Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/43/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. G., nar. X.XX.XXXX, adresa F., A. X, zastúpeného advokátom: Mgr. Juraj Trokan, so sídlom Trnava, Vajanského 10, proti manželke: Mgr. E. G., nar. X.X.XXXX, adresa F., B. E. X, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27Pc/1/2018-27 zo dňa 19.2.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 7.2.2014, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trstín zväzok VIII. ročník 2014 strana 80 poradové číslo 2..

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 18 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal pritom zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, sobášnym listom a ostatnými listinnými dôkazmi keď konal v neprítomnosti manželky, ktorá sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas, svoju neúčasť síce ospravedlnila telefonicky ráno pred pojednávaním zo zdravotných dôvodov, pričom nepožiadala o odročenie pojednávania, z ktorých vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené. Neplní svoje funkcie od konca roku 2015, odkedy manželia žijú oddelene. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že niet predpokladu, že by sa manželstvo účastníkov mohlo obnoviť s perspektívou do budúcnosti a preto súd návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.

3. Prvoinštančný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, vo výrokovej časti rozsudku ale výrok o náhrade trov konania chýba.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie manželka, ktorým žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ako prvé namietala, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to tým, že ju v konaní vôbec nevypočul a tiež namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to z toho dôvodu, že v rozsudku uvedené skutočnosti nezodpovedajú reálnemu stavu. Predovšetkým uvádza, že na pojednávanie vo veci dňa 19.2.2018 svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami ospravedlnila. Domnievala sa, že pojednávanie bude automaticky odročené, nakoľko sa jednalo o rozvod manželstva. Nebola si vedomá toho, že v prípade rozvodu nebude vypočutá ako manželka. Čo sa týka uzavretia manželstva, je pravdou, že toto závažné rozhodnutie uzavrieť manželstvo v poradí druhé u oboch manželov sa rozhodli urobiť po 18-ročnej známosti. Avšak počas tohto obdobia prežili dni, v ktorých sa prejavila úplná dôvera, opora i starostlivosť jeden o druhého. V roku 2013 podstúpila vážnu operáciu a čas nutný na zotavenie, bývala u manžela, kedy sa o ňu staral a

poskytol jej maximálnu opateru. Mala 46 rokov, keď sa brali a sľúbili si spoločný život v dobrom aj v zlom. Žena v tomto veku riadne zvažuje uzavretie druhého manželstva v obavách zo sklamania. Rozhodla sa vstúpiť do tohto zväzku s odhodlaním zdolať prekážku, s ktorou sa bude musieť popasovať. Verila si a veľa energie obetovala v boji s konzumáciou alkoholu manžela, ktorý po použití alkoholu býval agresívny, zlý, no keď nepil, bol najlepší manžel akého by dopriala každej žene. Po uzavretí manželstva sa rozhodli bývať v jej byte a jej syn sa nasťahoval do manželovho bytu. Síce boli nezhody, ale obaja sa snažili ich riešiť a prekonať. V roku 2016 si jej syn vzal hypotéku a kúpil byt. Manžel zlyhania s požitím alkoholu riešil únikmi do jeho bytu. Obaja vedeli, že musia nájsť iné riešenie. V kriticky slabých chvíľach plánovali program, nákupy, prechádzky a podobne. Manžel mal silnú chrípku na Vianoce 2016 a v máji 2017 vážny úraz s následkami na nohe. Starala sa o neho najlepšie ako vedela. Nie je pravda, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti koncom roka 2015. Obmedzené spoločné bývanie a stretávanie je odo dňa 27.12.2017. Krízu, ktorú chcú obaja prekonať riešia komunikáciou a tiež riešia ako zvládnuť boj s alkoholom a ako im bude spolu dobre. Spoločným prianím je dožiť spolu. Po vynesení rozsudku bez jej prítomnosti jej manžel vyčítal neprítomnosť na pojednávaní. Domnieva sa, že aj on predpokladal odročenie alebo zrušenie žiadosti o rozvod. Vzťah nie je vážne narušený a trvalo rozvrátený.

