nemal vedomosť o zdravotnej nespôsobilosti žalovaného, a preto podľa čl. VII ods. 2 zmluvy oprávnene pozastavil plnenie povinností podľa zmluvy z dôvodu, že žalobca neplnil svoje záväzky. Tiež poukázal na č. VII ods. 1 hráčskej zmluvy o percentuálnom krátení odmeny, čím žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 3.625 Eur, ktorá bola mu bola vyplatená (2.400 Eur a 1.225 Eur). Vo svojom písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že zranenie utrpel pri hraní hokeja v extraligovom stretnutí dňa 17.02.2012 a dňa 13.02.2013. Tvrdenia žalovaného o neiformovaní o zraneniach vyvrátil. Žalovaný nemal právo pozastaviť plnenie v zmysle čl. VII ods. 2 zmluvy a nesúhlasil ani s krátením jeho odmeny podľa čl. VII ods. 1 zmluvy. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov L.. V. V., L.. V. G., žalobou, výpis žalovaného z obch. registra, Profesionálnou hráčskou zmluvou č. XX/XXXX-XX zo dňa12.12.2011, dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 12.12.2011, dodatkom č. 2 k zmluve zo dňa 12.12.2011, dodatkom č. 1/A zo dňa 01.04.2012, uplatnením opčného práva zo dňa 29.03.2012, faktúrami, výpisom z účtu za obdobie od 21.03.2011 do 21.03.2013, výzvami zo dňa 22.02.2013, 26.03.2013, vrátane doručeniek, e-mailovou korešpondenciou strán sporu, odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.01.2015, súpiskami zo stretnutí, lekárskymi správami, žiadankou o liečebnú rehabilitáciu, potvrdenkou č. XXXXXX a pokladničným dokladom č. XXPXXXXXX. Z vykonaného dokazovania, poukazujúc na čl. III bod. 1, 2, 6, 10, čl. IV bod 2 písm. r), čl. VII bod 1 písm. a), 4, 5, čl. IX bod 4, čl. XI bod 16 súd prvej inštancie zistil, že dňa 12.12.2011 žalobca uzavrel so žalovaným ako klubom profesionálnu hráčsku zmluvu č. XX/XXXX-XX, ktorej predmetom bol záväzok hráča vykonávať v klube na vlastnú zodpovednosť a v mene klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja v hokejových družstvách klubu a záväzok klubu mu za túto činnosť poskytovať v zmysle zmluvy odmenu. Ďalej bolo preukázané, že strany sporu uzavreli dodatok č. 1 k hráčskej zmluve, ktorého predmetom bolo stanovenie výšky nezdanenej základnej mesačnej odmeny hráča. Zmluvné strany sa dohodli na výške garantovanej nezdanenej základnej mesačnej odmeny hráča v sume 1.500 Eur s tým, že dohodnutá mesačná odmena môže byť so súhlasom trénera a generálneho manažéra navýšená o čiastku vo výške 0 až 500 Eur v danom mesiaci. Tiež sa dohodli, že v prípade uplatnenia opcie klubom je garantovaná minimálna základná mesačná odmena hráča v sume 1.800 Eur. Dňa 12.12.2011 uzavreli strany sporu aj dodatok č. 2 k zmluve, ktorého predmetom boli pravidlá pre správanie sa hráčov DUKLY Trenčín v športovej činnosti a občianskom živote. Dňa 01.04.2012 uzavreli strany sporu dodatok č. 1/A k zmluve, ktorého predmetom bola zmena výšky nezdanenej základnej mesačnej odmeny hráča. Zmluvné strany sa dohodli na výške nezdanenej základnej mesačnej odmeny hráča v sume 1.200 Eur s účinnosťou od 01.04.2012 až do dňa odohratia prvého extraligového hokejového stretnutia hráčom. Listom zo dňa 29.03.2012 si žalovaný voči hráčovi uplatnil svoje opčné právo na predĺženie platnosti hráčskej zmluvy. Vystavenými faktúrami si vyfakturoval žalobca za jednotlivé mesiace (bližšie špecifikované v bode 10. rozsudku súdu prvej inštancie) žalovanému za výkony. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 03.02.2012 sumu 968 Eur (VS XXXXXXX), dňa 05.04.2012 sumu 1.000 Eur (VS XXXXXXXX), dňa 04.05.2012 sumu 900 Eur (VS XXXXXXXX), dňa 26.09.2012 sumu 1.200 Eur (VS XXXXXXXX), dňa 26.09.2012 sumu 1.200 Eur (VS XXXXXXXX), dňa 06.12.2012 sumu 2.000 Eur (S
a dňa 29.01.013 sumu 800 Eur (VS XXXXX). Právne súd prvej inštancie poukázal na § 269 ods.2, § 369 ods. 1 Obch. zák. a § 580 , § 358 , § 544 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporu o skutočnosti, že žalobca pôsobil na základe Profesionálnej hráčskej zmluvy č. XX/ XXXX-XX zo dňa 12.12.2011, v znení jej dodatkov č. 1, č. 1/A a č. 2 ako hráč hokeja u žalovaného. Pri splnení všetkých podmienok predmetnej zmluvy patrila žalobcovi základná mesačná odmena podľa čl. III bodu 1 hráčskej zmluvy + ďalšie odmeny v zmysle čl. III bodu 2 zmluvy. V čase, za ktorý si žalobca uplatnil fakturovanú odmenu, predmetná hráčska zmluva trvala. Námietku žalovaného v konaní o neaktívnosti žalobcu v čase, za ktorý si uplatnil odmenu posúdil súd prvej inštancie ako neopodstatnenú. Zdôraznil, že podmienkou vzniku práva hráča na odmenu nie je aktívna účasť hráča na zápasoch, resp. tréningoch. Zmluva upravuje práva a povinnosti hráča aj v čase jeho nespôsobilosti. Žalovaný v konaní poprel akékoľvek právo žalobcu na žalovanú odmenu (aj už zaplatenú odmenu žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie), hoci v žalovanom období žalobca nevykonával aktívne činnosť hráča iba v obdobiach po zraneniach, ktoré utrpel 17.02.2012 a 13.02.2013. Žalobou boli uplatnené tiež prémie hráča za obdobie, v ktorom žalobca aktívne hral hokej - faktúry č. 2/2011, č, 2/2012, č. 4/2012, ktorých neopodstatnenosť žalovaný v konaní nezdôvodnil, napriek tomu ich neuznal. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.02.2013 a 13.02.2013 utrpel žalobca pri extraligových zápasoch zranenia, v dôsledku čoho nemohol v určitom období vykonávať športovú činnosť. Po zranení zo dňa 17.02.2012 žalobca nastúpil na prvý extraligový zápas dňa 19.10.2012. Je však zrejmé, že tomuto zápasu musela predchádzať aktívna športová príprava žalobcu. Z lekárskej správy zo dňa 03.09.2012 je zrejmé, že žalobca aktívne nevykonával z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti činnosť hráča v období od 17.02.2012 do 03.09.2012 a v období od 13.02.2013 do 31.03.2013 (ukončenie zmluvy). Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa čl. III bodu 1 a Dodatku č. 1 k zmluve patrila žalobcovi základná mesačná odmena od 12.12.2011 do 31.03.2012 v sume 1 500 Eur. Na základe uplatnenia práva opcie zo dňa 29.03.2012 sa žalobcovi predĺžila platnosť zmluvy od 31.03.2012 do 31.03.2013 a vznikol mu nárok na základnú mesačnú odmenu v sume 1 800 Eur. V prípade zdravotnej nespôsobilosti hráča mu mala patriť základná mesačná odmena dohodnutá v čl. VII bodu 1 písm. a) hráčskej zmluvy (1.-4. týždeň 100 % odmeny, 5.-7. týždeň 70 % odmeny, 8.-10. týždeň 60% odmeny a 11. - ... týždeň 50 % odmeny). Okrem toho, žalobcovi bola Dodatkom č. 1/A zo dňa 01.04.2012 znížená základná mesačná odmena na sumu 1 200 Eur na obdobie od 01.04.2012 až do odohratia prvého extraligového hokejového stretnutia hráčom. Z dátumu uzavretia Dodatku č. 1/ A, časového vymedzenia doby zníženej odmeny ako aj z výpovede svedka L.. V. V. mal za preukázané, že Dodatkom č. 1/A došlo k zníženiu základnej mesačnej odmeny hráča z dôvodu jeho zdravotnej nespôsobilosti. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že Dodatkom č. 1/A došlo k definitívnemu kráteniu základnej mesačnej odmeny hráča z dôvodu jeho zranenia zo dňa 17.02.2012, teda už v Dodatku č. 1/A bol zohľadnený čl. VII bod 1 zmluvy. Žalovanému preto nevzniklo právo opätovne krátiť odmenu priznanú žalobcovi Dodatkom č. 1/A k zmluve. Dvojnásobným krátením základnej mesačnej odmeny hráča - podľa čl. II zmluvy a Dodatkom č. 1/A (neférovosť takéhoto postupu žalovaného pripustil aj svedok L.. V. G.) by došlo zo strany žalovaného k výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zák.. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by súd pripustil tvrdenie žalovaného, podľa ktorého Dodatkom č. 1/A, nebola dohodnutá konečná znížená základná odmena hráča pre prípad jeho zdravotnej nespôsobilosti, potom by vznikol rozpor medzi Dodatkom č. 1/A a ustanovením čl. VII bodu 1 písm. a) zmluvy, ktoré chráni hráča a zabezpečuje mu určitý minimálny príjem počas zranení utrpených v hokejových stretnutiach, a teda pri takomto výklade by bol Dodatok č. 1/A uzavretý v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie podotkol, že pri druhom zranení žalobcu zo dňa 13.02.2013 k zníženiu základnej odmeny hráča, ktorá v tom čase predstavovala podľa uplatnenej opcie sumu 1 800 Eur, Dodatkom k zmluve nedošlo. Uvedený skutkový a právny záver súdu potvrdzuje aj úhrada faktúr č. 6/2012 a č. 7/2012 zo strany žalovaného, ktorý výslovne uviedol pri platbe čísla týchto faktúr. Okrem toho, žalovaný až do podania odporu proti platobnému rozkazu žalované faktúry žalobcovi nevrátil, ani ich nerozporoval. Vzhľadom k uvedenému mal preto súd prvej inštancie preukázané, že žalované faktúry boli vystavené v súlade s predmetnou hráčskou zmluvou a jej dodatkami. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v konaní vznik bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 3.625 Eur na strane žalobcu nepreukázal. Žalovaný uhrádzal jednotlivé platby žalobcovi s uvedením variabilného symbolu zodpovedajúceho číslu predmetnej faktúry, z čoho je zrejmé, že žalovaný predmetnými platbami uhrádzal žalobcovi fakturovanú odmenu. Bezdôvodné obohatenie preto na strane žalobcu nevzniklo. Pokiaľ si žalovaný uplatnil v konaní zmluvnú pokutu, konkrétne za
porušenie čl. IV bodu 2 písm. r) hráčskej zmluvy, podľa ktorého mal žalobca porušiť zmluvnú povinnosť podrobiť sa po predmetných zraneniach zdravotnej starostlivosti a rehabilitácii klubovým lekárom a riadiť sa jeho pokynmi, takéto porušenie zmluvných povinností preukázané nebolo. Z predložených lekárskych správ, ako aj z vyjadrenia strán sporu je zrejmé, že žalobcu ihneď po zraneniach ošetril klubový lekár O.. M. F., ktorý následne hráčovi odporučil ďalších lekárov - špecialistov. Nebol preto preukázaný vznik práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. IX bode 4 hráčskej zmluvy. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech priznal mu náhradu 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Opravným uznesením zo dňa 19.12.2016 č. k. 36Cb/146/2015-215 súd prvej inštancie opravil výšku priznanej istiny na správne uplatnenú sumu 16.890 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2017.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 16.980 Eur, avšak žalobca žiadal priznať istinu vo výške 16.890 Eur. Procesne sa súd prvej inštancie nevysporiadal s nárokom žalovaného vo výške 3.625 Eur, ktorý vzniesol voči žalobcovi. Poukázal na to, že žalobca žalovanému fakturoval výkony jednotlivými faktúrami aj napriek tomu, že výkony nepodával, keď sa v období od 18.02.2012 do 18.10.2012 nezúčastňoval tréningového procesu, zápasov v klube a neabsolvoval ani letnú prípravu, t.j. nevyvíjal žiadnu aktivitu a výkony v prospech žalovaného. Rovnako tak nevykonával žiadnu činnosť a nepodával výkony v prospech žalovaného ani od 14.02.2013 až do ukončenia hráčskej zmluvy. Priznanie plnenia označil žalovaný za v rozpore s právnymi a daňovými predpismi a plnenie bez právneho dôvodu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietol navrhnuté dokazovanie výsluchom klubového lekára, čím nemal preukázané skutočnosti rozhodujúce pre merito sporu. V hráčskej zmluve sa rozlišovalo, či v prípade zranenia hráča sa jednalo o unikátne alebo chronické zranenie (čl. VII. Bod 5 zmluvy). Žalovaný zdôraznil, že o zdravotnom stave žalobcu vedel len sprostredkovane a že klubový lekár nemal vedomosť o priebehu liečenia zranenia žalobcu. Uvedené môže potvrdiť alebo vyvrátiť len samotný klubový lekár. Tým, že nedošlo k neponíženiu základnej mesačnej odmeny podľa čl. VII zmluvy súd prvej inštancie svojvoľne rozhodol o nekrátení fakturovanej odmeny žalobcu. Dodatkom č. 1/A došlo k úprave hráčskej zmluvy len v časti základnej mesačnej odmeny, pričom všetky ostatné ustanovenia zmluvy zostali v platnosti v pôvodnom znení, vrátane krátenia základnej mesačnej odmeny podľa čl. VII. Zmluvy, čo bol aj prípad žalobcu. Pokiaľ by bolo vôľou zmluvných strán upravovať základnú hráčsku odmenu a vylúčiť čl. VII zmluvy, nič stranám nebránilo si v dodatku č. 1/A takúto výnimku dohodnúť. Poukázal na to, že písomnú zmluvu možno meniť len písomne. Vylúčenie uplatnenia ustanovení zmluvy svojvoľným výkladom súdu považoval za neprípustné. V závere odvolania žalovaný uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu a žalovanému nevykonaním výsluchu svedka - klubového lekára odoprel prístup k súdu a preukázanie nároku na vznik zmluvnej pokuty. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že žalobný návrh zamietne, prípadne rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne vec inak právne posúdi.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že priznanie vyššej sumy ako žiadal žalobca žalobou vzniklo len chybou súdu v písaní, ktorá bola odstránená vydaním opravného uznesenia č.k. 36Cb/146/2015-215 zo dňa 19.12.2016, v ktorom bola chyba opravená. K uplatnenému nároku sumy vo výške 3.625 Eur žalovaným voči žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že žalovaný si v konaní uplatnil voči žalobcovi menej ako žalobca voči žalovanému, a preto súd prvej inštancie správne posúdil nárok uplatnený žalovaným ako procesnú obranu proti žalobe a nie ako vzájomnú žalobu. Na námietku žalobcu, že po zranení si fakturoval výkony, ktoré nepodával a nezúčastňoval sa tréningového procesu ani zápasov doplnil, že počas liečenia zo zranení, ktoré mu vznikli v extraligovom zápase, v ktorom hral za žalovaného, postupoval podľa pokynov klubového lekára, absolvoval vyšetrenia a rehabilitácie, ktoré mu klubový lekár odporučil a ihneď ako klubový lekár resp. iní špecialisti odporučili, začal opäť trénovať s mužstvom žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný v konaní nevyvrátil. V prípade, že by nevyvíjal žiadnu aktivitu, nepostavil by ho žalovaný do ďalšieho zápasu dňa 19.10.2012. Poukázal na čl. VII bod 1 hráčskej zmluvy, podľa ktorého hráčovi prináleží nárok na odmenu aj v prípade zranenia hráča, hoci aj vo výške zníženej. Táto odmena nebola viazaná na aktivitu a výkony v prospech žalovaného, ako uvádza v odvolaní žalovaný. Rovnako viazanie odmeny pri zranení hráča na jeho aktivitu a výkony v prospech žalovaného nevyplýva zo žiadnych
ustanovení hráčskej zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že malo z jeho strany dôjsť k údajnému porušovaniu hráčskej zmluvy, žalovaný si po jeho prvom zranení dňa 17.02.2012 uplatnil na neho dňa 29.03.2013 opčné právo a uzavrel s ním dňa 01.04.2012 dodatok č. 1/A, ktorým došlo k zníženiu dohodnutej odmeny na 1.200 Eur a za mesiac apríl a máj 2012 zaplatil žalobcovi fakturovanú sumu (úhrada faktúry č. 6/2012 v sume 1.200 Eur a faktúry č. 7/2012 v sume 1.200 Eur zo strany žalovaného). Preto tvrdenia žalovaného o porušení hráčskej zmluvy zo strany žalobcu označil žalobca za účelové. Až do začatia konania žalovaný nenamietal, že faktúry boli vystavené nesprávne a ani mu tieto neboli vrátené. Žalobca faktúry vždy riadne prevzal, potvrdil ich svojím podpisom a niektoré z nich aj riadne uhradil. K námietke žalovaného o nevykonaní dôkazu prvoinštančným súdom, a to výsluchom klubového lekára doplnil, že postup súdu bol správny, keďže z písomných dôkazov - lekárskych správ a nálezov vyplýva, že žalovaný bol od začiatku informovaný, pretože žalobca sa zranil v extraligovom zápase, na ktorom boli prítomní zástupcovia žalovaného aj klubový lekár. Liečenie zranenia prebiehalo podľa pokynov a pod dohľadom klubového lekára žalovaného, ktorý žalobcu sám vyšetroval, alebo mu odporučil iných špecialistov, u ktorých sa aj ďalej liečil. Z výsluchu klubového lekára nebolo možné zistiť viac ako z predložených lekárskych správ. Preto tvrdenie žalovaného, že o zranení žalobcu nebol riadne informovaný, bolo nepravdivé. Zdôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu o druhýkrát nekrátení odmeny podľa č. VII hráčskej zmluvy z dôvodu toho istého zranenia by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi, označil za správne a logické. Zdôraznil, že príjem z hráčskej zmluvy bol jeho jediným príjmom a nesmel vykonávať žiadnu inú zárobkovú činnosť. Dvojité krátenie odmeny by vzhľadom na dĺžku liečenia a výšku krátenia odmeny bolo pre žalobcu podľa dodatku č. 1/A a čl. VII hráčskej zmluvy priam likvidačné. Skutočnosť, že odmena pre žalobcu nemala byť krátená dokazuje, že dňa 26.09.2012 uhradil žalovaný žalobcovi faktúry č. 6 a 7/2012, obe v sume 1.200 Eur, t.j. vo výške krátenej na základe Dodatku č. 1/A zo dňa 01.04.2012. V závere vyjadrenia žalobca opakovane uviedol, že nemôže byť voči nemu uplatnená pokuta za porušenie hráčskej zmluvy podľa čl. IV bodu 2 písm. r), pretože v oboch prípadoch zranenia sa podrobil liečbe určenej klubovým lekárom a riadil sa jeho pokynmi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
4. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti uvádza odvolací súd nasledovné.
6. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
7. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
8. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
9. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalovaného jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššej istiny ako bolo prisúdené keď vo výroku rozsudku priznal žalobcovi právo na zaplatenie 16. 980 Eur, pričom uplantnená bola len suma 16.890 Eur, že sa nevysporiadal s obranou žalovaného na započítanie sumy 3.625 Eur, že poskytnutie plnenia za neposkytnuté protiplnenie je v rozpore s daňovými a právnymi predpismi a je plnením bez právneho dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie a že žalovaný mal právo hradiť žalobcovi odmenu v zmysle čl. VII uzatvorenej zmluvy.
10. Tieto odvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné. 11. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi viac než bolo žalobou uplatnené, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/146/2015-215, zo dňa 19.12.2016 v zmysle ust. § 224 CSP ako chybu v písaní opravil výrok napadnutého rozsudku tak, že výška priznanej istiny správne znie 16.890 Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2017 pričom žalovaný voči nemu odvolanie nepodal. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.
12. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s obranou žalovaného na započítanie vo výške 3.625 Eur. Toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, nakoľko súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 18 a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.
13. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že priznanie plnenia za neposkytnuté plnenie je v rozpore s právnymi aj daňovými predpismi a ide o plnenie bez právneho dôvodu. Strany sporu uzatvorili v rámci zmluvnej voľnosti inominátnu zmluvu, v ktorej si dohodli svoje zmluvné práva a povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že v súdenej veci ide o veľmi špecifickú oblasť a to výkon športovej činnosti profesionálneho hráča ľadového hokeja, s ktorou je spojené aj riziko prípadných zranení či zdravotných problémov. Práve pre tento prípad si strany sporu v uzatvorenej zmluve v čl. VII. - Zdravotná nespôsobilosť hráča, dohodli odmenu pre prípad nespôsobilosti hráča plniť si svoje záväzky (poskytovať plnenie) voči klubu zo zdravotných dôvodov. S touto možnosťou bol žalovaný zjavne uzrozumený už pri zatváraní zmluvy. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd za zjavne účelovú argumentáciu žalovaného, keď sa v súdenej veci sa bráni plneniu z dôvodov, že žalobca mu neposkytol žiadne plnenie pre zranenie, teda pre zdravotnú nespôsobilosť.
14. Čo sa týka nevykonania dôkazu súdom prvej inštancie výsluchom klubového lekára, z obsahu spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa podrobil vyšetreniu klubového lekára a rešpektoval jeho pokyny a sám žalovaný pripustil, že mal vedomosť o zdravotnom stave hráča. Súd prvej inštancie v bode 20. napadnutého rozsudku správne uzavrel, že žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. IX ods. 4 uzatvorenej zmluvy nevznikol a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ bolo zo strany žalovaného namietané, že bolo potrebné výsluchom navrhnutého svedka preukazovať chronické zranenie, s týmto sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko v prípade žalobcu došlo ku dvom rôznym zraneniam. V prvom prípade šlo o zranenie kolena a v druhom prípade o zranenie ruky. Z tohto dôvodu ani odvolací súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné a to najmä z
dôvodu, že odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v ktorých uzavrel, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že Dodatkom č. 1/A došlo k definitívnemu kráteniu základnej mesačnej odmeny hráča z dôvodu jeho zranenia zo dňa 17.02.2012 a teda už v Dodatku č. 1/A bol zohľadnený čl. VII bod 1 zmluvy. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť vyplýva tak z výsluchu žalobcu jeho agenta L.. V. V., ako aj zo samotného textu bodu II. Dodatku 1/A k uzatvorenej zmluve, kedy zmluvné strany jednoznačne zadefinovali výšku základnej mesačnej odmeny hráča vo výške 1.200 Eur ako aj obdobie na ktoré mala byť poskytovaná, t.j. od 1.4.2012 do odohratia prvého extraligového hokejového stretnutia hráčom. Z takto formulovaného textu možno jednoznačne uzavrieť, že obe strany mali v čase podpisovania dodatku vedomosť, že žalobca od 01.04.2012 nenastupuje na extraligové hokejové stretnutia a rovnako bolo obom stranám známe, že žalobca je zranený a vymedzili dobu poskytnutia odmeny vo výške 1.200 Eur do doby ním odohratého prvého extraligového hokejového stretnutia. Naviac v Dodatku č. 1/A nebolo vôbec uvedené, že týmto dodatkom sa mení akýkoľvek článok, či už čl. III. alebo VII. pôvodnej zmluvy, alebo niektorý z článkov Dodatku č. 1 k uzatvorenej zmluve. Preto argumentácia žalovaného, že v Dodatku č. 1/A nebola vylúčená aplikácia č.l. VII. je účelová a takýto výklad treba považovať za príliš formalistický.
15. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.
16. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100% s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).