Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/299/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Bc. F. B., narodená XX. XX. XXXX, bytom P.. A. zastúpená: JR. proti žalovanému: B. narodený XX. XX. XXXX, trvalo bytom I. nad Z. XXX, zastúpený P.. Dušanom Kolesárom, advokátom, so sídlom Laurinská 12, Bratislava, o zaplatenie 153 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. novembra 2016 č.k. 10C/105/2015-130, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že spoločnosť J. SK s.r.o. ako klient, za ktorú konala konateľka F.. P. P. a spoločnosť SM K. A. s.r.o., ako poradca, za ktorého konal rovnako jej konateľ, spísali dňa 12. 10. 2012 záznam z vyhodnotenia (nesprávne označeného ako "vyhotovenia"), plnenia zmluvy o podnikateľskom poradenstve v období od 21. 09. - 30. 09. 2012, v ktorom sa dohodli na odmene poradcu 130 000 bez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ktorú mal vyplatiť klient. Spoločnosť SM TRADE Košice s.r.o. vyúčtovala spoločnosti RADIO SK s.r.o. faktúrou č. 300912 z 15. 10. 2012 na základe dohody z 10. 08. 2012 a vyhodnotenia z 12. 10. 2012 za poskytnuté poradenstvo sumu 156 000 eur. Spoločnosť SM TRADE Košice s.r.o. listom z 17. 01. 2013 oznámila spoločnosti RADIO SK s.r.o., že predmetnú pohľadávku postúpila na spoločnosť RELAX s.r.o. zmluvou z 27. 12. 2012, ktorý odovzdala na poštovú prepravu 19. 03. 2013. Konateľka spoločnosti RELAX s.r.o. vyzvala spoločnosť RADIO SK s.r.o. listom z 21. 05. 2013, dňa 11. 06. 2013 a dňa 01. 07. 2013 na zaplatenie predmetnej faktúry s odôvodnením, že pohľadávka bola na ňu postúpená. Uvedený záväzok spoločnosti žalovaný, ktorý bol v tom čase rovnako konateľom spoločnosti, v tomto spore spochybnil. V spore nebolo sporné, že žalovaný v A. dňa 29.1.2013 na hárok papiera, ktorý opatril dátumom a svojim podpisom napísal vlastnoručne rôzne čísla v eurách a ani to, že zástupca žalobkyne tam dodatočne bez jeho prítomnosti dopísal slovné spojenie "Uznanie dlhu dňa 29. 01. 2013 a vyznačenie termínu jeho splatenia pánom B. P., nar. XX. XX. XXXX p. B. B. J. s.r.o. a údaje o svedkoch. Žalobkyňa do spisu doložila aj návrh notárskej zápisnice o uznaní dlhu žalovaným z predmetnej faktúry, ktorý bol zaslaný žalovanému k podpisu, pričom jej zástupca vyzval žalovaného emailom z 30.4.2013 na zaslanie jej podpísanej verzie, na čo žalovaný reagoval síce tak, že ju podpíše, ale doposiaľ sa tak nestalo.

1.1.1. Dňa 04. 4. 2013 uzavrela žalobkyňa a spoločnosť RELAX s.r.o., za ktorú konala jej matka, písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mala žalobkyňa požičať uvedenej spoločnosti 153 000 eur. Žalobkyňa predložila súdu príjmový pokladničný doklad na uvedenú sumu, ktorý žalovaný z dôvodu výšky hotovostnej platby, spochybnil. Dňa 23. 01. 2014 bola pred notárom spísaná notárska zápisnica, v ktorej konateľka uvedenej spoločnosti súhlasila s tým, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom. Dňa 25. 02. 2014 navrhla žalobkyňa, ako oprávnená, vykonať na základe toho exekučného titulu proti uvedenej spoločnosti, ako povinnej, exekúciu u súdneho exekútora P.. L. J. F., ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. EX 280/2014 a na Okresnom súde A. - okolie pod sp. zn. 12Er/1525/2014. Súdna exekútorka vydala 20. 03. 2014 upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok voči spoločnosti RADIO SK s.r.o.. Dňa 22. 09. 2014 vydal súdny exekútor exekučný príkaz, ktorým prikázal uvedenej spoločnosti vyplatiť bližšie nešpecifikovanú pohľadávku dlžníka povinného oprávnenému na základe bližšie nešpecifikovaných právnych vzťahov medzi povinným a jeho dlžníkom. Dňa 01. 10. 2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok a príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok voči žalovanému a dňa 02. 10. 2014 exekučný príkaz, ktorým mu prikázal vyplatiť pohľadávku dlžníka povinného oprávnenému na základe uznania dlhu z 29. 01. 2013. 1.1.2.V spore bol sporný prejav žalovaného z 29. 01. 2013 na listine označenej zástupcom žalovaného, ako uznanie dlhu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný uznal dlh z faktúry vystavenej spoločnosťou SM TRADE Košice s.r.o., ktorá bola postúpená na spoločnosť jej matky RELAX s.r.o. a stalo sa tak pred ňou, jej zástupcom, ktorý je jej otcom a dvoma fyzickými osobami ako svedkami. Žalovaný jej tvrdenia poprel s tým, že išlo o dohodu o obchode uskutočnenú len za jeho prítomnosti a prítomnosti zástupca žalobkyne. Súd prvej inštancie vypočul obe fyzické osoby ako svedkov, ktoré uviedli, že boli prítomné počas toho ako žalovaný hárok papiera vypísal s tým, že podľa svedka A. išlo o uznanie dlhu a podľa svedka A. o dohodu o obchode. Počas konfrontácie žalovaného a svedkov svedok A. na tvrdenie žalovaného, že s ním nikdy nestretol reagoval obhajovaním ich prvého stretnutia a svedok A. zotrval na svojich tvrdeniach. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 105 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2, § 108 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 109 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 558 veta prvá, § 37 ods. 1, § 531 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 533, § 534 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 4 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovostí v znení účinnom od 01. 01. 2013. 1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa sa v spore domáha od žalovaného, ktorého označila za dlžníka svojho povinného (spoločnosti RELAX s.r.o.) z exekučného konania, vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 12 Er/1525/2014, v ktorom súdny exekútor vydal exekučný príkaz a žalovaný jej napriek tomu nevyplatil pohľadávku do vymáhanej výšky podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Záväzok žalovaného voči jej povinnému má vyplývať z jeho písomného prejavu z 29. 01. 2013, ktorým mal uznať tento dlh. Súd prvej inštancie preto skúmal jeho náležitosti a dospel k záveru, že nie je určitý, jasný a ani zrozumiteľný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože z neho nie je vôbec zrejmý dôvod (kauza) uznania dlhu, jasná, určitá a zrozumiteľná výška pohľadávky, resp. dlhu, keď na hárku je viacero napísaných čísel, pričom v rámčeku sú označené dve čísla 156 000 a 134 520 eur. Taktiež je nejasný aj záväzok žalovaného, že tento dlh zaplatí a ak áno komu, pričom nie je jasné, či žalovaný urobil tento prejav, konajúc sám za seba, alebo za spoločnosť, v ktorej bol v tom čase konateľom. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie vyhodnotil „uznanie dlhu“ ako absolútne neplatný právny úkon. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný vypísal iba časť predloženej listiny a to čísla v mene euro, dátum a podpis a zvyšok, a to najmä označenie "Uznanie dlhu" vypísal zástupca žalobkyne po jeho odchode. Svedkovia nepreukázali ani tvrdenia žalobkyne, že žalovaný konal sám za seba a nie za spoločnosť. V spore nebolo sporné, že zástupca žalobkyne potom, čo mal byť dlh žalovaným takto uznaný, zaslal žalovanému notársku zápisnicu, v ktorej navrhoval uznať ten istý dlh vo forme notárskej zápisnice (táto však nebola podpísaná), z ktorého prejavu žalujúcej strany vyplýva, že aj sama žalobkyňa mala pochybnosť o platnosti prejavu žalovaného vo forme „uznania dlhu“. 1.4. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že dlh môže uznať len dlžník, pričom z vykonaného dokazovania a to záznamom z vyhodnotenia plnenia zmluvy o podnikateľskom poradenstve, výzvami na plnenie, spornými vyjadreniami žalobkyne, svedkov a výsluchom žalovaného bolo preukázané, že dlžníkom mohla byť spoločnosť, v ktorej bol žalovaný konateľom a nie žalovaný ako fyzická osoba. O spornosti dlžníka povinného možno usudzovať aj z prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom bol vydaný ako prvý príkaz voči spoločnosti a až následne voči žalovanému. Preto aj ak by uznanie dlhu žalovaným bolo

platné, čo podľa predchádzajúcich záverov súdu nie je, bol by v spore nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného a teda by rovnako nebol dôvod na vyhovenie žalobe. V spore bola okrem toho namietaná aj aktívna legitimácia na strane žalobkyne, ktorá tvrdila, že jej dlžníkom je spoločnosť, v ktorej je jedinou konateľkou a spoločníčkou jej matka a to titulom pôžičky vyplatenej a prijatej v hotovosti, ktorej pravosť spochybnil v spore z uvedeného dôvodu žalovaný. Vzhľadom k tomu, že s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z. je od 1.1.2013 zakázané vykonávať platbu a to aj pôžičky v uvedenej sume v hotovosti mal rovnako pochybnosť o tom, či nejde o pôžičku fiktívnu a to aj vzhľadom na príbuzenský vzťah žalobkyne a konateľa jej dlžníka, ktorý označila žalobkyňa okrem toho za dobrý. 1.5. Vzhľadom k spornému prejavu, od ktorého odvodzuje žalobkyňa v spore svoj nárok, súd prvej inštancie dodal, že týmto sporným prejavom nemohlo prísť ani k platnému prevzatiu dlhu spoločnosti, v ktorej bol žalovaný konateľom a ktorá mala byť dlžníkom dlžníka žalobkyne žalovaným, pretože nebola súdu predložená žiadna písomná zmluvu uzavretej medzi nimi a sporný prejav opäť nemá náležitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň nemohlo prísť ani k platnému pristúpeniu žalovaného k záväzku spoločnosti, v ktorej bol konateľom, pretože tento sporný prejav nemá rovnako zákonné náležitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 12. 2016, žalobkyňa, ktorá iba uviedla, že kategoricky nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, lebo nedostatočne preskúmal skutkový stav veci a proces, ktorý mu predchádzal pri vykonaní dokazovania voči žalovanému, pretože sú dôvodné podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa príslušných ustanovení Trestného zákona a ním bezdôvodného obohatenia, vrátane zavádzania a klamania súdu prvej inštancie, ako aj klamania pri dokazovaní konkrétne pri konfrontácii so svedkami navrhnutými žalobou. Odôvodnenie v časti bodu č. 10 sa nezakladá na tvrdení súdu, pretože žalobca, resp. právny zástupca P.. X. B., X.., nikdy nekonal s F.. P. P., lebo ju ani nepozná a nikdy ju ani nevidel, vždy jednal s oficiálnym štatutárnym orgánom, za ktorý jednoznačne vystupoval. Žalovaný uzavrel reálne osem obchodov, osem obchodných zmlúv osobne podpísal, šesť z ich aj reálne zrealizoval aj zaplatil a dve nezaplatil, hoci boli zrealizované obchodné vzťahy. Jednou z nich je i tento súdny proces, pre nezaplatenú výšku 153 000 eur. Dodal, že je obdobie sviatkov, ďalšie dôvody doloží súdu po ich uplynutí na nový rok. 2.1. Uvedené rozhodnutie považuje za vydané na základe neobjektívnych podkladov žalovanej strany s mylným posúdením skutkového stavu veci a tým i nesprávnym rozhodnutím s objektívnou realitou vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhuje odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie v intenciách zákona a objektívnej reality.

3. Následne, žalobkyňa až dňa 03. 05. 2017, predložila súdu prvej inštancie písomné podanie, označené ako doplnok odvolania. V tomto podaní uviedla, že nesúhlasí s tvrdením o neplatnosti úkonu pri platbe v hotovosti. Pohľadávka žalovaného v sume 153 000 eur je riadne vedená a zúčtovaná v účtovníctve v spoločnosti RELAX s.r.o. (dlžníka žalobkyne), je i zverejnenie na portáli zbierky listín Okresného súdu Košice. Ostatné dôvody odvolania zo dňa 19. 12. 2016 žiada preskúmať odvolacím súdom, rámci dokazovania vyčerpávajúcim spôsobom doriešiť, zdôvodniť a aj ich akceptovať, posúdiť a rozhodnúť. Ďalej uviedol, že kategoricky nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, lebo nedostatočne preskúmal reálny skutkový stav veci, zopakoval, že žalobca,, resp. jeho právny zástupca nikdy nekonal s F.. P. P., lebo ju ani nepozná. Ďalej tiež zopakoval, že B. P. uzavrel reálne osem obchodov, šesť zrealizoval, aj zaplatil, dve nezaplatil. Cíti krivdu v zmanipulovanom výsluchu svedka P. A. zo strany sudkyne, ktorá ho zmietla pri kladení otázok v rámci dokazovania. Nedôstojnosť priebehu dokazovania zvýrazňuje i skutočnosť, že druhý svedok Ing. P. A. bol označený ako alkoholik, lebo je na tvári červený, lebo žalovaný i s pritakaním sudkyne sa ho spýtala, či nepil a urazila ho. Vedome tak došlo k znehodnoteniu jeho dôkazov tým, že spochybnili svedkov obžaloby. Navrhuje preskúmať i uvedený proces súdu prvej inštancie, na ktorom došlo k pošliapaniu mnohých práv, nedodržiavaniu zákonov, k ignorovaniu práv a povinností účastníkov zmluvného obchodného vzťahu. Tento súdny proces prebieha pre nezaplatenú výšku pohľadávky v sume 153 000 eur pánom P. tak konateľom Radio Sk s.r.o., ako aj pánom P., ako občanom, ktorý suverénne bez pochybnosti uznal záväzok, splnil dlh, ktorý vlastnoručne podpísal, to sa tiež nedá vyvrátiť, ako tvrdí sudkyňa. Žalovaný doteraz súdu klamal a sudkyňa všetkým klamstvám uverila. Žalobca uvedené rozhodnutie považuje za urýchlené, vydané na

základe neobjektívnych podkladov žalovanej strany s mylným posúdením skutkového stavu veci a tým i nesprávnym rozhodnutím v rozpore s objektívnou realitou, vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhuje vyhovieť odvolaniu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k odvolaniam žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhal od žalovaného, ktorý mal byť dlžníkom spoločnosti RELAX s.r.o., aby mu zaplatil sumu titulom uznania dlhu zo dňa 29. 01. 2013 vo výške 153 000 eur. Za titul tohto nároku označil „uznanie dlhu“ zo dňa 29. 01. 2013. 6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, doplnení dokazovania, rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že titul, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 153 000 eur od žalovaného, t.j. „uznanie dlhu zo dňa 29. 01. 2013“, nie je platným právnym úkonom, nakoľko nespĺňa náležitosti uznania dlhu. 6.2. Žalobkyňa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasila a v odvolaní, podanom v zákonnej lehote na podanie odvolania, iba namietala, že nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, lebo nedostatočne preskúmal skutkový stav veci, sú dôvodné podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, bezdôvodného obohatenia žalovaného, vrátane zavádzania a klamania súdu, klamania pri konfrontácii so svedkami navrhnutými žalobou. Namietal tiež, nikdy nejednal s F.. P. P., lebo ju nepozná a vždy rokoval so žalovaným. Tiež iba konštatoval, že žalovaný uzavrel osem obchodov, šesť zrealizoval aj zaplatil, dva nezaplatil. Ďalšie dôvody neuviedol pre blížiace sa vianočné sviatky.

7. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 7.1. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, podľa § 379 a § 380 CSP, rozhodoval iba o dôvodoch uvedených v odvolaní žalobkyne, ktoré podala v rámci odvolacej lehoty, t.j. o odvolaní, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 22. 12. 2016. Dôvodmi, uvedenými v podaní, označenom ako „doplnenie odvolania“, doručené dňa 03. 05. 2017 nie je viazaný, nakoľko tieto dôvody boli súdu doručené až po uplynutí odvolacej lehoty.

8.Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba dodáva, že pohľadávka poddlžníka voči povinnému oprávneného je upravená v ustanovení § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Inou peňažnou pohľadávkou, podľa tohto ustanovenia, je pohľadávka, ktorá sa nenachádza na účte v banke a ktorej predmetom je peňažné plnenie tretej osoby (poddlžníka) voči povinnému oprávneného. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia je, že pohľadávka existuje v deň vydania príkazu na začatie exekúcie, pohľadávku je možné presne identifikovať a to uvedením právneho dôvodu, jej výšky a prípadne aj splatnosti. 11.1. V danej veci si žalobkyňa, oprávnená, nárokuje na zaplatenie dlžnej sumy od žalovaného, ktorý má byť dlžníkom povinnej osoby, t.j. RELAX s.r.o., ktorej podľa tvrdenia žalobcu dlhuje sumu 153 000 eur. Oprávnený svoj nárok na zaplatenie tejto sumy od žalovaného odvodzuje od „uznania dlhu“, ktoré sa nachádza na č.l. 6 spisu a ktoré súd prvej inštancie vyhlásil za neplatné. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožnil. Uznanie dlhu, ktoré je upravené v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka, je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaný veriteľovi a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Na platné uznanie dlhu podľa tohto ustanovenia je potrebné, aby tento jednostranný právny úkon spĺňal predpoklady na vznik platného právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uznanie dlhu musí byť určité a zrozumiteľné, aby nevznikali pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníka. Ďalej je potrebné, aby dlžník uznávací prejav urobil v písomnej forme, vyjadril prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a výšku dlhu. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná, určitosť prejavu vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky musí byť daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný prejav vôle dlžníka a musí byť dlžníkom podpísaná. 11.2. Listina, z ktorej si žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy od žalovaného, založená v spise na č.l. 6 a označená ako „uznanie dlhu“ vyššie uvedené náležitosti vôbec nespĺňa. Predmetná listina neobsahuje ani základné všeobecné náležitosti, ktoré sa pre platnosť právneho úkonu vyžadujú, a to označenie strán, označenie dlhu, obsah je neurčitý a nezrozumiteľný, obsahujúci rôzne čísla, z ktorých žiadna skutočnosť o existencii dlhu žalovaného voči spoločnosti RELAX s.r.o. nevyplýva. Je síce podpísaná žalovaným, avšak samotný podpis a názov listiny „uznanie dlhu“ je absolútne nepostačujúce pre určenie platnosti tohto právneho úkonu. Navyše za situácie, že listinu, na ktorú žalovaný napísal iba rôzne čísla v mene euro, dátum a podpis a zvyšnú časť, a to najmä označenie „uznanie dlhu“, vypísal sám zástupca žalobkyne po odchode žalovaného. Za tejto situácie nie je možné hovoriť o platne uzatvorenej dohode o uznaní dlhu. Na základe neplatného právneho úkonu „uznania dlhu“ nebolo možné ani nariadiť žalovanému súdnym exekútorom zaplatenie pohľadávky vo výške 153 000 eur žalobcovi a žalobkyňa nemá tak žiadny právny titul na vymáhanie tejto pohľadávky, existenciu ktorej nepreukázal a žalovaný ju poprel. Záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetný úkon je neplatný, je správny.

12. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemal dôvody a splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, keďže sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

13. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13.1. Žalobkyňa v podanom odvolaní, doručenom súdu prvej inštancie v zákonnej lehote, iba všeobecne uviedla, že kategoricky nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, lebo nedostatočne preskúmal skutkový stav veci a proces, ktorý mu predchádzal pri vykonaní dokazovania, nakoľko sú dôvodné podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu a bezdôvodného obohatenia. Ďalej tvrdila, že B. P. uzavrel reálne osem obchodov, osem obchodných zmlúv osobne podpísal, šesť z nich aj reálne zrealizoval aj zaplatil a dve nezaplatil, hoci boli zrealizované obchodné vzťahy. Jednou z nich je i tento súdny proces, ktorý teraz prebieha na nezaplatenú výšku 153 000 eur. Bez tvrdenia ďalších konkrétnych skutočností, námietok žalobkyne k postupu a rozhodnutiu súdu prvej inštancie, sú takto postavené námietky, bez zdôvodnenia platnosti predmetného úkonu uznania dlhu, bez konkrétnych námietok žalobkyne, v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, iba v rovine všeobecného tvrdenia. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadne konkrétne skutočnosti a ani námietky voči postupu súdu neuvádza. Poznámka žalobkyne o tom, že právny zástupca P.. X. B., X. nikdy nekonal s F.. P. P., lebo ju ani nepozná, ale konal s B. P., je pre posúdenie danej veci bezpredmetná. Taktiež je bez právneho dôvodu tvrdenie žalobkyne, že žalovaný uzavrel osem obchodov a šesť zrealizoval, dva obchody nezaplatil, je pre rozhodnutie právne irelevantné a nepodstatné. Z týchto dôvodov námietky žalobkyne v podanom odvolaní vyhodnotil ako bezpredmetné a neopodstatnené.

14. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a neopodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému vzniklo voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .