Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-348-2017.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/348/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobkyne I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. nad E., N. č. X, zastúpenej Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, adresa pre doručovanie Prenčov č. 50, proti žalovanému Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 495 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/80/2016-51 zo dňa 03. 04. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd rozsudkom č. k. 5Csp/80/2016-51 zo dňa 03. 04. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 495 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 03. 11. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Okresný súd vykonaným dokazovaním v konaní zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603701451 zo dňa 25. 09. 2013 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 250 EUR, ktorý sa dlžníčka zaviazala uhradiť spolu s nákladmi vo výške 218 EUR, spolu v sume 468 EUR. V zmluve bol uvedený úrok 39,15 % ročne. Súčasne bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej mala žalobkyňa úver uhradiť v 12 mesačných splátkach po 39 EUR vždy k 26. dňu v kalendárnom mesiaci od 26. 10. 2013 do 26. 09. 2014. Z prehľadu úhrad zo dňa 30. 10. 2016 vyplývalo, že žalovanému plnila v sume 508 EUR. V úverovej zmluve uzavretej dňa 25. 09. 2013 bol uvedený úrok 39,15 % ročne pri splatnosti úveru 12 mesiacov. Podľa bankovej štatistiky Národnej banky Slovenska dojednaný úrok trojnásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci september 2013 činila 8,58 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603701960 zo dňa 15. 12. 2014 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 250 EUR, ktorý sa dlžníčka zaviazala uhradiť spolu s nákladmi vo výške 218 EUR, spolu v sume 468 EUR do 15. 12. 2015. V zmluve bol uvedený úrok 57,20 % ročne. Súčasne bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej mala žalobkyňa úver uhradiť v 12 mesačných splátkach po 39 EUR vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci od 20. 01. 2015 do 20. 01. 2016. Z prehľadu úhrad zo dňa 30. 10. 2016 vyplývalo, že žalobkyňa na uvedenú úverovú zmluvu plnila v sume 468 EUR. V zmluve dojednaný úrok 57,20 % ročne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru 4,6 násobne, lebo úroková miera bola pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka vo výške 8,58 % ročne. Napokon na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603702221 zo dňa 13. 10. 2015 poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300 EUR, ktorý sa dlžníčka zaviazala uhradiť spolu s odplatou vo výške 264 EUR, spolu v sume 564 EUR do 13. 10. 2016.
V zmluve bol uvedený úrok 60 % ročne v sume 180 EUR. Súčasne bola uzavretá Dohoda o plnení dlhu v splátkach, na základe ktorej mala žalobkyňa úver uhradiť v 12 mesačných splátkach po 47 EUR vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci od 15. 11. 2015 do 15. 11. 2016. Z prehľadu úhrad zo dňa 30. 10. 2016 vyplývalo, že žalobkyňa na uvedenú úverovú zmluvu plnila v sume 319 EUR. V zmluve dojednaný úrok 60 % ročne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru až päťnásobne, ktorá bola pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka vo výške 7,47 %.
3. Okresný súd zistil, že v posudzovaných úverových zmluvách bola odplata za poskytnutie úveru dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi by bolo také konanie veriteľa, ktorý voľné peňažné prostriedky mienil zhodnotiť obvyklým spôsobom a ktorý sa bez ohľadu na situáciu dlžníka uspokojí s priemernou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej sumy peňazí. Ďalej okresný súd vychádzal z toho, že podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01. 06. 2014, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere. Podľa súhrnných informácii o poskytovaných úveroch bankami za 4. štvrťrok 2014 bola priemerná ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 EUR poskytovaných na dobu do 12 mesiacov vo výške 21,35 % a dvojnásobok tak predstavuje 42,70 %. Ďalej za 4. štvrťrok 2015 bola pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 EUR poskytovaných na dobu do 12 mesiacov vo výške 21,61 % a dvojnásobok tak predstavuje 43,22 %. Do odplaty za poskytnutie úveru sa započítava úrok, poplatky a iné náklady a odplatné plnenia, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov. V posudzovaných zmluvách však len samotný úrok prevyšuje predpísané hodnoty a tak dohoda o výške úrokov je v úverových zmluvách neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu istine poskytnutých úverov a v prevyšujúcej časti žalobkyňa plnila na čiastočne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi a na strane žalovaného vznikol bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Pri úverovej zmluve uzavretej 25. 09. 2013 žalobkyňa zaplatila navyše sumu 258 EUR, pri úverovej zmluve uzavretej 15. 12. 2014 zaplatila viac o sumu 218 EUR a pri úverovej zmluve z 13. 10. 2015 zaplatila naviac sumu 19 EUR. Uvedené peňažné plnenia zodpovedali bezdôvodnému obohateniu spolu v žalovanej sume 495 EUR, ktoré žalobkyňa žiadala vydať. Nežalovala určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Okresný súd neprihliadol ani na námietku premlčania, lebo subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť najskôr so splatnosťou prvej splátky a žaloba bola podaná na súde 14. 12. 2016. Z uvedených dôvodov považoval okresný súd jej žalobu za dôvodnú. Žalobkyni priznal aj úrok z omeškania od 03. 11. 2016 dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 28. 10. 2016. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, okresný súd priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní zo dňa 18. 05. 2017 (č. l. 58 n) uviedol, že dohoda o splátkach oprávňovala spotrebiteľa plniť v splátkach, nie jednorazovo ako je ustanovené v zmluve o úvere, pričom na základe splátok logicky vzrastá aj RPMN. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v § 1 § 1a definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia a náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov. V úverovej zmluve zo dňa 25. 09. 2013 je RPMN 87,5 % vypočítaná v prípade splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 260,12 % je v prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach. V úverovej zmluve zo dňa 15. 12. 2014 je odplata vo výške 75 EUR čo predstavuje RPMN vo výške 30 % a v zmluve uzavretej 13. 10. 2015 je odplata vo výške 84 EUR čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. S ohľadom na podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie, ako obvyklé bankové úroky. Dlžník výšku poplatku nenamietal, bolo na jeho dobrovoľnom rozhodnutí, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi. Ďalej žalovaný zopakoval námietku premlčania zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603701960 v rozsahu 141 EUR v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá uplynula 28. 11. 2016 a začala plynúť od zaplatenia splátky 28. 11. 2014, keď žaloba bola podaná na súde 14. 12. 2016. Tvrdil, že žalobkyňa ako dlžníčka mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktoré vzniká už prvou platbou dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
7. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 05. 2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01. 06. 2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01. 09. 2014, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 4 vyššie citovaného predpisu na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01. 09. 2014, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
8. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Okresný súd posudzoval výšku úroku v troch formulárových úverových spotrebiteľských zmluvách, ktorých obsah pripravil a predložil žalovaný, a ktoré strany sporu uzavreli vždy na dobu 12 mesiacov, a to dňa 25. 09. 2013 s úrokom 39,15 % ročne, dňa 15. 12. 2014 s úrokom 57,20 % ročne a dňa 13. 10. 2015 s úrokom 60 % ročne. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že v posudzovaných spotrebiteľských úverových zmluvách bol dojednaný úrok za poskytnutie úveru v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu neplatný. Keďže úrok je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, správne okresný súd vychádzal z toho, že zmluvné dojednania, ktoré sa týkali výšky odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky (s výnimkou istiny úveru, ktoré žalobkyňa preukázateľne uhradila), sú neplatné a že žalobkyňa má nárok na vydanie (vrátenie) plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu prevyšujúcom zaplatenú istinu. Žalovanému uhradila viac ako bola povinná a nad rámec poskytnutej istiny preukázateľne ešte navyše uhradila sumu 495 EUR, preto má nárok na vydanie tejto sumy ako bezdôvodného obohatenia od žalovaného, ktorý žalovanú sumu prijal bez platného právneho dôvodu. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že odplata za poskytnutý úver vzhľadom na poskytnutú výšku úveru dosiahla vo všetkých úveroch viac ako 87 % a že poukázala na rozhodovaciu prax súdov, že takáto dohoda o výške ročnej odplaty je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
9. Skutkové a právne závery v odôvodnení rozsudku okresného súdu považuje odvolací súd za správne. Rozhodnutie bolo odôvodnené v potrebnom rozsahu, skutkové tvrdenia žalobkyne a zistenia súdu žalovaný v odvolaní nespochybnil. Právne závery vychádzajú z právnej úpravy, ktorá sa v právnom poriadku Slovenskej republiky vyvinula na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Nariadení vlády č. 87/1995 Z. z., z ktorej súd prvej inštancie vychádzal. Neobstojí preto ani tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa so žalovaným od roku 2011 do roku 2016 uzavrela celkovo 7 zmlúv o úvere a preto nie je možné usudzovať na jej nevedomosť v porovnaní s bežným občanom. Okresný súd tiež správne neprihliadol na námietku premlčania, keďže bezdôvodné obohatenie sa neposudzuje podľa jednotlivých splátok dohodnutých v úverovej zmluve, ale posudzuje sa dokiaľ bezdôvodné obohacovanie trvá ako celok. Premlčacia doba začala plynúť od skončenia bezdôvodného obohatenia a subjektívna premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr, ako k bezdôvodnému obohateniu došlo.
10. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), ktorá vyjadrenie k odvolaniu nepredložila a v odvolacom konaní jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Z toho dôvodu krajský súd rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.