5. Navrhovateľ k doručenému odvolaniu manželky predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhoval podľa neho správny rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdiť. Zdôraznil, že manželka sa k návrhu na rozvod žiadnym spôsobom nevyjadrila i keď návrh na rozvod manželstva jej bol riadne doručený. Manželka bola zároveň riadne predvolaná na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.2.2018. Uvedeného pojednávania sa manželka nezúčastnila, ani nežiadala o jeho odročenie. Konanie na súde prvej inštancie manželka absolútne ignorovala do času, kedy jej bol doručený rozsudok, voči ktorému podala odvolanie. Dôvody odvolania uvádzané manželkou sú nesprávne a to z dôvodu, že jej tvrdenia nie sú pravdivé. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami konania, manželka vykonanie dôkazov v konaní nenavrhla a preto nie je zrejmé nevykonaním akých dôkazov súdom v konaní má na mysli. Rovnako manželka neuvádza, ktoré z vykonaných dôkazov sú v rozpore so zistenými skutočnosťami. Skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré manželka uvádza ďalej v odvolaní, nevyplývajú zo žiadnych vykonaných dôkazov. S manželkou nemá záujem o ďalšie spolužitie, ich vzájomný vzťah je vážne narušený, dlhodobo rozvrátený a ďalšie spolužitie je vylúčené. Podľa jeho názoru sa manželka snaží len účelovo predlžovať celé konanie, keď najskôr myslela, že dôjde k odročeniu pojednávania, ak sa naň nedostaví a následne podala odvolanie, podľa neho nedôvodné, ktoré spôsobilo odkladný účinok vydanému rozsudku. On sám zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach, uvedených pred súdom prvej inštancie.

6. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli do spisu doložené, keď vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu manželky bolo manželke doručené postupom podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej (fixiou).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ podľa obsahu podaného odvolania použil (§ 124 ods. 1 zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e) a f) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie je v podstatnom dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu oprávnenému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) .

8. Skôr než odvolací súd pristúpi k posúdeniu hlavnej odvolacej námietky manželky založenej na tom, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy splnenie podmienok na odročenie pojednávania z dôvodov na jej strane, pojednával v jej neprítomnosti a vo veci aj rozhodol, považuje za potrebné zdôrazniť význam a charakter manželského zväzku nasledovným:

9. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

11. V zmysle § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

13. V zmysle § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1, 3 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods.3).

15. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine).

16. So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, žeby akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného k rozvodu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch za splnenia podmienky, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže splniť svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia do budúcnosti. Hypotézy citovaných právnych noriem potom vymedzujú aj rozsah skutočností, ktoré musia byť v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. Základným dôkazným prostriedkom pri rozvode manželstva, keďže ide o osobný vzťah dvoch ľudí je výpoveď účastníkov - oboch manželov so zameraním na priebeh vzťahu na okolnosti a situácie vyvolávajúce narušenie a rozvrat manželstva, tiež na aktuálny stav a aktuálne postoje oboch manželov.

18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

21. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

22. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).

23. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

24. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

25. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný mimosporový poriadok zabezpečuje toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa

má pojednávanie konať (§ 33 . Podľa § 31 súd síce môže pokračovať v konaní i keď sú účastníci nečinní, avšak na rozdiel od konania sporového ale nečinnosť účastníka konania nemôže bezprostredne ovplyvniť výsledok konania. Verejný záujem na kvalifikovanej ochrane práv a právom chránených záujmov v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorým je i predmetné konanie o rozvod manželstva, vyplývajúci z ich špecifického charakteru sa prejavuje v povinnosti súdu pokračovať v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Nečinnosť účastníka možno identifikovať ako jeho pasívne správanie (nerealizuje procesné práva, nereaguje na výzvy súdu, neplní si procesné povinnosti). Pasivita môže v sebe subsumovať aj nedostavenie sa na pojednávanie. To, že zákonné ustanovenie nevylučuje pokračovanie v konaní, a to aj v prípade pasivity účastníka konania, samo osebe nevylučuje, aby súd v prípade, že budú dané dôvody pre uloženie poriadkového opatrenia podľa § 102 CSP, uložil takémuto účastníkovi poriadkovú pokutu. Rovnako sa nepriaznivý následok spočívajúci v nečinnosti účastníka môže prejaviť v možnosti súdu uložiť mu povinnosť nahradiť tzv. zavinené trovy konania. Napokon pasivita účastníka môže viesť aj k tomu, že súd uskutoční pojednávanie v jeho neprítomnosti. Zo všeobecnej úpravy § 180 vyplýva, že ak sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný nedostaví na pojednávanie a nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 , zakladá to fakultatívnu možnosť postupu súdu konať v jeho neprítomnosti. Všeobecné východiská pre konanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania treba v mimosporovom procese konfrontovať s predmetom konania, pretože v niektorých konaniach takýto priebeh pojednávania môže byť v rozpore s účelom a základnými princípmi sledovanými právnou normou v týchto veciach. Ide najmä o konania statusové v rodinnoprávnych veciach, ktorou je aj konanie o rozvod manželstva.

26. Z obsahu spisu bolo zistené, že súd prvej inštancie určil na prejednanie veci pojednávanie na deň 13.2.2018. Súd prvej inštancie vec na uvedenom pojednávaní prejednal len s navrhovateľom a vo veci meritórne rozhodol bez prítomnosti manželky. Súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manželky, keď považoval jej neúčasť na pojednávaní síce za telefonicky ospravedlnenú (z tvrdených zdravotných dôvodov), avšak bez žiadosti o odročenie pojednávania, z čoho vyvodil nečinnosť manželky a tým nielen možnosť uskutočniť pojednávanie bez jej prítomnosti ale aj vo veci meritórne rozhodnúť. Súd prvej inštancie si pritom neuvedomil, že vzhľadom na charakter tohto konania (o rozvod manželstva), inak podrobne popísaný v ods. 16, ktorá právna vec sa týka osobného stavu jeho účastníkov (ide o statusovú vec), i keď konštatoval nečinnosť manželky tým, že sa nevyjadrila k žalobe a nezúčastnila sa pojednávania uskutočneného dňa 13.2.2018, z ktorého neúčasti sa napokon ospravedlnila, vyžadovala povinnosť súdu po vypočutí navrhovateľa ďalej pokračovať v konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval neúčasť manželky na uvedenom pojednávaní za neospravedlnenú, mohol zvážiť uloženie poriadkového opatrenia podľa § 102 CSP, určite však bez vypočutia manželky nemal splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci, z čoho potom nepochybne vyplýva jeho predčasnosť a rovnako i jeho prekvapivosť.

27. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

28. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup tým, že prejednal vec bez účasti manželky a jej vypočutia v konaní, došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu a spravodlivé prejednanie veci za účasti strany. Takéto závažné pochybenie, keď súd konal bez prítomnosti manželky navrhovateľa, nemôže účinne napraviť až súd v druhom stupni. Takýto intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho povahu a intenzitu, nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

29. Odvolací súd z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne uskutočniť prvoinštančné konanie, umožniť manželke zúčastniť sa súdneho pojednávania, vyjadriť sa k návrhu, navrhnúť alebo predložiť dôkazy. Až následne môže súd vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

31. Odvolací súd zároveň upozorňuje prvoinštančný súd s odkazom na znenie § 58 CMP, že rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, zväčša ide o meritórne rozhodnutie vo veci, musí vždy obsahovať tiež výrok o trovách konania, ktorý výrok v napadnutom rozsudku chýbal. I tohto pochybenia je potrebné sa v novom rozhodnutí vyvarovať.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .